Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/90/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Obec Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 00 326 666, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, proti žalovanému: C.. R.. E. M., F. U. P. L. XXX, XXX XX X. G., C.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Závackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 1.428,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -78 zo dňa 2.7.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Patakyho náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 79,41 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.428,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.428,- eur od 11.6.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 85,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 555,18 eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca v právnom postavení verejného obstarávateľa podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona číslo 25/2006 Z. z. (o verejnom obstarávaní) žalovaný v právnom postavení uchádzača podľa ust. § 12 citovanej zákonnej úpravy, uzavreli podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) zmluvu o dielo. Okrem požadovaných výkonových fáz uvedených v bode 3 Súťažných podkladov, zákazky s nízkou hodnotou na verejné obstarávanie zákazky „Vypracovanie PD stavebného diela: Rekonštrukcia materskej školy Veľká Lomnica“, v nej bola dohodnutá i prestavba oplotenia areálu škôlky a inžinierska činnosť na vybavenie stavebného povolenia. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že k výkonu autorského dozoru nakoniec nedošlo. I podľa vyjadrenia samotného žalovaného, v rámci oznámenia obce o výsledku verejného obstarávania bola požiadavka na dodanie zmluvy o dielo v zmysle súťažných podmienok. Takto aj zmluva z jeho strany bola pripravená, avšak pri následnom prerokovaní zmluvy verejný obstarávateľ (žalobca) zmenil rozsah diela o doplnenie dokumentácie na oplotenie areálu a inžiniersku činnosť na vybavenie stavebného povolenia s termínom

do 26.6.2009. V tejto súvislosti malo podľa žalovaného po vzájomnej dohode so žalobcom dôjsť k zámene ceny za výkon autorského dozoru s výkonom za projektovú dokumentáciu oplotenia areálu s rozpočtom a vybavenie stavebného povolenia s vyjadreniami orgánov a organizácií a potvrdenia vzdania sa odvolania voči stavebnému povoleniu - inžinierska činnosť. Toto potvrdil i svedok U. B., bývalý starosta žalobcu, ktorý ďalej uviedol, že po oznámení výsledku verejného obstarávania a následnej dohode na spracovaní projektovej dokumentácie bolo zistené, že súťažné podklady mali opomenuté dve časti, a to spracovanie projektovej dokumentácie na oplotenie a inžiniersku činnosť na vybavenie stavebného povolenia na uvedenú stavbu. Je nepochybné, že za spracovanie projektovej dokumentácie na oplotenie a inžiniersku činnosť na vybavenie stavebného povolenia na uvedenú stavbu žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.200,- eur, súťažnými podkladmi ako aj Zmluvou o dielo pôvodne určenú na úhradu za výkon autorského dozoru v rozsahu 5 % (Článok 4, bod 1 Zmluvy o dielo). Uvedený postup verejného obstarávateľa a uchádzača je podľa súdu prvého stupňa porušením povinnosti postupovať pri zadávaní zákaziek podľa tohto zákona a uplatňovať princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti, a to aj napriek skutočnosti, že v danom prípade tento postup neviedol k zmene celkovej ceny diela (19.754,- eur s DPH). Uvedené konanie verejného obstarávateľa nie je preto v súlade s ust. § 45 ods. 1, 2. Zák. č. 25/2006 Z. z., podľa ktorého uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi. Z tohto dôvodu nemožno takúto dohodu kvalifikovať ani ako dohodu o prácach naviac. Dohodu účastníkov o rozšírení predmetu Zmluvy o prestavbu oplotenia areálu škôlky, inžiniersku činnosť a vybavenie stavebného povolenia je úkonom, ktorá svojím obsahom a účelom obchádza zákon. Uvedené dojednanie síce priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom nie je, ale svojimi účinkami zákonu, jeho účelu a zmyslu odporuje a obchádza ho tým, že sleduje cieľ dosiahnuť výsledok, ktorý nie je predvídaný a žiaduci. Preto súd prvého stupňa vyhodnotil tento úkon ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej O.z). Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že plnenie poskytnuté žalovanému vo výške 1.428,- eur s DPH predstavuje majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 O.z. a z uvedeného dôvodu tak žalovanému podľa § 451 ods. 1 a § 456 vznikla zákonná povinnosť toto obohatenie vydať žalobcovi. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého sa touto časťou zákona spravujú záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obch. zák., na účely ods. 2, je subjektom verejného práva obec. Vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. je vzťahom upraveným treťou časťou Obch. zák. tak, ako to predpokladajú vyššie uvedené zákonné ustanovenia a z tohto dôvodu tak naň dopadá i ustanovenie § 397 Obch. zák., podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Z tohto dôvodu je zrejmé, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného došlo dňa 21.12.2009 a žalobca tak mohol právo na jeho vydanie uplatniť najneskôr 21.12.2013, pričom žalobca toto právo uvedené v lehote uplatnil a preto súd prvého stupňa námietke premlčania vznesenej žalovaným nemohol prisvedčiť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok), v zmysle ktorého bolo žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznané právo na náhradu trov konania vo výške 85,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Súčasne úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 558,18 eur pri hodnote úkonu právnej služby vo výške 71,37 eur vychádzajúcej z hodnoty predmetu sporu vo výške 1.428,- eur v zmysle špecifikácie, plus režijný paušál za rok 2013 vo výške 23,43 eur, t. j. 3 x 7,81 eur a za rok 2014 vo výške 32,16 eur, t. j. 4 x 8,04 eur, spolu vo výške 55,59 eur,.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Projektové práce boli podľa dohody vypracované v dohodnutom termíne a v rozsahu za dohodnutú cenu, prijatím faktúry o zaplatenie bolo potvrdené uzavretie dohody a z tohto dôvodu k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Tieto práce a účtovné doklady k nim priložené, boli podrobené kontrole zo strany obce, aj nezávislým audítorom, ktorí nezistili žiaden rozpor so zákonom. Ďalej poukázal, že v zmysle súťažných podkladov zákazky s nízkou hodnotou na verejné obstarávanie zákazky „vypracovanie PD stavebného diela: Rekonštrukcia materskej školy Veľká Lomnica“, a to konkrétne Článku 13 Obchodné a zmluvné podmienky dodania predmetu zákazky, bodu 7, mal žalovaný na výkon činnosti odborného autorského dohľadu počas

realizácie stavebného diela vystaviť v poradí tretiu faktúru, do 15 dní po skončení časovej polovice realizácie stavebného diela vo výške 1 čiastky za autorský dozor a v poradí štvrtú faktúru vo výške 1 čiastky za autorský dozor do 15 dní po ukončení realizácie stavby preberacím a odovzdávacím konaním, pričom žalovaný takéto faktúry žalobcovi nikdy nevystavil. Ďalej poukázal, že v rámci dohodovacieho konania boli dohodnuté čiastkové zmeny, ak sa sprísnili podmienky, sú akceptovateľné, pretože ide o zmenu v rozsahu predmetu zmluvy o dielo, oplotenie a vykonanie inžinierskej činnosti. Taktiež žalovaný nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, pričom bezdôvodné obohatenie, ktoré je právnym dôvodom žaloby, je inštitútom výlučne občianskeho práva a vznik, následky a zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie nemá žiadnu úpravu v Obch. zák.. Zmyslom a účelom právnej úpravy právnych vzťahov vznikajúcich z bezdôvodného obohatenia je potom upraviť prípady bezdôvodného obohatenia, dôsledky bezdôvodného obohatenia, povinnosť vydať toto bezdôvodné obohatenie, rozsah tohto vydania, pričom všeobecná právna úprava tohto občianskoprávneho inštitútu je obsahom § 451 až 459 O.z. a túto právnu úpravu dopĺňa úprava v § 107 O.z., ktorá obsahuje vymedzenie dĺžky premlčacej doby v právnych vzťahoch vznikajúcich z bezdôvodného obohatenia. Poukázal, že dôsledky plnenia z neplatnej obchodnej zmluvy Obch. zák. neupravuje, a preto treba pri riešení tejto otázky použiť príslušné ustanovenie O.z., pričom premlčacia doba je upravená v § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré je ustanovením špeciálnym a ktoré upravuje bezdôvodné obohatenie získané z neplatnej zmluvy. Žalovaný má za to, že zo strany žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo a už vôbec nie k plneniu neplatnej zmluvy, ako je konštatované v napadnutom rozsudku a preto nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že k premlčaniu práva nedošlo, keď si ho žalobca uplatnil vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote. Má za to, že v danom prípade malo byť použité ustanovenie § 107 O.z., a v tomto prípade je právo žalobcu premlčané. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. aby ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. : v zmysle ktorého, Ústavný súd akceptoval názor Najvyššieho súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého posudzovaný vzťah je obchodnoprávnym vzťahom, pretože dospel k záveru, že takáto kvalifikácia právneho stavu sa neprieči jeho charakteru, ani účelu posudzovaných právnych noriem a nie je ani prejavom ľubovôle pri výklade použitých právnych noriem vzhľadom na racionálne a podľa Ústavného súdu, dostatočné odôvodnenie ich použitia. V nadväznosti na to bola pri rozhodovaní Ústavného súdu relevantnou skutočnosť, že Obch. zák. obsahuje úpravu odlišnú od (špeciálnu úpravu) práve v otázke premlčania, pretože premlčacia doba plynie od okamihu, keď došlo k plneniu. Nejde teda o okamih, keď sa oprávnený dozvedel o bezdôvodnom obohatení, obvykle to bude ten istý okamih, ako vznik bezdôvodného obohatenia. Dĺžka lehoty je však v obchodných vzťahoch zásadne odlišná a do úvahy prichádza iba (všeobecná) štvorročná premlčacia lehota. Ďalej poukázal na rovnakú právnu úpravu aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , v ktorom súd vyslovil právny názor, z ktorého okrem iného vyplýva, že Obch. zák. je v pomere k O.z. predpisom zvláštnym (lex specialis), čo platí i pre všeobecné ustanovenie Obch. z. upravujúce premlčanie (§ 491 a § 397) k pomeru ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka a platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obch. zák.. Ďalej poukázal na právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu Českej republiky , v ktorom Ústavný súd uzavrel, že rozhodujúce pre riešenie otázky, ktorý právny predpis je potrebné použiť pri posúdení premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenského vzťahu, v ňom podnikateľ vystupoval. Žalobca poukázal, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že zmluvu ako právny úkon uzatvorený v písomnej forme, je možné meniť písomnou formou, k čomu v tomto prípade nedošlo. Vychádzajúc zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva musí mať písomnú formu, okrem zmluvy uzatvorenej podľa § 102. Z uvedeného znenia zákona je zrejmé, aby zmluvy uzatvárané v procese verejného obstarávania, boli písomné, a teda aj akékoľvek zmeny týchto zmlúv by mali mať písomnú formu. V tomto prípade je písomná zmluva o dielo viazaná na podmienky verejného obstarávania a podľa § 45 ods. 1, druhá veta zákona č. 25/2006 Z. z., podľa ktorého uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súčasnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, a preto vzhľadom na toto uvedené platí, že medzi zmluvnými stranami nemohlo dôjsť k zmene zmluvy, a to ani pred jej podpisom, ani formou dodatku, a to bez ohľadu na to, či by to bolo formou ústnou, alebo písomnou formou, nakoľko táto zmena, ktorá by zásadným spôsobom menila súťažné podmienky, by bola v rozpore so zákonom o verejnom

obstarávaní. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalovaného, že pri zmene súťažných podmienok sa malo jednať o sprísnenie verejného obstarávania, podľa názoru žalobcu toto samo o sebe by nemalo vplyv na platnosť údajne dohodnutých zmien medzi bývalým zástupcom žalobcu a žalovaným. Pokiaľ by sa strany dohodli na takýchto zmenách, mohli tak urobiť iba písomne, aby sa neobchádzal zákon. Žalobca v závere svojho vyjadrenia uviedol, že sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia po zistení, že vo svojich finančných zdrojoch v minulosti uhradil výkon prác dohodnutých v zmluve, ktoré však vzhľadom na to, že stavba podľa projektu nikdy nebola realizovaná, práce nemohli byť obci nikdy dodané a teda žalobca zaplatil za niečo, čo vykonané nebolo. Žalobca túto skutočnosť z jemu dostupných dokladov zistil a bolo jeho povinnosťou domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, aby tak bola zachovaná povinnosť obce hospodárne nakladať s jej majetkom, aby nedochádzalo k stratám na majetku obce. Považuje preto odvolanie žalovaného za neopodstatnené, dostatočne neodôvodnené a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Súčasne žalobca žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 79,41 eur (vyjadrenie k odvolaniu á 71,37 eur plus 8,04 eur režijný paušál).

Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému ako odvolateľovi doručené, k nemu sa však nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania zistený skutkový stav nebol sporný, nebola medzi nimi spornou ani skutočnosť, že žalovaný reálne nevykonal autorský dozor tak, ako to predpokladal Článok 2 a Článok 4 Zmluvy o dielo. Sporným medzi účastníkmi bolo právne posúdenie, či cena za výkonovú fázu označenú ako autorský dozor v rozsahu 5 % celkovej výšky 1.200,- eur bez DPH je plnením bez právneho dôvodu, a teda či na strane žalovaného v právnom postavení zhotoviteľa došlo v tejto súvislosti ku vzniku bezdôvodného obohatenia.

Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa spravujú ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo, podľa ktorého zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutia služby. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní, je verejný obstarávateľ na účely tohto zákona obec.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní, je verejný obstarávateľ povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Odvolací súd sa preto stotožňuje aj s citáciou - s právnym odôvodnením a citáciou zákonných ustanovení, a to § 12, § 34 ods. 1, § 45 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 45 ods. 1 posledne citovanej zákonnej úpravy, verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk a uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom, alebo uchádzačmi. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že za spracovanie projektovej dokumentácie na oplotenie a inžiniersku činnosť na vybavenie stavebného povolenia na uvedenú stavbu, žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.200,- eur, súťažnými podkladmi, ako aj zmluvou o dielo pôvodne sumu určenú na úhradu za výkon autorského dozoru v rozsahu 5 % (článok 4 bod 1 Zmluvy o dielo). Uvedený postup verejného obstarávateľa a uchádzača je preto porušením povinnosti pri zadávaní zákaziek podľa tohto zákona a v zmysle uvedeného je takýto úkon neplatný podľa § 39 O.z.. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. K uvedenému je potrebné uviesť, že nemohlo dôjsť k zmene zmluvy o dielo a žalovaný ani nevystavil novú faktúru na iné plnenia, ktoré po vzájomnej dohode mal robiť, vo

vzťahu k orgánu verejnej moci to urobiť mal a preto ani neobstojí jeho obrana, že žalobca mu za uvedené práce nezaslal faktúry.

Odvolací súd sa zaoberal aj ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, premlčaním, pričom sa však stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa.

Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu, ide o všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá sa uplatní pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný Obch. zák. okrem prípadov, keď zákon, t. j. Obch. zák. alebo iný zákon, pre jednotlivé práva ustanovuje inak. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava premlčania má komplexnú povahu, to znamená skutočnosť, že Obch. zák. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo neznamená nevyhnutnosť aplikácie právnej úpravy O.z., ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa Všeobecných ustanovení Obch. z.. Obch. zák. je vo vzťahu k O.z. špeciálnym predpisom, na čo sa vzťahuje aj všeobecné ustanovenie Obch. zák., upravujúce premlčanie vo vzťahu k ustanoveniu § 107 O.Z. to, že platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch použije predovšetkým právna úprava v Obch. zák.. Rozhodujúcim kritériom pri riešení otázky, ktorý právny predpis treba použiť pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenského vzťahu, v ktorom účastník vystupoval (viď rozsudok NS SR sp. zn. z 1.3.2005). Je nesporné, že v danom prípade ide o vzťah medzi orgánom verejnej moci a podnikateľom, pričom ide o zmluvu o dielo, čo znamená, že tieto vzťahy upravuje výlučne Obch. zák.. Je treba doplniť, že žaloba bola podaná 11.6.2013, pričom sporná faktúra bola vystavená 21.12.2009 a z uvedeného je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba neuplynula. K uvedenému treba dodať, že ak žalovaný namieta premlčanie, z obsahu jeho podania nevyplýva, že popiera nárok na vrátenie plnenia.

Pre úplnosť je taktiež potrebné zdôrazniť, že nemôže ísť ani o vzájomné započítanie nárokov žalovaného a nárokov žalobcu, pretože z obsahu spisu nevyplýva žiadna započítacia námietka.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo k záveru, že prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav, vyvodil z neho správne závery a preto stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobcu v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu žalobcu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu), pričom mu za uvedený úkon patrí odmena vo výške 71,37 eur v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a k tejto odmene je potrebné pripočítať aj režijný paušál za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu potom odmena a náhrady predstavujú 79,41 eur. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p., uložil odvolací súd žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov zaplatil právnemu zástupcovi žalobcu.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.