Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-103-2015.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/103/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alici Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. Y. A. s.r.o., so sídlom v C., ul. I. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného M.. I. A., advokátom, so sídlom v K. K., ul. B. C. 7, proti odporkyni N. Y., bytom V. nad Váhom, ul. K. XXX/XX, o zaplatenie 315,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 17C/152/2014-25 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia istiny 315,45 eur s príslušenstvom Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 250,45 eur od 20.02.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku, od zmluvného záväzkového vzťahu s odporkyňou. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah. Odporkyni mal byť na základe navrhovateľom predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013 poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 200 eur s jednostranným čerpaním úveru bezhotovostným prevodom z účtu v banke navrhovateľa na bankový účet odporkyne v deň uzatvorenia zmluvy. Odporkyni na základe tejto zmluvy mala vzniknúť povinnosť vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 250,45 eur. Splatnosť dlhu je uvedená v predloženej úverovej zmluve v deň 19.02.2013, teda v 21. deň po uzatvorení úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľa je nedôvodný v prvom rade pre neunesenie dôkazného bremena o tom, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 200 eur. Jednak o uzatvorení úverovej zmluvy navrhovateľ súdu nepredložil riadne uzatvorenú písomnú úverovú zmluvu (riadne podpísanú odporkyňou) a ani iný relevantný dôkaz, ale najmä, z dôkazu, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva (výpis z bankového účtu navrhovateľa) vyplýva, že suma 200 eur bola odporkyni poskytnutá dňa 29.12.2012 a nie v deň uzatvorenia zmluvy, resp. v nasledujúci deň, t.j. dňa 29.01.2013, resp. 30.01.2013. Iné dôkazy preukazujúce to, že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy navrhovateľ nepredložil a ani neoznačil. Pojednávania sa nezúčastnil a navrhol, aby súd rozhodol na základe ním predložených listinných dôkazov. Podľa názoru súdu nie je možné akceptovať ako dôkaz o uzatvorení úverovej zmluvy listiny predložené navrhovateľom, ktoré sú ním vyhotovené, a ktoré nie sú podpísané odporkyňou. Navyše za situácie, že dôkaz, ktorý má preukazovať, že odporkyni bola poskytnutá suma úveru po uzatvorení zmluvy dňa 29.01.2013 túto skutočnosť nepreukazuje, ale preukazuje poskytnutie sumy 200 eur dňa 29.12.2012 s uvedením dňa splatnosti 18.01.2013. Súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť aj to, že je zarážajúce, že úver je označený ako bezúročný, avšak v rovnakom odseku úverovej
zmluvy je zároveň uvedené, že odporkyňa je povinná vrátiť úver spolu s príslušenstvom vo výške 250,45 eur. Suma 50,45 eur je pritom tvorená poplatkom vo výške 50,45 eur. Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť s predmetom podnikania "poskytovanie spotrebiteľských úverov" si ako odborník v tejto oblasti musí byť vedomý, že poskytnutie úveru s poplatkom za poskytnutie úveru nemôže znamenať, že ide o bezúročný úver. Preto sa súdu javí, že navrhovateľ týmto spôsobom zavádza spotrebiteľa v otázke odplatnosti úveru. Ďalej je nemenej zarážajúce, že navrhovateľ v úverovej zmluve uviedol údaj o priemernej hodnote RPMN pre úver so zmluvnou splatnosťou od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo výške 418 %. Nielenže dňa 29.01.2013 nemohla byť známa priemerná hodnota RPMN k 31.03.2013, ale tento údaj je zjavne zavádzajúci. V prvom rade splatnosť podľa zmluvy nebola od 3 do 6 mesiacov, ale do 1 mesiaca a maximálna priemerná hodnota RPMN, vtedy platná pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov bola vo výške 58,47 %. Navrhovateľ v zmluve takisto uviedol, že úverová zmluva je uzatváraná aj na základe zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, avšak z dôvodu, že išlo o úver, ktorý sa musel splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, takýto úver nie je spotrebiteľským úverom podľa uvedeného zákona (§ 1 ods.3 písm. l/). Poukázal na to, že odplata v sume 50,45 eur za poskytnutie úveru v sume 200 eur za obdobie od 29.01.2013 do 19.02.2013, teda za obdobie 21 dní, predstavuje ročný úrok prevyšujúci 400 %, čo je zjavne úrok v rozpore s dobrými mravmi. Právo veriteľa na takýto úrok však nepožíva právnu ochranu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 120 ods. 1 O.s.p., § 497, § 499, § 261 ods. 3 pís. d), Obchodného zákonníka, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva nepriznal. Odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli a takisto si právo na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia vecí súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 29.01.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a to tým, že odporkyňa prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy na základe ktorých poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový úver vo výške 200 eur. Túto skutočnosť preukazoval správnym výpisom z bankového účtu č. 1/2013-strana 17/18, nakoľko výpis z bankového účtu zaslaný spoločne s návrhom na začatie konania bol označený nesprávne. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tým, že odporkyňa sa zaregistrovala na adresu internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Mal za to, že súd vo svojom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď jeho návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena s poukazom na to, že nepredložil v konaní riadne uzatvorenú písomnú úverovú zmluvu (podpísanú odporkyňou) ani iný relevantný dôkaz. Zdôraznil, že svoje služby ponúka na diaľku prostredníctvom internetovej schránky. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu. Navrhovateľ ako veriteľ vyjadril súhlas so zmluvou zaslaním predzmluvného formulára obsahujúce informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy formou elektronickej pošty, zaregistrovaný dlžník vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty. Z uvedeného je zrejmé, že nemal ako technicky zabezpečiť riadne (písomné) podpísanie zmluvy s odporkyňou, no so zreteľom na poskytovanie služieb na diaľku prostredníctvom internetovej schránky zabezpečil uzatvorenie zmlúv dôkladnými technickými mechanizmami, kedy sa pri jednotlivých úkonov vyžadoval prejav vôle oboch zmluvných strán. Vyslovil názor, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a písm. b) O.s.p. doteraz zistený stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, nakoľko spolu s návrhom predložil nesprávny výpis z účtu namiesto správneho č. 1/2013-strana 17/18. Nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval ročnú percentuálnu mieru nákladov vo vzniknutom vzťahu medzi ním a odporkyňou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nie podľa Občianskeho zákonníka, ktorý ročnú percentuálnu mieru nákladov neupravuje. V prípade uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi ním ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa , nakoľko tieto si odporkyňa pri vzniku záväzku určovala sama, čo do výšky hlavného predmetu plnenia tak aj primeranosti odplaty
za poskytnuté plnenie zo strany dodávateľa. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje inú odplatu pre dodávateľa ako sumu 50,45 eur.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že návrh navrhovateľa je nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena o tom ,že poskytol odporkyni úver vo výške 200 eur. Konštatoval, že o uzatvorení úverovej zmluvy navrhovateľ súdu nepredložil riadne uzatvorenú písomnú úverovú zmluvu (riadne podpísanú odporkyňou) a ani iný relevantný dôkaz, ale najmä z dôkazu na ktorý sa navrhovateľ odvoláva (výpis z bankového účtu navrhovateľa) vyplýva, že suma 200 eur bola odporkyni poskytnutá dňa 29.12.2012 a nie v deň uzatvorenia zmluvy, resp. v nasledujúci deň t.j. dňa 29.01.2013 resp. 30.01.2013. Iné dôkazy preukazujúce to, že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy navrhovateľ nepredložil a ani neoznačil. Pojednávania sa nezúčastnil a navrhol, aby súd rozhodol na základe ním predložených listinných dôkazov. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať ako dôkaz o uzatvorení úverovej zmluvy listiny predložené navrhovateľom , ktoré sú ním vyhotovené a ktoré nie sú podpísané odporkyňou. Navyše za situácie , že dôkaz, ktorý má preukazovať že odporkyni bola poskytnutá suma úveru po uzatvorení zmluvy dňa 29.01.2013 túto skutočnosť nepreukazuje, ale preukazuje poskytnutie sumy 200 eur dňa 29.12.2012 s uvedením dňa splatnosti 18.01.2013.
Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa i s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné :
Navrhovateľ svojím odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 315,45 eur z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú odporkyňa v lehote
splatnosti navrhovateľovi nezaplatila. Navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania predložil listinné dôkazy, a to výpis z Obchodného registra, Okresného súdu Košice I, č.vl. 30985/V, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013 (nepodpísanú odporkyňou) , rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb bez uvedenia dátumu a podpisu odporkyne, upomienky zo dňa 24.02.2013, 28.02.2013, 07.03.2013, 14.03.2013, výpis z bankového účtu navrhovateľa č. X/XXXX-strana X/XX z ktorého vyplýva, že dňa 29.12.2012 bol realizovaný z účtu navrhovateľa príkaz na úhradu sumy 200 eur na účet odporkyne s uvedením dňa splatnosti 18.01.2013. Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.09.2014 s tým, že spolu s predvolaním účastníkov zároveň poučil okrem iného aj podľa § 120 ods. 4. O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia označiť, alebo predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.09.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol na základe ním predložených listinných dôkazov. Súd prvého stupňa dňa 18.09.2014 na pojednávaní rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena o tom, že poskytol odporkyni dňa 29.01.2013 spotrebiteľský úver vo výške 200 eur. Navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania skutkovo vymedzil uplatnenie žalovanej istiny zo zmluvného záväzkového vzťahu s odporkyňou, ktorým mala byť rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013 a rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb bez uvedenia dátumu , pričom obe zmluvy sú podpísané len zo strany navrhovateľa, na zmluvách nie je podpis odporkyne. I za stavu, že zmluva mala byť uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku s tým, že navrhovateľ nemal ako technicky zabezpečiť riadne (písomné) podpísanie zmluvy odporkyňou, nakoľko odporkyňa mala formou elektronickej pošty vyjadriť svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty, za tejto dôkaznej situácie bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporkyni po uzavretí zmluvy o úvere poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200 eur tak, ako to tvrdil v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa takýto dôkaz nepredložil. Pokiaľ predložil súdu prvého stupňa výpis z bankového účtu č. X/XXXX-strana X/XX z tohto výpisu vyplýva, že dňa 29.12.2012 zaslal odporkyni na jej účet sumu 200 eur s uvedeným splatnosti dňa 18.01.2013, ktorý dátum však nekorešponduje s tvrdením navrhovateľa o uzavretí zmluvy o úvere medzi ním a odporkyňou dňa 29.01.2013. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní dôvodil, že disponuje výpisom z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že po uzavretí zmluvy o úvere dňa 29.01.2013 poskytol odporkyni sumu 200 eur, pričom súdu prvého stupňa spolu s návrhom na začatie konania predložil nesprávny výpis z účtu , k tomu je potrebné uviesť, že občiansky súdny poriadok v ustanovení § 205a pripúšťa nové skutočnosti, alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Je nepochybné, že navrhovateľ disponoval dôkazom (výpisom z bankového účtu č. X/XXXX-strana XX/XX) a nič mu nebránilo, aby tento dôkaz predložil do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Za tohto stavu nebolo možné v odvolacom konaní na nový dôkaz predložený navrhovateľom prihliadať, nakoľko navrhovateľ bol poučený súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a odvolací súd nezistil, že by boli splnené podmienky uvedené v § 205a O.s.p.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Úspešnej odporkyni v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.1 O.s.p.) nakoľko si náhradu trov konania v odvolacom konaní neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .