Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-430-2014.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/430/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: P. E., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom M. XXXX/XX, A., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou I. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 504,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 25.10.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 504,64 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 13.6.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.187,36 € (z toho dlžná istina 1.984,50 €, úrok z omeškania vo výške 202,86 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.11.2010 do 20.5.2012 v počte 19 a celkovej výške 504,64 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.11.2010 do 10.5.2011 vo výške 3,74 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 504,64 € od 11.5.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Odporcovi bola uznesením č.k. 14C/430/2014-70 zo dňa 9.9.2015 ustanovená na zabezpečenie ochrany jeho práv v konaní opatrovníčka, keďže pobyt odporcu sa napriek rozsiahlemu šetreniu zistiť nepodarilo.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, kópie podacieho hárku, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, uznesenia č.k. 14C430/2014-70 zo dňa 9.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Odporca so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 13.6.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212455074. Na základe zmluvy o splátkovom úvere bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 929,43 € (28.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 26,56 € (800,- Sk) v období
od 20.7.2007 do 20.5.2012. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 19,40 % ročne, RPMN vo výške 26,25 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca čerpal úver v sume 929,43 € dňa 13.6.2007. Tento riadne a včas nesplácal, keď titulom úveru uhradil celkove sumu 74,14 € ( a to splátkami dňa 20.7.2007, 21.12.2007 a 21.1.2008) Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.5.2012. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy titulom dlžných splátok za obdobie od 20.11.2010 do 20.5.2012 ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 uzavretej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej bola na neho postúpená pohľadávka voči odporcovi v celkovej výške 2.187,36 €, keď po postúpení pohľadávky (dňa 24.3.2011) vyhlásil ku dňu 20.4.2011 mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči odporcovi. Túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi písomným podaním zo dňa 20.4.2011, z ktorého vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 20.4.2011. Opatrovníčka odporcu sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 24.3.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V danej veci navrhovateľa zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval odporcu na úhradu dlhu potom, čo bol v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Navrhovateľ tiež v priebehu konania nepreukázal, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 postúpené splatné splátky úveru, keď navrhovateľ v priebehu konania ani netvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej (resp. predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až zo strany navrhovateľa po postúpení pohľadávky, pričom navrhovateľ nebol oprávneným subjektom na takýto právny úkon (zákon č. 483/2001 Z.z.), súd dospel k záveru, že tento právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto, keďže navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla zo záväzkovoprávneho vzťahu spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcom, súd rozhodol tak, že návrh z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ mal navrhovateľ za to, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru na neho prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou, súd poukazuje na zákon č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého takéto právo patrí výlučne banke (§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.). Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.