Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/247/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: INVITA, .s.r.o., Jazerná 3, Košice, právne zastúpený zamestnancom žalobcu: Y.. H.B. V., INVITA, s.r.o., Jazerná 3, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.07.2013 č. 339355/2013 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 14.06.2013 zn. XNK/XXXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX, ktorým tento uznal žalobcu zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona, a to spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 a v § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona, pričom žalobca skutkovú podstatu colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. e) naplnil tým, že ako držiteľ Povolenia na prevádzkovanie colného skladu typu A zn. U. zo dňa 25.02.2011 (ďalej len „povolenie“) nedodržal podmienku cit.: „a) Uvedenú v prílohe č. 1 v článku II ods. 5a) písm. b) povolenia, podľa ktorej skladovateľ je povinný viesť skladovú evidenciu tak, aby bolo možné zistiť v lehote určenej Colným úradom Košice, aktuálny stav tovaru. Všetok tovar bude uskladnený tak, aby nebol sťažený colný dohľad a aby bol identifikovateľný podľa rozhodnutí, ktorými bol tovar prepustený do režimu uskladnenia v sklade („dovozných záznamov“). Uvedenú povinnosť si porušovateľ ako skladovateľ nesplnil, nakoľko predmetnú evidenciu tovaru colníkom vykonávajúcim kontrolu tovaru nepredložil v stanovenom termíne. Členom kontrolnej skupiny tak nebolo umožnené identifikovať tovar podľa jednotlivých rozhodnutí, ktorými bol tovar prepustený do režimu uskladnenie v sklade. b) Uvedenú v prílohe č. 1 v článku V ods. 16) písm. d) pododsek I. povolenia, podľa ktorej bol porušovateľovi určený spôsob identifikácie tovaru uskladneného v colnom sklade. Spôsobom identifikácie tovaru má byť taký, aby bolo možné tovar stotožniť prostredníctvom označenia tovaru identifikačným štítkom (nálepkou) s pridelením uskladnenému tovaru jedinečného čísla - (kódu Item No, katalógového čísla) a pod. a príslušným číslom colného vyhlásenia (ods. A colného vyhlásenia), ktorým bol tovar prepustený do colného režimu uskladnenie v sklade. Uvedenú povinnosť si porušovateľ nesplnil, nakoľko výkonom kontroly bolo zistené, že tovar - oceľové zvitky uskladnené v skladových priestoroch porušovateľa síce označené identifikačnými štítkami sú, avšak neobsahujú údaje požadované povolením, a to neboli im pridelené jedinečného čísla (kódu, katalóg. čísla) a ani konkrétne číslo colného vyhlásenia, ktorým bol tovar prepustený do colného režimu uskladnenie v sklade.

c) Uvedenú v prílohe č. 1 v článku V ods. 16) písm. f) pododsek III. povolenia, podľa ktorej skladovateľ je povinný zaistiť prítomnosť oprávnenej osoby v priestore colného skladu v pracovnej dobe skladovateľa a na základe výzvy colného orgánu aj mimo pracovnej doby skladovateľa, ktorá bude k dispozícii colnému orgánu a bude oprávnená vedením skladovej evidencie. Táto oprávnená písomne splnomocnená osoba bude na výzvu colného orgánu predkladať potrebné údaje a výpisy zo skladovej evidencie, tovar, súvisiace doklady, povolenie použiť režim s ekonomickým účinkom a bude podávať požadované vysvetlenia. Uvedenú podmienku porušovateľ nesplnil, nakoľko v čase výkonu kontroly oprávnená osoba pracovníkom colného úradu k dispozícii nebola resp. bola zabezpečená len osoba, ktorá oprávnenú osobu len zastupovala. Táto osoba skladové priestory pracovníkom colného úradu sprístupnila až na opakované požiadanie. Na vyžiadanie kontrolnej skupiny aktuálnu skladovú evidenciu členom kontrolnej skupiny nepredložila a na jednotlivé otázky členov kontrolnej skupiny požadované vysvetlenie podať nevedela. d) Uvedenú v prílohe č. 1 v článku VII ods. 25) písm. d) povolenia, podľa ktorej na vyžiadanie Colného úradu Košice je skladovateľ povinný predložiť ku kontrole skladovú evidenciu od tovaru uskladneného vo verejnom colnom sklade a aktuálny stav tovaru s uvedením jeho colnej hodnoty, evidenčného čísla colného vyhlásenia z ods. A, ktorým bol tovar prepustený do režimu colného uskladňovanie a celkovú colnú hodnotu tovaru prepusteného do režimu colného uskladňovanie. Uvedenú podmienku porušovateľ nesplnil, nakoľko osoba zastupujúca oprávnenú osobu na vyžiadanie kontrolnej skupiny aktuálnu skladovú evidenciu členom kontrolnej skupiny nepredložila. Podľa predloženého stavu skladových zásob za mesiac 03/2012 a kontrolou tzv. „živých“ neukončených dovozných záznamov, sa mal v čase vykonania kontroly skladu v colnom sklade nachádzať resp. byť uskladnený tovar - oceľové zvitky v počte 505 ks. V čase vykonania kontroly skladu sa v sklade nachádzalo podstatne menšie množstvo tovaru v počte iba 48 ks. Výkonom kontroly colného úradu zo dňa 12.4.2012 bolo ďalej zistené, že skutkovú podstatu colného deliktu podľa § 72 odsek 1 písm. f) Colného zákona porušovateľ svojím konaním naplnil tým, že tovar (oceľové zvitky v počte 505 ks v celkovej hodnote 3.654.200,15 USD) bez vedomia a súhlasu colných orgánov vyňal z colného skladu a následne, ho odpredal iným subjektom, čím spôsobil, že predmetný tovar nezákonne odňal spod colného dohľadu. Porušovateľ vyššie uvedeným spôsobom konal v rozpore s vyššie uvedeným povolením, ako aj čl. 101 písm. a), písm. b) a písm. c) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v platnom znení (ďalej len „Colný kódex“). Za uvedený colný delikt Colný úrad Košice ukladá porušovateľovi podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z.z. pokutu vo výške 30.000,- eur (tridsaťtisíc eur).“ Súčasne žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania určené paušálnou sumou vo výške 33,90 eur. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil nasledovne cit.: „Dňa 4.7.2013 bolo na colný úrad doručené v zákonnej lehote podané odvolanie účastníka konania zo dňa 3.7.2013, smerujúce proti rozhodnutiu zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013. V odvolaní účastník konania namieta, že rozhodnutie colného úradu je nezákonné, zmätočné a teda nepreskúmateľné. Podľa účastníka konania colný úrad v rozhodnutí „presne neidentifikoval bod 1 - 7 skutkovej podstaty, ktorej porušením“ sa dopustil účastník konania colného deliktu. Účastník konania uvádza, že „v predmetnej skutkovej podstate uvedenej v bode 1 výrokovej časti sú uvedené protiprávne konania pod písm. a - d, na ktoré musí nadväzovať porušenie konkrétnej právnej, zákonom stanovenej povinnosti. Podľa účastníka konania colný úrad v tomto prípade neidentifikoval porušenie konkrétnej právnej povinnosti ako v bode 2 výrokovej časti, čím konal nezákonne. Ďalej účastník konania vyjadruje názor, že ak mu colný úrad kladie za vinu porušenie právnych povinností upravených v článku 101 písm. b) a c) Colného kódexu, mal presne uviesť aj skutkovú podstatu colného deliktu, ktorá tým mala byť naplnená. V ďalšej časti odvolania účastník konania vyjadruje názor, že colný úrad konal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku. Účastník konania poukazuje na to, že v pôvodnom konaní o colnom delikte mu bola uložená pokuta v rovnakej výške ako v aktuálnom odvolaním napadnutom rozhodnutí, pričom vo vzťahu k novému rozhodnutiu namieta, že colný dlh uhradil v zákonom stanovenej lehote, priznal porušenie colných predpisov a vyslovil účinnú ľútosť nad porušením colných predpisov. Z uvedeného podľa účastníka konania vyplýva, že v skutkovo zhodnom prípade vznikli neodôvodnené rozdiely, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku. Z dôvodov uvedených v odvolaní účastník konania navrhuje, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. To znamená, že nie je viazaný len návrhmi účastníka konania uvedenými v odvolaní. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie colného

úradu, námietky účastníka konania uvedené v jeho odvolaní i všetky ostatné skutočnosti súvisiace s prejednávanou právnou vecou. Všetky dôkazné prostriedky boli starostlivo vyhodnotené a dôkazy boli posudzované v súlade s ustanovením § 3 a § 34 správneho poriadku. Ku skutočnostiam uvádzaným účastníkom konania v jeho odvolaní i k ostatným skutočnostiam zisteným oboznámením sa so súvisiacim spisovým materiálom uvádza Finančné riaditeľstvo SR nasledovné: Pôvodné rozhodnutie colného úradu v danej právnej veci zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012 bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.4.2013 a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012 bol nedostatok v obsahu jeho výrokovej časti. Odvolací orgán v danom prípade konštatoval, že vo výrokovej časti rozhodnutia by malo byť jednoznačne uvedené, akým spôsobom k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu došlo a ktoré ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu bolo porušené. Finančné riaditeľstvo SR v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedlo, že colný úrad v novom rozhodnutí výslovne uvedie skutok (konanie), ktorým došlo k nezákonnému odňatiu tovaru spod colného dohľadu, právnu kvalifikáciu tohto skutku (v napadnutom rozhodnutí je správne uvedené ustanovenie § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona) a právnu povinnosť, ktorej porušením k naplneniu danej skutkovej podstaty došlo. Ďalej Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že rovnako musí byť príslušné nezákonné konanie, jeho právna kvalifikácia a porušenie zákonnej alebo rozhodnutím ustanovenej podmienky, či povinnosti, presne špecifikované aj vo vzťahu k ostatným jednotlivým porušeniam colných predpisov a k naplneniu jednotlivých skutkových podstát colného deliktu, ktoré sú colným úradom v konaní zistené. Tieto nedostatky boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Colný úrad danú právnu vec opätovne prejednal a opätovne umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Po opätovnom prejednaní veci vydal colný úrad rozhodnutie zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013. Finančné riaditeľstvo SR po podrobnom preskúmaní tohto nového odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatuje, že colný úrad rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a nedostatky vytknuté vo vzťahu k pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012 v novom rozhodnutí zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013 odstránil. Colný úrad v rozhodnutí zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013 sformuloval výrokovú časť v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 správneho poriadku. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje presný údaj o tom, ktorá skutková podstata colného deliktu bola naplnená, údaj o konaní, ktorým došlo k naplneniu danej skutkovej podstaty, určenie účastníka konania ako osoby, ktorá sa daného colného deliktu dopustila i údaj o výške a splatnosti uloženej sankcie pokuty a náhrady trov konania. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že účastník konania sa dopustil colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z., spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 199/2004 Z.z. a spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 199/2004 Z.z. Vo výroku je tiež presne uvedené, akým konaním, resp. opomenutím, boli uvedené skutkové podstaty colného deliktu účastníkom konania naplnené. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že účastník konania naplnil skutkovú podstatu colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod č. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. porušením podmienok Povolenia na prevádzkovanie colného skladu typu A zn. U. zo dňa 25.2.2011, ktoré boli ustanovené na tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením nachádzajúci sa v tomto sklade. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je zároveň uvedené konanie, resp. nekonanie účastníka konania, ktorým bola daná skutková podstata naplnená. Podrobnosti týkajúce sa daného porušenia colných predpisov, jeho skutkový opis a širšia právna kvalifikácia sú v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnako v prípade skutkovej podstaty § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 199/2004 Z.z. je vo výroku napadnutého rozhodnutia presne uvedené, že účastník konania túto skutkovú podstatu naplnil tým, že bez vedomia a súhlasu colných orgánov vyňal z colného skladu a následne odpredal iným subjektom presne špecifikovaný tovar, čím tento tovar nezákonne odňal spod colného dohľadu. Podrobnosti týkajúce sa daného porušenia colných predpisov, jeho skutkový opis a širšia právna kvalifikácia sú rovnako ako v časti výroku týkajúcej sa skutkovej podstaty podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 199/2004 Z.z. uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Účastníkom konania namietané „konkrétne zákonné porušenie povinnosti“ vo vzťahu k skutkovej podstate colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 199/2004 Z.z. je stručne definované vo výroku rozhodnutia a v plnom rozsahu je právna i skutková stránka porušenia colných predpisov uvedeným spôsobom opísaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Colný úrad zároveň priamo v prvom odseku výrokovej časti rozhodnutia presne definoval skutkovú podstatu, ktorú účastník konania pri porušení colných predpisov naplnil. Je tu priamo uvedená skutková podstata § 72 ods. 1 písm.

e) bod 1 zákona č. 199/2004 Z.z. a skutková podstata § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 199/2004 Z.z. Jednotlivé ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“), z ktorých vyplývajú jednotlivé právne povinnosti účastníka konania pri prevádzkovaní colného skladu a pri nakladaní s tovarom podmienečne oslobodeným od dovozných platieb, ktorý sa v takomto colnom sklade nachádza, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Taktiež v prípade skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 199/2004 Z.z. obsahuje výroková časť napadnutého rozhodnutia presný údaj o skutkovej podstate colného deliktu, ktorú účastník konania naplnil a tiež dostatočný opis protiprávneho konania, ktorým bola táto skutková podstata colného deliktu naplnená. Podrobnosti týkajúce sa daného porušenia colných predpisov, jeho skutkový opis a širšia právna kvalifikácia sú, ako už bolo spomenuté vyššie, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím konštatuje, že výroková časť rozhodnutia je zrozumiteľná, určitá i presná, korešponduje s odôvodnením, ktoré ju primeraným spôsobom upresňuje a výrok napadnutého rozhodnutia zároveň plne zodpovedá požiadavkám, ktoré na jeho obsah kladie ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku. To platí pre celý výrok i pre jeho jednotlivé časti označené v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia bodmi 1) a 2). Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, preskúmateľné, presné a určité, pričom výrok rozhodnutia plne korešponduje s odôvodnením, ktoré ho v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku objasňuje a upresňuje. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán nemôže prijať námietky účastníka konania spochybňujúce obsahovú stránku výrokovej časti rozhodnutia. Odvolací orgán sa taktiež nestotožňuje s námietkou účastníka konania, podľa ktorého colný úrad vydal rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 30.000 eur v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku. Výška sankcie pokuty v sume 30.000 eur je rovnaká v pôvodnom a odvolacím orgánom zrušenom rozhodnutí zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ako aj v novom odvolaním napadnutom rozhodnutí colného úradu zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013. Je to podmienené tým, že skutkový stav veci, teda skutkové a právne okolnosti porušenia colných predpisov a najmä závažnosť porušenia colných predpisov, ktorá je v zmysle zákona č. 199/2004 Z.z. jediným faktorom ovplyvňujúcim výšku ukladanej pokuty, sa vôbec nezmenili. Samotná výška uloženej pokuty bola colným úradom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnená. Účastníkom konania uvedená skutočnosť, že colný dlh bol uhradený, nemá „ex post“ vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov. Ak došlo porušením colných predpisov k vzniku colného dlhu, je nepochybné, že táto skutočnosť má vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov. Prípadne neskoršie zaplatenie colného dlhu, i to len na základe výsledkov kontrolnej činnosti colných orgánov a po vydaní príslušného rozhodnutia, nemôže mať spätne na závažnosť porušenia colných predpisov podstatný vplyv. V danom prípade predstavoval možný únik na colnom dlhu sumu 568.761,18 eur, čo presne ako tvrdí colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ohrozilo záujem štátu na výbere ciel vo veľkom rozsahu. Taktiež je potrebné uviesť, že ani účastníkom konania v odvolaní spomenuté „priznanie viny“ a „účinná ľútosť“ nemajú taký vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov, aby v danej právnej veci spôsobovali zníženie výšky uloženej sankcie. Porušenie colných predpisov bolo zistené v rámci kontrolnej činnosti colných orgánov, nie na základe priznania účastníka konania a rozhodnutie o colnom delikte sa opiera o konkrétne skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a vyplývajúce z kompletného spisového materiálu. Čo sa týka „účinnej ľútosti“, ide o právny inštitút, ktorý môže mať za následok zníženie ukladanej sankcie len v prípade, ak mu zákon takéto účinky priznáva. Takáto právna konštrukcia existuje napríklad vo vzťahu k niektorým ustanoveniam Trestného zákona. Zákon č. 199/2004 Z.z. upravujúci porušenia colných predpisov takýto inštitút nepozná a ani ho nepovažuje za faktor ovplyvňujúci výšku alebo druh ukladanej sankcie. S ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno súhlasiť s námietkou účastníka konania o tom, že colný úrad porušil ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku a taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením účastníka konania, že medzi pôvodným, v odvolacom konaní zrušeným rozhodnutím colného úradu zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012 a medzi novým rozhodnutím colného úradu zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/. zo dňa 14.6.2013 sú neodôvodnené rozdiely. Finančné riaditeľstvo SR skúmalo vo vzťahu k výške sankcie uloženej colným úradom v rozhodnutí colného úradu zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14.6.2013, rovnako ako v prípade zrušeného rozhodnutia colného úradu zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, primeranosť tejto sankcie vo vzťahu k závažnosti porušenia colných predpisov. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona možno za colný delikt podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že colný úrad komplexne skúmal okolnosti porušenia colných predpisov a závažnosť tohto porušenia vo vzťahu k následkom protiprávneho konania účastníka konania i vo vzťahu k osobe účastníka konania. Odvolací orgán sa po oboznámení s prejednávanou právnou vecou stotožňuje s druhom a výškou sankcie uloženej colným úradom. Uložená sankcia vo výške 30.000 EUR a jej odôvodnenie je vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým podstatám colného deliktu a zistenému skutkovému stavu veci dostatočné a zodpovedá komplexne vykonanému dokazovaniu i závažnosti porušenia colných predpisov. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán sa po oboznámení so všetkými skutkovými i právnymi okolnosťami rozhodovanej veci domnieva, že uloženie sankcie v spodnej tretine zákonného rozpätia je primerané, vo vzťahu k závažnosti porušenia colných predpisov účastníkom konania v danom prípade za dostatočné a nevybočuje z medzí správneho uváženia. Vhodne určená výška uloženej pokuty, ktorá vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zohľadňuje závažnosť porušenia colných predpisov a nevybočuje z medzí správneho uváženia, prispieva k tomu, aby bolo rozhodnutie colného úradu zákonné, vecne a obsahovo správne, spravodlivé, a aby sa napĺňal nielen represívny, ale aj preventívny účel a má podľa možnosti viesť účastníka konania k dobrovoľnému plneniu uložených povinností a samozrejme k rešpektovaniu právnych predpisov i rozhodnutí správnych orgánov v budúcnosti. Z vyššie uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07.08.2013.

Včas podanou žalobou žalobcu, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.10.2013, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia, a to v rozsahu výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, o ktorej časti rozhodnutia tvrdil, že je nezákonná a zmätočná, a preto nepreskúmateľná, nakoľko cit.: „1) Colný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia v bode 1 uviedol, že žalobca sa dopustil colného deliktu spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) Colného zákona, pričom presne neidentifikoval bod 1 - 7 skutkovej podstaty, ktorej porušením sa žalobca dopúšťa colného deliktu. V predmetnej skutkovej podstate v bode 1 výrokovej časti sú uvedené protiprávne konania pod písm. a

- d, na ktoré musí nadväzovať porušenie konkrétnej právnej, zákonom stanovenej povinnosti a nie iba citácia článkov Povolenia na prevádzkovanie colného skladu. Colný úrad žalobcovi kladie za vinu nedodržanie podmienok, ktoré sú ustanovené v povolení na prevádzkovanie colného skladu typu A zn. U. zo dňa 25.2.2011 na tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením, pričom vo výrokovej časti neidentifikoval porušenie konkrétnej právnej povinnosti tak, ako v bode 2 výrokovej časti (článok 101 písm. a), b) a c) Colného kódexu - Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva - ďalej len Colný kódex). Tým, že prvostupňový správny orgán neuviedol konkrétne zákonné porušenie povinnosti, konal nezákonne - rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľná, určitá i presná a že širšia právna kvalifikácia je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sa nezaoberal skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán neuviedol zákonným spôsobom celú skutkovú podstatu colného deliktu a konkrétne zákonom stanovené porušenie povinnosti. Prvostupňový správny orgán opomenul identifikovať skutkovú podstatu, ktorú mal žalobca naplniť. V § 72 ods. 1 písm. e) Colného zákona sú uvedené pod bodmi 1 - 7, sedem rôznych skutkových podstát, z ktorých ani jedna nebola právne kvalifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán sa taktiež nezaoberal skutočnosťou, že v prvostupňovom rozhodnutí vo výrokovej časti 1) správny orgán neuviedol konkrétne zákonné porušenie povinnosti (článok 101 písm. b) a c) Colného kódexu). Žalovaný ako odvolací orgán tento závažný nedostatok neopravil, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 2) V bode 2 výrokovej časti predmetného rozhodnutia colný úrad uviedol, že žalobca naplnil skutkovú podstatu colného deliktu uvedenú v § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona - odňatie tovaru spod colného dohľadu, pričom o.i. uviedol, že žalobca porušil aj povinnosti upravené v článku 101 písm. a), b) a c) Colného kódexu. Ak Colný úrad Košice žalobcovi kládol za vinu porušenie týchto právnych povinností, mal presne uviesť aj skutkovú podstatu colného deliktu, ktorú sme mali naplniť (§ 72 ods. 1 písm. e) bod 1 - 7 Colného zákona v spojení s § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona), pretože tento nedostatok opäť spôsobil nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.

Žalovaný ako odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí opäť obmedzil iba na konštatovanie, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľná, určitá i presná a že širšia právna kvalifikácia je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sa nezaoberal skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán neuviedol zákonným spôsobom všetky skutkové podstaty colného deliktu. Prvostupňový správny orgán opomenul identifikovať skutkovú podstatu v 2. časti výroku - § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 - 7, sedem rôznych skutkových podstát, z ktorých ani jedna nebola opäť právne kvalifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán uviedol iba jednu skutkovú podstatu colného deliktu (§ 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona - odňatie tovaru spod colného dohľadu), pričom vo výrokovej časti pod bodom 2) uviedol, že sme okrem odňatia tovaru spod colného dohľadu konali v rozpore s Povolením na prevádzkovanie colného skladu, ako aj článku 101 písm. a), b) a c) Colného kódexu, čo je už naplnením skutkovej podstaty § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona. Žalovaný ako odvolací orgán tento závažný nedostatok neopravil, čím opäť spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 3) Colný úrad Košice konal v rozpore s ustanovením § 46 a § 47 ods. 2, ako aj § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Precedenčná zásada je čiastočným premietnutím ústavného princípu rovnosti (čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR) a európskeho princípu zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych očakávaní do správneho práva. Prejavuje sa požiadavkou „rovnakého metra“ nielen vo vzťahu k účastníkom v rámci jedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach, zvýhodnenia alebo nezvýhodnenia účastníkov konania. V zrušenom rozhodnutí colného úradu pod č. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ktoré bolo žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.4.2013 nám colný úrad uložil pokutu vo výške 30.000 eur, pričom prihliadaj aj na to, že sme colný dlh neuhradili v zákonom stanovenej lehote, ale v splátkach, ktoré neboli schválené. V novom konaní nám colný úrad uložil pokutu v tej istej výške, pričom colný dlh bol uhradený v zákonom stanovenej lehote (na základe rozhodnutia o vzniku colného dlhu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 1.5.2013), navyše sme priznali porušenie colných predpisov a vyslovili sme účinnú ľútosť nad tým, že sme colné predpisy porušili. Z uvedeného vyplýva, že v skutkovo zhodnom prípade vznikli neodôvodnené rozdiely, čo je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením správneho poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí konštatuje, že výška sankcie je rovnaká v pôvodnom a odvolacím orgánom zrušenom rozhodnutí zn. XX/XXXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ako aj v novom odvolaním napadnutom rozhodnutí colného úradu zn. XNK/XXXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 14.6.2013, pretože skutkový stav veci, teda skutkové a právne okolnosti porušenia colných predpisov a najmä závažnosť porušenia colných predpisov, ktorá je v zmysle zákona č. 199/2004 Z.z. jediným faktorom ovplyvňujúcim výšku ukladanej pokuty, sa vôbec nezmenili. Skutočnosť, že colný dlh bol uhradený, nemá ex post vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov. Ďalej uviedol, že priznanie viny a účinná ľútosť nemajú taký vplyv na závažnosť porušenia colných predpisov, aby v danej právnej veci spôsobovali zníženie výšky uloženej sankcie. Žalobca má za to, že kým v prvom neskôr zrušenom konaní pri rozhodovaní o porušení colných predpisov colný úrad vychádzal zo skutočnosti, že colný dlh nebol uhradený, bola závažnosť porušenia colných predpisov väčšia a teda aj výška sankcie zodpovedala tejto závažnosti, v novom konaní táto okolnosť odpadla, pretože žalobca colný dlh uhradil v zákonom stanovenej lehote. Aj keď žalobca uhrádzal colný dlh v splátkach, bol celý chod žalobcu v núdzovom režime, len aby si žalobca splnil svoju povinnosť, a teda neohrozil záujem štátu na výbere daní. Žalobca si je vedomý porušenia colných predpisov, no zároveň žalobca tvrdí, že ak výber daní štátu nebol ohrozený (v druhom konaní), mal na túto okolnosť colný úrad prihliadať pri stanovení výšky sankcie.“

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.11.2013, pričom k obom námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že s námietkou žalobcu týkajúcej sa výrokovej časti rozhodnutia nemožno súhlasiť, „keďže colný úrad vo výroku rozhodnutia, konkrétne hneď v prvom odseku výrokovej časti, uviedol presnú skutkovú podstatu colného deliktu, ktorú žalobca svojím konaním, resp. opomenutím naplnil. Colný úrad v prvom odseku výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa dopustil colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z. spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. 1 písm. e) bod č. 1 a § 72 ods. 1 písm. f zákona č. 199/2004 Z.z. Následne, v ďalších častiach výrokovej časti rozhodnutia, colný úrad presne opísal konanie, resp. nekonanie, ktorým žalobca

citovanú skutkovú podstatu colného deliktu naplnil. Rovnako je neopodstatnená námietka žalobcu o tom, že žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedol konkrétne zákonné porušenie povinnosti (článok 101 písm. b) a c) Colného kódexu). V predposlednom odseku výrokovej časti rozhodnutia je výslovne uvedené, že žalobca konal v rozpore s článkom 101 písm. a), písm. b) a písm. c) Colného kódexu, pričom jednotlivé konania, ktorými žalobca porušil svoju právnu povinnosť sú uvedené v prechádzajúcich odsekoch výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Pretože všetky, podľa žalobcu chýbajúce obsahové náležitosti prvostupňového rozhodnutia sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí nachádzali, neexistoval dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní. Aj po podrobnom preskúmaní žalobcom namietaného bodu 2 výrokovej časti rozhodnutia možno konštatovať, že uvedená časť výroku je, rovnako ako celý výrok prvostupňového rozhodnutia, zrozumiteľné a určité. Je v ňom presne uvedená skutková podstata, ktorú žalobca svojím konaním naplnil a tiež je v ňom presne uvedený spôsob, akým bola táto skutková podstata naplnená. Skutková podstata colného deliktu uvedená v ustanovení § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 199/2004 Z.z. nemá žiadne samostatné členenie na body či odrážky a pripúšťa iba jeden výklad. Colného deliktu sa dopustí ten, kto nezákonne odníme tovar spod colného dohľadu alebo sa takého odňatia zúčastní. V prvostupňovom rozhodnutí je presne uvedené, že účastník konania presne citovaným skutkovým dejom spôsobil, že predmetný tovar nezákonne odňal spod colného dohľadu. Žiadne žalobcom namietané nepresnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti sa vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nenachádzajú. Po jeho prečítaní je jednoznačne zrejmé, aké skutkové podstaty colného deliktu boli naplnené, akým konaním, resp. nekonaním žalobcu k naplneniu týchto skutkových podstát colného deliktu došlo a tiež je z výroku jednoznačne zrejmé, aké právne povinnosti vyplývajúce z citovaných ustanovení Colného kódexu a z príslušného povolenia na prevádzkovanie colného skladu žalobca nedodržal, či porušil.“

K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že už samotné tvrdenie žalobcu, že „colný dlh uhradil v zákonom stanovenej lehote nie je pravdivé. Pôvodné rozhodnutie o vymeraní colného dlhu vo výške 568.410,93 eur zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 6.5.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 28.5.2012 a zákonná lehota na zaplatenie oznámeného colného dlhu uplynula dňa 7.6.2012. Žalobca uhrádzal vymeraný colný dlh až po lehote splatnosti v splátkach, ktoré mu neboli colným úradom povolené. Dňa 28.6.2012 uhradil časť colného dlhu v sume 100.000 eur, dňa 27.7.2012 časť colného dlhu v sume 100.000 eur, dňa 20.8.2012 časť colného dlhu v sume 100.000 eur, dňa 31.8.2012 časť colného dlhu v sume 100.000 eur, dňa 24.9.2012 časť colného dlhu v sume 68.410,93 eur a dňa 2.10.2012 uhradil žalobca časť colného dlhu v sume 100.000 eur. Tým došlo k celkovému omeškaniu s platbou o 117 dní. Rozhodnutie colného úradu o vzniku colného dlhu bolo napadnuté odvolaním žalobcu a colný úrad v novom rozhodnutí zn. XXXXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 1.5.2013 vymeral colný dlh vo výške 568.761,18 eur. Rozdiel v dlžnej sume colného dlhu 350,25 eur žalobca zaplatil dňa 27.5.2013. Zohľadnenie vplyvu oneskorenej úhrady colného dlhu na závažnosť porušenia colných predpisov a tým aj na výšku ukladanej sankcie je opodstatnené taktiež z dôvodu, že vznik uvedeného colného dlhu v predmetnom prípade je priamym následkom konania, ktorým sa žalobca dopustil colného deliktu, keďže v prípade, ak by žalobca colné predpisy neporušil, nedošlo by k vzniku colného dlhu uvedeným spôsobom, teda nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu v zmysle článku 203 ods. 1 Colného kódexu a tiež by nevznikol problém s oneskorenou úhradou tohto colného dlhu. Skutkový stav danej právnej veci sa vo vzťahu k porušeniu colných predpisov a vo vzťahu k právnym i skutkovým následkom tohto porušenia nezmenil spôsobom, ktorý by odôvodňoval iné posúdenie závažnosti porušenia colných predpisov účastníkom konania. Opätovné rozhodovanie vo veci porušenia colných predpisov z dôvodu zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv na to, že colný dlh nebol zaplatený v zákonom určenej lehote. Keďže neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by sa týkali skúmaného porušenia colných predpisov a ich právnych a skutkových následkov (jedným z následkov tohto protiprávneho konania bol aj vznik colného dlhu, ktorý zároveň nebol zaplatený v zákonom určenej lehote), neexistuje žiaden dôvod na zmenu výšky ukladanej sankcie pokuty. Žalobcom uvádzané zaplatenie colného dlhu nemení závažnosť porušenia colných predpisov, keďže uvedený colný dlh skutočne nebol zaplatený v zákonom určenej lehote a ani vo forme colným úradom povolených splátok. Hospodárska situácia žalobcu nemá na povinnosť úhrady colného dlhu v zákonom určenej lehote žiaden vplyv. S otázkou primeranosti uloženej sankcie pokuty sa žalovaný veľmi podrobne vysporiadal tiež v odôvodnení žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia 339355/2013 zo dňa 31.7.2013.“ Preto navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po výsluchu povereného zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu v medziach žaloby nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.

Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „Trváme na žalobe s výnimkou trov právneho zastúpenia, pretože bolo vypovedané plnomocenstvo predchádzajúcemu právnemu zástupcovi. Náklady si teda neuplatňujeme. Máme ten právny názor, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil výšku pokuty, čím konal v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože došlo k neodôvodneným rozdielom oproti prvému konaniu, ktoré bolo

zrušené, pretože v tom čase colný dlh nebol uhradený a v novom konaní colný dlh už bol uhradený vo výške 571.000,- eur a táto skutočnosť nebola zohľadnená pri určovaní výšky pokuty. Taktiež neboli účastníkom konania pri udeľovaní sankcii spoločnosti T., ktorá dostala pokutu 30.000,- eur s tým, že jej bol vymeraný colný dlh vo výške 770.000,- eur, ktorý neuhradila a neuhradila ani pokutu. V identických prípadoch rozhodol prvostupňový orgán odlišne, a to podľa nás neodôvodnene. Preto trváme na tom, aby bolo toto rozhodnutie zrušené a v novom konaní posúdená aj výška pokuty, pretože žalovaný sa nezbavuje zodpovednosti kladenú mu za vinu za porušenie colných predpisov. Preto navrhujeme, aby boli zrušené tieto rozhodnutia, teda prehodnotená výška pokuty. To je všetko.“

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.11.2013, kde sa podrobne vysporiadal s jednotlivými bodmi žaloby vrátane namietanej nezákonnosti uloženej výšky pokuty.

Predmetom preskúmacieho konania v predmetnej veci bola zákonnosť výrokovej časti rozhodnutia žalovaného a zákonnosť výšky uloženej sankcie žalobcovi, ktorý bol uznaný zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 a v § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona.

Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Podľa ust. § 70 Colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto okrem iného nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar 1. prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením, 2. prepustený do colného režimu vývoz, 3. prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou, 4. zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu, 5. dočasne uskladnený, 6. umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade alebo 7. na ktorý bolo zriadené záložné právo (§ 72 ods. 1 písm. e) Colného zákona).

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nezákonne odníme tovar spod colného dohľadu alebo sa takého odňatia zúčastní (§ 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona).

Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie: a) pokutu, b) prepadnutie tovaru alebo veci (§ 73 Colného zákona).

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99.581,75 eur; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331.939,18 eur (§ 74 ods. 1 Colného zákona).

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená (§ 73 ods. 2 Colného zákona).

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti a zmätočnosti výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu súd uvádza, že výroková časť tohto rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ako aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť paušálne trovy konania, vrátane lehoty splatnosti v zmysle ust. § 74 ods. 2 Colného zákona, podľa ktorého pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená. Podľa právneho názoru súdu výrok rozhodnutia je formulovaný jasne, stručne a určite, a teda tak, aby žalobca mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania o colnom delikte. Pod bodom 1 a 2 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je stručne, jasne a určite špecifikovaný delikt, ktorého sa žalobca dopustil, a to tak, že je z neho zjavné za aké konkrétne porušenie podmienok stanovených v Povolení na prevádzkovanie colného skladu typu A zo dňa 25.02.2011, ako aj to, že žalobca bez vedomia a súhlasu colných orgánov vyňal z colného skladu a odpredal iným subjektom 505 oceľových zvitkov, čím spôsobil nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 a ust. § 72 ods. 1 písm. f) Colného zákona, ako je skutková podstata týchto colných deliktov sformulovaná v týchto zákonných ustanoveniach, čo bolo zistené dňa 12.04.2012, za ktoré porušenia zákona bola žalobcovi uložená sankcia za colný delikt. Žalovaným uvedená miera podrobnej, ale stručnej špecifikácie podľa názoru súdu je dostatočná pre vylúčenie prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, aj prekážky veci rozhodnutej, ako aj práva žalobcu na obhajobu. Z hľadiska vecného, časového a miestneho táto špecifikácia je v súlade aj s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže vo výrokovej časti rozhodnutia uvedený popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania je postačujúci preto, aby žalobca bezpečne a bez pochybností poznal výsledok konania o colnom delikte.

Pokiaľ žalobca namietal uloženú výšku sankcie za správny delikt, tak súd s poukazom na ust. § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého „pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia“, tak z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že voľná úvaha pri rozhodovaní o výške sankcie za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať v zmysle ust. § 74 ods. 1 Colného zákona výšku uloženej sankcie tak, aby táto spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel a v ust. § 74 ods. 1 je pritom jediným kritériom uloženia sankcie závažnosť porušenia colných predpisov, kde je uvedená najvyššia možná výška sankcie 99.581,75 eur.

Podľa právneho názoru súdu, žalovaný pokiaľ žalobcovi uložil pokutu vo výške 30.000,- eur, teda v prvej tretine maximálnej sadzby sankcie a závažnosť uloženej sankcie podrobne odôvodnil v rámci svojho správneho uváženia, keďže námietka žalobcu bola uvedená aj v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, tak preto jeho rozhodnutie o výške sankcie podľa názoru súdu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v ust. § 74 ods. 1 Colného zákona. Preto súd nepovažoval námietku žalobcu týkajúcu sa uloženej výšky sankcie za dôvodnú.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že colný dlh uhradil v zákonom stanovenej lehote, pretože pôvodné rozhodnutie o vymeraní colného dlhu vo výške 568.410,93 eur zo dňa 06.05.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 28.05.2012 a zákonná lehota na zaplatenie oznámeného colného dlhu mu uplynula dňa 07.06.2012. Navyše žalobca uhrádzal vymeraný colný dlho až po lehote splatnosti v splátkach, ktoré mu neboli colným úradom povolené. Dňa 31.08.2012 časť colného dlhu v sume 100.000,- eur, dňa 24.09.2012 časť colného dlhu v sume 68.410,93 eur a dňa 02.10.2012 uhradil žalobca časť colného dlhu v sume 100.000,- eur. Tým došlo k celkovému omeškaniu s platbou o 117 dní. Rozhodnutie colného úradu o vzniku colného dlhu bolo napadnuté odvolaním žalobcu a colný úrad v novom rozhodnutí zn. XXXXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 01.05.2013 vymeral colný dlh vo výške 568.761,18 eur. Rozdiel v dlžnej sume colného dlhu 350,25 eur žalobca zaplatil dňa 27.05.2013. Zohľadnenie vplyvu oneskorenej úhrady colného dlhu na závažnosť porušenia colných predpisov a tým aj na výšku ukladanej sankcie je opodstatnené taktiež z dôvodu, že vznik uvedeného colného dlhu v predmetnom prípade je priamym následkom konania, ktorým sa žalobca dopustil colného deliktu, keďže v prípade, ak by žalobca colné predpisy neporušil, nedošlo by k vzniku colného dlhu uvedeným spôsobom, teda nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu v zmysle článku 203 ods. 1 Colného

kódexu a tiež by nevznikol problém s oneskorenou úhradou tohto colného dlhu. Skutkový stav danej právnej veci sa vo vzťahu k porušeniu colných predpisov a vo vzťahu k právnym i skutkovým následkom tohto porušenia nezmenil spôsobom, ktorý by odôvodňoval iné posúdenie závažnosti porušenia colných predpisov účastníkom konania. Preto opätovné rozhodovanie vo veci porušenia colných predpisov z dôvodu zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv na to, že colný dlh nebol zaplatený v zákonom určenej lehote. Keďže neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by sa týkali skúmaného porušenia colných predpisov a ich právnych a skutkových následkov (jedným z následkov tohto protiprávneho konania bol aj vznik colného dlhu, ktorý zároveň nebol zaplatený v zákonom určenej lehote), neexistuje žiaden dôvod na zmenu výšky ukladanej sankcie pokuty. Ani žalobcom uvádzané zaplatenie colného dlhu nemení závažnosť porušenia colných predpisov, keďže uvedený colný dlh skutočne nebol zaplatený v zákonom určenej lehote a ani vo forme colným úradom povolených splátok. Taktiež ani hospodárska situácia žalobcu nemá na povinnosť úhrady colného dlhu v zákonom určenej lehote žiaden vplyv.

S otázkou primeranosti uloženej sankcie pokuty sa žalovaný veľmi podrobne vysporiadal tiež v odôvodnení žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia 339355/2013 zo dňa 31.07.2013, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia citovaného v odôvodnení tohto rozsudku.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.