Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-4-2014.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/4/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: T. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. Č.. XXX, Š. V. I., zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti odporcovi: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX/XX, XXX XX A. Q.R., zastúpeného Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o. so sídlom Trenčianska č. 56/D, Bratislava, IČO 47 234 628, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier účastníkov v nasledovnom znení:
„I. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, vedenom správou katastra pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie S., ako pozemky registra „C“, parcela č. 1163/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 488 m 2 a par. Č. 1163/7, záhrady o výmere 318 m2 a stavba - rodinný dom, sú. Č. 382 , postavený na parc. č. 1163/2.
II. Na základe dohody účastníkov, je odporca oprávnený až do svojej smrti bezplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedenom správou katastra pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie S., ako pozemky registra „C“, parcela č. 1163/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 488 m 2 a par. Č. 1163/7, záhrady o výmere 318 m2 a stavba - rodinný dom, sú. Č. XXX , postavený na parc. č. 1163/2 a navrhovateľka sa zaväzuje trpieť a rešpektovať užívacie právo odporcu. Odporca a zaväzuje znášať náklady, spojené s jeho bývaním.
III. Podľa dohody účastníkov, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 49,80 Euro prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 10.07.2014 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia neplatnosti odstúpenia odporcu listom z 25.10.2013 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 15.06.2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve odporcu (predávajúceho) - parcela č. 1163/2, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 488 m2, parc. č. 1163/7, záhrady o výmere 318 m2 a stavba - rodinný dom, súp. č. XXX , postavený na parc. č. 1163/2, všetky zapísané na LV č. XX, vedenom správou katastra pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, k. ú. S., do výlučného vlastníctva navrhovateľky (kupujúca), za kúpnu cenu 70.000 Euro.
Na základe tejto Kúpnej zmluvy katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k uvedeným nehnuteľnostiam pod č. V-3005/12 zo dňa 19.07.2012, ktorého právoplatnosťou nastali právne účinky vkladu, tzn. navrhovateľke vzniklo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Odporca listom z 25.10.2013 navrhovateľku vyzval na zaplatenie kúpnej zmluvy v dodatočnej lehote 3 dni odo dňa doručenia výzvy a zároveň týmto listom oznámil navrhovateľke, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v uvedenej lehote, odstupuje od predmetnej Kúpnej zmluvy.
Navrhovateľka na to reagovala listom z 29.10.2013 v ktorom uviedla, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti odporcovi zaplatila pri podpise Kúpnej zmluvy a vyzvalo ho, aby spolu so svojimi dcérami (sestrami navrhovateľky) a manželkou (matkou navrhovateľky) vypratali predmetné nehnuteľnosti.
Následne dňa 04.11.2013 odporca podal na katastrálny odbor Okresného úradu v Senci návrh na zápis vlastníckeho práva odporcu do katastra záznamom, na základe čoho okresný úrad vyznačil na LV č. XX plombu Z-5825/13, pričom v rámci katastrálneho konania oznámila navrhovateľka okresnému úradu, že odstúpenie odporcu od kúpnej zmluvy pokladá za neplatné a následne podala predmetnú určovaciu žalobu o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, čo okresný úrad vyznačil na LV č.XX v poznámke P-833/14.
Súd vo veci naradil pojednávanie a vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom navrhnutých svedkov, ohľadnom sporného vyplatenia kúpnej ceny 70.000 Euro za predmetné nehnuteľnosti, ako dôvodu odstúpenia odporcu od uzatvorenej Kúpnej zmluvy z 15.06.2012.
V priebehu konania sporové strany, ktoré sú v blízkom príbuzenskom vzťahu (dcéra a otec), uzatvorili dňa 14.03.2016 podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka mimosúdnu Dohodu o urovnaní sporných nárokov, na základe ktorej si urovnali všetky svoje sporné vzťahy - práva, nároky a záväzky (aj ďalšie, ktoré neboli predmetom daného sporu) a na základe tejto Dohody o urovnaní, ktorú predložili súdu dňa 16.03.2016, navrhli prostredníctvo svojich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 17.03.2016, aby súd schválil súdny zmier v nasledovnom znení:
„I. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, vedenom správou katastra pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie S., ako pozemky registra „C“, parcela č. 1163/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 488 m 2 a par. Č. 1163/7, záhrady o výmere 318 m2 a stavba - rodinný dom, sú. Č. XXX , postavený na parc. č. 1163/2.
II. Na základe dohody účastníkov, je odporca oprávnený až do svojej smrti bezplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedenom správou katastra pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie S.Š., ako pozemky registra „C“, parcela č. 1163/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 488 m 2 a par. Č. 1163/7, záhrady o výmere 318 m2 a stavba - rodinný dom, sú. Č. XXX , postavený na parc. č. 1163/2 a navrhovateľka sa zaväzuje trpieť a rešpektovať užívacie právo odporcu. Odporca a zaväzuje znášať náklady, spojené s jeho bývaním.
III. Podľa dohody účastníkov, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
Podľa § 99 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 ods. 4 O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Účastníci konania môžu skončiť konanie súdnym zmierom len v prípade, ak to povaha veci pripúšťa. Uzavretie súdneho zmieru neprichádza do úvahy napr. vo veciach osobného stavu (v konaní o rozvod manželstva, o povolenie uzavrieť manželstvo, o zapretie otcovstva, o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony atď.). Súdom schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku a rovnako zakladá aj preukážku už rozhodnutej veci (rei iudicatae). Proti uzneseniu, ktorým súd navrhovaný súdny zmier schváli, nie je prípustné odvolanie. Ak však je takýto súdom schválený zmier v čase jeho schválenia neplatný podľa hmotného práva, na základe žaloby podanej hociktorým účastníkom, môže súd rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru.
Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a)
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR č. Cpj 29/97 z 20.10.1997, predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)
Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
Podľa § 39 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona, na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov 10b) okresný úrad zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej Spoločné ustanovenia o zápise práv k nehnuteľnostiam
Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Podľa § 44 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom, alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o proteste prokurátora, vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí katastrálneho konania o oprave chyby alebo o začatí konania o proteste prokurátora na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe, alebo v železničnej knihe; túto plombu zruší vykonaním vkladu alebo záznamu, alebo právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad, alebo právoplatným rozhodnutím o zastavení konania, alebo právoplatným rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo právoplatným rozhodnutím, ktorým sa nevyhovuje protestu prokurátora.
Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa ustálenej judikatúry (rozsudok NS Sr z 21.08.1997 sp. zn. 3 Cdo 151/1996), platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Obč. zákonníka má za následok zánik len záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, ale nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O.s.p.). V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho).
V danom prípade bolo sporným odstúpenie odporcu ako predávajúceho listom zo dňa 25.10.2013 od Kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou ako kupujúcou dňa 15.06.2012, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva, k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam a ktorej vecnoprávne účinky nastali dňom právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva navrhovateľky k prevedeným nehnuteľnostiam. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo odporcom tvrdené nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny 70.000 Euro kupujúcou - navrhovateľkou, ktorá takéto tvrdenie
namietala ako nepravdivé, a naopak tvrdila, že dohodnutú kúpnu cenu v celom rozsahu odporcovi zaplatila.
V tejto súvislosti súd uvádza, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je založená na dvojakom právnom konaní, a to na uzavretí zmluvy, ako titule (právny dôvod) pre nadobudnutie predmetu kúpy (iustus titulus adquirendi domini) a na právne relevantnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva (modus adquirendi domini), ktorým je rozhodnutie katastrálneho úradu, ktoré je potrebné splniť kumulatívne. Pri nehnuteľnostiach vlastnícke právo kogentne prechádza až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona), ktorý nie je právny úkonom, ale konštitutívnym úradným zápisom. Zmluva o prevode nehnuteľností (kúpna zmluva) nenesie preto prevodný (translačný) účinok, ale len účinok obligačný, a je potrebné ako pri titule, ktorý je právnym dôvodom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti posúdiť jeho vznik, platnosť a obligačnú účinnosť, pretože tieto charakteristiky musí titul spĺňať, a to z dôvodu právnej regulácie účinkov vkladu do katastra nehnuteľností, najneskôr v deň podania návrhu na vklad. Obligačno-právne účinky takejto zmluvy nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy, aj keď z § 47 ods.1 OZ vyplýva, že ak je ku zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, nadobúda zmluva účinnosť týmto rozhodnutím. Ako bolo uvedené, pri kúpnych zmluvách o prevode nehnuteľností, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, nastávajú v deň právoplatnosti rozhodnutia vydaného katastrom nehnuteľností (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona) k tomuto dňu, len účinky vkladu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti, ktoré podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva, a teda vo vecno-právnych následkoch, nie v obligačno- právnych následkoch rovnajúcich sa účinnosti zmluvy (R 59/2007). Uvedená dvojfázovosť nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa potom nutne prejavuje aj v riešení situácie po prípadnom odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. riešení jeho neplatnosti.
Odstúpenie od zmluvy je obvykle jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah (súdna prax akceptuje aj odstúpenie od zmluvy, ako dvojstranný úkon účastníkov zmluvného vzťahu na základe dohody). Uvedený jednostranný právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu bez toho, že by to bolo podmienené súhlasom druhého účastníka, či rozhodnutím súdu alebo iného orgánu Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Obč. zák.). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy okrem iného aj ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 Obč. zák.), ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy, je zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc), tzn. zánik obligačných účinkov kúpnej zmluvy od začiatku, ak nebol účastníkovi alebo právnym predpisom ustanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší. V prípade, že už nastali vecnoprávne účinky zmluvy, pretože už bolo na základe takejto zmluvy vložené právo do katastra, zánikom zmluvy tieto vecnoprávne účinky vkladu nezanikajú a zostávajú zachované.
Z uvedeného teda vyplýva, že samotné odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy ako jednostranný právny úkon neznamená, že sa bez ďalšieho obnovilo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, ale konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností pre kupujúceho zostali zachované. Potom pre predávajúceho môžu byť tieto odstránené a zapísané vkladom na základe dohody účastníkov, ak medzi nimi nebude sporná otázka platnosti odstúpenia od zmluvy (§ 28 katastrálneho zákona), ak dôjde k uzavretiu takejto dohody, príp. bude zapísané katastrálnym odborom príslušného okresného úradu pre predávajúceho záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona, na základe rozsudku súdu vydaného napr. o žalobe požadujúcej určenie jeho vlastníckeho práva, pričom v prípade spornosti platnosti odstúpenia sa v záujme obidvoch zmluvných strán, eventuálne môže jeden z nich domáhať určenia, že tento právny úkon bol urobený neplatne/platne, pričom rozhodnutie súdu, by v otázke určenia platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy nebolo konštitutívne, ale má deklaratórny význam, nakoľko dôsledky odstúpenia od kúpnej zmluvy vyplývajú zo zákona (§ 48 ods. 2 a § 457 OZ), avšak majú vplyv aj na zápis sporných právnych vzťahov v príslušnom katastri nehnuteľností, najmä ich spätný záznam na základe súdneho rozhodnutia (§ 34 katastrálneho zákona). Analogicky potom v prípade dohody účastníkov a zachovaných konštitutívnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre kupujúceho, má rozhodnutie súdu deklaratórny význam a vyznačí sa v príslušnom katastri nehnuteľností záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona, na základe súdneho rozhodnutia vo veci určenia jeho vlastníckeho práva.
V každom prípade, súd v prejednávanej veci posudzoval prejav vôle účastníkov konania urovnať sporné právne vzťahy a aj vzájomné i širšie rodinné vzťahy, s ohľadom na popísané právne účinky vyvolané na základe právnych úkonov účastníkov konania ako aj predmet sporu v danom konaní a dospel k záveru, že účastníkmi konania spoločne navrhovaný súdny zmier, nie je v rozpore s hmotným právom, nakoľko na základe tohto súdneho zmieru v nadväznosti na Dohodu o urovnaní zo dňa 14.03.2016, uzatvorenú podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, možno usporiadať sporné právne vzťahy, ktoré boli predmetom daného súdneho konania. S ohľadom na zachované vecnoprávne účinky vkladu vlastníckeho práva navrhovateľky, ktoré na základe uvedenej Dohody o urovnaní prestalo byť sporným rovnako ako platnosť/neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, má súd za to, že povaha veci uzavretie takéhoto súdneho zmieru pripúšťa a schválenie navrhnutého súdneho zmieru s účinkami právoplatného rozsudku (§ 99 O.s.p.) nie je v rozpore s hmotným právom. Predložená Dohoda o urovnaní 14.03.2016 zároveň obsahuje dojednanie účastníkov ohľadom užívacieho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 151n a nasl OZ (vecné bremeno), ktoré zároveň účastníci zahrnuli do predloženého návrhu súdneho zmieru, nakoľko uvedené dojednanie bolo obsahovou súčasťou zmierlivého usporiadania ich vzťahov a výkonu vlastníckych a užívacích práv k predmetným nehnuteľnostiam. Potom konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností zostanú zachované na základe uzatvorenej dohody účastníkov. Postup katastrálneho odboru príslušného okresného úradu je potom daný v zmysle citovaných ustanovení katastrálneho zákona (§ 28, resp. § 34 a nasl. katastrálneho zákona) a aj s ohľadom na ďalší postup účastníkov konania v zmysle Čl. II uzatvorenej Dohody o urovnaní v začatom katastrálnom konaní. Súd preto podľa § 99 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkmi konania navrhovaný súdny zmier povaha prejednávanej veci pripúšťa a schválil ho v takom znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a ktorý v súlade s hmotným právom, účastníkom umožnil urovnať sporné vzťahy.
Podľa § 11 ods. 6 zákona písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. Podľa § 11 ods. 7 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb., ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov.
Podľa § 12 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa konanie skončilo schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vznikol účastníkom konania v zmysle citovaných ustanovení nárok na vrátenie 50 % všetkých zaplatených súdnych poplatkov. Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 Euro a preto jej súd vrátil súdny poplatok v sume 49,80 Euro, po zaokrúhlení podľa § 12 cit. zákona, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, ako príslušného orgánu podľa § 11 ods. 6 cit. zákona.
Podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Nakoľko sa účastníci konania na náhrade trov konania v schválenom súdnom zmieri dohodli, súd už o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti schválenia súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné (ust. § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.).
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru (ust. § 99 ods. 4 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku účastníkom konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.