Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-437-2015.pdf
PDF · 86.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-11Er/437/2015
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: malol. C. N., nar. X.X.XXXX, č. XXX, XXX XX M. zast.: X. M., nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX M. proti povinnému: B. N., r.č. XXXXXX/XXXX, U. XXX/XXX, XXX XX C. - T. o vymoženie výživného s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová, sídlo exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany pod č. Ex 498/2015, o námietkach povinného voči upovedomeniu o začatí exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného bol poverený súdny exekútor vykonaním exekúcie a to vymožením pohľadávky od povinného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresný súd Topoľčany číslo konania 9P/186/2015 - 15 zo dňa 30.09.2015.
Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 15.12.2015 pod číslom 5406 063836.
Súdny exekútor dňa 21.12.2015 vo veci vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 29.12.2015.
Povinný podal námietky voči exekúcii dňa 05.01.2016, ktoré predložil súdny exekútor súdu dňa 14.01.2016. Vo svojich námietkach povinný uviedol, že on si výživne riadne platí, pričom ho dáva osobne matke malol. dieťaťa. Súd listom zo dňa 15.01.2016, doručeným dňa 19.01.2016 a následne listom zo dňa 12.02.2016, doručeným dňa 16.02.2016 vyzval povinného, aby súdu preukázal, že uhrádzal výživné priamo do rúk matke malol. oprávneného, na čo však povinný doposiaľ nereagoval, hoci výzvy súdu riadne prevzal.
K námietkam povinného sa matka malol. oprávneného nevyjadrila, hoci ju súd na to vyzval. Následne ju súd vyzval, aby predložila súdu doklady o úhrade výživného povinný, pričom matka malol. oprávneného sa dostavila na súd a uviedla, že berie späť návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný jej doposiaľ neuhradil dlh na výživnom vo výške 130,- eur a ani jej neplatí bežné výživné, pričom podala na neho i trestné oznámenie. Súhlas so zastavením exekúcie musela podpísať z dôvodu, že povinný ju donútil a to tým, že pokiaľ nezoberie späť návrh na začatie exekúcie, nebude jej platiť žiadne výživné, avšak ako to urobila neuhradil jej vôbec nič a taktiež nie je pravda tvrdenie povinného, že jej výživné na malol. oprávneného dával osobne priamo do jej rúk.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný základ a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy). Exekučný poriadok bol prijatý v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Zo záveru o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva na súdnu ochranu vyplýva, že súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku (platí to aj pre súdny výkon rozhodnutia) musí byť v súlade s ústavnoprocesnými princípmi obsiahnutými nielen v citovaných článkoch ústavy, Listiny a Dohovoru, ale aj s princípmi spravodlivého procesu v širšom zmysle slova, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až 48 ústavy. Tieto princípy sú formulované v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Význam ich rešpektovania súvisí s čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika je právny štát. V právnom štáte sú jedným z jeho pilierov aj také súdne exekúcie, ktoré sa realizujú v celom rozsahu v súlade s právom na spravodlivý proces.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania dovolal, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 EP), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 EP), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 3 EP).
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich . Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Rovnako podľa záverov aplikačnej praxe sa má v zmysle potencionality posudzovať prípadný výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto pri ich kvalifikácii treba vychádzať z možných zárobkov. V prípade iných trestných činov to bude dané okolnosťami prípadu (napr. či išlo o úmyselný alebo nedbanlivostný trestný čin), možnosťami zárobku vo výkone trestu. Bez ohľadu na uvedené súd musí rešpektovať zákonný príkaz a v každom prípade určiť minimálne výživné.
Aplikačná prax pre reálnosť a presvedčivosť rozsudku o vyživovacej povinnosti vyžadovala aj predpoklad jeho vykonateľnosti. V takomto prípade (môže ísť o osobu, ktorá nepoberá žiadne dávky, resp. minimálne dávky zo systému sociálneho zabezpečenia) výkon rozhodnutia spravidla nebude úspešný. Pre maloletého bude mať určenie sumy výživného význam z hľadiska zákona o náhradnom výživnom, ktorý takéto určenie vyžaduje, a v takejto výške bude potom náhradné výživné za splnenia ostatných zákonných podmienok nárokovateľné. Rozsah minimálneho výživného bol ustanovený vo výške 30% zo sumy životného minima (v pripomienkach sa navrhovalo 50%, predkladateľ zákona však argumentoval tým, že ide len o minimálne výživné, keď treba brať do úvahy aj určitú minimálnu životnú úroveň povinného) podľa osobitného predpisu. Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. Úprava minimálneho výživného sa vzťahuje tak na maloleté, ako aj plnoleté dieťa. V prípade rozporu s dobrými mravmi by súd plnoletému dieťaťu výživné nepriznal. Podmienky aplikácie ustanovenia
odseku 3 zákon neformuluje tak, ako je to v § 63 ods. 1, keď sa predpokladá výška príjmu z dôvodu nepreukázania relevantných okolností. Zo znenia "bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery" vyplýva, že súd bude vychádzať z príslušných skutkových zistení a minimálne výživné určí v prípadoch, keď na základe uvedených kritérií vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov v zmysle úpravy odseku 5 celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií. V ostatných prípadoch zostávajú zachované kritériá určovania vyživovacej povinnosti v zmysle odsekov 2, 4 až 5 a úpravy § 75. Súdna prax sa priklonila k riešeniu, keď formulácia 30% zo sumy životného minima bude obsiahnutá priamo vo výroku rozhodnutia, čím by sa predišlo uvedenému problému, súčasne však bude musieť byť vyriešená otázka určitosti a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Po novelizácii Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 384/2008 Z.z.) takýto postup umožňuje nové znenie § 155 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.
Podľa § 75a ods. 4 OSP ; Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.
Súd po oboznámení sa so spisom, zistil, že námietky nie sú dôvodné. Dôvody, ktoré uvádza povinný v námietkach voči exekúcie, nie sú dôvodmi na zastavenie exekučného konania. Právoplatným exekučným titulom - predbežným opatrením Okresného súdu Topoľčany číslo konania 9P/186/2015 - 15 zo dňa 30.09.2015 bol povinný povinný platiť výživné mal. C. N. nar. XX.XX.XXXX v sume 65,- eur mesačne vždy do 15- ého dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od vykonateľnosti predbežného opatrenia t.j. od 05.10.2015, kedy nastalo doručenie predmetného exekučného titulu účastníkom. Nakoľko povinný neuhradil na výživnom do 15.10.2015 riadne výživné, zákonná zástupkyňa povinného podala návrh na začatie exekúcie. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/132/2015
- 65 zo dňa 10.12.2015, právoplatného dňom 04.01.2016 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu a to tak, okrem iného, že povinný je povinný prispievať na výživu malol. C. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 75,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zároveň výživné za čas od 01.06.2015 do 30.11.2015 na malol. C. v sume 300,- eur súd povolil povinnému splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je predbežné opatrenie Okresného súdu Topoľčany číslo konania 9P/186/2015 - 15 zo dňa 30.09.2015 a zároveň súd rozhodol vo veci samej rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/132/2015 - 65 zo dňa 10.12.2015, právoplatného dňom 04.01.2016, predbežné opatrenia Okresného súdu Topoľčany číslo konania 9P/186/2015 - 15 zo dňa 30.09.2015 trvá len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné t.j. len do 04.01.2016. A preto na základe exekučného titulu - predbežného opatrenia Okresného súdu Topoľčany číslo konania 9P/186/2015 - 15 zo dňa 30.09.2015 súdny exekútor vymôže zameškané výživné za čas od 05.10.2015 do 30.11.2015 v sume 130,- eur (2x65,- eur) ako i bežné výživné za mesiac december vo výške 65,- eur a alikvótnu časť bežného výživného za mesiac január od 01.01.2016 do 04.01.2016 vo výške 8,39 eur. V prípade, že povinný si i naďalej nebude plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/132/2015 - 65 zo dňa 10.12.2015, právoplatný dňom 04.01.2016, môže matka malol. C. N. podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ktorým bude exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/132/2015 - 65 zo dňa 10.12.2015, avšak v dlhu na výživnom ako i v bežnom výživnom, ktoré sa vymôže v tejto exekúcii, toto musí byť zohľadnené. Povinný v tejto exekučnej veci doposiaľ nepreukázal súdu skutočnosť, že by uhradil dlžné výživné a riadne splácal mesačne bežné výživné.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako i na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou bol podaný dôvodne, nakoľko si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, súd rozhodol tak, že námietka povinného je nedôvodná a preto ju súd zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.