Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/181/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Novosedlík, spol. s r. o., so sídlom Chotárna 41, Nitra, IČO: 34 104 402, zastúpený Bizoň & Partners, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Ivanka pri Nitre, so sídlom Novozámocká 183/408, Ivanka pri Nitre, IČO: 00 198 331, zastúpený Advokátskou kanceláriou Stoklasa & Stoklasová, s. r. o., so sídlom Farská 25, Nitra, o zaplatenie 4.484,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. augusta 2014 č. k. -398 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 7. januára 2015 č. k. -434 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. decembra 2014 č. k. -436 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,94 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a § 136 OSP. Poukázal na to, že vo veci už skôr rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 12. 2012 č. k. -232 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.484,23 eura titulom bezdôvodného obohatenia, lebo mal preukázané, že v období, za ktoré žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval žalovaný. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. 06. 2013 č. k. -289, ktorým odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku zo dňa 19. 12. 2012, zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia stanovil podľa § 136 OSP, ktorú určil voľnou úvahou v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý poukázal najmä na to, že je potrebné zohľadniť, na aký účel boli sporné parcely žalovaným užívané, pričom sa nestotožnil s názorom súdu, ktorý ho určil podľa vypracovaného znaleckého posudku. Súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto mu neprináleží prehodnocovať jeho právny názor, ktorý vyslovil v konkrétnej veci, v ktorej rozhodoval ako odvolací súd. Súd vychádzal pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia z výšky nájmu 2,5% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy 85.000 Sk/2.821,48 eura/ha, 0,282148 eura za 1 m2, pričom plocha užívaná žalovaným v spornom období bola 49.894 m2, teda jej hodnota bola 14.077,50 eura, z čoho 2,5% predstavuje 351,94 eura/rok a 29,97 eura za 31 dní, a to napriek tomu, že táto nie je stanovená podľa bonitovanej pôdno- ekologickej jednotky / ďalej len BPEJ/. Je pravdou, že vyhláška č. 38/2005 Z. z. určuje hodnotu pozemkov, ale je potrebné vziať do úvahy, že vyhláška bola vydaná v súlade s ustanovením § 43 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého Ministerstvo vydá všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi podrobnejšie ustanoví, okrem iného podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely

pozemkových úprav, teda účelom tejto vyhlášky bolo určenie hodnoty a spôsobu jej výpočtu pre účely pozemkových úprav a následných príspevkov štátu. Teda samotná skutočnosť, že na druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria nie je stanovená BPEJ neznamená, že súd nemôže riešiť otázku výšky bezdôvodného obohatenia stanovením vo výške obvyklého nájmu za pozemky užívané na rovnaký, alebo podobný účel. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd vychádzal z kúpnej ceny sporných pozemkov, za ktorú ich nadobudol a to 32.655.980 Sk /1.083.979,95 eura/ a znaleckého posudku a poukázal aj na ich hodnotu určenú znalcom pre účely ich kúpy a to vo výške 27.158.300 Sk /901.490,40 eura/. Súd napriek tomu, že žalobca preukázal, že zaplatil za sporné pozemky uvedenú sumu, nevzal jej výšku do úvahy z dôvodu, že samotný žalobca uviedol, že pôdu kupoval za účelom investičného zámeru, ktorý mu ale nebolo umožnené realizovať. Žalobca teda kupoval nehnuteľnosti pre úplne iný účel, na ktorý ju užíval žalovaný, pričom aj podľa rozhodnutia odvolacieho súdu musí súd prihliadnuť na účel, na aký boli sporné parcely užívané, pričom nebolo sporné, že tieto boli užívané na účely poľnohospodárskej výroby. Rovnako súd poukázal na výpoveď znalca, ktorý bol v konaní vypočutý po vypracovaní znaleckého posudku na účely určenia obvyklého nájomného v tomto konaní, ktorý uviedol, že nie je oprávnený posudzovať poľnohospodársku pôdu, pričom pri určení hodnoty nehnuteľností sa nezaoberal tým, že sú určené na poľnohospodárske využitie. Uviedol, že nie je oprávnený vypracovať znalecký posudok s určením hodnoty nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Preto súd pri úvahe o výške obvyklého nájmu sporných pozemkov nevzal do úvahy cenu určenú znalcom. Súd ďalej pri určení výšky bezdôvodného obohatenia prihliadol aj na to, že nájomné zmluvy, ktoré boli predložené SPF sa týkajú katastrálneho územia M., teda ide o katastrálne územie, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti katastrálneho územia Horné Krškany, v ktorom ležia sporné parcely, ktoré sú z hľadiska jeho využiteľnosti a možnosti podnikateľských aktivít atraktívnejšou lokalitou v priemyselnej oblasti Mesta Nitra, kde sídli množstvo firiem a je vyhľadávanou lokalitou pre realizáciu podnikateľskej činnosti, a preto vypočítané nájomné zvýšil o 100%, t.j. na sumu 59,94 eura. Vychádzal a zohľadnil pritom najmä zmluvy predložené nájomné SPF, ktoré boli uzavreté v rovnakom období a na rovnaký účel, na aký pozemky užíval žalovaný. Súd ďalej poukázal na to, že aj pri nájomnom stanovenom SPF, od ktorého odvíjal svoju úvahu, nebola pri jeho určení stanovená iná hodnota pri ornej pôde a pri zastavaných plochách. Z dôvodu, že žalovaný užíval nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, zaviazal ho súd na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške v zmysle výroku rozsudku, lebo parcely, na ktorých sú postavené hospodárske budovy vo vlastníctve žalovaného, boli v rozhodnom období vo výlučnom vlastníctve žalobcu. O trovách konania súd rozhodol § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Opravným uznesením zo dňa 16. decembra 2014 č. k. -436 súd prvého stupňa opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -398 zo dňa 06. 08. 2014 v označení sídla právneho zástupcu žalobcu, ktoré má byť správne uvedené ako: so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, namiesto nesprávne uvedeného so sídlom pobočky Farská 31, 949 01 Nitra. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 164 OSP a na skutočnosť, že pri vyhotovení rozsudku došlo k nesprávnemu označeniu sídla právneho zástupcu žalobcu v dôsledku zrejmej nesprávnosti, čo bolo dôvodom na postup v zmysle § 164 OSP.

Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 7. januára 2015 č. k. -434 súd prvého stupňa rozhodol tak, že v zostávajúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom č. k. -398 zo dňa 06. 08. 2014 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,94 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, súd považoval nárok žalobcu opodstatneným len do výšky 59,94 eura a odôvodnil, že žaloba, čo do čiastky 4.424,29 eura, nie je dôvodná. Súd však opomenul vo výroku rozsudku zo dňa 06. 08. 2014 rozhodnúť o zamietnutí žaloby v časti 4.424,29 eura. Podľa § 166 ods. 1 OSP bol preto uvedený rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, doplnený.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, pričom napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Prvostupňový súd, odvolávajúc sa na rozhodnutie odvolacieho súdu, po opätovnom prejednaní veci, vec nesprávne právne posúdil a na základe toho vydal nesprávne rozhodnutie. Uviedol, že odvolací súd na skutkový

stav aplikoval právnu normu, ktorá v rozhodnom čase už nebola účinná, pričom podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy poľnohospodárskou pôdou bola výlučne orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Súd prvého stupňa, odvolávajúc sa na viazanosť rozhodnutím odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež vychádzal z neúčinných ustanovení zákona č. 307/1992 Zb., napriek tomu, že žalobca viackrát poukázal na skutočnosť, že ide o ustanovenie zákona, ktoré bolo v rozhodnom čase neúčinné. K tomuto argumentu a k dôvodom, na základe ktorých aplikoval na vec ustanovenia v rozhodnom čase neúčinného právneho predpisu, sa nijakým spôsobom nevyjadril, pričom takéto odôvodnenie je potrebné považovať za nedostatočné, spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť. Postupom prvostupňového súdu tak bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že zákon č. 504/2003 Z. z. sa vzťahoval na pozemky, ktoré sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely až s účinnosťou od 01. 01. 2008. V prípade, ak by sa však zákon č. 504/2003 Z. z. vzťahoval aj na sporné pozemky, nemalo by to vplyv na určenie výšky obvyklého nájomného, pretože v zmysle § 10 ods. 1 a § 23 zákona č. 504/2003 z. z. účinného v rozhodnom čase musela byť výška nájomného v prípade nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, t.j. zákon ustanovoval minimálnu, a nie maximálnu výšku nájomného. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetné pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území katastrálneho územia F. K. v N. pričom v zmysle územného plánu mesta N. ide o pozemky, ktoré sa z hľadiska využitia územia nachádzajú v oblasti, ktorá je prístupná pre občiansku vybavenosť. Možné využitie, ako aj poloha sporných pozemkov v strategicky výhodnej oblasti výrazným spôsobom ovplyvňuje hodnotu pozemkov. Z uvedeného dôvodu bezdôvodné obohatenie vo výške, ako je určené v napadnutom rozsudku je absolútne v disproporcii s výnosom, ktorý by žalobca mohol mať z prenájmu týchto pozemkov, príp. z iného využitia pozemkov. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania sú výlučne zastavané plochy a nádvoria, výšku obvyklého nájomného v danom prípade nie je možné stanoviť z hodnoty poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko tieto nie sú predmetom konania. Aj z vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 vyplynulo, že pre zastavané plochy a nádvoria nie je pridelené BPEJ určujúce hodnotu poľnohospodárskych pozemkov. Preto nie je možné určovať hodnotu sporných pozemkov znaleckým posudkom na určenie hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Skutočnosť, že na predmetné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu, potvrdzuje, že v prípade stanovenia bezdôvodného obohatenia je potrebné postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., t. j. v zmysle stanovenia všeobecnej hodnoty sporných pozemkov. Obdobne tomu je v prejednávanej veci, avšak prvostupňový súd nakoniec zo záverov znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka nevychádzal, pričom riadne neodôvodnil, z akého dôvodu ignoroval závery znaleckého posudku, ktorý sám nariadil vypracovať. Pri určení obvyklého nájomného v predmetnom konaní nie je možné vychádzať z nájomných zmlúv poskytnutých Slovenským pozemkovým fondom, ako i žalovaným, nakoľko predmetom týchto zmlúv nie sú nehnuteľnosti takého charakteru a v takej lokalite ako sporné pozemky. Záverom uviedol, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je nesprávny, nakoľko prvostupňový súd svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny, v zmysle ustanovenia § 219 OSP, potvrdiť. Uviedol, že je pravdou, že zákon č. 307/1992 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol zrušený zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, účinným od 01. 05. 2004, avšak uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že súd správne aplikoval na skutkový stav zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, v zmysle ktorého pozemkom na účely tohto zákona je aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu pritom jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní pozemku na účely zákona č. 504/2003 Z. z. nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. V danom prípade sú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu evidované ako zastavané plochy a nádvoria, avšak na pozemkoch boli žalovaným postavené legálne stavby, ktoré boli postavené za účelom poľnohospodárskeho využitia a ktoré boli vždy aj na tieto účely využívané. Uviedol, že súd prvého stupňa správne poukázal na to, že s účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k upresneniu ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., keď bolo jednoznačne zakotvené, že pozemkom na účely zákona je aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.

júna 1991. Z uvedeného vyplýva, že išlo o pozemky využívané na poľnohospodárske účely a na nájom takýchto pozemkov je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. a v súlade s týmto zákonom je potrebné určiť aj výšku obvyklého nájomného a potom z takto určeného nájomného je potrebné určiť výšku bezdôvodného obohatenia. Má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú určil podľa § 136 OSP, vychádzal z výšky obvyklého nájmu za pozemky užívané na rovnaký alebo podobný účel, t.j. z výšky nájmu určenej ako 2,5% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy 2.821,48 eura/ha s tým, že takto určený nájom zvýšil o 100%, vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa pozemky nachádzajú. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, a teda sa musí vychádzať z toho, na aký účel žalovaný predmetné pozemky skutočne využíval, aký bol jeho prospech z užívania predmetných nehnuteľností a nie je možné vychádzať z toho, aký prospech by mohol teoreticky získať žalobca ako vlastník pozemkov, ak by predmetné pozemky prenajal tretej osobe na podnikateľské účely. Argumentáciu žalobcu, podľa ktorej sú predmetom konania výlučne zastavané plochy a nádvoria a pre zastavané plochy a nádvoria nie sú pridelené BPEJ, a preto je potrebné určiť bezdôvodné obohatenie v súlade so všeobecnou hodnotou nehnuteľností, považuje za nesprávnu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP) z dôvodu, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V zmysle ust. § 157 OSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 16. 03. 2005 domáhal zaplatenia sumy 135.092 Sk (4.484,23 eura) a náhrady trov, keď v podanej žalobe dôvodil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. K., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely č. 1324, 1325, 1326, 1327, 1328, 1329, 1330, 1331, zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 49.884 m2, pričom žalovaný ako poľnohospodárske družstvo vykonáva svoju činnosť na uvedených pozemkoch, na ktorých sú postavené stavby hospodárskych budov pre hospodárske zvieratá, zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaného. Žalovaný so žalobcom neuzatvoril riadnu nájomnú zmluvu, na základe ktorej by mal povinnosť platiť nájomné v cene obvyklej za užívanie predmetných pozemkov. Podanou žalobou si žalobca uplatnil zaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to za obdobie od 01. 01. 2005-31. 01. 2005. Súd prvého stupňa najskôr vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19. decembra 2012 č. k. -232 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.484,23 eura, vychádzajúc pri rozhodovaní zo záverov znaleckého dokazovania, ktorým bola výška obvyklého nájomného za užívanie parciel v katastrálnom území F. K. zapísaných na LV č. XXXX určená sumou 9.874,22 eura. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19. decembra 2012 č. k. -232 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že záver súdu prvého stupňa o výške bezdôvodného obohatenia je predčasný a suma bezdôvodného obohatenia určená súdom sa javí odvolaciemu súdu ako neprimerane vysoká a neobvyklá. Súčasne uložil súdu prvého stupňa povinnosť doplniť dokazovanie vyžiadaním nájomných zmlúv od SPF s nájomcami v danej lokalite a predmetnom období, pripadne urobiť dotaz na realitné kancelárie, za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie obdobných nehnuteľností. Uviedol, že zohľadniť treba aj skutočnosť, že ide o nehnuteľnosti - zastavané plochy a nádvoria slúžiace na poľnohospodárske účely. Záverom uviedol, že pri výške bezdôvodného obohatenia možno postupovať aj v zmysle ustanovenia § 136 OSP. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý v jeho vyhovujúcej časti (povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 59,94 eura) pre absenciu odvolania v tejto časti, nadobudol právoplatnosť. Predmetom prejednania odvolacím súdom je zamietajúca časť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej zamietajúcej časti odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky nájmu 2,5% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy 85.000 Sk /2.821,48 eura/ha, 0,282148 eura za 1 m2, pričom plocha užívaná žalovaným v spornom období bola 49.894 m2. Z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti však nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil a na základe akých skutočností dospel k záveru o hodnote poľnohospodárskej pôdy 85.000,-Sk/2821,48 ha, keďže v tejto časti rozhodnutia absentuje riadne odôvodnenie, z akých okolností, či skutkových zistení vyvodil súd prvého stupňa svoj záver o tejto výške hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má totiž spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pre nedostatok dôvodov nemohol odvolací súd vôbec posúdiť správnosť záverov prvostupňového súdu, čo do výšky žalobcovi nepriznaného bezdôvodného obohatenia a musel napadnuté rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti zrušiť a vec v zrušenej časti vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

I napriek vyššie uvedenému odôvodneniu, vedúcemu k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vráteniu veci na ďalšie konanie, odvolací súd udáva, že pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na aplikáciu ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z. z o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a na to, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 účinného do 31. 12. 2007 je pozemkom na účely tohto zákona i iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku, takýto postup súdu prvého stupňa je potrebné považovať za správny. Podľa názoru

odvolacieho súdu správnosť týchto záverov súdu potvrdzuje i Dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z., ktorá k § 1 tohto právneho predpisu uvádza, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že v danej veci je zrejmé skutočné využitie pozemkov na poľnohospodárske účely. Pokiaľ teda súd prvého stupňa aplikoval na dané právnu vec zákon č. 504/2003 Z. z., takýto postup súdu odvolací súd považuje za správny. Je však potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na danú právnu vec zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý právny predpis bol účinný do 30. 04. 2004 a bol nahradený zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a to, čo do súdom prvého stupňa ustálenej výšky bezdôvodného obohatenia žalovanému, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP musel napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodniť.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.