Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-201-2015.pdf
PDF · 134.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-6P/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R. Č.. XXX, v zastúpení: JUDr. Edita Lehocká, advokátka, Štúrova 1267, 908 41 Šaštín-Stráže a otec J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX U. o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. J. nasledovne :
- každý nepárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- každý týždeň v utorok a stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod.
- každý párny rok počas Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod do 25.12. do 10.00 hod
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod.
- v čase od 30.12. od 10.00 hod. párneho roka do 1.1. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka
- každoročne počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.
- každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do piatku do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.
Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/36/2010-33 zo dňa 6.10.2010 v časti úpravy styku otca s mal. J..
Súd znižuje výživné otcovi na mal. J. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.11.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/329/2012-56 zo dňa 12.6.2013 v časti výšky výživného na mal. J..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal dňa 26.08.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že navrhol, aby mal. J. bol mesiac s otcom a mesiac s matkou opakovane bez nároku na výživné. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý trávi väčšinu času s otcom. Maloletý má s otcom ako aj s matkou dobré vzťahy, no napriek tomu je vždy smutný a odchádza od otca s plačom, prečo nemôže zostať dlhšie alebo zostať stále. U otca má vytvorené všetky podmienky primerané jeho veku. Otec býva spolu so svojou manželkou vo veľkom rodinnom dome so záhradou. Maloletý tu má sestru a dvoch nevlastných súrodencov. Má s nimi dobrý vzťah.
Otec podal dňa 20.10.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 6P/232/2015. Súd s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. veci spojil na spoločné konanie pod. sp. zn. 6P/201/2015. Otec žiadal znížiť výživné zo sumy 150,- eur na sumu 75,- eur od 01.11.2015. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodovania sa zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od februára 2015 je ženatý. V spoločnej domácnosti vychovávajú ich spoločnú dcéru R., nar. XX.XX.XXXX, teda pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú aj manželkine dve deti z jej prvého manželstva (O. 10 rokov, J. 5 rokov). Na výchove detí a ich výžive sa aktívne podieľa čomu zodpovedá aj väčšie finančné zaťaženie spojené s chodom domácnosti. Cez leto a hociktoré iné prázdniny trávi maloletý podstatnú väčšinu času v domácnosti otca. Maloletý ich navštevuje pravidelne každý víkend a hocikedy je u otca aj dlhšie počas týždňa. Na nevyhnutnú rekonštrukciu domu si bol nútený vziať si úver, ktorý spláca mesačne sumou 150,- eur. Otcova manželka je na materskej dovolenke s ich spoločnou dcérou R..
Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti ako aj s návrhom na zníženie výživného na maloletého nesúhlasí, nakoľko otec opustil matku v čase keď mal maloletý 1,5 roka. Otec nad rámec upraveného styku o maloletého nejavil žiadny záujem. Záujem o maloletého začal prejavovať až od septembra 2014 a to na popud matky. V súčasnej dobe sa otec s maloletým stretáva každý druhý víkend na základe dohody matky s otcom. Matka býva v H. R. a otec v U.. Otec pracuje na tri zmeny. Výška výživného bola naposledy stanovená v roku 2012 odkedy nároky a požiadavky na starostlivosť o maloletého výrazne stúpli. Maloletý začal navštevovať základnú školu. Maloletý je alergik. Matka má v starostlivosti ešte dcéru z predchádzajúceho manželstva, bývajú v trojizbovom obecnom byte.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ani so znížením výživného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 6P/329/2012, potvrdeniami o príjmoch, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, správou zo šetrenia pomerov, potvrdením zo ZŠ H. R., lekárskou správou, psychologickou správou zo dňa 15.3.2016 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/36/2010-33 zo dňa 06.10.2010 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi určené výživné a upravený styk otca s mal. J. na každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. V čase poslednej úpravy výkonu osobnej starostlivosti ako aj úpravy styku rodičia nežili v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, maloletý mal tri roky, otec maloletého navštevoval dvakrát do mesiaca, väčšinou každú druhú sobotu poobede.
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/329/2012-56 zo dňa 12.06.2013 súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na mal. J. zo sumy 130,- eur na sumu 150,- eur mesačne od 23.11.2012, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2013. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka pracovala v spoločnosti A. J. R..Z..J.., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 436,- eur brutto. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti O. J. J..S..Z.., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 758,56 eur netto. Mal. J.F. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval predškolské zariadenie, od 01.09.2013 nastupoval do 1. ročníka ZŠ, pričom matka už mala v tom čase zvýšené výdaje súvisiace s nástupom maloletého na základnú školu.
Z výsluchu otca súd zistil, že otec býva v U. v spoločnej domácnosti s jeho manželkou a tromi mal. deťmi - mal R., mal. O. a mal. J.. Manželstvo uzavrel X.X.XXXX s A. J.. Spoločné dieťa majú mal. R., nar. XX.X.XXXX. Mal. O. a mal. J. sú deti jeho manželky, pričom ich otec má určené výživné spolu vo výške cca 150,- eur mesačne. Manželka je momentálne na rodičovskej dovolenke s mal. R., poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, popri poberaní rodičovského príspevku manželka pracuje na polovičný úväzok v Domove dôchodcov Terézia, mesačný príjem má cca 150,- eur netto. Otec pracuje pre O. J., priemerný mesačný príjem má 769,67 eur. Pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletým, styk prebieha po vzájomnej dohode s matkou. Je to rôzne, niekedy to je cez víkend, niekedy cez týždeň. Doposiaľ nebol žiadny problém, vždy sa s matkou dohodli. Niekedy to bolo každý druhý týždeň, inokedy aj každý týždeň. Väčšinou od piatku do nedele. Zavolali si s matkou a vždy sa dohodli. Nemajú s matkou žiaden problém ohľadom rozšíreného styku. Takto fungujú na vzájomnej dohode v podstate rok. Mal. u otca trávil čas aj celý týždeň. Maloletý už je pripravený na to, aby mohol byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý otcovi povedal, že chce bývať u matky a k otcovi chodiť len na víkendy, pričom otec vie aj o tom, že mal. sa vyjadril aj pred kolíznym opatrovníkom, že chce naďalej zostať bývať len u matky a s otcom mať rozšírený styk. Napriek tomu otec trvá na striedavej starostlivosti. To že maloletý nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti pripisuje otec manipulácii zo strany matky. Keď sa písomne vyjadril, že má za to, že matka má zlý výchovný vplyv na maloletého má podozrenie, že maloletého matka bila, nakoľko keď išli k starej mame maloletý mal modriny. Pokiaľ ide o školské zariadenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti by sa otec prispôsobil. Maloletý by naďalej mohol chodiť do ZŠ H. R.. Vzdialenosť medzi U. a H. R. je cca 11 km. Keď mal maloletý 1 a pol roka odsťahovala sa matka s dieťaťom. Je pravdou, že v tom období za maloletým až tak nechodil, nakoľko u matky bol iný partner a boli tam nezhody. Posledný rok s matkou fungujú v podstate bez problémov. U lekára sa na mal. J. neinformoval. V škole sa na neho informoval 1 až 2 krát. Pred rokom 2014 sa stretával s mal. tak ako sa s matkou dohodli. Bolo to raz za dva - tri týždne. V tom čase návrh na súd na rozšírenie styku nepodával, mal za to, že by mu aj tak nebolo vyhovené. Aj mu to tak vyhovovalo. Otec pracuje na tri zmeny a to jeden týždeň na rannú zmenu od 6.00 do 14.00, druhý týždeň poobedňajšiu zmenu od 14.00 do 22.00 a tretí týždeň nočnú zmenu od 22.00 do 6.00 hod. Strieda sa to vždy po týždni. Zamestnávateľa sa ešte na možnosť zmeny pracovného času nepýtal. Výživné na mal. J. platí naďalej 150,- eur mesačne tak, ako bolo naposledy určené. Nedoplatok žiadny nemá. Naposledy sa s mal. stretol minulý víkend. Bol u otca celý víkend od piatku do nedele. Väčšinou si maloletého v piatok po obede cca o 16.00 vyzdvihne u matky a odovzdáva v nedeľu večer alebo po dohode s matkou si ho ponechá aj do pondelka s tým, že ho v pondelok zavezie do školy. Je to aj podľa toho ako pracuje. Otec po podaní psychologickej správy uviedol, že zotrváva na striedavej osobnej starostlivosti aj napriek stanovisku psychológa, nakoľko chce mať rovnaké práva ako matka.
Z výsluchu matky súd zistil, že matka býva v 3 izbovom nájomnom obecnom byte v spoločnej domácnosti s mal. J. a mal. F. C.. Jej súčasný partner C. T. s nimi nebýva. V 2/2016 zakúpila 4 izbový byt, v ktorom zatiaľ ešte nebývajú, prerába sa. Byt kúpila za sumu 33.000,- eur. Na zakúpenie bytu si musela zobrať hypotéku 31.300,- eur, ktorú bude splácať 30 rokov. Mesačná splátka je 135,- eur. Zobrala si ešte jeden úver na prerobenie bytu vo výške 8.000,- eur a mesačná splátka je 115,- eur. Byt vlastní sama, aj hypotéku spláca sama. Za trojizbový obecný nájomný byt mesačne platí nájom 230,- eur. V takejto výške bude v podstate splácať aj hypotéku. Naďalej zostávajú bývať v H. R.. Zamestnaná je v P. U., príjem dosahuje cca 500,- eur. Mal. J. navštevuje 3. ročník ZŠ H. R.. Pokiaľ ide o denný režim mal. J. po škole cca o 14.00 hod. podľa toho kedy končí vyučovanie ide do školskej družiny, kde je každý deň do cca 15.30 hod až 16.00 hod. V rámci školskej družiny v pondelok a štvrtok mal. navštevuje záujmové krúžky a to prácu s PC a šikovné ruky. Mal. sa stravuje v škole, za obedy platí 25,- eur mesačne, školskú družinu 5,- eur mesačne. Vitamíny platí 15,- eur mesačne, jedná sa o spriemerovaný odhad. Výdaje na mal. sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou, školskými potrebami a podobne. Školu navštevuje v rámci miesta bydliska, teda v H. R. takže na cestovné výdaje nemá. Mal. je zdravým dieťaťom. Mal. navštevuje alergologickú ambulanciu. Má režim alergika. Jedná sa o sezónny problém. Momentálne cez zimu s tým nie je problém. Pokiaľ ide o stretávanie sa, tak posledný rok nemali žiadny problém. Otec sa mohol s mal. stretávať v rozšírenom styku než bolo upravené súdnym rozhodnutím. Bolo to rôzne, väčšinou počas víkendov. Pokiaľ bol cez týždeň u otca bolo to len počas prázdnin. Maloletého nebije, ak treba v rámci výchovy zasiahnuť, tak zvýši hlas. Maloletého vôbec nemanipuluje. Ak by mal. chcel byť u otca napr. aj mesiac tak by mu to umožnila. Matka sa mal. snažila vysvetliť, že otec si podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť, vysvetľovala mu, že by býval napr. mesiac u otca a mesiac u matky alebo po dvoch týždňoch, maloletý to nechcel. Chce naďalej bývať u matky a chodiť k otcovi na víkendy, popr. byť u neho aj na týždeň počas prázdnin. To že teraz mal. nechcel ísť k otcovi nie je kvôli manipulácii, ale
kvôli tomu, že maloletý to už začal vnímať a mať strach z toho, že by zostal u otca, že by si ho tam už nechal. Doteraz vždy mal. vedel, že sa naspäť vráti k matke a nebol s tým žiadny problém. Matka chcela aby mal. J. mal nad sebou otcovskú ruku. Chcela, aby mali medzi sebou vzťah a viacej sa stretávali. Matka nikdy nebránila mal. v stretávaní sa s otcom. So správou od psychológa súhlasí. Nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Súhlasila by s rozšírením styku počas víkendov. Matka by bola najradšej aby stretávanie bolo ponechané po vzájomnej dohode s otcom. Kedykoľvek budú chcieť byť spolu matka to umožňovať bude aj na celé víkendy. Matka s tým problém nemá. Je sa ťažko vyjadrovať k časovým úsekom odkedy - dokedy by sa stretávali. A to aj kvôli práci otca, keďže pracuje na tri zmeny, takže aj doteraz to stretávanie prebiehalo na vzájomnej dohode, kedy to aj otcovi vyhovovalo. Otec platí bežné výživné riadne a včas, nedoplatok nemá. V každom ročníku sa zvyšujú výdaje na mal. Je potrebné zakupovať učebnice, knihy, pracovné zošity a podobne. Jedná sa o jednorazové zvýšené výdaje. Pokiaľ ide o zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom s týmto sú zvýšené výdaje len počas zimného obdobia kedy je náchylný na chorobnosť. Matka momentálne býva v spoločnej domácnosti len s mal. J. a mal. F..
Zástupca kolízneho opatrovníka sa vyjadril s tým, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou poukazujúc na závery psychológa. Zároveň však poukázal na pozitívny vzťah k otcovi a preto navrhol rozšíriť styk otca s mal. dieťaťom. Pokiaľ ide o návrh na zníženie výživného s týmto taktiež nesúhlasil.
Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 12.01.2016 súd zistil, že rodičia maloletého nebývajú v spoločnej domácnosti. Matka má vo svojej starostlivosti zverenú ešte mal. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z matkinho iného partnerského vzťahu. Domácnosť je zariadená dostatočným úložným a lôžkovým nábytkom. Otec uzatvoril nové manželstvo. Z tohto manželstva pochádza mal. R., nar. XX.XX.XXXX.Otcova manželka má vo svojej starostlivosti ešte dve mal. deti. Spoločne bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Domácnosť je zariadená dostatočným úložným a lôžkovým nábytkom. Mal. J. je žiakom 3. ročníka ZŠ H. R.. Školský prospech má dobrý. Do školy chodí pravidelne. Stravuje sa v škole. Po vyučovaní navštevuje školský klub. Zdravotný sta maloletého je dobrý. Maloletý chodí k otcovi rád, prespáva u neho. Matka umožňuje otcovi stretávať sa s maloletým nad rámec určeného styku. Otec pravidelne platí výživné na maloletého. S maloletým bol vykonaný pohovor za prítomnosti matky. Maloletý uviedol, že s otcom má dobrý vzťah, taktiež si dobre vychádza s jeho manželkou a deťmi. Maloletý uviedol, že nechce byť jeden mesiac u matky a jeden u otca. Vyhovuje mu to tak, ako to je teraz. Nevadilo by mu ak by k otcovi chodil častejšie. Bývať chce ale u matky. K otcovi chodí cez víkendy. Bol u neho aj na prázdninách. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vyjadrenia maloletého a zistených skutočností neodporúča zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Navrhol aby bol rozšírený styk maloletého s otcom.
Zo stanoviska ZŠ H. R. súd zistil, že mal. chodí do školy rád, čisto oblečený, dobre pripravený na vyučovanie. Vyučujúci si nevšimli žiadne znaky násilia a týrania dieťaťa. Správanie dieťaťa je v norme. V škole má veľa priateľov a u vyučujúcich je obľúbený.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky - P. U. J..S..Z.. mal súd preukázané, že matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 567,65 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca - O. J. J.. J.. S..Z.. mal súd preukázané, že otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 769,67 eur.
Z psychologickej správy zo dňa 15.3.2016 súd zistil, že mal. J. je spokojný s tým, ako žije teraz, svoju rodinu vníma v H. R.. Nová manželka otca do značnej časti iniciuje a podporuje kontakt otca s maloletým. Výchovný vplyv oboch rodičov na mal. J. je primeraný a pozitívny. Citové väzby medzi matkou a maloletým sú pozitívne a intenzívne. Mal. J. je na matku silne naviazaný, čo sa prejavilo vo viacerých použitých metódach. Matka disponuje primeranou kontrolou vo výchove s dostatkom priestoru pre sebarealizáciu dieťaťa. Citové väzby medzi otcom a maloletým sú pozitívne, ale menej intenzívne než v porovnaní s matkou. Maloletý túži po rozsiahlejšom kontakte s otcom a jeho novou rodinou. Maloletý má voči obom rodičom pozitívne vzťahy, ale v súčasnosti je viac naviazaný na matku. Želaním maloletého je zostať v starostlivosti matky. Psychológ na základe klinických, projektívnych a dotazníkových metód ako aj na základe interakcie rodičov s maloletým dieťaťom spolu aj zvlášť uviedol, že najlepším záujmom dieťaťa je ponechať ho v osobnej starostlivosti matky a rozšíriť styk otca s maloletým.
Podľa § 26 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu v zmysle § 26 zákona o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a v akom rozsahu. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane rodičov, ale tiež na strane maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Povinnosťou oboch rodičov, zvlášť potom rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, je rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie a všestranné rozvíjanie jeho vzťahu aj k druhému rodičovi a tiež rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil záver, že nie je dôvodné pristúpiť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia týkajúceho sa výkonu osobnej starostlivosti, nakoľko absentuje podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletého v podobe striedavej osobnej starostlivosti tak, ako to navrhuje otec. Osobnú starostlivosť maloletému zabezpečuje matka, ktorej bol maloletý zverený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/36/2010-33 zo dňa 06.10.2010. V čase poslednej úpravy výkonu osobnej starostlivosti osobnú starostlivosť maloletému zabezpečovala matka, maloletý mal tri roky, otec maloletého navštevoval dvakrát do mesiaca, väčšinou každú druhú sobotu poobede. Je pravdou, že od posledného rozhodnutia uplynul istý čas a maloletý je vekom starší, preto súd zisťoval pomocou psychológa, či by zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom bolo v jeho záujme. Poukazujúc na závery psychologickej správy zo dňa 15.3.2016 však je potrebné konštatovať, že tomu tak nie. Mal. J. je na matku silne naviazaný. Matka disponuje primeranou kontrolou vo výchove s dostatkom priestoru pre sebarealizáciu dieťaťa. Citové väzby medzi otcom a maloletým sú pozitívne, ale menej intenzívne než v
porovnaní s matkou. Maloletý túži po rozsiahlejšom kontakte s otcom a jeho novou rodinou. Maloletý má voči obom rodičom pozitívne vzťahy, ale v súčasnosti je viac naviazaný na matku. Želaním maloletého je zostať v starostlivosti matky. Psychológ na základe klinických, projektívnych a dotazníkových metód ako aj na základe interakcie rodičov s maloletým dieťaťom spolu aj zvlášť uviedol, že najlepším záujmom dieťaťa je ponechať ho v osobnej starostlivosti matky a rozšíriť styk otca s maloletým. Súd má teda za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletého, ktorý je prvoradým hľadiskom pri každej úprave týkajúcej sa maloletého dieťaťa (bez ohľadu na to, či sa jedná o prvotné rozhodnutie alebo následné, kde sa skúma zmena pomerov) a súd preto návrh otca zamietol. Otec napriek záverom z psychologickej správy trval na striedavej starostlivosti, pričom uviedol, že sa mu zdá, že matka maloletého proti nemu manipuluje a tiež má podozrenie, že matka maloletého zbila, lebo mal modrinu. S takýmito podozreniami otca sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje. Otec by si mal uvedomiť, že ak by skutočne matka chcela nejakým spôsobom maloletého proti nemu manipulovať, tak by jej stačilo striktne dodržiavať súdne rozhodnutie o styku otca s maloletým (podľa rozsudku OS Skalica č.k. 6P/36/2010-33 má otec upravený styk na každú nepárnu sobotu od 14:00 do 18:00 hod.) a nie vychádzať v ústrety tak otcovi ako aj maloletému, keď sa už viac ako rok stretávajú v podstate kedykoľvek bez obmedzenia po vzájomnej dohode, väčšinou každý druhý víkend, počas prázdnin aj týždeň a viac. Súd preto naopak hodnotí pozitívne postoj matky na podnet ktorej sa otec s maloletým stretávajú viacej ako je stanovené súdnym rozhodnutím a je nevyhnutné, aby matka naďalej umožňovala takto rozšírený styk medzi otcom a maloletým. Súd nezdieľa ani obavy otca z akéhosi naznačovania, že matka mala maloletého udrieť. Ani od psychológa, ani zo šetrenia pomerov od kolízneho opatrovníka nebolo ani len naznačené, že by matka používala pri výchove neprimerané výchovné metódy, naopak psychológ sám uviedol, že matka disponuje primeranou kontrolou vo výchove s dostatkom priestoru pre sebarealizáciu dieťaťa. Tiež zo stanoviska ZŠ H. R. súd zistil, že maloletý chodí do školy rád, čisto oblečený, dobre pripravený na vyučovanie. Vyučujúci si nevšimli žiadne znaky násilia a týrania dieťaťa. Správanie dieťaťa je v norme. V škole má veľa priateľov a u vyučujúcich je obľúbený. V tomto smere súd nepovažoval vôbec za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súd návrh otca na vypočutie svedkyne (naviac malo sa jednať o bývalú priateľku bývalého manžela matky dieťaťa) nepovažoval za potrebné, a to aj s poukazom na to, že táto svedkyňa nikdy nežila v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým J., tak len ťažko môže ako svedok zhodnotiť jej výchovné metódy. Taktiež treba poznamenať, že otec si protirečí, keď na jednej strane poukazuje na manipuláciu matky s maloletým, ako aj na to, že matka mala dať maloletému facku, no na druhej strane navrhuje striedavú starostlivosť, teda v podstate súhlasí, aby maloletý bol naďalej aj v starostlivosti matky, aj keď už len striedavo s otcom.
Napriek tomu, že súd tak ako vyššie popísal nevyhovel návrhu otca na zmenu zverenia maloletého z výlučnej osobnej starostlivosti matky do striedavej starostlivosti obidvom rodičom, súd však dospel k záveru, že vzhľadom na pozitívne citové väzby maloletého na otca (bližšie popísané v psychologickej správe) je potrebné pristúpiť k rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako to odporučil aj psychológ a navrhol tiež kolízny opatrovník. Naposledy upravený styk otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/36/2010-33 zo dňa 06.10.2010 na každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. je v súčasnej dobe absolútne nepostačujúci a naviac už i samotnými rodičmi viac ako rok modifikovaný v rozšírenej podobe. Maloletý je vekom starší, pričom od posledného rozhodnutia uplynula doba viac ako päť rokov počas ktorej sa riadne a bez väčších problémov realizoval styk otca s maloletým v rozšírenou rozsahu, väčšinou každý druhý víkend od piatku do nedele. Súd má za to, že u dieťaťa vo veku ako je maloletý J., je to dostatočne dlhá doba na to, aby bolo možné opätovne prehodnotiť doterajšiu úpravu styku a pristúpiť k jej zmene. Maloletý má 9 rokov, pričom u detí v tomto veku sa výrazne formuje ich osobnosť a je priam nevyhnutné, aby v tomto veku bol udržiavaný pravidelný a rovnocenný osobný styk aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Súd je tohto názoru, že je možné pristúpiť k rozšíreniu styku otca s maloletým a to s poukazom na potrebu prehlbovania a rozširovania citových väzieb maloletého k otcovi, ktoré sú pozitívne. Súd mal v konaní preukázané, že otec sa s maloletým pravidelne stýka dokonca nad rámec ostatného rozhodnutia a to po vzájomnej dohode s matkou. Pri výkone styku nevznikajú žiadne nezhody medzi rodičmi. Otec aj matka majú záujem na rozšírení styku, majú záujem prehlbovať vzájomný citový vzťah otca k maloletému. Otec má záujem podieľať sa na výchove maloletého a na rozvoji osobnosti dieťaťa, pričom otec má všetky predpoklady, aby zvládol starostlivosť o maloletého počas úpravy styku aj v širšej miere. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne ani subjektívne prekážky, ktoré by bránili otcovi stráviť s maloletým viac času, pričom podľa názoru súdu je potrebné rozšíriť úpravu bežného styku a to v záujme prehlbovania a rozvíjania citového vzťahu maloletého k otcovi vo väčšej miere. Súd preto rozšíril bežný styk otca tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozšírenie styku otca s maloletým vníma súd pozitívne, pričom
zachovanie a rozširovanie citových väzieb s otcom je dôležitý element ďalšieho vývinu maloletého, čo je nepochybne v jeho záujme. Súd preto rozšíril styk otca na každý nepárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čím sa v podstate aj zhojuje aj faktický stav so stavom právnym. Ďalej na každý utorok a stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., teda aspoň na 2 a pol hodiny počas týždňa, poukazujúc na pozitívne citové väzby maloletého na otca a jeho želanie, čo možno najviac sa stretávať s otcom. Tu nie je namieste urobiť s otca len „víkendového rodiča“ a je v záujme maloletého, aby bol v osobnom kontakte s otcom aj počas týždňa. Taktiež súd upravil styk otca s maloletý počas všetkých sviatkov tak, aby jeden rok maloletý trávil sviatky s matkou a druhý rok s otcom. Súd napokon rozšíril úpravu styku aj na letné „prázdniny“ (letné mesiace), keď sa otec bude môcť stýkať s maloletým každoročne počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod., a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. Treba uviesť, že sa jedná o obdobie, počas ktorého ľudia v pracovnom pomere často čerpajú dovolenky a teda je to ideálny čas na prežitie spoločných chvíľ rodičov s deťmi, kedy sa takýmto intenzívnym spoločným trávením voľných dní (dovolenky a pod.) najlepšie upevňujú ich vzájomné vzťahy, čo je isto v záujme maloletého.
Pokiaľ ide o zmenu výšky výživného súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného bol dôvodný len sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre maloleté dieťa. O výživnom pre maloletého bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/329/2012-56 zo dňa 12.06.2013 keď súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na mal. J. zo sumy 130,- eur na sumu 150,- eur mesačne. Mal. J. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval predškolské zariadenie, od 01.09.2013 nastupoval do 1. ročníka ZŠ, pričom matka už mala v tom čase zvýšené výdaje súvisiace s nástupom maloletého na základnú školu, keď mu všetky potrebné veci už zakúpila v predstihu. Maloletý bol alergik. V súčasnej dobe maloletý navštevuje 3. ročník základnej školy, navštevuje alergológiu s čím má matka zvýšené výdaje len počas zimného obdobia. Matka pri ostatnom rozhodnutí o výživnom pracovala v spoločnosti A. J. R..Z..J.., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 436,- eur brutto. Matka mala dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. J. aj k mal. F. C.. V súčasnej dobe matka je zamestnaná v spoločnosti P. U. J..S..Z.., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 567,65 eur. Na strane matky tak nastal nárast v jej príjmoch, počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti O. J. J..S..Z.., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 758,56 eur netto. V súčasnej dobe u toho istého zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 769,67 eur, teda bez výraznej zmeny. Otec pri ostatnom rozhodnutí mal jednu vyživovaciu povinnosť, v súčasnej dobe má dve vyživovacie povinnosti. Na strane otca nastala teda výrazná zmena pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. R., nar. XX.XX.XXXX.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na mal. J. o 30,- eur mesačne, teda zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2015. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti na strane otca. Podľa zaužívanej súdnej praxe má výživné predstavovať 20 % až 30% z dosahovaného čistého príjmu povinného a takto určené výživné má byť rozdelené medzi výživou oprávnené osoby. Otec má dve vyživovacie povinnosti k mal. J. a k mal. R.. Ak bude otec prispievať zníženým výživným v sume 120 eur na mal. J. a aspoň v sume 80 eur na mal. R. (vekom mladšia oproti J.) bude sa podieľať celkom na výživnom v sume 200,- eur, čo tvorí cca 26% z jeho čistého príjmu. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd má za to, že otec bude s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení jeho počtu vyživovacích povinností schopný platiť výživné na mal. v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)