Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-103-2015.pdf
PDF · 126.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/103/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ K.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, A., štátny občan SR, 2/ Y. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. F. XXX/X, L., štátny občan SR, obaja právne zastúpení E. kancelária JUDr. Mária Mareková, s.r.o., so sídlom Záblatská 28, Trenčín, IČO: 47 241 098, proti odporcovi: Dream reality, s.r.o., so sídlom Uhoľná 592/2, Žilina, IČO: 46 442 596, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47253339, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2 tisíc eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 2 tisíc eur od 12.6.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2014 domáhali zaplatenia sumy 2 tisíc eur spoločne a nerozdielne spolu s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 tisíc eur od 7.6.2014 do 9.9.2014, 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 tisíc eur od 10.9.2014 do zaplatenia titulom neoprávneného obohatenia na tom skutkovom základe, že navrhovatelia ako záujemcovia a odporca ako sprostredkovateľ uzatvorili dňa 16.5.2014 zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2014. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Strážov. Odporca sa zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých mali navrhovatelia uzatvoriť zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, v zmysle ktorej malo prísť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej sa zaviazal, že po dobu rezervácie neuzavrie rezervačnú zmluvu s treťou osobou a že uskutoční pre navrhovateľov úschovu finančných prostriedkov rezervačnej zálohy. V zmysle čl. 1 ods. 3 mali navrhovatelia zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach, z toho prvú časť kúpnej ceny zložením rezervačnej zálohy vo výške 2 tisíc eur, pri podpise zmluvy, ktorú nebol podľa zmluvu oprávnený prevziať odporca a dňa 16.5.2014 uhradili navrhovatelia rezervačnú zálohu vo výške 2 tisíc eur. Pri prehliadke nehnuteľnosti maklér pracujúci pre odporcu informoval navrhovateľov o stave nehnuteľnosti, že sa tu nachádza voda zo studne, žumpa na splašky z domu a je možné napojiť na verejný vodovod. Odporca týmto tvrdením uviedol nesprávne nepravdivé informácie a uviedol navrhovateľov do omylu, nakoľko voda nie je pitná, nie je možné napojiť sa na vodovod, splašky sa z domu odvádzajú trativodom, ktorý už v súčasnosti nie je zo zákona povolený. V zmysle uvedených skutočností zaslali navrhovatelia dňa 5.6.2014 odstúpenie od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a v danom odstúpení žiadali vrátiť
rezervačnú zálohu vo výške 2 tisíc eur v lehote 5 dní. Odporca odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 6.6.2014. Na základe jednostranného odstúpenia došlo k zániku zmluvy od začiatku. Následne odporca zaslal vyjadrenie navrhovateľom k odstúpeniu od zmluvy, ktoré odstúpenie od zmluvy neuznal, peniaze odporca navrhovateľom nevrátil a považuje ich za zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy. V zmysle čl. 1 zmluvy rezervačná záloha bola určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, a teda finančnú zálohu nemožno zúčtovať na pokutu. K uzatvoreniu zmluvy nedošlo a podľa zmluvy províziu mal hradiť predávajúci. Ponechanie a nevrátenie rezervačnej zálohy je neoprávneným obohatením.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.3.2015 žiadal návrh zamietnuť, považoval nárok navrhovateľov za nedôvodný. V zmysle uzavretej zmluvy zo dňa 16.5.2014 čl. 2 bod. 2 ako záujemca mali navrhovatelia možnosť odstúpiť od tejto rezervačnej zmluvy v prípade, ak nehnuteľnosť bude mať neodstrániteľné právne vady, k čomu v danom prípade nedošlo. Iný dôvod odstúpenia od zmluvy nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý. Navrhovateľom bola umožnená riadna obhliadka nehnuteľnosti, pričom si mali možnosť pred uzatvorením zmluvu túto riadne prezrieť, k čomu aj došlo, odporca navrhovateľom poskytol kľúče od nehnuteľnosti a poskytol dostatočný priestor na to, aby si túto nehnuteľnosť prezreli a ponechal na samotných navrhovateľov ako sa rozhodnú. Okolnosti, ktoré potom následne navrhovatelia uviedli v odstúpení od zmluvy, ako aj v samotnom žalobnom návrhu, odporca považuje za účelové. V zmysle čl. 3 rezervačnej zmluvy odporca si uplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške zloženej rezervačnej zálohy zo strany navrhovateľov vo výške 2 tisíc eur a túto zmluvnú pokutu týmto započítava oproti zloženej rezervačnej zálohe a zároveň v uvedenej výške uplatňuje a vznáša v predmetnom súdnom konaní kompenzačnú námietku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka (makléra, ktorý pracoval pre odporcu), oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti zo dňa 16.5.2014, odstúpením navrhovateľov od zmluvy o rezervácii zo dňa 5.6.2014, vyjadrením odporcu k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 16.6.2014, potvrdením spoločnosti SEVAK spolu so zákresom vodovodu a kanalizačnej prípojky k nehnuteľnosti, posudkom predloženým odporcom k rodinnému domu súp. č. 225 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu a pridržiavali sa písomného vyjadrenia. Zmluva o rezervácii je formulárovou zmluvou, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V bode 1 zmluvy je uvedené, že sprostredkovateľ uskutoční úschovu finančných prostriedkov, ktorá bude určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny, čomu zodpovedá aj bod 3c spôsobom úhrady kúpnej ceny. Odporca prevzal sumu 2 tisíc eur ako preddavok na kúpnu cenu, plnenie pre tretiu osobu. Odporca uzatvoril zmluvu o rezervácii len ako sprostredkovateľ, nebol nositeľom práva uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi, teda, navrhovatelia nemohli si splniť zmluvnú povinnosť zo zmluvy o rezervácii voči odporcovi ako zmluvnému účastníkovi, ale len voči osobe tretej, a to predávajúcemu. Skutočnosť, že navrhovatelia odmietli uzatvoriť kúpnu zmluvu je vo vzťahu k odporcovi, ktorý nebol predávajúcim, potrebné považovať len za vznik právnej skutočnosti, nie však za porušenie povinnosti voči odporcovi, a to vzhľadom, že v tejto zmluve ani samotná nehnuteľnosť nebola opísaná. Taktiež v bode 2 zmluvných podmienok je uvedené, že tá istá zložená záloha na kúpnu cenu, bola zložená aj ako rezervačná záloha na blokovanie nehnuteľnosti. Taktiež zo zloženej rezervačnej zálohy vychádza čl. 3 zabezpečenie záväzkov, kde formulárovo je v bode 1 nešpecifikovaná neurčitá zmluvná pokuta, ktorú majú plniť zo zálohy na kúpnu cenu voči odporcovi, ale i predávajúcej 50 %, ktorá vôbec nie je účastníčkou tohto zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta uvedená v bode 4 čl. o zmluvnej pokute je nejasná, keď súčasne sa tam uvádza, že má byť paušalizovanou náhradou na strane oprávnenej osoby záujemcu, ak nesplní svoje povinnosti predávajúca, ktorá zase nie je účastníkom tejto zmluvy. Podľa čl. 1 tejto zmluvy predmetom zmluvy bol len vážny záujem záujemcov a to navrhovateľov kúpiť nehnuteľnosti uvedené v predmetnej zmluve a povinnosti spočívajú na sprostredkovateľovi, ktorý je povinný vykonávať činnosti, na základe ktorých uzatvorí zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti. Z ustanovenia zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť navrhovateľov uzatvoriť kúpnu zmluvu s predávajúcou, s ktorou ani neboli navrhovatelia zoznámení, teda k sprostredkovaniu nedošlo. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy sa navrhovatelia v uvedenej rezervačnej zmluve priamo nezaviazali, pričom forma takéhoto úkonu a povinnosť musí byť vyjadrená určite jasne a zrozumiteľne, inak nevznikla. Ak nevznikol platne záväzok, ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou, nezakladá preto nárok a dôvod, aby si odporca ponechal a bezzmluvne použil zálohu, ktorá bola zložená pre tretiu osobu, a to ešte v pomere 50 %. Uviedli, že pri rokovaní s maklérom, teda pánom L. žiadali informáciu či je dom pripojený na vodovod, kanalizáciu, elektriku, plyn, pričom k tomu
pri ohliadke uviedol, že plynová prípojka je neďaleko, elektrika je vedená vzduchom, avšak nevedel sa vyjadriť k žumpe. Následne p. T. im povedal, že na pozemku je žumpa vybetónovaná a že je možnosť napojiť sa na vodovod. Boli ubezpečení o možnom užívaní a schopnosti danej nehnuteľnosti. Pri podpise zmluvy v kancelárii odporcu konali pod nátlakom, keď medzičasom p. L. volal nejaký iný klient, ktorý mal záujem o túto nehnuteľnosť a p. L. im povedal, že o túto nehnuteľnosť je veľký záujem, že sa to môže predať a aby zmluvu rýchlo podpísali. Keďže boli uistení, že je všetko v poriadku, že siete je možné napojiť na nehnuteľnosť bez problémov, a teda nevzniká tam žiadna iná veľká investícia, preto súhlasili so zložením zábezpeky. Nasledujúci druhý deň ráno zložili zábezpeku a potom riešili hypotéku. Po uzavretí zmluvy následne zistili, že vodovod tam nikdy nebol a že je tam problém s vodou, voda nie je pitná, a preto sa rozhodli od zmluvy odstúpiť a keď to oznámili maklérovi ten uviedol, že to nebude problém a vrátia im rezervačnú zálohu. Boli uvedení do omylu tým, že uvedená nehnuteľnosť nebola funkčná z dôvodu neexistujúcej vodovodnej prípojky a z dôvodu neexistujúcej kanalizácie a aj zo samotného znaleckého posudku, ktorý predložil odporca, je uvedené, že vodovodná prípojka napojená na obecný rozvod vody umiestnený v miestnej komunikácii realizovaná v r. 1977. Z vyjadrenia Severoslovenských vodární a kanalizácií zo dňa 19.2.2016 vyplýva, že k stanovisku, že k parc. č. XXX/X v kat. úz. L. neprechádzajú inžinierske siete v správe SEVAK, najbližší vodovod a kanalizácia sa nachádza na Ul. Prieložná. Omyl, od ktorého navrhovatelia odvodzujú nárok na odstúpenie, ako aj neplatnosť zmluvy, že kupovaná nehnuteľnosť nemá nimi vymienené vlastnosti a uvádzania, že vodovodná prípojka je uvádzaná aj v inzeráte nehnuteľností, boli tieto tvrdenia, že možnosti napojenia na vodovodnú prípojku zavádzajúce, pričom sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti je povinný spotrebiteľa informovať presne a určite. Navrhovateľom rezervačná zmluva bola doručená e-mailovým podaním 15.5.2014 o 19.40 hod. a nasledujúci deň ráno 16.5. túto rezervačnú zmluvu podpísali.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že k uzavretiu rezervačnej zmluvy, od ktorej mali navrhovatelia odstúpiť, bol predmetom obchodu starý rodinný dom vybudovaný v 70-tych rokoch, ktorý bol ponúkaný za cenu 62 tisíc, ktorá zodpovedá tejto nehnuteľnosti. Navrhovatelia riadne boli upovedomení o dlhodobom neužívaní, že dom nebol dlhodobo obývaný, z ktorého dôvodu si, samozrejme vyžaduje rekonštrukčné práce a práce potrebné k tomu, aby bol dom riadne užívaný. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali, že maklér sa relevantne nevedel vyjadriť a zaujať stanovisko ohľadom samotnej nehnuteľnosti, mali možnosť si nehnuteľnosť riadne prezrieť. Pokiaľ dôvodom odstúpenia od zmluvy majú byť skutočnosti, ktoré uviedli navrhovatelia v odstúpení, a to uvedenie ich do omylu, že nie je možné uvedenú nehnuteľnosť napojiť na vodovod, nakoľko v dome je len splašková žumpa a nie je tam pitná voda, o týchto skutočnostiach boli navrhovatelia informovaní, a preto dôvod odstúpenia odporca považuje za účelový a v danom prípade bolo v rezervačnej zmluve jednoznačne uvedené, že od tejto zmluvy možno odstúpiť vtedy, ak nehnuteľnosť bude mať neodstrániteľné právne vady a táto okolnosť nebola naplnená. Pokiaľ je tu spochybňovaná zmluvná pokuta dohodnutá v rezervačnej zálohe, táto bola riadne dohodnutá, písomne uzavretá a porušenie povinnosti je v tom, že zmluvné strany sa dohodli na rezervačnej zálohe, to znamená, že táto nehnuteľnosť bude rezervovaná výlučne v prospech navrhovateľov počas dohodnutého obdobia a tým, že navrhovatelia prejavili vážny záujem, že túto nehnuteľnosť kúpia, takto sa aj v rezervačnej dohode zaviazali, že kúpia túto nehnuteľnosť do stanoveného dátumu. Pre prípad, že by porušili túto svoju povinnosť a tento svoj zmluvný záväzok že neuzavrú, nakoniec kúpnu zmluvu pre tento prípad porušenia a povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta. Rezervačná záloha sa započítala na kúpnu cenu, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť, kúpna cena a jej započítanie mohlo byť dohodnuté až následne v uzavretej kúpnej zmluve, ku ktorej zo strany navrhovateľov nedošlo. Zmluvná pokuta nebola dohodnutá len jednostranne v neprospech navrhovateľov ako prípadných spotrebiteľov, ale bola dohodnutá aj z druhej strany, teda ponúkajúcej záujemkyne. V bode 3/ čl. 1 bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú sa zaviazal zaplatiť záujemca vo výhradnej dohode o sprostredkovaní, odporca mal dohodnutú zmluvnú pokutu zo strany kupujúceho, keby z jeho strany nedošlo k uzavretiu tejto zmluvy. Odporca tiež uviedol, že doposiaľ sú finančné prostriedky uchované v depozitnom účte do ukončenia sporu a navrhol vypočuť p. N., ktorá bola o dohodnutej forme informovaná.
Svedok L. (maklér pracujúci pre odporcu), ktorý vykonával ponuku tejto nehnuteľnosti na základe sprostredkovateľskej zmluvy uviedol, že v čase ohliadky nehnuteľnosti, o ktorú prejavili záujem navrhovatelia nemali špeciálne požiadavky. Zaujímali sa o nehnuteľnosť, ktorá bola neobývaná, boli nefunkčné vodovodné rozvody, kúrenie a bola neobývaná viac ako rok. Navrhovatelia mali záujem kúpiť nehnuteľnosť na bývanie, pričom voda bola čerpaná z vlastného zdroja zo studne a keďže sa dlhodobo nečerpala, tak bola voda kalná a ten zdroj bolo treba prečistiť. Pokiaľ sa navrhovatelia zaujímali ohľadom
riešenia inžinierskych sietí, uviedol im, že sa na vodovod dá napojiť, ako aj na plynovod. Verejný vodovod bol vedený povedľa cesty a to k ostatným nehnuteľnostiam. Následne, asi za dva dni ich on kontaktoval, že či si to rozmysleli. Prišli do kancelárie odporcu, kde boli im odovzdané kľúče od nehnuteľnosti a došlo k podpísaniu zmluvy. Navrhovatelia mali o nehnuteľnosti všetky informácie. Keď mu povedali, že chcú od zmluvy odstúpiť, vysvetlil im, že o tom môže rozhodnúť iba p. T. ako štatutárny zástupca odporcu. Uviedol, že kanalizácia v danej nehnuteľnosti bola zabezpečená septikom, pričom v čase ohliadky im to neoznámil, nakoľko to navrhovatelia nepožadovali. Technický stav danej nehnuteľnosti považoval za primeraný cene, dom po ohliadke nebol ihneď obývania schopný po kúpe, ale navrhovatelia boli na to upozornení, že je tam nutná rekonštrukcia. Rezervačná zmluva sa podpisovala okolo 16. hod. počas pracovných hodín. Má vedomosť, že v súčasnosti je nehnuteľnosť predaná inému záujemcovi.
Z inzerátu realitnej kancelárie odporcu zo dňa 15.5.2014 súd zistil, že v popise rodinné domy Strážov je ponúkaný na predaj zateplený rodinný dom v časti Strážov, na pozemku sa nachádza elektrická prípojka, v blízkosti pozemku sa nachádza vodovod, plynovod, výhody cena 59.900 eur.
Zo záznamu o vykonaní ohliadky zo dňa 13.5.2014 súd zistil, že predmetom ohliadky bol rodinný dom súp. č. 225, kat. úz. L. a je uvedený podpis záujemcov a sprostredkovateľa.
Účastníci konania dňa 16.5.2014 uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti. V bode 1/ sprostredkovateľ (odporca) prehlásil, že je oprávnený prevziať zálohu na nehnuteľnosť na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, bola stanovená rezervačná záloha 2 tisíc eur a doba rezervácie do 30.6.2014. Odporca ako sprostredkovateľ sa v zmluve zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých záujemca uzatvorí zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, na základe ktorej príde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zároveň sa zaviazal, že po dobu rezervácie neuzavrie rezervačnú zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ uskutoční pre záujemcu úschovu finančných prostriedkov rezervačnej zálohy, ktorá bude následne určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti. V čl. 2 citovanej zmluvy záujemca ako prejav svojej vážnej vôle na zablokovanie nehnuteľnosti sa zaviazal po podpise zmluvy zložiť rezervačnú zálohu vo výške 2 tisíc eur. V čl. 3 citovanej zmluvy (zaistenie záväzkov) v bode 1/ je uvedené, že v prípade, že nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu alebo záujemca neposkytne napriek účinným výzvam k uzatvoreniu kúpnej zmluvy potrebnú súčinnosť alebo záujemca nezloží či neprevedie rezervačnú zálohu, náleží sprostredkovateľovi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 % rezervačnej zálohy a ponúkajúcemu na predaj dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 %. Sprostredkovateľ je podľa tejto dohody zmluvných strán oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu proti zloženej rezervačnej zálohe, pričom sprostredkovateľ je podľa dohody zmluvných strán oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu proti zloženej rezervačnej zálohe. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu a je uzatvorená na dobu určitú zodpovedajúcu dobe rezervácie. Zmluvné strany zmluvu podpísali dňa 16.5.2014.
Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným odporcom dňa 16.5.2014 je nesporné, že bolo prijaté od navrhovateľa 1/ suma 2 tisíc eur, účel - rezervačná záloha.
Z obsahu listiny zo dňa 5.6.2014 označenej „odstúpenie od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 16.5.2014“ adresovanej odporcovi (č.l. 67) súd zistil, že dôvod odstúpenia uvedeným navrhovateľmi boli označené zistenia po vykonanej ohliadke a to, že boli uvedení do omylu tvrdeniami makléra na ohliadke, že v uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza voda zo studne a žumpa na splašky z domu a je možné napojenie z domu na verejný vodovod. Maklér tvrdil, že je tam možné médiá sfunkčniť, čo nie je pravdou. Podľa zistenia voda nie je pitná počas leta, ani studne v hĺbke 14 m nedávajú vodu, dom na vodovod nie je možné napojiť, nakoľko sa nenachádza v ulici, splašky sa z domu odvádzajú trativodom, ktorý nie je v súčasnosti už povolený zákonom a z uvedených dôvodov dom nie je prevádzky a užívaniaschopný bez ďalších investícií. Zamlčanie údajov o vlastníctvach nehnuteľnosti pri poskytovaní služby považujú za klamlivú obchodnú praktiku, nakoľko ide o podstatné informácie pre rozhodnutie sa ku kúpe nehnuteľnosti. K uzatvoreniu rezervačnej zmluvy pristúpili s tým, že dom je užívaniaschopný a možno sa do neho po kúpe nasťahovať, s týmito neúplnými informáciami a v ich dôsledku urobili rozhodnutie, ktoré by inak neurobili. Zmluvu podpísali práve pre riešenie bytovej situácie možnosti ihneď sa nasťahovať a nemali ani možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zároveň žiadali vrátiť rezervačnú zálohu vo výške 2 tisíc eur v lehote 5 dní. Tiež uviedli, že ustanovenie o zmluvnej pokute považujú za neplatné, nakoľko nás zaväzuje v prospech vlastníka nehnuteľnosti 50 %, ktorý nie je účastníkom zmluvného
vzťahu a je neurčito celkovo vyjadrená. Uvedenú zálohu zložili ako prvú časť kúpnej ceny pre vlastníka, a teda ich nemožno blokovať na účely zmluvnej pokuty. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 6.6.2014.
Odporca vo svojom vyjadrení k odstúpeniu uviedol, že v danom prípade z uzavretej zmluvy v čl. 2 bode 2/ vyplýva možnosť odstúpiť od tejto rezervačnej zmluvy v prípade, ak nehnuteľnosť bude mať neodstrániteľné právne vady, k čomu v danom prípade nedošlo. Iný dôvod odstúpenia od zmluvy nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a bola určená aj výška zmluvnej pokuty a zloženú rezervačnú zálohu započítava na zmluvnú pokutu podľa čl. 3 uzavretej zmluvy (č.l. 13).
Zo skutkových zistení tiež nepochybne vyplýva, že dňa 10.5.2014 odporca ako sprostredkovateľ uzatvoril výhradnú dohodu o sprostredkovaní s vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX (K.. R. N.), ktorá udelila odporcovi plnomocenstvo na prípravu a podpis rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a na výber a uschovanie rezervačnej zálohy na dobu, ktorá sa dohodne v rezervačnej zmluve (č.l. 62 - 63).
Z predloženého posudku č. 73/2015 vyplýva, že kanalizácia je riešená kameninovými rozvodmi zaústenými do žumpy, ohodnocovaná je vodovodná prípojka z PVC potrubia, dĺžka 10 m, napojená na obecný rozvod vody umiestnený v miestnej komunikácii, realizovaná bola v r. 1977.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti má charakter nepomenovanej zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinný tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Občiansky zákonník v § 48, ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 16.5.2014 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti, na základe ktorej sa odporca zaviazal zabezpečiť rezerváciu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. pre kat. úz. Strážov, a to rodinného domu súp. č. 225 a pozemku parc. č. XXX/X. a XXX/X na dobu rezervácie do 30.6.2014. V deň podpisu zmluvy o rezervácii navrhovatelia zaplatili odporcovi rezervačnú zálohu vo výške 2 tisíc eur a sprostredkovateľ mal uskutočniť pre záujemcu úschovu finančných prostriedkov rezervačnej zálohy, ktorá bude následne určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny (mala byť započítaná na kúpnu cenu nehnuteľnosti). Odporca si 2 tisíc eur, ktorých vrátenia sa navrhovatelia domáhajú, ponechal ako sankciu, na ktorú mu vznikol nárok v súlade s čl. 3 bod 3.1. zmluvy o rezervácii s poukazom na to, že navrhovatelia konaním zmarili uzavretie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti. Podľa textu zmluvy čl. 1 bod 3 predstavuje suma 2 tisíc eur rezervačnú zálohu, ktorá je zároveň prvou časťou kúpnej ceny. Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, účastníci jednali o rezervácii predmetnej nehnuteľnosti, kedy aj uvažovali o uzatvorení kúpnej zmluvy avšak v konaní nebolo preukázané, že by medzi nimi bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Pričom táto platba navrhovateľov mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté odporcovi skôr, než došlo ku kúpe nehnuteľností a odporcom bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov v konaní nespochybnil a vyplýva aj z dokladu vystaveným odporcom dňa 16.5.2014 ako účel prijatia sumy - „rezervačná záloha“. S poukazom na vyššie uvedené je potom v predmetnej veci potrebné vychádzať z toho, že uplatnený nárok na vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy (vo výške 2 000 eur) poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa nerealizovala, treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V prejednávanej veci boli v odstúpení od zmluvy navrhovateľmi označené ako dôvody odstúpenia existencia nápadne nevýhodných podmienok, ktorý ako zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy vyplýva z ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s týmto ustanovením súd poznamenáva, že ide o ustanovenie, ktoré pokrýva prípady nápadne nevýhodného postavenia niektorej zo zmluvných strán a jeho cieľom je dosiahnuť v zmluvných vzťahoch inak ovládaných zásadou zmluvnej autonómie (voľnosti) potrebnú vyrovnávaciu spravodlivosť. Požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzoval súd v danom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti uzatvárania zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a dospel k názoru, že pri podpise rezervačnej zmluvy odporcovi muselo byť jasné a zrejmé, že navrhovatelia mali záujem ihneď nehnuteľnosť obývať, napriek tomu poskytol neúplné a nepravdivé informácie o inžinierskych sieťach a navrhovatelia boli uvedení do omylu. Ani v protokole o ohliadne riadne formulárovom nim predloženom tlačive nešpecifikoval konkrétny stav nehnuteľnosti a týmito neúplnými a klamlivými informáciami boli záujemcovia znevýhodnení. Skutočnosť, že k parc. č. XXX/X v kat. úz. L. neprechádzajú inžinierske siete v správe SEVAK navrhovatelia v konaní preukázali a pokiaľ ide o „septik“, samotný svedok vo svojom vyjadrení uviedol, že o tejto skutočnosti neinformoval. Skutočnosť, aby bola nehnuteľnosť obývania schopná ovplyvnila podstatným spôsobom záujem navrhovateľov o kúpu danej nehnuteľnosti, a to až do takej miery, že potom ako zistili tieto skutočnosti nepripojenie verejného vodovodu, kanalizácie a nemohli sa hneď ujať jej užívania oznámili odporcovi, že práve tieto skutočnosti sú rozhodné pre odstúpenie od rezervačnej zmluvy. Súd preto vyhodnotil dôkazy tak, že odstúpenie od rezervačnej zmluvy považoval za platné a preto v danom prípade ide na strane odporcu o bezdôvodné obohatenie. Navrhovatelia v dobe, na ktorú bola rezervácia dohodnutá odstúpili od rezervačnej zmluvy a dôvod, pre ktorý došlo k odstúpeniu bol odporcovi známy, keďže odstúpenie od zmluvy prevzal 6.6.2014. Týmto dňom nastala účinnosť odstúpenia a v danom prípade navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie ním zaplatenej časti rezervačnej zálohy z titulu bezdôvodného obohatenia odporcu, keď odporca získal majetkový prospech na ich úkor plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bolo povinnosťou odporcu rezervačnú zálohu vrátiť, v opačnom prípade došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov. Povinnosť vrátiť rezervačnú zálohu mal odporca voči navrhovateľom dňom, kedy mu bola doručená výzva na jej vrátenie, a teda nevrátením uvedenej sumy do dátumu uvedeného v odstúpení od zmluvy do 5 dní od doručenia, teda v danom najneskôr do 11.6.2014 bol povinný vrátiť a od 12.6.2014 vzniklo oprávnenie navrhovateľov popri istine žiadať aj zákonné úroky z
omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd uložil odporcovi povinnosť popri istine 2.000 eur zaplatiť navrhovateľom aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, čo predstavuje úrok v zákonnej výške určený nariadením vlády tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 tohto nariadenia, keď výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia a ku dňu 12.6.2014 bola vo výške 0,15 %, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania od 12.6.2014, čo je nasledujúci deň po dni, dokedy mal navrhovateľom vrátiť nimi zaplatenú rezervačnú zálohu a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (nad 5,15% do 9,15% od 7.6.2014 do 12.6.2014) návrh zamietol. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Súd sa zaoberal odporcom uplatnenou tzv. kompenzačnou námietkou, keď tvrdil, že mu vznikol voči navrhovateľom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo do uplynutia doby rezervácie z dôvodu na strane navrhovateľov. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky odporcom, ktorou za konania započítava voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávky svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku navrhovateľa, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje navrhovateľ. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke navrhovateľa sa započítavací prejav odporcu v tomto prípade považuje len za obranu proti návrhu, nakoľko navrhuje započítať proti pohľadávke navrhovateľov svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku. Takouto obranou žalovaného sa súd ďalej zaoberal.
Odporca si sumu 2000 eur ponechal ako sankciu a tvrdil, že mu vznikol voči navrhovateľom nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane navrhovateľov. V čl. 3 bod 3.1. zmluvy o rezervácii uzavretej medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že v prípade, že nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu alebo záujemca neposkytne napriek účinným výzvam k uzatvoreniu kúpnej zmluvy potrebnú súčinnosť alebo záujemca nezloží či neprevedie rezervačnú zálohu podľa bodu 3/, náleží sprostredkovateľovi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 % rezervačnej zálohy a ponúkajúcemu na predaj dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 %. Sprostredkovateľ je podľa tejto dohody zmluvných strán oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu proti zloženej rezervačnej zálohe. Citované dojednanie je dohodou o zmluvnej pokute, pretože je ním dohodnutá majetková sankcia pre prípad, že medzi navrhovateľmi a treťou osobou nebude uzatvorená kúpna zmluva. Navrhovatelia ako záujemcovia o nehnuteľnosť voči odporcovi sa zaviazali zložiť rezervačnú zálohu vo výške 2000 eur, ktorá bude následne určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti a súhlasili s tým, že v prípade, že nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo neposkytnú napriek účinným výzvam potrebnú súčinnosť alebo nezložia rezervačnú zálohu, náleží sprostredkovateľovi a ponúkajúcemu na predaj dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 % rezervačnej zálohy. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania zo 16.5.2014 neobsahuje žiaden vynutiteľný záväzok, ktorého danosť pre platný vznik vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku (zmluvná pokuta) je potrebný. Z textu uzavretej zmluvy (činnosti na ktoré sa zaviazal sprostredkovateľ a na základe ktorých záujemca uzatvorí zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, na základe ktorej príde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) nevyplýva záväzok navrhovateľov uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva s treťou osobou označenou aj ako vlastník nehnuteľnosti aj ako ponúkajúci na predaj a napokon v uvedenej rezervačnej zmluve tento subjekt nie je nezameniteľne identifikovaný a navyše zmluvou, ktorej nebol ani účastníkom nie je viazaný. Záväzok navrhovateľov uzavrieť kúpnu zmluvu danej nehnuteľnosti v určenej lehote by mohol byť hlavným záväzkom k zabezpečovaciemu záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu len v prípade jeho vymáhateľnosti a táto podmienka v prejednávanej veci nebola splnená. Okolnosti, pre ktoré nebola kúpna zmluva uzavretá podľa názoru súdu nemajú za tejto právnej situácie význam. V danom prípade, ak nevznikol záväzok, ktorého splnenie má byť zabezpečené zmluvnou pokutou, nezakladá preto ani dôvod, aby si odporca rezervačnú zálohu ponechal a nemohol poskytnutú zálohu započítať na zmluvnú pokutu. Preto súd uložil povinnosť vrátenia rezervačnej zálohy navrhovateľom.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).