Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-5-2021.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Z8hradnícka 37, Bratislava, proti žalovanej: V. W., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. Y. XXXX/XX, U., zastúpený Ivetou Orlíkovou, advokátkou, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zaplatenie sumy 668,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22.01.2021 domáhala zaplatenie sumy 668,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.01.2021 do zaplatenia titulom nároku na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho žalobkyňa vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistené motorové vozidlo EČV: U.. Dňa 10.02.2016 o 10:00 hod. došlo k škodovej udalosti tak, že žalovaná jazdiaca posteným vozidlom EČV: U. pri odbáčaní nedala prednosť vozidlu zn. Z. Z., J.: K., ktoré jazdilo po hlavnej a došlo k stretu vozidiel. Účastníci škodovej udalosti spísali Záznam o nehode a dohodli sa na vinníkovi nehody. Škoda na vozidle EČV: K. bola vo faktúre vyčíslená na sumu vo výške 728,56 Eur bez DPH. Žalobkyňa plnenie vo výške 602,56 Eur preúčtovala dňa 14.02.2018 titulom interného regresu. Pri výpočte plnenia žalobkyňa od škody vyčíslenej vo faktúre odpočítala sumu vo výške 60,- Eur titulom poškodenia predného nárazníka pri vstupe do poistenia a tiež odpočítala sumu 66,- Eur titulom spoluúčasti. Odpočítanú spoluúčasť v sume 66,- Eur doplatila žalobkyňa vo výške 54,36 Eur. Žalobkyňa pri výpočte od sumy 66,- Eur odpočítala dlžné poistné vo výške 11,64 Eur. Doplatenie plnenia vo výške 54,36 Eur poukázala žalobkyňa dňa 14.02.2018 priamo poškodenému. Spolu žalobkyňa titulom škodovej udalosti vyplatila plnenie vo výške 668,56 Eur. Žalobkyňa si svoj nárok uplatňuje s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., keďže žalovaná poistené za obdobie od 10.02.2016 do 10.02.2017 splatné dňa 10.02.2016 zaplatila až dňa 10.02.2016, teda po poistnej udalosti a zároveň žalovaná poistnú udalosť v zákonnej lehote nenahlásila. Žalobkyňa výzvou zo dňa 27.07.2018 vyzvala žalovanú na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 602,56 Eur a výzvou zo dňa 09.04.2018 na náhradu časti vyplateného plnenia vo výške 66,- Eur a to do 15 dní od doručenia výzvy. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Záznam o nehode, Oznámenie o vzniku škodovej udalosti, Faktúru za opravu vozidla, Oznámenie o poistnom plnení vo výške 602,56 Eur, Oznámenie o poistnom plnení vo výške 54,36 Eur, Exkaso - doklad o plnení 602,56 Eur, Exkaso - doklad o plnení 66,- Eur, výzvy.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 38C/5/2021-29 zo dňa 23.02.2021, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu poprela skutočnosti uvádzané žalobkyňou, a to že bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. Uviedla, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 09.02.2016 poistnú zmluvu a začiatok poistenia bol dohodnutý a určený ako deň 10.02.2016. V zmysle VPP poistné za poistné obdobie je splatné prvého dňa poistného obdobia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 10.02.2016 a žalovaná teda nemohla byť v omeškaní so zaplatením poistného, pretože v deň 10.02.2016 vkladom na účet žalobkyne zaplatila poistné na rok vo výške 73,95 Eur na jeden z účtov žalobcu. Takisto poprela, že by neoznámila poistnú udalosť, nakoľko v deň kedy došlo k dopravnej nehode bol spísaný záznam o dopravnej nehode dňa 10.02.2016 o 10.00 hod. a po nehode žalovaná osobne navštívila pobočku žalobkyne a nahlásila poistnú udalosť. Bol predložený Záznam o dopravnej nehode a doklady, ktoré požadovala žalobkyňa. Tohto úkonu bola prítomná ako vodič poškodeného auta - p. D., ktorá odviezla žalovanú do pobočky, pretože motorové vozidlo žalovanej bolo nepojazdné. Žalovaná záznamom o nahlásení poistnej udalosti nedisponuje vzhľadom k tomu, že sa sťahovala, od poistnej udalosti ubehlo viac rokov a žalobkyňa ju viac ako dva roky nekontaktovala. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť ako svedka p. D.. Žalovaná a vodič auta za poškodeného vyplnili Záznam o dopravnej nehode na originálnom tlačive žalobkyne, pričom na jeho druhej strane je uvedené, že ak sa na tejto druhej strane doplnia údaje, slúži tento záznam k nahláseniu škodovej udalosti. Žalovaná a vodič auta po dopravnej nehode a vypísaní originálneho tlačiva išli do pobočky žalobkyne v Trnave s takto vypísaným záznamom a odovzdali ho žalobkyni s jeho vyplnením ako ohlásenie poistnej udalosti. Žalobkyňa predložila len prvú stranu Záznamu o dopravnej nehode, tento dôkaz nie je kompletný. Žalobkyňa na základe Oznámenia poškodeného o vzniku škody vypísaného dňa 03.03.2016 podaného do podateľne žalobkyne dňa 15.03.2016 a uplatnení si škody z jeho havarijnej poistky sa dozvedela, kto za škodu zodpovedá, a zároveň v základných informáciách o poistnej udalosti uvedenej v liste žalobkyne zo dňa 16.04.2016 sa uvádza, že poistná udalosť bola nahlásená dňa 10.02.2016. Ak teda bola nahlásená poistná udalosť podľa tohto údaja uvedeného v liste zo dňa 16.04.2016 ako deň 10.02.2016, pričom poškodený samostatne zo svojej havarijnej poistky oznámil poistnú udalosť až 15.03.2016, kto nahlásil v systéme žalobkyne uvedenú poistnú udalosť dňa 10.2.2016. Žalovaná má zato, že v systéme žalobkyne dňa 10.02.2016 bola nahlásená poistná udalosť z uvedeného dňa 10.02.2016, a to zo strany žalovanej, o čom svedčí i Oznámenie žalobkyne zo dňa 16.04.2016, kde sa ako deň ohlásenia poistnej udalosti uvádza deň 10.02.20216. Žalobkyňa k vykonanej úhrade voči poškodenému predložila interný doklad, ktorým preukazuje, že poškodenému bola platba vo výške 602,56 Eur poukázaná až dňa 14.02.2018, ktorý dôkaz žalovaná popiera, keďže tento dôkaz nemá žiadnu dôkaznú silu, pretože ide len o interný doklad v účtovníctve žalobkyne. Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 797 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého ak žalobkyňa oznámila poškodenému dňa 16.04.2016, že mu priznala plnenie vo výške 602,56 Eur a v súlade s uvedeným ustanovením zákona jeho splatnosť mohla byť cca začiatok mája 2016 a nie 14.02.2018, ako preukazuje žalobca. Vzhľadom k tomu, že nie je preukázané, kedy žalobkyňa zaplatila poškodenému škodu a vychádza len z predpokladu, že to malo byť najneskôr v máji 2016, vznáša námietku z premlčania k nároku žalobkyne výške 602,56 Eur. Žalobkyňa v Oznámení o poistnom plnení adresované poškodenému zo dňa 15.02.2018 uvádza, že bolo vykonané hlásenie č. XXXXXXXX, pričom toto hlásenie nevie kto vykonal, číslo poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ani tu nevieme určiť o akú poistnú udalosť ide s označením hlásenia dňa 13.02.2018, pričom nevie ako sa tento deň určil a kto v tejto deň vykonal ohlásenie, pričom základné informácie k poistnej zmluve sú uvedené údaje týkajúce sa uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorým sa oznamuje poškodenému vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie - úhrada odpočítanej spoluúčasti s uvedením plnenia vo výške 54,36 Eur v súlade s ust. § 797 ods. 3 OZ, čiže nie vo výške spoluúčasti 66,- Eur, a to s odôvodnením žalobkyne, že poškodenému na tento nárok vo výške 66,- Eur započítala nedoplatok na poistnom vo výške 11,64 Eur, a tak mu vyplatila iba sumu 54,36 Eur. Otázne potom je, že ak sa poškodenému zlikvidovala poistná udalosť v súvislosti s uplatnením škody zo strany poškodeného z jeho havarijnej poistky dňa 16.04.2016 titulu poistnej udalosti zo dňa 10.02.2016, prečo sa až v priebehu skoro dvoch rokov likvidovalo ďalšie plnenie poškodenému v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 10.02.2016, keď o tomto nároku vedel poškodený a žalobkyňa už v roku 2016 (povinnosť zaplatiť spoluúčasť zo strany poškodeného), a to konkrétne dňa 16.04.2016, kedy žalobkyňa zlikvidovala poistnú udalosť nahlásenú zo strany poškodeného a prečo už vtedy nebol povinný poškodený zaplatiť spoluúčasť vo výške 66,- Eur, ale až po uplynutí 2 rokov. Žalobkyňa k vykonanej úhrade poškodenému predložila len interný doklad, ktorým preukazuje, že poškodenému bola platba vo výške 54,36 Eur poukázaná až dňa 17.02.2018, pričom žalovaná aj tento dôkaz popiera, pretože ide len o interný doklad v
účtovníctve žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že nie je preukázané, kedy žalobkyňa zaplatila poškodenému škodu, ktorá vznikla v súvislosti poistnom udalosťou dňa 10.02.2016, vzniesla námietku z premlčania k nároku žalobkyne aj vo výške 54,36 Eur. Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne, že nereagovala na výzvu žalobkyne, pretože podávala námietky voči Výzve č. XXXXXXXXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX po ich obdržaní či už telefonicky alebo emailom v súlade so VPP. Žalobkyňa sa však s námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadala. Žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Ako dôkazy žalovaná predložila Výňatok z VPP + vyhlásenie žalovanej, Doklad o úhrade v hotovosti, Potvrdenie o poistke, Výzvu žalobkyne zo dňa 10.04.2016 a 10.04.2018, emailovú komunikáciu z apríla 2018.
4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 19.09.2022 poukázala na ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého bola žaloba podaná včas, nakoľko žalobkyňa poukázala dňa 14.02.2018 poistné plnenie a žaloba bola podaná dňa 22.01.2021. K námietke žalovanej o včas úhrade poistného uviedla, že vzhľadom k tomu, že k poistnej udalosti došlo dňa 10.02.2016 o 10.00 hod a v ten istý deň bolo zaplatené poistné, je rozhodujúce, kedy bolo poistné skutočne zaplatené, či pred alebo po udalosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovanú, aby preukázala kedy, t.j. v akom čase uhradila poistné. Žalobkyňa neeviduje splnenie si povinnosti zo strany žalovanej, písomné oznámenie škodovej udalosti žalovaná žalobkyni nedoručila.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne podanému pred pojednávaním vyjadrila v rámci prednesu na pojednávaní, pričom uviedla, že žalobkyňa v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na náhradu škody. Tvrdenie o úhrade plnenia poškodenému dňa 14.02.2018 poprela, nakoľko listinný dôkaz predložený žalobkyňou z interného systému exkaso nie je dôkazom o tom, kedy poškodenému mala škodu uhradiť. Poukázala na to, že zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov, a to z hlásenia zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že už v tento deň žalobkyňa vedela kto škodu spôsobil a premlčacia lehota je trojročná. Skutočnosť, že žalovaná oznámila škodovú udalosť, žalovaná navrhla preukázať výsluchom svedkyne pani D., avšak zároveň poukazuje aj na podanie žalobkyne, kde sa uvádza oznámenie škodovej udalosti dňa 10.02.2016, a to v listine zo dňa 16.04.2016. Aj napriek podanému vyjadreniu zo strany žalobkyne zo dňa 19.09.2022, ktoré považuje za oneskorené, má za to, že žalobkyňa v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno. Dosiaľ svoj nárok nepreukázala a nepreukázala ani plynutie premlčacej lehoty.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti (§ 180 CSP). Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré na pojednávaní osobitne neoboznamoval, keďže boli riadne doručené obom stranám a neboli spochybnené (§204 CSP). Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 09.02.2016 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia od 10.02.2016 s ročným poistným vo výške 73,95 Eur. Dňa 10.02.2016 o 10.00 hod došlo k škodovej udalosti, keď žalovaná jazdiaca poisteným motorovým vozidlom pri odbáčaní nedala prednosť vozidlu zn. Z. Z., J.: K., ktoré jazdilo po hlavnej a došlo k stretu vozidiel. Účastníci škodovej udalosti spísali Záznam o nehode a dohodli sa na vinníkovi. Škoda na vozidle EČV: K. bola vo faktúre vyčíslená na sumu vo výške 728,56 Eur bez DPH. Žalobkyňa listom zo dňa 06.04.2016 oznámila poškodenému, že dňa 05.04.2016 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 602,56 Eur (po odčítaní sumy 60,- Eur z dôvodu poškodeného predného nárazníka pri vstupe do poistenia a sumy 66,- Eur ako spoluúčasť) poukazuje na účet v zmysle § 797 ods. 3 OZ. Žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2018 oznámila poškodenému, že dňa 14.02.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 54,36 Eur (po odčítaní sumy 11,64 z titulu dlžného poistného) poukazuje na účet v zmysle § 797 ods. 3 OZ. Žalobkyňa výzvou zo dňa 09.04.2018 vyzvala žalovanú na úhradu sumy 66,- Eur a výzvou zo dňa 27.07.2018 vyzvala žalovanú na úhradu náhrady poistného plnenia vo výške 602,56 Eur
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. zákona č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“), na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoPZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
13. Podľa § 12 ods. 1 ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) pôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4
14. Podľa § 10 ods. 1 psím. a) ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 12 ods. 4 ZoPZP, právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
16. Podľa § 567 ods. 2 OZ, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
17. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
18. Podľa § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
19. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na vrátenie poistného plnenia vo výške 668,56 Eur s príslušenstvom, ktoré žalobkyňa mala vyplatiť poškodenému z titulu povinného zmluvného poistenia, ktoré mala žalovaná u žalobkyne uzatvorené z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní s platením
poistného a z dôvodu, že neoznámila poisťovateľovi (žalobkyni) vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Žalovaná nárok žalobkyne popierala, pričom argumentovala tým, že nebola v omeškaní so zaplatením poistného, pretože poistné bolo splatné prvého dňa poistného obdobia (začiatok poistenia bol 10.02.2016) a žalovaná dňa 10.02.2016 poistné zaplatila vkladom na účet žalobkyne. Popierala tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že včas neoznámila škodovú udalosť, nakoľko k jej oznámeniu zo strany žalovanej došlo pri osobnej návšteve pobočky žalovanej bezprostredne po nehode.
20. Súd na zákale vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd mal za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 09.02.2016 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že dňa 10.02.2016 o 10.00 hod došlo k škodovej udalosti, keď žalovaná jazdiaca poisteným motorovým vozidlom pri odbáčaní nedala prednosť vozidlu zn. Z. Z., J.: K., ktoré jazdilo po hlavnej a došlo k stretu vozidiel. Účastníci škodovej udalosti spísali Záznam o nehode a dohodli sa na vinníkovi.
21. Sporným medzi stranami bolo či bola žalovaná v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného (1), či žalovaná oznámila poistnú udalosť v zákonnej lehote (2), či je nárok žalobkyne premlčaný (3) a či žalobkyňa poškodenému škodu skutočne uhradila, teda či plnila poistné plnenie (4).
22. Súd sa potom v prvom rade zaoberal tým, či vôbec žalobkyni vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, keďže žalovaná rozporovala žalobkyňou predložený dôkaz o úhrade poistného (Exkaso), pretože ide len o interný doklad v účtovníctve žalobkyne, a preto nemá žiadnu dôkaznú silu. Žalovaná uvedené (okrem iného) namietala v podanom odpore, ktorý bol žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručený dňa 18.05.2021. Výzva zároveň obsahovala poučenie, že na neskôr predložené dôkazy a skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Žalobkyňa doručila vyjadrenie až krátko pred pojednávaním (dňa 19.09.2022), ale k uvedenému popretému skutkovému tvrdeniu žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuviedla a nepredložila ani žiadne dôkazy. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalobkyni. V prípade ak si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia poškodenému z poistnej zmluvy uzavretej zo žalovanou, je to žalobkyňa, ktorá musí najskôr hodnoverne preukázať, že k plneniu z jej strany došlo. Súd námietku žalovanej, že žalobkyňou predložený dôkaz o plnení poistného poškodenému, ktorým je doklad - Exkaso považoval za dôvodnú. Žalobkyňou predložený dôkaz je len interným dokladom žalobkyne. Na preukázanie uvedeného bolo zo strany žalobkyne potrebné predložiť riadny príkaz na úhradu alebo výpis z účtu, z ktorého by bolo zrejmé, že uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobkyne uhradené. Žalobkyňa žiadny takýto dôkaz nepredložila.
23. V konaní nebolo sporné, že k úhrade poistného došlo dňa 10.02.2016, vložením finančných prostriedkov na účet žalobkyne a tiež nebolo sporné, že k poistnej udalosti došlo dňa 10.02.2016 o 10.00 hod. Sporným bolo či došlo k úhrade ešte pred vznikom poistnej udalosti, čo namietala žalobkyňa až v podaní doručenom súdu dňa 19.09.2022. Tu si súd dovoľuje uviesť, že uvedená námietka bola uplatnená oneskorene. Navyše žalobkyňa nesprávne uviedla, že v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalovanú, nakoľko žalovaná predloženým príkazom na úhradu riadne preukázala, že splatné poistné vložila dňa 10.02.2016 na účet žalobkyne (čo nebolo sporné). Ak žalobkyňa tvrdí, že poistné bolo plnené až po vzniku poistnej udalosti, tak svoje tvrdenie musí podložiť dôkazmi (napr. výpisom z účtu, z ktorého by bol zrejmý čas úhrady poistného). Sporná bola aj skutočnosť, či žalovaná nahlásila žalobkyni poistnú udalosť v zákonnej lehote. Tu opäť žalovaná v podanom odpore poprela tvrdenia žalobkyne o nesplnení si tejto povinnosti, keď poistnú udalosť žalovaná nahlásila na pobočke žalobkyne bezprostredne po škodovej udalosti. Žalovaná nesplnenie si tejto povinnosti spochybnila poukázaním na listiny predložené žalobkyňou, a to Oznámenie o poistnom plnení pre poškodeného zo dňa 06.04.2016, kde sa uvádza dátum hlásenia 10.02.2016 a Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.02.2018, kde sa uvádza dátum hlásenia 13.02.2018. Žalovaná tiež namietala predložený dôkaz žalobkyne - Záznam o dopravnej nehode, ktorý nie je kompletný, keďže chýba jeho druhá strana a tento bol žalobkyni po vypísaní odovzdaný ako nahlásenia poistnej udalosti. Keďže žalovaná nemala doklad o nahlásení škodovej udalosti, ktorým by preukázala jej nahlásenie v zákonnej lehote, ako svedka navrhla vypočuť vodičku poškodeného motorového vozidla, ktorá bola prítomná tohto úkonu. Nakoľko žalobkyňa k rozporom v Oznámení o poistnom plnení žiadne skutkové tvrdenia neposkytla a súd nemal za preukázaný vznik nároku na plnenie, nepovažoval za hospodárne vypočúvať vodičku poškodeného vozidla k uvedeným skutočnostiam. Súd sa takisto nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pretože nemal preukázané, či vôbec a kedy došlo k plneniu zo strany žalobkyne poškodenému.
24. Súd nevykonal ani výsluch žalovanej, nakoľko jeho vykonanie považoval za nehospodárne a neúčelné.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal za preukázaný vznik nároku žalobkyne na náhradu poistného plnenia, žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, pričom súd nevidel dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa), ktorého použitie je možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré v konaní neboli stranami tvrdené ani súdom zistené. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.