Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-5-2013.pdf
PDF · 138.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4Cb/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu Ing. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M. č. XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom so sídlom Lehotského č. 4, 811 06 Bratislava, proti žalovaným 1/ JUDr. M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. M. č. XX, XXX XX Z., 2/ Ing. A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M. č. 6, XXX XX Z., 3/ JADLOVA, spol. s.r.o. so sídlom S. M. XX, XXX XX Z., IČO: 36 479 934, odporcovia v 1. až 3. Rade právne zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1 049,05 eura s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka, vo výške 869,83 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia 1 049,05 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom s obchodným podielom o veľkosti 1/3 v spoločnosti JADLOVA, spol. s.r.o. so sídlom Vyšná Jedľová č. XX, 089 01 Svidník, IČO: 36 479 934, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.13525/P, zastúpená: JUDr. M. S., konateľ a A. O., konateľ (ďalej len spoločnosť JADLOVA). Ďalšími spoločníkmi spoločnosti JADLOVA sú JUDr. M. S. a Ing. A. O., ktorí majú taktiež každý obchodný podiel v spoločnosti JADLOVA o veľkosti 1/3. Spoločnosť JADLOVA bola založená v roku 2002 pričom konateľmi spoločnosti JADLOVA boli do júla 2007 žalobca Ing. M. O. a JUDr. M. S.. V júli 2007 bol na Valnom zhromaždení spoločnosti JADLOVA odvolaný z funkcie konateľa žalobca Ing. M. O. prostredníctvom ďalších dvoch spoločníkov spoločnosti JADLOVA (JUDr. M. S. a Ing. A. O.) a do funkcie konateľa bol zvolený Ing. A. O.. Následne bol so žalobcom ako aj jeho manželkou v roku 2012 pravdepodobne neplatne skončený pracovný pomer a neustále dochádza v spoločnosti JADLOVA pravdepodobne k protiprávnemu konaniu v rozpore s viacerými platnými predpismi Slovenskej republiky. Žalobca ma ako rovnocenný spoločník spoločnosti JADLOVA aj rovnocenné práva vyplývajúce z jeho postavenia spoločníka spoločnosti JADLOVA, ktoré sú pravdepodobne neustále porušované a odopierané zo strany zvyšných dvoch spoločníkov spoločnosti JADLOVA (JUDr. M. S. a Ing. A. O.), ktorí navyše aj zastavajú v dnešnej dobe funkciu konateľov spoločnosti JADLOVA. Konaním spoločníkov spoločnosti JADLOVA JUDr. M. S. a Ing. A. O. pravdepodobne dochádza k -2- 4Cb/5/2013
porušovaniu uzatvorených dohôd medzi všetkými troma spoločníkmi ako aj pravdepodobne k znemožňovaniu riadneho výkonu práv spoločníka spoločnosti JADLOVA zo strany žalobcu, nakoľko zvyšní dvaja spoločníci a zároveň konatelia (JUDr. M. S. a Ing. A. O.) disponujú spoločne s 2/3
obchodného podielu spoločnosti JADLOVA ako aj s 2/3 práv spoločníkov spoločnosti JADLOVA a teda disponujú väčšinou hlasov spoločnosti JADLOVA. Konaním dvoch spoločníkov spoločnosti JADLOVA JUDr. M. S. a Ing. A. O. pravdepodobne dochádza k priamemu znevýhodňovaniu žalobcu ako aj pravdepodobne k priamej diskriminácií žalobcu, čím dochádza pravdepodobne k porušovaniu viacerých platných právnych predpisov, najmä k porušovaniu ustanovenia § 56a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého sa zakazuje zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny hlasov, ako aj akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom. Žalovaní v 1. rade a žalovaný v 2.rade ako spoločníci spoločnosti JADLOVA odmietli dňa 1.8.2012 dávať žalobcovi ako tretinovému spoločníkovi spoločnosti JADLOVA pravidelne a každomesačne proporcionálnu časť 1/3 vydojeného kravského mlieka alebo zárobku z neho. Žalobca na vyššie uvedenú skutočnosť písomne upozornil a pravidelne každomesačne upozorňoval žalovaných listami - žiadosť o prístup k hmotným pôžitkom spoločnosti JADLOVA zo dňa 13.8.2012, výzva za nedodanie mlieka za august 2012 zo dňa 4.9.2012, výzva za nedodanie mlieka za september 2012 zo dňa 1.10.2012, výzva za nedodanie mlieka za október 2012 zo dňa 9.11.2012, výzva za nedodanie mlieka za november 2012 zo dňa 4.12.2012, výzva za nedodanie mlieka za december 2012 zo dňa 4.1.2013, výzva za nedodanie mlieka za január 2013 zo dňa 3.2.2013.
Ďalej žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade ako spoločníci spoločnosti JADLOVA dňa 26.9.2012 bez akéhokoľvek upovedomenia a vedomia žalobcu utratili vo večerných hodinách jednu kravu formou domácej zabíjačky, utratená krava mala váhu cca 600 kg. Pri 50 % výťažnosti to znamená 300 kg mäsa vo vise na háku, čo na jedného spoločníka spoločnosti JADLOVA pripadá 100 kg. Žalobca dňa 27.9.2012 dostal iba 35 kg mäsa vrátane kosti. Nebol tam podiel všetkých druhov mäsa, chýbala tam sviečková ako najkvalitnejší a najdrahší druh mäsa, podiel stehna bol minimálne, väčšinu tvoril orez a plece. Žalobca nedostal od žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade zbytok svojho podielu na utratenej krave a to o veľkosti 65 kg mäsa. Žalobca na vyššie uvedenú skutočnosť upozornil žalovaných prostredníctvom žiadosti o vysvetlenie (27.9.2012). Nakoľko žalovaní vôbec nereagovali na písomnú žiadosť žalobcu, žalobca poslal žalovaným písomnú výzvu na vyrovnanie za nedodané kravské mäso zo dňa 8.1.2013 kde finančne vyčíslil cenu nedodaného kravského mäsa o hmotnosti 65 kg nasledovné: 65 kg x 5,80 eur = 377,00 eur. Žalovaní ani na vyššie uvedenú výzvu žalobcu vôbec nereagovali. Žalovaní v 1.a 2. rade sa vyššie uvedeným konaním bezdôvodne obohatili na úkor svojho tretieho spoločníka spoločnosti JADLOVA nakoľko žalobcu ukrátili o jeho podiel spoločníka na kravskom mlieku a kravskom mäse o veľkosti 1/3. V súčasnosti žalovaní v 1. a 2.rade konajú stále pravdepodobne protiprávne a bez ohľadu na práva svojho tretieho spoločníka JADLOVA čím dochádza k ich bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaní do dnešného dňa a to aj napriek viacerým písomným výzvam zo strany žalobcu nedodali a nedodávajú žalobcovi jeho podiel o veľkosti 1/3 na vydojenom kravskom mlieku a na mäse z utratenej kravy a ani žalobcovi neposkytli finančnú náhradu pričom títo sa vyššie uvedeným spôsobom aj naďalej bezdôvodne obohacujú na úkor svojho tretinového spoločníka a na úkor podielu žalobcu v spoločnosti JADLOVA. Žalobe navrhol vyhovieť uplatnil trovy konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/5/2013-23 zo dňa 6.6.2013 proti ktorému žalovaní v 1. až 3.rade podali odpor, ktorý odôvodnili ustanovením § 451, § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z citovaných ustanovení platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe tohto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaných je nepredstaviteľné, aby žaloba bola postavená na báze spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tak, ako to požaduje žalobca nakoľko zo žaloby musí byť zrejme kto sa obohatil, na úkor koho sa obohatil, v akom rozsahu -3- 4Cb/5/2013
má byť bezdôvodné obohatenie vydané a v neposlednom rade aj v akej forme bolo toto bezdôvodné obohatenie získané (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je nesporné, že so žalobcom v žalobe uvedených dôvodov nevyplýva ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a nevyplýva z toho ani to, kto sa mal na úkor žalobcu obohatiť a z tohto dôvodu je len veľmi ťažko zaujať k žalobe stanovisko, avšak nepochybne vo vzťahu medzi účastníkmi tohto súdneho sporu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. K vecnej stránke sporu žalovaní uvádzajú, že spoločnosť žalovaného v 3.rade nie je producentom mlieka a chov hovädzieho dobytka je zabezpečovaný ako chov bez trhovej produkcie
mlieka. Je pravdou, že spoločnosť ma k dispozícií tzv. náhradnú kravu pre prípad, že po otelení nemá krava dostatok mlieka, resp. odmieta pripustiť teliatko sať a teda je potrebné teliatku pridať mlieko inej (náhradnej) kravy. Samozrejme v takom prípade je potrebné kravu vydojiť pričom takto nadojené mlieko nie je vhodné na používanie, lebo predstavuje určité zdravotné riziko, keďže pri krave boli teliatka, ktoré môžu byť nemocné na rota a korona vírusy, resp. aj iné kravy ktoré môžu byť taktiež nemocné, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia požívateľa tohto mlieka. Pokiaľ by teda bolo umožnené žalobcovi odoberať takto nadojené mlieko, porušila by spoločnosť všetky hygienické predpisy, nakoľko kravské mlieko možno uvádzať do obehu len ako konzumné kravské mlieko šetrne pasterizované, vysoko pasterizované, ošetrené ultravysokotepelným ohrevom (UHT ohrevom) alebo sterilizované, čo samozrejme takto nadojené mlieko nespĺňa a bolo by to len dôvodom nato, aby mohol žalobca podávať ďalšie podnety a sťažnosti na porušovanie predpisov zo strany žalovaného v 3.rade. Neexistuje preto ani žiaden právny dôvod na základe ktorého by žalobca mohol sa domáhať zaplatenia finančnej náhrady 1/3 z takto nadojeného mlieka. Pokiaľ ide o podiel žalobcu na kravskom mäse tak tento mu bol vydaný v rozsahu 1/3 výťažku, aj keď v konečnom dôsledku ani tu neexistuje právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcu navrhli zamietnuť, uplatnili trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súd Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 13525/P vyplýva obchodné meno JADLOVA, spol. s r. o. so sídlom 089 01 Vyšná Jedľová XX, IČO: 36479934. Predmet činnosti poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, rybné hospodárstvo, sadovníctvo a ovocinárstvo, spoločníci: JUDr. M. S., XXX XX S. M. XX, Ing. M. O., XXX XX D. M. XX, Ing. A. O., XXX XX D. Jedľová 6, výška vkladu každého spoločníka: JUDr. M. S. vklad 3 319,39 eura, splatené 3 319,39 eura, Ing. M. O. vklad 3 319,39 eura, splatené 3 319,39 eura, Ing. A. O. vklad 3 319,39 eura, splatené 3 319,39 eura. Štatutárny orgán: konatelia JUDr. M. S., vznik funkcie XX.X.XXXX, A. O., XXX XX D. M. 6, vznik funkcie 7.7.2007, Ing. M. O., vznik funkcie 23.5.2002 do 24.7.2007.
Žalobca podaním z 13.8.2012 označeným ako žiadosť o prístup ku hmotným pôžitkom spoločnosti žiadal žalovaného v 3.rade o podiel na hmotných pôžitkoch spoločnosti konkrétne mlieko ktorého odber mu bol znemožnený od 1.8.2012 a od toho času sa podieľajú na odbere mlieka iba dvaja S. a O. čím sa získava neoprávnený prospech na úkor Ing. M. O., zároveň navrhuje, aby aj hmotné pôžitky spoločnosti boli rozdeľované na základe podielu v spoločnosti vrátane iných hmotných pôžitkov spoločnosti.
Žalobca podaním označeným ako žiadosť o vysvetlenie zo dňa 27.9.2012 upovedomil žalovaného v 3.rade a žiadal o vysvetlenie z dôvodu, že dňa 26.9.2012 došlo k utrateniu kravy (prečo došlo k utrateniu, kto zanedbal povinnosť, prečo nebol oboznámený, že sa musí utratiť krava, krava mala váhu cca 600 kg, prečo dostal iba 35 kg mäsa, pričom jeho podiel predstavuje 65 kg mäsa, vysvetlenie žiadal do 10.10.2012).
Žalobca ďalšími podaniami označenými ako nedodanie mlieka za mesiac: a/ január 2013 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja -4- 4Cb/5/2013
O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac január brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 31 dní x 14 litrov mlieka x 0,55 eur = 238,70 eura (na každého z dvoch spoločníkov pripadol prospech 119,35 eura), b/ december 2012 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac december brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 31 dní x 14 litrov mlieka x 0,55 eur = 238,70 eura (na každého z dvoch spoločníkov pripadol prospech 119,35 eura), c/ november 2012 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac november brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 30 dní x 14 litrov mlieka x 0,55 eur = 231,00 eura (na každého z dvoch spoločníkov pripadol prospech 115,50 eura), d/ október 2012 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac október brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 31 dní x 14 litrov mlieka x 0,55 eur = 237,70 eura (na každého
z dvoch spoločníkov pripadol prospech 119,35 eura), e/ september 2012 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac september brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 30 dní x 12 litrov mlieka x 0,55 eur = 180,00 eura (na každého z dvoch spoločníkov pripadol prospech 90,00 eur), f/ august 2012 upovedomil odporcu v 3.rade, že od 1.8.2012 mu odmietli dávať mlieko, na mlieku sa delia dvaja O. a S. čím sa získava neoprávnený prospech tým, že celý mesiac august brali mlieko iba dvaja a tento prospech predstavuje vyjadrenie 30 dní x 14 litrov mlieka x 0,50 eur = 217,00 eur (na každého z dvoch spoločníkov pripadol prospech 108,50 eura).
Z knihy záznamov v ktorej existujú zápisy o záznamoch O., S., O. (napr. 13.4.2011 O. - kravy vypustené na pole, 26.4.2011 S. - starý býk stiahnutý z poľa, na pole daný mladý býk, 29.4.2011 S. - kravy sa pasú nad bytovkou, 30.4.2011 S. - pozbieraná pavučina zo všetkých miestnosti, umyté okna malé zo zadnej strany budovy a okno v šatní, krava 437510 ktorá sa dojí daná vonku na pasenie, 10.5.2011 XX.X.XXXX
- č.XXXXXX chráme na zadnú ľavú labu na poli, 31.5.2011 O. - teľa 4558 hnačka, podaný streptonamíd do 2.6.2011, 12.7.2011 O. - predaj dobytka, 25.7.2011 O. - krava čo sa dojí ma v pravom zadnom cecku hrudky, počas týždňa bol cecok vydojovaný ručne a mastený (vemeno) , stroj tento cecok nevydojuje, 5.8.2011 O. - umyté okna na vrátnici, od 29.8. do 4.9.2011 S. - mastené vemeno ráno, večer, kravám č.722381 a krave ktorá sa dojí, 6.4.2009 O. - koniec nočným službám, 9.4.2009 O. - opraviť plechové vráta na voľnom, nedajú sa poriadne zatvoriť, 10.4.2009 O. - na dojacom stroji na strukoch je prasknutá umelá hmota aj s čiernou hadicou, ktorá sa do nej zasúva - nedá sa dojiť, krava čo sa dojí daná k býkovi - nezáujem, 17.4.2009 O. - dojná krava nechcela žrať šrot, č. 437510 krava čo sa dojí chráme na pravú zadnú, 18.3.2009 O. - zmetala krava čo ju dojíme č. 437510 bola v druhom mesiaci, 19.3.2009 O. - krava čo ju dojíme nechcela žrať, 23.3.2009 O. - krava čo sa dojí pri dojení nežerie šrot, 24.3.2009 O. - krava čo sa dojí ma úval vemena má úval vemena - pomastené horčicou, 15.9.2008 O. - pastieri neprišli na pole, č. 83414 krava dojná sa behala, pripustená - býk skočil, S. zobral O. mlieko domov, 6.8.2008 O. - S. zabudol zobrať mlieko, ostalo v mliečnici, 11.8.2008 S. - krave ktorá sa dojí dávame pokrájané jablka k dojeniu).
Žalobca dňa 10.12.2013 podal vyjadrenie z obsahu ktorého vyplýva, že cena za nedodané mlieko je stanovená trhovou cenou v predajnom automate na mlieko, ktorý je inštalovaný v meste Svidník. Cena za nedodané kravské mäso je stanovená ako priemerná cena kravského mäsa pri predaji nespracovaného mäsa. Špecifikácia vydania bezdôvodného obohatenia žalobca za nedodanie mlieka špecifikoval celkovou sumou 672,05 eura, za nedodanie kravského mäsa sumou 377,00 eur, spolu to predstavuje 1 049,05 eura. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalovaní v 1. a 2.rade získali každý z mlieka a mäsa, ktoré bolo v majetku spoločnosti JADLOVA spol. s r.o. obohatenie na úkor žalobcu vo výške 1 049,05 eura. Preto žalobca ako rovnocenný spoločník (vlastník spoločnosti JADLOVA spol. s r.o. ) -5- 4Cb/5/2013
požaduje vydať v peniazoch uvedenú sumu akú získali žalovaní za nedodanie mlieka a mäsa žalobcovi. Okrem toho žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pokiaľ sa výkon práva ocitne v rozpore s dobrými mravmi súd takému právu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprie právnu ochranu. Žalobca zastáva názor, že žalovaní v 1. a 2.rade ako rovnocenní spoločníci so žalobcom zneužili svoje postavenie konateľov a obohatili sa na úkor žalobcu keď si brali mlieko a mäso zo spoločného majetku bez súhlasu tretieho spoločníka a na jeho úkor. Toto považuje za majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov pretože zdroj plnenia možno považovať za nelegálny a tým nepoctivý. Nakoľko toto plnenie nie je legalizované v žiadnych oficiálnych a účtovných a majetkových písomných dokumentoch spoločnosti JADLOVA spol. s r.o., ktorá je vlastníctvom troch rovnocenných spoločníkov.
Žalovaní v 1. a 2.rade zhodne uviedli, že čo sa týka kravského mäsa toto bolo rozdelené rovnako (na tretiny) čo sa týka mlieka, za mlieko sa platí od 1.8.2012 - 0,10 eura/liter ( s DPH 0,12 eura ).
Svedkyňa A. A. (bez príbuzenského vzťahu k sporovým stranám) uviedla, že bola zamestnaná ako účtovníčka, potvrdila, že bolo zakúpené dojacie zariadenie, mliekom sa kŕmili mačky, pes, spoločníci boli traja (S., O., O.) striedali sa na služby po týždňoch napr. keď mal službu pán O. mlieko brali ďalší dvaja čo nemali službu obdeň, večerný podoj bral ten čo mal službu. Účtovne nerobila žiadne zápisy pretože k tomu nedostala pokyn, chovali kravy bez trhovej produkcie mlieka (iba na mäso). Čo sa týka
mäsa k tomu uviedla, že čo si pamätá zabíjalo sa iba raz, ku spôsobu jeho delenia sa nevedela vyjadriť. Jej pracovná doba bola od 7.00 hod. do 13.00 hod. V roku 2012 odišla do invalidného dôchodku.
Svedok V. O. (bez príbuzenského vzťahu k sporovým stranám) zamestnaný u žalovaného v 3.rade ako robotník v poľnohospodárstve, pomáha pri kravách prípadne s traktorom (robí všetko čo príde) potvrdil, že v jeho prípade pracovná doba začína ráno o 6.00 hod. a končí o 14.30 hod., cez leto je to aj dlhšie, ráno keď nastúpi o šiestej ide podojiť kravu to trvá do pol siedmej, potom kŕmi a robí ďalšie práce podľa pokynov. Podojené mlieko dávajú tým teliatkam ktoré kravy odmietnu, potom kŕmia mačky, čo zostane odnesie do miestnosti, precedí do fliaš pričom majitelia si niekedy brali to čo zostane. K mäsu uviedol, že bola zabitá jedná krava, ktorá sa telila, bola vysilená, mala všetky čreva vonku, vie že bola zabitá, mäso dali zamestnancom, krava nebola veľká.
Svedok K. R. (bez príbuzenského vzťahu k sporovým stranám), nie je zamestnaný u žalovaného v 3.rade, predtým bol zamestnaný ako nočný strážnik vrátane ďalších prác, napr. búracie práce, kosenie. Počas smeny kŕmil dobytok, ráno sa dojila krava, mlieko dávali do miestnosti, ako bolo podelené mlieko, teda kto to zo spoločníkov bral k tomu sa nevedel vyjadriť, iba mu bolo povedané, že spoločníci sú traja a každý deň bral mlieko jeden z nich. K zabíjačke sa nevedel vyjadriť.
Svedkyňa Mgr. O. L. (manželka žalovaného v 2.rade) zamestnaná u žalovaného v 3.rade ako personálna pracovníčka a archivárka. K mlieku - jeho dojeniu doplnila, že aby mali mlieko pre teliatka ktoré sa narodia a krava matka toto nemá, aby mohli poskytnúť výživu preto v zásobe majú jednu dojnicu, ktorá plní tento účel. K množstvu nadojeného mlieka uviedla, že nie je stále rovnaké množstvo, najprv toto dávajú teliatkam a to čo zvýši mačkám, to čo zostane naposledy bol jeden liter tak toto zobrala domov avšak za mlieko platí. Za mlieko platia (0,10 eur/liter) odvtedy keď v spoločnosti nebol pán O., mlieko nie je vhodné na konzumáciu. Na adresu žalobcu doplnila, že v čase keď chodil do práce ráno prišiel o siedmej hodine, obehol firmu, zobral mlieko a 7.15 hod. bol doma. V živote ho nevidela pracovať a či to ma takto fungovať.
Svedkyňa S. W. (manželka žalovaného v 1.rade) zamestnaná u žalovaného v 3.rade ako vrátnik. K mlieku okrem iného doplnila, že toto precedia a dávajú ho hlavne teľatám, zvyšné dávajú mačkám a psovi, to čo zastane berú domov zaplatia (0,10 eur/liter). K mäsu uviedla, že nebola prítomná zabíjačky, ako sa to delilo nevedela sa vyjadriť. -6- 4Cb/5/2013
V konaní pred súdom: a) žalobca zotrval na podanej žalobe, doplnil, že skutkovo a právne nárok preukázal, toto bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi, že dochádzalo tu na úkor jedného zo spoločníkov k obohacovaniu ďalších dvoch spoločníkov. Poukázal na ustanovenie § 56a Obchodného zákonníka, že vlastne nikto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konanie dvoch spoločníkov voči tretiemu (žalobcovi) považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore so zákonnými ustanoveniami § 56a Obchodného zákonníka a vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 541 a nasl. Občianskeho zákonníka je dôvodné a preukázané. Žalobe navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania, b) žalovaní cestou právneho zástupcu nepripojili sa k žalobe, poukázali, že žalobca sa domáhal ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pričom v priebehu celého konania nebolo špecifikované kto a na úkor koho sa mal obohatiť. Žalobca v podaní z 10.12.2013 sa iba pokúsil načrtnúť tie dôvody bezdôvodného obohatenia, ktoré mali spočívať v plnení bez právneho dôvodu, prípadne sa malo jednať o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktorý žalobca kvalifikuje ako nelegálny a nepoctivý. Zo samotného podania je zrejme, že mohol sa obohatiť niektorý zo subjektov tohto vzťahu iba na úkor žalovaného v 3.rade, nakoľko medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade neexistoval žiadny právny vzťah. Právny vzťah existoval iba medzi žalobcom, žalovaným v 1. a 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 3.rade, ktorého spoločníkmi boli. Podľa názoru žalovaných je nelogické, aby bezdôvodné obohatenie bolo definované ako bezdôvodné obohatenie založené na spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti nakoľko jednoznačne vyplýva z príslušných definícii bezdôvodného obohatenia, že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu na úkor koho bolo získané, teda nie je možné polemizovať o tom či získal, kto získal a zaviazať v podstate na nejaké neurčité plnenie tri subjekty, nakoľko bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že kto sa obohatil, kedy a akú sumu. Okrem toho žalovaní zdôraznili, že podľa ich názoru žalobca nie je v predmetnom spore vôbec aktívne legitimovaný nakoľko aj keby pripustili alternatívu bezdôvodného obohatenia, nikto sa nikdy z
tých troch subjektov neobohatil na úkor žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok je neopodstatnený, žalobu navrhli zamietnuť, uplatnili trovy konania.
Zistený stav súd právne uzatvára:
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( § 456 Občianskeho zákonníka ).
Súd s prihliadnutím na obsah spisu - listinné dôkazy rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Žalobe nevyhovel, k tomuto rozhodnutia dospel titulom vykonaného dokazovania z pohľadu právnej kvalifikácie podľa ktorej platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe tohto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaných je nepredstaviteľné, aby žaloba bola postavená na báze spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tak, ako to požaduje žalobca nakoľko zo žaloby musí byť zrejme kto sa obohatil, na úkor koho sa obohatil, v akom rozsahu má byť bezdôvodné obohatenie vydané a v neposlednom rade aj v akej forme bolo toto bezdôvodné obohatenie získané (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je nesporné, že so žalobcom v žalobe uvedených dôvodov nevyplýva ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a nevyplýva z toho ani to, kto sa mal na úkor žalobcu obohatiť a z tohto dôvodu je len veľmi ťažko zaujať k žalobe stanovisko, avšak nepochybne vo vzťahu medzi sporovými stranami tohto súdneho sporu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. V konaní výpoveďou sporových strán, ani svedkov nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie v rozsahu ako to v žalobe prezentuje žalobca. Sám žalobca uvádza, že ako spoločník od dátumu 1.8. 2012 žalovaní mu odmietali dávať mlieka a deliť sa s ním v rozsahu podielu troch spoločníkov, teda v rozsahu 1/3 podielu spoločníka s tým, že od uvedeného -7- 4Cb/5/2013
dátumu mlieko si rozdeľovali iba dvaja spoločníci (Ing. O. a JUDr. S.). K tomu súd doplňuje, že do uvedeného dátumu je všeobecne známe, že mlieko si zrejme všetci traja spoločnici (žalobca a žalovaní) rozdeľovali aj keď je známe, že z predmetu činnosti žalovaného v 3. rade nevyplýva produkcia mlieka, sporové strany zhodne potvrdili iba jatočnú produkciu mäsa, teda produkcia mlieka neexistovala a neexistuje, avšak je pravdou, nakoľko okrem sporových strán to potvrdili aj svedkovia, tomu nasvedčuje aj kniha záznamov, že existovala krava na dojenie, ktorej mliekom sa prikrmovali teľatá, ktorých matka odmietla po otelení, pričom zostatok mlieka sa okrem iného používal na kŕmenie psov a mačiek, je pravdou, že v niektorých prípadoch toto mlieko brali aj spoločníci, avšak za poplatok 0,10 centov za liter. Žalobcom predložená dokumentácia (kniha záznamov) má výpovednú hodnotu iba v rozsahu jej obsahu do 1.8. 2012, iná predložená nebola, preto domnienky žalobcu na bezdôvodné obohatenie neobstoja. To isté v podstate platí aj v prípade mäsa, pretože v jednom prípade bola utratená krava (nutná porážka), pričom žalobca podľa vyjadrenia dostal (27.9. 2012) iba 35 kg mäsa vrátane kosti, pričom podľa neho žalovaní mu nedodali 65 kg mäsa pričom domáhal sa vysvetlenia a finančné to vyčíslil na 377,00 eur).
K vecnej stránke sporu žalovaní uvádzajú, že spoločnosť žalovaného v 3.rade nie je producentom mlieka a chov hovädzieho dobytka je zabezpečovaný ako chov bez trhovej produkcie mlieka. Je pravdou, že spoločnosť ma k dispozícií tzv. náhradnú kravu pre prípad, že po otelení nemá krava dostatok mlieka, resp. odmieta pripustiť teliatko sať a teda je potrebné teliatku pridať mlieko inej (náhradnej) kravy. Samozrejme v takom prípade je potrebné kravu vydojiť pričom takto nadojené mlieko nie je vhodné na používanie, lebo predstavuje určité zdravotné riziko, keďže pri krave boli teliatka, ktoré môžu byť nemocné na rota a korona vírusy, resp. aj iné kravy ktoré môžu byť taktiež nemocné, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia požívateľa tohto mlieka. Pokiaľ by teda bolo umožnené žalobcovi odoberať takto nadojené mlieko, porušila by spoločnosť všetky hygienické predpisy, nakoľko kravské mlieko možno uvádzať do obehu len ako konzumné kravské mlieko šetrne pasterizované, vysoko pasterizované, ošetrené ultravysokotepelným ohrevom (UHT ohrevom) alebo sterilizované, čo samozrejme takto nadojené mlieko nespĺňa a bolo by to len dôvodom nato, aby mohol žalobca podávať ďalšie podnety a sťažnosti na porušovanie predpisov zo strany žalovaného v 3.rade. Neexistuje preto
ani žiaden právny dôvod na základe ktorého by žalobca mohol sa domáhať zaplatenia finančnej náhrady 1/3 z takto nadojeného mlieka. Pokiaľ ide o podiel žalobcu na kravskom mäse tak tento mu bol vydaný v rozsahu 1/3 výťažku, aj keď v konečnom dôsledku ani tu neexistuje právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V konaní nebolo preukázané aby žalovaní v 1. a 2. rade sa mali bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Taktiež nebolo preukázané aby toto bezdôvodné obohatenie malo nastať na strane žalovaného v 3. rade. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaní sú spoločníkmi v spoločnosti JADLOVA spol. s r.o., IČO: 36 479 934. Titulom podanej žaloby žalobca špecifikoval vydanie bezdôvodného obohatenia za nedodanie mlieka sumou 672,05 eura, za nedodanie kravského mäsa sumou 377,00 eur, spolu to predstavuje 1 049,05 eura. Z pohľadu vykonaného dokazovanie neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaní v 1. a 2. rade sa mali obohatiť na úkor žalobcu, toto tvrdenie nemá reálne opodstatnenie a oporu v samotnej žalobe ani vo vykonaných dôkazoch, nakoľko od 1. augusta 2012 žalovaní za mlieko platili 0,10 eura za liter mlieka, pričom títo nemajú vzťah so žalobcom taký, aby sa na jeho úkor mohli obohatiť, nakoľko títo sú spoločníci u žalovaného v 3. rade, pričom žalobca výšku bezdôvodného obohatenia za nedodanie mlieka a mäsa určil paušálne podielom, teda konkrétne neuviedol výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v 1. až 3. rade, toto je stanovené iba paušálne všeobecné, naviac neurčil u žalovaných v akom rozsahu sa títo mali obohatiť (žalobca podiel bezdôvodného obohatenia uvádza paušálne podielom 1/3 spoločníka spoločne a nerozdielne) z toho nevyplýva, kto a ako, v akom rozsahu sa mal zo žalovaných obohatiť na úkor žalobcu). Ďalšia skutočnosť na ktorú poukazuje žalobca a to porušovanie ustanovenia § 56a Obchodného zákonníka (§ 56a Obchodného zákonníka, ods. 1- zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje, ods. 2-akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom sa zakazuje) súd zobral na zreteľ, avšak v merite veci koná o bezdôvodnom obohatení, pričom z pohľadu predmetu činnosti žalovaného v 3. rade jednak -8- 4Cb/5/2013
nevyplýva predmet činnosti na mlieko (mlieko netvorí predmet činnosti žalovaného v 3. rade), ďalej neriešil vzťahy medzi spoločníkmi, pretože tieto sú dané právami spoločníkov, či v danom prípade existuje zneužitie práva spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, ďalej znevýhodňovanie niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom súd v tomto konaní nezistil, ani to bližšie neskúmal, pretože predmet sporu tvorí vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ustanovenie § 56a Obchodného zákonníka patrí do všeobecných ustanovení obchodných spoločnosti a spoločnici tieto vzťahy majú vyriešene, resp. to riešia podávaním žalôb, avšak na vydaní bezdôvodného obohatenia to nemení situáciu konkrétnosti vydania bezdôvodného obohatenia ak sa má toto vydať, nakoľko podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka - kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( § 456 Občianskeho zákonníka ), ďalej bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že mlieko na ktoré poukazuje žalobca ak toto zostane tým, že sa neskŕmi (teľatá, mačky, pes), ktoré bral predtým aj žalobca, neplatilo sa avšak teraz po dátumu 1.8. 2012 sa platí suma 0,10 eura /liter, preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, pretože kto sa na úkor koho obohatil, toto žalobca výslovne v žalobe neuviedol a v tomto je potrebné prisvedčiť argumentácií žalovaných - dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe tohto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaných je nepredstaviteľné, aby žaloba bola postavená na báze spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tak, ako to požaduje žalobca nakoľko zo žaloby musí byť zrejme kto sa obohatil, na úkor koho sa obohatil, v akom rozsahu má byť bezdôvodné obohatenie vydané a v neposlednom rade aj v akej forme bolo toto bezdôvodné obohatenie získané (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je nesporné, že so žalobcom v žalobe uvedených dôvodov nevyplýva ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a nevyplýva z toho ani to, kto sa mal na úkor žalobcu obohatiť a z tohto dôvodu je len veľmi ťažko zaujať k žalobe stanovisko, avšak nepochybne vo vzťahu medzi účastníkmi tohto súdneho sporu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. K vecnej stránke sporu žalovaní uvádzajú, že spoločnosť žalovaného v 3.rade nie je producentom mlieka a chov hovädzieho dobytka je zabezpečovaný ako chov bez trhovej produkcie mlieka. Je pravdou, že spoločnosť ma k dispozícií tzv. náhradnú kravu pre prípad, že po otelení nemá krava dostatok mlieka, resp. odmieta pripustiť teliatko sať a teda je potrebné teliatku pridať mlieko inej (náhradnej) kravy. Samozrejme v takom prípade je potrebné kravu vydojiť pričom
takto nadojené mlieko nie je vhodné na používanie, lebo predstavuje určité zdravotné riziko, keďže pri krave boli teliatka, ktoré môžu byť nemocné na rota a korona vírusy, resp. aj iné kravy ktoré môžu byť taktiež nemocné, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia požívateľa tohto mlieka. Pokiaľ by teda bolo umožnené žalobcovi odoberať takto nadojené mlieko, porušila by spoločnosť všetky hygienické predpisy, nakoľko kravské mlieko možno uvádzať do obehu len ako konzumné kravské mlieko šetrne pasterizované, vysoko pasterizované, ošetrené ultravysokotepelným ohrevom (UHT ohrevom) alebo sterilizované, čo samozrejme takto nadojené mlieko nespĺňa a bolo by to len dôvodom nato, aby mohol žalobca podávať ďalšie podnety a sťažnosti na porušovanie predpisov zo strany žalovaného v 3.rade. Neexistuje preto ani žiaden právny dôvod na základe ktorého by žalobca mohol sa domáhať zaplatenia finančnej náhrady 1/3 z takto nadojeného mlieka. Pokiaľ ide o podiel žalobcu na kravskom mäse tak tento mu bol vydaný v rozsahu 1/3 výťažku, aj keď v konečnom dôsledku ani tu neexistuje právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní bola preukázaná zabíjačka kravy (nutná porážka) čo potvrdili svedkovia, toto nikto nenamietal a podľa zistenia to bolo rozdelené v rozsahu 1/3 pre spoločníkov, nakoľko opak nebol preukázaný ani výpoveďami svedkov, teda žalobca nemá nárok na podiel uplatnený v žalobe, pretože toto je len v rovine tvrdení (svedok Artim Michal bola zabitá jedná krava, ktorá sa telila, bola vysilená, mala všetky čreva vonku, mäso dali zamestnancom, krava nebola veľká). Preto súd aj v prípade mäsa (nutná porážka) - podiel žalobcu na kravskom mäse mu bol vydaný v rozsahu 1/3 výťažku, teda ani tu neexistuje právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. -9- 4Cb/5/2013
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s. p., preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaných vo výške 869,83 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 62,50 eura podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004, Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie (tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 - 61,41 eura, zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, §13 ods. 2 - 30,70 eura).
Trovy konania žalovaného v 1.rade - súdny poplatok za podaný odpor 62,50 eura, trovy právneho zastúpenia: 269,11 eura (1 úkon po 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - príprava a prevzatie zastúpenia žalovaného v 1.rade dňa 17.6.2013, 4 úkony po 30,70 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. c, d/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z., odpor žalovaných proti platobnému rozkazu zo dňa 20.6.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.3.2016, paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004, Z. z.: 3 x paušálne režijné náklady po 7,81 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,04 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,58 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - 2 x 13,01 eur = 26,02 eur (tretina náhrady za stratu času 8,67 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút), 2 x 13,40 eur = 26,80 eur (tretina náhrady za stratu času 8,93 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút), 2 x 14,30 eur = 28,60 eur (tretina náhrady za stratu času 9,53 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.3.2016, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút). Ide o spoločné úkony pri zastupovaní žalovaných v 1. 2 a v 3.rade a preto sa u každého z nich v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. uplatňuje tretina náhrady za stratu času. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 44,85 eur. Základ pre výpočet DPH 20 % : 224,26 (1 x 61,41 eur + 4 x 30,70 eur + 3 x 7,81 eur + 1x 8,04 eur + 1 x 8,58 eur). Trovy konania žalovaného v 1.rade celkom 331,61 eur (269,11 + 62,50).
Trovy konania žalovaného v 2.rade - trovy právneho zastúpenia: 269,11 eura (1 úkon po 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - príprava a prevzatie zastúpenia žalovaného v 2.rade dňa 17.6.2013, 4 úkony po 30,70 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. c, d/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z., odpor žalovaných proti platobnému rozkazu dňa 20.6.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, účasť na súdnom
pojednávaní dňa 16.3.2016, paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004, Z. z.: 3 x paušálne režijné náklady po 7,81 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,04 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,58 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - 2 x 13,01 eur = 26,02 eur (tretina náhrady za stratu času 8,67 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, cesta na pojednávanie Stropkov
- Svidník 15 minút), 2 x 13,40 eur = 26,80 eur (tretina náhrady za stratu času 8,93 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút), 2 x 14,30 eur = 28,60 eur (tretina náhrady za stratu času 9,53 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.3.2016, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút). Ide o spoločné úkony pri zastupovaní žalovaných v 1. 2 a v 3.rade a preto sa u každého z nich v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. uplatňuje tretina náhrady za stratu času. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 44,85 eur. Základ pre výpočet DPH 20 % : 224,26 (1 x 61,41 eur + 4 x 30,70 eur + 3 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur + 1 x 8,58 eur). Trovy konania žalovaného v 2.rade celkom 269,11 eur.
Trovy konania žalovaného v 3.rade - trovy právneho zastúpenia: 269,11 eura (1 úkon po 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - príprava a prevzatie zastúpenia žalovaného v 3.rade dňa 17.6.2013, 4 úkony po 30,70 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.1 písm. c, d/ vyhlášky č. 655/2004, Z. z., odpor žalovaných proti platobnému rozkazu dňa -10- 4Cb/5/2013
20.6.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.3.2016, paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004, Z. z.: 3 x paušálne režijné náklady po 7,81 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,04 eur, 1x paušálne režijné náklady po 8,58 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, Z. z. - 2 x 13,01 eur = 26,02 eur (tretina náhrady za stratu času 8,67 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 26.11.2013, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút), 2 x 13,40 eur = 26,80 eur (tretina náhrady za stratu času 8,93 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.2.2014, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút), 2 x 14,30 eur = 28,60 eur (tretina náhrady za stratu času 9,53 eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.3.2016, cesta na pojednávanie Stropkov - Svidník 15 minút). Ide o spoločné úkony pri zastupovaní žalovaných v 1. 2 a v 3.rade a preto sa u každého z nich v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. uplatňuje tretina náhrady za stratu času. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 44,85 eur. Základ pre výpočet DPH 20 % : 224,26 (1 x 61,41 eur + 4 x 30,70 eur + 3 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur + 1 x 8,58 eur). Trovy konania žalovaného v 3.rade celkom 269,11 eur. Odmena advokáta spolu - 869,83 eura (331,61 + 269,11 + 269,11).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.