Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1056-2015.pdf
PDF · 76 KB
Case nature
Subarea
13Er/1056/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Q.. H. Q., V.., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., U. X/B, o zaplatenie 179,40 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zo dňa 01.02.2016 z a m i e t a.
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 179,40 € a trovy exekúcie, keď poukazoval na vykonateľný výkaz nedoplatkov č. 1503889772 zo dňa 12.04.2015 a č. 1510201731 zo dňa 07.06.2015, obidva vydané oprávneným (ďalej ako výkaz nedoplatkov).
Poverením tunajšieho súdu 13Er/1056/2015-8 zo dňa 28.08.2015 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Košice, Južná trieda 93 (ďalej len exekútor).
Dňa 05.02.2016 boli exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých uviedol, že voči upovedomeniu o začatí exekúcie EX 18891/2015-6 zo dňa 23.12.2015 podáva námietky. Vo svojom podaní povinný uvádza, že pohľadávku oprávneného v celom rozsahu uhradil postupne dňa 31.07.2015, 30.08.2015, 18.09.2015. 04.10.2015 a 18.10.2016, celkom vo výške 229,39 Eur. Zároveň v tomto podaní povinný udáva, že podáva námietku proti trovám exekúcie vyčísleným vo výške 52,33 Eur.
Dňa 17.02.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného zo dňa 05.02.2016, v ktorom oprávnený udáva, že eviduje od povinného platbu zo dňa 31.07.2015 vo výške 56,35 Eur s variabilným symbolom výkazu nedoplatkov č. 1510201731, ktorá úhrada bola započítaná za neuhradené obdobie v predmetnom výkaze nedoplatkov. Nakoľko však povinný pohľadávku predpísanú výkazom nedoplatkov č. 1510201731 zo dňa 07.06.2015 neuhradil v plnej výške, dňa 18.08.2015 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Po začatí exekučného konania oprávnený ďalej eviduje úhrady povinného zo dňa 30.08.2015 vo výške 47,68 Eur, zo dňa 18.09.2015 vo výške 57,68 Eur, zo dňa 04.10.2015 vo výške 54,04 Eur a zo dňa 18.01.2016 vo výške 20,00 Eur, čím bola pohľadávka oprávneného uspokojená v plnom rozsahu. Oprávnený ďalej udáva, že nakoľko povinný uhradil pohľadávku až po začatí exekučného konania, náhradu trov exekúcie je povinný uhradiť on.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo nim priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).
Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku ), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady
Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1
písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.
Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
Ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to rovnako dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.)
V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Exekučné konanie začalo dňa 18.08.2015, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný v námietkach žiadnym spôsobom neuviedol také okolnosti, ktoré mali nastať po vydaní výkazu nedoplatkov a pred začatím exekučného konania (t.j. v čase od 12.04.2015, resp. 07.06.2015 do 18.08.2015) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Namietané skutočnosti nijakým spôsobom nezapríčinili to, že vymáhaná pohľadávka zanikla po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania, nakoľko úhrada povinného zo dňa 31.07.2015 vo výške 56,35 Eur bola oprávneným zohľadnená a výška predpísanej pohľadávky bola znížená o túto sumu a vymáhaná suma 179,40 Eur už predstavuje zníženú sumu. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia iba v takomto prípade sú námietky dôvodné. Z uvedeného je zrejmé, že povinný v námietkach proti exekúcii nenamietal skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, jeho námietky nesmerovali proti exekúcii, ale smerovali proti exekučnému titulu a spochybňovali jeho obsah, čo je vzhľadom k § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne stanovujúceho dôvody, pre ktoré jediné môžu byť exekučné námietky podané, neprípustné. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či je tu dôvod na zastavenie exekúcie, kde dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka bola povinným uhradená v celom rozsahu, čo mal súd preukázané z listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia oprávneného, tu je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. splnením dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.