Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-227-2003.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/227/2003
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému M. M., nar. XX.X.XXXX, S.. J. XX, X. o vymoženie 204,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi priznáva trovy exekúcie vo výške 64,76 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu že mu tak ukladá rozsudok vydaný Okresným súdom Michalovce sp.zn. XXCb/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 1.2.2016 poverený súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Lustrácie majetku povinného neviedli k zisteniu žiadneho exekučne postihnuteľného majetku, pričom vzhľadom na osobu povinného je možné vyvodiť záver, že ani nie je reálny predpoklad že povinný v budúcnosti nadobudne akýkoľvek exekučne postihnuteľný majetok, nakoľko ani v priebehu niekoľkých rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť od povinného žiadnu sumu.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov, tak ako vyplýva z predloženého exekučného spisu zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nakoľko z vykonaných lustrácií majetku povinného vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu exekučne postihnuteľnú nehnuteľnosť, nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá účet v banke a nie je ani zamestnaný a ani poberateľom žiadnej dávky a vzhľadom na osobu povinného ani nie je ani reálny predpoklad nadobudnutia akéhokoľvek exekučne postihnuteľného majetku do budúcnosti. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“)V exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 75,12 eur pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 19,92 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 19,44 eur a DPH z tejto odmeny a náhrad.
Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min, spracovanie lustrácie pre dopravný inšpektorát - 10 min, spracovanie lustrácie pre sociálnu
poisťovňu - 15 min, spracovanie lustrácie pre kataster - 10 min, spracovanie lustrácie pre register obyvateľov - 10 min, spracovanie lustrácie pre cudzineckú políciu - 10 min, spracovanie predvolania pre povinného - 10 min, spracovanie návrhu na náhradu trov exekúcie - 25 min, spracovanie zaslania spisu - 30 min a spracovanie vrátenia poverenia - 20 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že narozdiel od uplatneného nároku súdneho exekútora na časovú odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za úkony: spracovanie návrhu na náhradu trov exekúcie, spracovanie zaslania spisu a spracovanie vrátenia poverenia. Súd má totiž zato, že v danom prípade sa jedná o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 105 min, teda priznal náhradu za dve hodiny účelne vynaložené na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod t.j. 13,28 eur. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k času účelne vynaloženému na výkon exekúcie spočítaním času trvania účelných úkonov exekučnej činnosti.
Súdny exekútor vykonal vrámci výkonu exekúcie 7 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálna odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 23,24 eur. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony exekučnej činnosti : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie bydliska povinného 3 úkony zisťovanie majetku povinného.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 17,45 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného vo výške 14,13 eur a kolok vo výške 3,32 eur. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena za položku vo vyčíslení trov exekúcie označená ako „telekomunikačné výdavky“ uplatnené paušálnou sumou 1,99 eur, z dôvodu, že súd priznáva len skutočné hotové výdavky a za takéto nemožno považovať telekomunikačné výdavky uplatnené paušálnou sumou, pokiaľ tieto nie sú súdnym exekútorom preukázané, minimálne záznamom v spise, komu kedy a ako dlho volal. V tejto rovine sa jedná len o nepreukázané výdavky, o ktorých vzniku má súd pochybnosti, a na ktoré preto nemá súdny exekútor nárok.
Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
S poukazom na ust. § 196 Exekučného poriadku zvyšuje sa odmena súdneho exekútora a jeho výdavky podľa § 22 a 23 vyhlášky o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 10,79 eur z priznanej odmeny a priznaných náhrad.
Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 64,76 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.