Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-676-2012.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/676/2012
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribnova 2, IČO: 00 151 866 proti povinnému M. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. A., zastúpenému opatrovníčkou P. T., pracovníčkou Okresného súdu Partizánske, o vymoženie 200,- €, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e. Oprávnenému súd ukladá povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, trovy exekúcie v sume 56,94 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený (za ktorého predtým konalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne) sa podaným návrhom zo dňa 10.10.2012, sp. zn. KRPZ-TN-VO-PRAV-4320/2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 200,- € na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný dňa 14.6.2010 Obvodným oddelením Policajného zboru v Partizánskom. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 18.10.2012 Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., súdneho exekútora so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 26.1.2016 podnet (označený ako návrh) na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinný po začatí exekúcie zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 145,24 €, ktoré špecifikoval ako odmenu 56,50 €, náhradu za stratu času 15,84 €, náhradu hotových výdavkov 48,69 €, všetko zvýšené o DPH. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2D/148/2014 zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo skončené uznesením zo dňa 2.7.2014 č.k. 2D/148/2014-26, D not 116/2014 zastavením z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2014. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „EP“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011, sp. zn.7 M Cdo 5/2011: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ).“ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Súd teda nemôže v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s dedičmi) a exekučné konanie musí zastaviť. V súlade s citovaným právnym názorom najvyššieho súdu súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2014 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, k to a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa § 26 citovanej vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky za úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
- doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie,
- zisťovanie majetku povinného (dopravný inšpektorát),
- zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom registra obyvateľov,
Spolu 4 úkony po 3,32 €, teda 13,28 €. V súlade s § 14 ods. 2 cit. vyhl. súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 €, po zákonnom zaokrúhlení na najbližších 50 eurocentov nahor v sume 33,50 €. Za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie súd priznal odmenu len raz, hoci si ju súdny exekútor uplatnil dvakrát. Súd vychádzal z toho, že ak súdny exekútor doručuje viaceré rovnopisy toho istého rozhodnutia, nemožno mu priznať za ich doručovanie odmenu viackrát (podľa počtu rovnopisov), ale vždy len raz (podľa počtu rozhodnutí). Súdny exekútor vo veci vydal len jedno upovedomenie o začatí exekúcie a len jeden príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (adresovaný 11 bankám). Za každý z týchto úkonov mu patrí odmena len raz. Súd vychádzal aj z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorého je možné priznať odmenu za zisťovania aj viackrát (vyplýva to z použitia zámena „každé“), ale za doručovanie pri každom z rozhodnutí podľa písm. b) až f) len raz (vyplýva to z použitia singuláru substantíva „doručenie“). Za úkony „zisťovanie účtu povinného - MsÚ a zisťovanie majetku povinného - MsÚ“ súd odmenu nepriznal, pretože zo spisu vyplýva, že súdny exekútor žiadal mestský úrad o doručenie písomnosti a o oznámenie trvalého pobytu, nie o oznámenie údajov o účte a majetku povinného (č.l. 7 a č.l. 10 exekútorského spisu). Za úkon zisťovanie bydliska povinného súd nepriznal odmenu dvakrát (raz za zisťovanie prostredníctvom mesta Partizánske a raz za zisťovanie prostredníctvom registra obyvateľov), pretože obe zisťovania vykonal súdny exekútor v jeden deň. Ak zisťoval miesto bydliska prostredníctvom registra obyvateľov (dňa 4.12.2012 - č.l. 12 exekútorského spisu), nemalo žiaden zmysel zisťovať rovnaký údaj aj od iného subjektu - od mesta Partizánske (dňa 4.12.2012 - č.l. 10 exekútorského spisu). Mesto aj register obyvateľov obsahujú rovnaký údaj o trvalom bydlisku povinného. O zisťovaní majetku povinného v katastri nehnuteľností sa v spise záznam nenachádza, preto súd za tento úkon odmenu nepriznal. Rovnako sa v spise nenachádza záznam o zisťovaní majetku povinného v obchodnom registri a v živnostenskom registri. Okrem toho tieto registre neobsahujú údaje o majetkových pomeroch evidovaných osôb. Preto súd nepriznal odmenu ani za tieto úkony. Okrem toho súd nepriznal odmenu za úkony „zisťovanie účtu povinného - SP, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - SP, zisťovanie účtu povinného - SP“, všetko po dvakrát, teda spolu 6 úkonov, pretože v pripojenom spise sa žiadne písomnosti adresované sociálnej poisťovni nenachádzajú. Vykonanie týchto úkonov preto nie je preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo adresy sídla exekútorského úradu. Odnesenie zásielok na poštu je administratívnou prácou súvisiacou s exekučnou činnosťou, za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 cit. vyhl.). Súdny exekútor na pošte nevykonával úkon exekučnej činnosti, úkon vykonal vo svojej kancelárii (vydal rozhodnutie, vypracoval žiadosť alebo inú písomnosť). Preto u neho k strate času v zmysle § 23 ods. 1 vyhl. nedošlo a preto mu súd náhradu za stratu času nepriznal. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. za:
- doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu 1,30 €,
- doručovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie opatrovníčke 1,70 €,
- doručenie výzvy za úhradu pohľadávky v splátkach 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť dopravnému inšpektorátu 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť mestu Partizánske 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť registru obyvateľov 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť registru väzňov 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť úradu práce 0,50 €,
- doručovanie žiadosti o ustanovenie opatrovníka 0,65 €,
- doručovanie žiadosti o súčinnosť súdu 1,30 €,
- doručovanie podnetu na zastavenie exekúcie 0,55 €,
- doručovanie oznámení o ukončení exekúcie (5 subjektov) 3,- €,
- doručovanie vyúčtovania trov oprávnenému a opatrovníčke povinného 2,45 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu, hoci sa v spise nenachádza doručenka, pretože je zrejmé, že žiadosť súdu doručil a na prezenčnej pečiatke súdu na žiadosti sa nenachádza záznam o tom, že by žiadosť doručil osobne. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, pretože v spise sa žiadna doručenka preukazujúca doručovanie upovedomenia oprávnenému poštou nenachádza.
Z rovnakého dôvodu (nedostatok doručenky) súd nepriznal ani náhradu za doručenie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie oprávnenému. Súd priznal náhradu za doručenie výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach do výšky poštovného za obyčajnú zásielku bez doručenky. Za doručenie žiadosti o súčinnosť mesta Partizánske súd náhradu nepriznal, pretože na doručenke sa nenachádza pečiatka pošty. Nie je teda preukázané, že súdny exekútor doručoval túto žiadosť poštou. Za doručovanie žiadosti o súčinnosť dopravnému inšpektorátu súd priznal náhradu do výšky poštovného za obyčajnú zásielku bez doručenky. Rovnako aj za žiadosť o súčinnosť mesta Partizánske, registra väzňov a registra obyvateľov a úradu práce. Vzhľadom k tomu, že v spise sa nachádzajú odpovede na žiadosti, je zrejmé, že súdny exekútor uvedené písomnosti doručil ich adresátom. Za doručovanie žiadosti o ustanovenie opatrovníka súd priznal len náhradu polovice hotových výdavkov (poštovného), pretože v zásielke sa podľa doručenky nachádzali písomnosti aj z iného exekučného konania. Preto súd hotové výdavky pomerne rozdelil. Z rovnakého dôvodu súd priznal len jednu tretinu hotových výdavkov za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie súdu (v zásielke boli písomnosti z troch exekučných konaní). Súd priznal náhradu poštovného v rozsahu poštovného za obyčajnú zásielku aj za doručovanie oznámenia o ukončení exekučného konania piatim subjektom, pretože hoci súdny exekútor ešte túto povinnosť nesplnil, v súlade s § 35 ods. 3 EP tak bude musieť urobiť a v tejto súvislosti mu nepochybne vzniknú hotové výdavky spočívajúce v poštovnom. Z dôvodu, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora súvisiacu so skončením exekučného konania súd priznal aj náhradu poštovného za doručovanie vyúčtovania trov exekúcie, hoci tento hotový výdavok ešte nebol vynaložený. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za bankové poplatky, papier a toner, obálky, účtovnú firmu, spisový obal, manipuláciu so spisom, predtlačené šeky, účtovné doklady, euroobal a internet, pretože vynaloženie týchto hotových výdavkov je nepreskúmateľné. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať. Okrem toho archivácia spisu, ako aj vedenie účtovnej evidencie exekútorského úradu sú zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako napríklad vedenie personálnej agendy, agendy ochrany osobných údajov a podobne). Náklady na tieto povinnosti nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu. Náhrada za archiváciu spisu ako i za vedenie účtovníctva je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 citovanej vyhlášky). Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov v sume 13,95 €. 3/ DPH podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške 20% zo základu 47,45 € (súčet priznanej odmeny a náhrad) v sume 9,49 €. Spolu patria poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 56,94 € vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (§202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.