Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Em-2-2015.pdf
PDF · 113.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Em/2/2015
Uznesenie
Okresný súd Revúca vo veci výkonu rozhodnutia o styku otca s mal. S. L., S.. XX.XX.XXXX, M. F., Ž. Č.. XXX, v konaní zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky F. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. F., Ž. Č.. XXX a otca M. L., S.. XX.XX.XXXX, M. H. Č.. XXX, o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, takto
rozhodol:
Výkon rozhodnutia sa vyhlasuje za neprípustný.
Výkon rozhodnutia sa zastavuje.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2015 domáhal výkonu rozhodnutia o styku otca s mal. dieťaťom. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 29.05.2015, č.k. 5P/24/2015 - 503 súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. S. L., každý utorok v čase od 14:30 hod. do 16:00 hod. v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca za účasti jeho pracovníka. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a v čase styku ho na styk odovzdať v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, kde je otec povinný po ukončení styku dieťa odovzdať matke. Matka dieťaťa rozhodnutie súdu nerešpektuje, pretože mal. S. ani pri stretnutí dňa 25.08.20105, ani 08.09.2015 v priestoroch úradu práce, otcovi (resp. pracovníkovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca) neodovzdala a neumožnila tak uskutočnenie styku otca s mal. dieťaťom. Otec aj kolízna opatrovníčka (správne má byť pracovníčka ÚPSVaR Revúca) matku vyzývali, aby dieťa odovzdala a opustila priestor úradu. Maloletá S. sa matky držala okolo pásu, s nikým nekomunikovala, ani so svojou matkou. Matka musela dieťa nahovoriť, aby sa takto správalo. Matka dieťa odnesie do školy a tam ho nechá, no na úrad ho za účelom styku donesie, ale ho tam nenechá, ani napriek tomu, že jej to bolo súdom určené. Koná takto úmyselne, čím ubližuje mal. dieťaťu, ktoré na výchovu potrebuje aj otca. On nemal s maloletou styk už 18 mesiacov. V ďalších podaniach doručených súdu dňa 07.10.2015 a 14.10.2015 uvádzal, že obdobným spôsobom ako uviedol v návrhu matka nerešpektovala rozsudok súdu ani dňa 06.10.2015 ani 13.10.2015.
Matke bola zo strany súdu zaslaná výzva na plnenie rozsudku súdu, ku ktorej sa matka vyjadrila tak, že nesúhlasí s tým, že z jej strany dochádza k mareniu súdneho rozhodnutia, a preto je potrebný jeho výkon. Svoju povinnosť v zmysle rozhodnutia si plní, dieťa vždy donesie na ÚPSVaR v Revúcej na stretnutie s otcom. To, že sa maloletá S. nechce s otcom stretávať je aj jeho vina, veď sa maloletej ani nepozdraví keď vojde do miestnosti a potom kladie všetko za vinu matke. Matke sa otec pred dieťaťom vyhráža, že pôjde do basy a mal. S. sa s ním aj tak nasilu bude musieť stretávať, lebo príde pre ňu do školy sudkyňa. Nie je pravda, že proti otcovi dieťa nahovára. V minulosti na ňu takto nedôvodne tvrdil, že je dieťa zanedbané, má na šatách zažratú špinu, že dieťa bije - z ktorého dôvodu ju aj fotil a chcel, aby mu toto potvrdila aj detská lekárka, že je dieťa podvyživené, lebo mu matka nedáva jesť, že je poštípané od bĺch. Týmto sleduje to, aby sa deti (mal. S. a mal. H.) dostali do jeho výlučnej opatery, aby na ne nemusel platiť výživné. Namiesto toho, aby si začal deti všímať, pozdravil sa im a prihovoril, kúpil im darček na narodeniny a pod., klame a očierňuje matku.
Podaním doručeným súdu dňa 03.12.2015 otec oznámil, že matka rozsudok nerešpektovala ani 01.12.2015, mal. S. na stretnutie neodovzdala sociálnym pracovníkom v priestoroch ÚPSVaR Revúca, preto styk nemohol byť uskutočnený.
V ďalších písomných podaniach doručených súdu matka a otec opisovali priebeh ďalších stretnutí. Matka uviedla, že na stretnutiach, ktoré sa uskutočnili v decembri 2015 a v januári 2016 (2 stretnutia) otec zmenil svoje správanie. Nenadával, dokonca ani na matku mal. detí, nechcel stretnutie na ÚPSVaR Revúca, ale išiel za matkou a mal. dieťaťom do obchodu Lidl, kde S. kúpil chrumky, hotdog, sladkosti za 13,- €. Matka uviedla, že je otázne ako dlho vydrží takéto jeho správanie, pretože je proti jeho naturelu. Uviedla tiež, že napriek tomu, že otec mal. S. kúpil sladkosti, S. sa s ním nerozprávala. Takýto vzťah si k nemu vytvorila sama, lebo videla jeho násilné správanie sa.
V podaní doručenom súdu 14.03.2016 matka uviedla, že navštevuje s mal. S. Centrum poradenstva a prevencie v Revúcej, ktoré sa zaoberá poradenskými a psychologickými službami, hľadaním príčiny problémov, zvládaním stresov a depresie, pretože S. je (a je tomu tak už od materskej školy) bojazlivej, tichej povahy, je menej priebojná, pričom uvádzala konkrétne situácie zo školského prostredia, v ktorých sa S. bojazlivosť prejavuje. Matka pripisuje S. správanie otcovej vojenskej výchove, kedy sa v domácnosti s dcérou nerozprával, aby ho nevyrušovala a rozkázal jej byť ticho. Uviedla, že jej psychologička p. V. odporučila nevyhnutnú psychologickú intervenciu, pretože mal. S. má psychické problémy. Podľa matky je to výsledok bagatelizovania správania sa otca, u ktorého je dokázané, že má agresívnu povahu, kričí a je bitkár. Uviedla, že napriek tomu, že psychologička otcovi povedala, že sa pred dcérou nemá správať prísne a arogantne, sa počas stretnutia dňa 01.03.2016 mal. S. prísne vyhrážal, že ak s ním nepôjde do auta uvidí a že jej za to nedovolí telefonovať s jej sestrou H.. Otec S. ani neumožnil so sestrou H. telefonovať, keď je H. u otca. Uviedla, že keďže je otec k dieťaťu taký prísny, ona sa snaží na odporučenie psychologičky p. M. správať k nej o to milšie, aby to kompenzovala.
V konaní sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol návrh na výkon rozhodnutia ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že otec svojím prístupom k realizácii styku sa sám dopúšťa jeho marenia, pričom poukázal na priebeh jednotlivých stykov ako bolo uvedené v správe ÚPSVaR Revúca zo dňa 29.01.2016, z ktorej bolo zrejmé, že z celkových 12 plánovaných stretnutí sa otec nedostavil resp. sa ospravedlnil sedemkrát. Uviedol, že pokiaľ si otec chce vytvoriť adekvátny, obojstranne rešpektujúci vzťah s dieťaťom, je potrebné aby prehodnotil svoje stanoviská a s dieťaťom komunikoval aj mimo súdom určeného styku. Je neprípustné, aby podmieňoval telefonickú komunikáciu správaním dieťaťa, takýmto konaním hrubo porušuje základné práva detí vymedzené v Dohovore o právach dieťaťa, ako v platnej legislatíve SR. Otec si musí uvedomiť, že jeho vlastné správanie sa k dieťaťu a matke, má vplyv na spätnú reakciu dieťaťa k jeho osobe.
Z rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 29.05.2015, č. k. 5P/24/2015 - 503 vyplynulo, že ním súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletou S. L., S.. XX.XX.XXXX každý utorok v čase od 14:30 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca za účasti jeho pracovníka. Matke uložil povinnosť mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a v čase začiatku styku ho na styk odovzdať v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Otcovi uložil povinnosť po ukončení styku dieťa matke odovzdať v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Súd dohodu schválil, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa. V konaní mal pritom znaleckým posudkom a správami Referátu poradensko- psychologických služieb pri ÚPSVaR Revúca preukázané, že mal. S. otca odmieta, nechce k nemu ísť, myslí si o ňom, že je zlý lebo mame škaredo nadáva a kričí na ňu. Maloletá má z otca strach čo cíti v celom tele. Maloletá S. sa bojí o matku vzhľadom na konfliktný vzťah s otcom. Mal preukázané, že maloletá S. otca odmieta z dôvodu jej obavy o ublíženie matke a potreby chrániť ju. Taktiež mal preukázané, že maloletá je ovplyvnená postojmi rodičov, pričom sa prikláňa na matkinu stranu, nepriateľstvo medzi rodičmi vyhodnocuje ako nebezpečné matke. Počas uskutočnených konzultácií mala odmietavý postoj aj k psychologickému poradenstvu, odmietla komunikovať aj so samotnou psychologičkou. Súd mal za to, že kratší styk za účasti tretej neutrálnej osoby a v častejších kratších intervaloch vytvorí pre maloletú a otca priestor, v ktorom si budú môcť od počiatku vybudovať vzťah tak, aby maloletá prestala mať z otca obavy, získala v neho opätovnú dôveru a obnovilo sa citové puto medzi ňou a otcom.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 28.10.2015 vyplynuli ohľadne styku otca s mal. S. L. nasledujúce skutočnosti: Po právoplatnosti rozsudku sa v dňoch 07.07.2015 - 18.08.2015 styk nerealizoval, pretože na stretnutia sa nikto nedostavil bez uvedenia dôvodu. Dňa 20.08.2015 ÚPSVaR Revúca kontaktoval otca mal. detí za účelom zistenia dôvodu, pre ktorý sa nerealizuje styk otca s mal. S.. Fakticky prvé stretnutie sa uskutočnilo dňa 25.08.2015. Matka mal. dieťaťa aj s maloletou 15 minút meškali z dôvodu, že mal. S. bolelo bruško, čo matka vopred oznámila telefónom pracovníčke ÚPSVaR. Po príchode do priestorov úradu sa mal. S. držala matky za ruku a odmietala ju pustiť. Pracovníci úradu, ktorí sa stretnutia zúčastnili sa maloletú snažili prehovoriť, aby matku pustila, maloletá však s nimi nijako nekomunikovala. Preto vyzvali matku, aby vstúpila spoločne s dcérou do miestnosti kde bol otec. Pracovníci ÚPSVaR Revúca sa pokúšali nadviazať kontakt s maloletou tak, že sa ju snažili zaujať kreslením. Následne sa jej snažil prihovárať otec, ale maloletá s ním odmietala akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Otec mal. S. doniesol tašku s darčekom, S. si ho však nechcela zobrať, dokonca ani pozrieť. Neodpovedala ani na otázku pracovníkov ÚPSVaR, či by chcela aby na stretnutí bola aj mama (keďže išlo o prvé stretnutie). Otec sa snažil S. vysvetliť prečo by tam mala zostať sama a prečo musí matka odísť z miestnosti, že je to nariadenie, ktoré určila sudkyňa. Maloletá s otcom ďalej nijakým spôsobom nekomunikovala, na čo otec vyšiel z miestnosti. Pracovníci ÚPSVaR sa opäť pokúšali zaujať maloletú kreslením, čo sa im podarilo. S. nakreslila obrázok, na ktorom bolo veľké srdiečko, v ktorom bolo napísané „mamka, ľúbim ťa“. Obrázok dala matke. Akonáhle sa matka postavila a chcela odísť, S. ju znova chytila za ruku a už sa jej nechcela pustiť a viac ani kresliť. Asi po 15-tich minútach sa do miestnosti vrátil otec maloletej, ktorý matke povedal, že ak neopustí miestnosť a nenechá tam maloletú samú, tak ako je uvedené v rozsudku, na druhý deň podá návrh na súd na výkon rozhodnutia súdu. Pracovníci ÚPSVaR Revúca (vrátane psychologičky RPPS) prítomní na stretnutí sa snažili otcovi dohovoriť, aby sa neunáhlil, bol trpezlivejší a s návrhom na výkon rozhodnutia počkal aspoň niekoľko stretnutí. Počas stretnutia maloletá držala matku pevne za ruku, pozerala do zeme, nijako nekomunikovala, neodpovedala na žiadne otázky od kohokoľvek, ani od matky, po celý čas neprehovorila ani slovo a na nikoho ani nepozrela. Matka sa snažila s maloletou nadviazať rozhovor, aby sa išli spolu pozrieť na darček, ktorý jej doniesol otec, maloletá však odmietala komunikovať aj s ňou. Otec sa tiež niekoľkokrát pokúšal rozprávať s maloletou, avšak bez akejkoľvek reakcie. Stretnutie 01.09.2015 sa neuskutočnilo, nakoľko bol tento deň sviatok. Na stretnutí 08.09.2015 sa opakovala situácia z prvého stretnutia, mal. S. sa držala matky obomi rukami za pás a odmietala ju pustiť, ba dokonca, čo i len si sadnúť. Matka sa jej snažila vysvetliť, že musí odísť, lebo sa otec nahnevá keď tam bude, avšak bezúspešne. 15 minút po čase začiatku styku prišiel otec, ktorý bol nahnevaný a bez oslovenia alebo pozdravenia sa mal. S. sa obrátil na matku s otázkou, či sa bude opakovať situácia z predchádzajúceho stretnutia. Pracovníci ÚPSVaR ďalej do stretnutia nezasahovali. V miestnosti bolo dlhšiu dobu ticho, niečo hovoril iba otec mal. S.. S. matku stále držala za pás, nedovolila jej sadnúť si, pozerala do zeme, niekedy schovávala tvár do matkinho pása. Matka sa snažila maloletú presvedčiť, aby si sadli, lebo jej bude zle, maloletá jej to však nedovolila. Otec matke vyčítal, že tu maloletú nedokáže nechať a že ju maloletá nepočúva, čo je dôsledok toho, že ju zle vychovala. Otec sa snažil maloletej prihovoriť a vysvetliť jej prečo tam musia chodiť, že je to nariadenie súdu, ale aj preto, že s ňou chce byť, chce sa s ňou stretávať a rozprávať. Maloletá na otca nijako nereagovala, celý čas sa naňho ani nepozrela. Odmietala s kýmkoľvek komunikovať, dokonca aj s matkou. Otec odmietal realizovať styk s maloletou za prítomnosti matky, preto ju vyzval, aby sa vyjadrila, či dieťa vie alebo nevie nechať v priestoroch úradu, ak nevie nech to povie a styk sa skončí, nech nezdržuje čas. Na toto matka nereagovala. Otec viac komunikoval s matkou ako s mal. S., v konštatovaní ako dieťa vychováva a kam to za tie roky dospelo a riešil osobné problémy, ktoré majú s matkou medzi sebou. Počas styku otec telefonoval na súd a pokúšal sa rozprávať so sudkyňou a informovať ju o tom, že matka nechce mal. dieťa odovzdať, čím marí výkon rozhodnutia. Tento telefonický hovor bol uskutočnený pred mal. S.. Matka počas styku nevedela mal. S. rázne rozkázať, dohovárala jej, ale pritom sa usmievala a hladila ju po vlasoch. Nedokázala ju prinútiť ani aby si sadli. Matka oslovila otca, že by spolu mohli ísť do Tesca kúpiť cvičky. Na to otec vyzval mal. S., aby povedala, či by chcela alebo nie, aby išli spolu do obchodu ako to navrhla mama, alebo či by chcela niečo iné, že on to urobí. Maloletá nereagovala. Otec maloletú opakovane vyzýval, aby povedala čo chce, že on to urobí, alebo aby aspoň povedala, či nechce aby za ňou už chodil, že keď povie, že sa s ním nechce stretávať, stretnutia už nebudú, ale musí to povedať. Maloletá S. otcovi neodpovedala, celý čas mlčala, stála k nemu obrátená chrbtom a matku držala okolo pása.
Stretnutia 15.09.2015, 22.09.2015, 29.09.2015 a 21.10.2015 sa nerealizovali pre sviatok, ospravedlnenie otca z pracovných dôvodov, ochorenia mal. S. a účasti zamestnancov ÚPSVaR Revúca na školení. Stretnutia, ktoré sa uskutočnili dňa 06.10.2015, 13.10.2015 a 27.10.2015 boli obdobné ako predchádzajúce. Stretnutie dňa 06.10.2015 otec ukončil odchodom o 15:00 hod. a uviedol, že také stretnutie nemá zmysel. Predtým stihol informovať matku maloletej, že podal návrh na súd na výkon rozhodnutia. Aj stretnutia 13.10.2015 a 27.10.2015 otec ukončil skôr a to o 14:50 hod. z dôvodu, že nemajú zmysel.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 29.01.2016 vyplynuli ohľadne styku otca s mal. S. L. v termínoch 03.11.2015 - 02.02.2016 nasledujúce skutočnosti: Stretnutia dňa 03.11.2015, 10.11.2015, 24.11.2015, 08.12.2015, 15.12.2015 a 22.12.2015 sa neuskutočnili pre ospravedlnenie otca z dôvodu pracovných povinností. Stretnutie dňa 17.11.2015 sa neuskutočnilo, pretože bol v tento deň sviatok. Na stretnutie dňa 29.12.2015 sa nikto nedostavil. Na stretnutie dňa 05.01.2016 sa nedostavil otec, ani vopred neoznámil, že nepríde. Stretnutie bolo ukončené o 15:00 hod. z dôvodu neúčasti otca mal. dieťaťa. Stretnutia dňa 26.01.2016 a 02.02.2016 sa neuskutočnili z dôvodu onemocnenia mladšej sestry mal. S., mal. H., čo matka vopred uviedla. Stretnutia, ktoré sa uskutočnili a to dňa 01.12.2015, 12.01.2016 a 19.01.2016 prebiehali obdobným spôsobom ako predchádzajúce. Na stretnutí dňa 12.01.2016 bol otec k mal. S. milší, prihováral sa jej, matku maloletej nežiadal, aby opustila miestnosť a nechala maloletú samú, súhlasil, aby sa stretnutie zbytočne dlho nenaťahovalo, pretože sa mal. S. treba ešte učiť a súhlasil, že maloletú aj matku odvezie domov, aby nemuseli dlho čakať na autobus. Pred budovou však mal. S. ťahala matku opačným smerom ako parkoval otec a odmietla ísť s otcom domov. Stretnutie dňa 19.01.2016 bolo na ÚPSVaR Revúca ukončené skôr, pretože otec navrhol mal. S., aby spoločne aj s matkou išli do obchodu napr. do Tesca alebo do cukrárne, kde jej kúpi čo bude chcieť.
Zo správy psychologičky X.. E. V. podanej vo veci výchovného opatrenia uloženého mal. dieťaťu a jeho rodičom rozhodnutím Okresného súdu Revúca zo dňa 29.05.2015, č.k. 3P/41/2013 - 535, ktorým súd uložil mal. S. a jej rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu vyplynulo, že rozhovory rodičov sa stále niesli v rovine nenávisti a osočovania. Po troch stretnutiach otec vyhlásil, že ich nepovažuje za potrebné a užitočné a navrhol, že sa ich viac zúčastňovať nebude. K výrazným zmenám v postojoch rodičoch nedošlo. Nevhodné stereotypy v správaní rodičov sú natoľko fixované, že je pre nich veľmi ťažké zmeniť ich. U otca psychologička pozitívne hodnotila snahu vnímať hodnotenia situácií a psychologické rozbory vzájomných vzťahov a kontaktov, avšak v ich uplatneniu v praxi mu, podľa psychologičky, bráni výrazne negatívny vzťah k matke detí. Otec verbalizuje úmysel nekomplikovať situáciu, avšak zároveň uvádza, že s matkou nie je ochotný nijakým spôsobom o deťoch komunikovať. Na druhej strane matka má snahu komunikovať, avšak jej komunikácia je málo rešpektujúca partnera a to akéhokoľvek aj predstaviteľa inštitúcie, matka má tendenciu presadzovať svoje názory a postoje, je menej schopná prijať prípadné návrhy. Stále sa vracia do minulosti a k obviňovaniu. Maloletá S. so psychologičkou počas celého stretnutia nekomunikovala, nebola ochotná nadviazať ani očný kontakt. Prišla bledá, utiahnutá, iba sa matky držala za ruku, ani ju nepustila. Na otázky neodpovedala, strnulo sedela. Matka sa maloletú snažila pobádať, čo psychologička vnímala ako dvojitú väzbu - neverbálna komunikácia nekorešpondovala s verbálnym prejavom. Toto, môže u maloletej komplikovať vytváranie vzťahu k otcovi. Uviedla, že sám otec si situáciu sťažuje tým, že ak aj matku pred deťmi nespomína (ako uvádza), z jeho postojov a správania mal. S. môže cítiť nenávisť k matke. Keďže jej väzba na matku je až nezdravá, radšej sa týmto situáciám vyhne a k otcovi chodiť nechce. Psychologička uviedla, že mal. S. nevyhnute potrebuje psychologickú intervenciu v akejkoľvek inštitúcii, kde bude ochotná ísť. Jej správanie je neadekvátne veku a svedčí o vnútorných ťažkostiach, ktoré treba riešiť a s ktorými jej treba pomôcť. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku PhDr. Štefánie Stanislavovej, ktorý bol vypracovaný v konaní o úpravu styku otca s maloletou, mal. S. už v tom čase (psychologické vyšetrenie u znalkyne absolvovala dňa 30.04.2014) uvádzala skutočnosti preukazujúce, že bola svedkom hádok rodičov, v ktorých otec matke škaredo nadával a vyhrážal sa jej, že jej vezme deti, teda aj mal. S.. S. znalkyni uviedla, že keď otec kričí, má hneď strach, že o z otca ide strach všade.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 268 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku výkon rozhodnutia súd zastaví, ak bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutia nemožno vykonať.
V prípade návrhu otca na výkonu rozhodnutia styku otca s maloletou S. súd skúmal, či existujú dôvody, pre ktoré je potrebné pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom respresívnymi opatreniami podľa § 273 ods. 1, 2, a 4 O.s.p..
Podmienkou núteného výkonu rozhodnutia je, že povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povinným v prípade rozhodnutia o styku rodiča s maloletými deťmi je v zásade rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti a ktorý má povinnosť v čase súdom vymedzeného styku maloleté dieťa oprávnenému rodičovi odovzdať (môže ním byť však byť aj osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti). Za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia súdu o styku maloletého dieťaťa s oprávneným rodičom možno považovať úmyselné neodovzdanie mal. dieťaťa oprávnenému rodičovi v čase nariadeného styku, napriek tomu, že tomu nebránia žiadne objektívne skutočnosti, ale aj také iné konanie, ktorým povinný rodič styk oprávneného rodiča s mal. dieťaťom buď úplne znemožňuje alebo ním priebeh styku podstatne sťažuje alebo obmedzuje (napr. dieťa neodovzdá načas, alebo pre dieťa príde podstatne skôr, dieťa neodovzdá pripravené na styk - napr. ak dieťa nemá žiadne náhradné oblečenie alebo obuv, potrebné lieky a podobne).
V predmetnom prípade súd určil styk otca s mal. dieťaťom (resp. schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej má styk otca s mal. dieťaťom byť) bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Povinnosťami matky vyplývajúcimi z rozhodnutia súdu bolo 1) maloleté dieťa priviesť na miesto, kde sa má styk uskutočňovať, 2) na tomto mieste a za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR ho odovzdať otcovi a 3) dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Pritom príprava dieťaťa na styk by v danom prípade mala spočívať najmä v dostatočnom informovaní dieťaťa o tom, kedy, kde a za akých okolností sa styk uskutoční.
Z vyjadrení rodičov mal. dieťaťa a správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca o priebehu jednotlivých stretnutí vyplynulo, že matka ako povinný rodič si nepochybne plní povinnosť priviesť mal. S. na stretnutia s otcom v stanovený čas. Ak sa výnimočne stalo, že matka s dieťaťom meškala, svoj oneskorený príchod ospravedlnila a odôvodnila. Tieto skutočnosti medzi otcom a matkou maloletého dieťaťa sporené neboli. Sporné medzi rodičmi bolo a to bol dôvod aj na podanie návrhu na výkon rozhodnutia, že si matka nesplnila druhú vymedzenú povinnosť - odovzdať dieťa otcovi, prípadne tretiu povinnosť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Toto hľadisko je prvoradé nielen v konaní o starostlivosti o maloleté dieťa (naliezacom konaní), ale aj v konaní o výkon rozhodnutia súdu o starostlivosti o mal. dieťa alebo o styku s mal. dieťaťom. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností (čl. 5 Zákona o rodine). Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd vždy podľa konkrétnych zistených okolností, ktoré sa týkajú mal. dieťaťa zisťuje, čo je pre dieťa a jeho fyzický a duševný vývin najpriaznivejšie.
Z okolností týkajúcich sa stretávania mal. S. s otcom pre súd vyplynulo, že maloletá sa s otcom stretávať nechce a to buď vôbec, alebo minimálne nie bez prítomnosti matky. Takýto svoj postoj dala maloletá dostatočne jasným spôsobom najavo a to opakovane v priebehu niekoľkých uskutočnených stretnutí.
Je pritom irelevantné, či sa maloletá s otcom nechce stretnúť preto, že sa ho bojí, alebo preto to, že má k nemu inak negatívny vzťah. Či sa zo strany dieťaťa jedná stále o strach z otca alebo iný druh negatívnych pocitov voči nemu, prípadne zmes týchto pocitov, si súd bez hlbšej psychologickej analýzy správania a súčasných pocitov dieťaťa nedovolí konštatovať. S ohľadom na predmet konania, ktorým je nútený výkon rozhodnutia je však táto skutočnosť irelevantná. Podstatné v danej veci je to, že mal. S. sa s otcom stretávať jednoznačne odmieta, čo opakovane dala svojim správaním najavo, keď nepripustila ani len náznak akéhokoľvek prehovárania, usmerňovania alebo iného vedenia v prospech stretnutí s otcom a to či už z jeho strany (s otcom odmieta úplne komunikovať, dokonca sa na neho ani nepozrie), zo strany matky alebo zo strany tretích osôb.
Už pri rozhodovaní súdu o styku maloletej S. s otcom mal súd preukázané, že vzťah maloletej k otcovi je vážne narušený a že dieťa otca odmieta ako aj, že k vzniku takéhoto negatívneho vzťahu maloletej k otcovi došlo v značnej miere v dôsledku dlhodobého negatívneho agresívneho správania sa otca k matke mal. detí, čo mal. S. už bola schopná vzhľadom na svoj vek vnímať. V dôsledku týchto zistených skutočností potom súd považoval za potrebné obmedziť styk otca s maloletým dieťaťom len na 1 a 1 hodiny týždenne za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Preto rodičovskú dohodu v takomto znení, ktorú považoval za dohodu, ktorá je v záujme mal. dieťaťa, schválil. Takýto styk mal otcovi dať možnosť znovu si vybudovať s mal. S. vzťah, tak aby maloletá prestala mať z otca obavy, získala v neho opätovnú dôveru a aby sa obnovilo medzi ňou a otcom citové puto.
Ak nie na základe iných vecí (napr. vycítením zo správania sa samotného dieťaťa, znaleckého posudku, správ psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb vypracovaných v konaní), minimálne na základe rozsudku súdu si otec musel a mal byť vedomý, že jeho východisková pozícia pre styk s mal. S. nie je jednoduchá a pre neho pozitívna a že to musí byť on sám, ktorý si svojim správaním musí S.E. dôveru a lásku opätovne získať. Z postoja otca je však zrejmé, že na obnovovanie vzťahu s maloletou dcérou má príliš málo trpezlivosti a že ku skutočným pocitom a potrebám dieťaťa nie je dostatočne citlivý a neberie na ne ohľad. Inak by už po druhom stretnutí, ktoré sa neodohralo podľa jeho predstáv, resp. presne podľa pokynov súdu, nepodal návrh nútený výkon rozhodnutia.
Nedostatok trpezlivosti pri získavaní mal. dieťa otec mylne a podľa súdu nedôvodne prenáša na matku mal. dieťaťa, ktorú obviňuje z toho, že stretnutia s dieťaťom nefungujú preto, že je na nich prítomná. Tým, že matka mal. S. zo stretnutí neodíde však nedochádza z jej strany k nerešpektovaniu (neplneniu) rozhodnutia súdu, ale len k prirodzenému rešpektovaniu vyjadrených potrieb maloletého dieťaťa. Nemožno od matky očakávať, že bude mal. S., keď u nej vidí prejav strachu alebo silnej nevôle zostať sama na stretnutí s otcom, nasilu od seba trhať a nechá ju v takejto situácii samu, nebude jej na blízku. Matka v súčasnosti predstavuje pre mal. S. hlavnú a súd si dovolí konštatovať, že aj jedinú istotu v detstve naplnenom dlhodobými konfliktami medzi rodičmi. Ak by matka dôveru, ktorú voči nej maloletá má narušila tým, že by ju proti jej vôli nechala na stretnutí s otcom samu (resp. len za prítomnosti sociálneho pracovníka), mohlo by to mať veľmi nepriaznivý vplyv na momentálny psychický stav mal. dieťaťa a možno aj dlhodobejšie negatívne následky na jej ďalší psychický vývoj.
Súd ma mal za to, že matka neporušuje ani povinnosť mal. S. na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Je zrejmé, že maloletá je o stretnutiach s otcom (o tom kedy, kde a za akých okolností sa majú uskutočniť matkou dostatočne informovaná). Keďže je vzťah maloletej k otcovi tak vážne narušený, že maloletá s otcom odmieta akúkoľvek komunikáciu, dokonca aj zotrvanie bez matky v jeho prítomnosti, nie je v možnostiach matky pripraviť S. na stretnutia tak, aby tieto mohli nerušene prebiehať. Na to je potrebná hlbšia a dlhodobejšia psychologická intervencia, ako to uviedla aj psychologička, X.. E. V.. Na toto však matka nie je kompetentná, pretože nie je psychológ a aj preto, že je sama na veci subjektívne zainteresovaná a jej vlastný vzťah k otcovi nie je pozitívny. Od matky možno len ťažko očakávať, že bude mal. dieťa presvedčivo podporovať a pobádať k zlepšeniu jej vzťahu s otcom, keď jej vlastný vzťah k nemu nie je pozitívny. Ak matka aj má snahu tak robiť, vyznieva jej konanie nepresvedčivo, čo konštatovala aj psychologička X.. V.. Preto, ako už bolo konštatované v znaleckých posudkoch, pokiaľ sa nezlepšia vzťahy medzi rodičmi, je ťažko možné očakávať zlepšenie vzťahu mal. S. k otcovi. Tu si však v ceste stojí aj sám otec, ktorý prechováva k matke mal. S. nenávisť a túto opakovane verbálne alebo neverbálne prezentuje a to aj pred súdom, pričom zo správania otca ju cíti aj mal. S.. V tomto ohľade však otec nemá snahu na sebe pracovať a svoj vzťah k matke mal. S. zlepšiť.
Zo správania maloletej je zrejmé, že pokiaľ ide o jej stretávanie sa s otcom, nedôveruje nielen otcovi, ale ani súdnym autoritám, psychológom, resp. sociálnym pracovníkom. Táto situácia sa nedá zmeniť direktívne, ani príkazom súdu vyjadreným v súdnom rozhodnutí o styku otca s maloletou. Postoj mal. dieťaťa možno zmeniť len nenásilným prístupom, rešpektujúcim jeho city a prejavené potreby. Nebolo cieľom a účelom súdneho rozhodnutia nútiť maloleté dieťa do stretávania s otcom proti jeho vôli. Bolo ním vytvoriť pre otca a maloleté dieťa čo najoptimálnejšie podmienky pre realizáciu styku. Z opakovaných realizovaných stretnutí však vyplynulo, že takto súdom nastavené podmienky (ktoré sa v čase rozhodnutia zdali byť najlepšie) nefungujú, pričom dôvodom preto nie je neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia matkou, ale vážne narušený vzťah dieťaťa k otcovi. Táto skutočnosť predstavuje dôvod, pre ktorý je potrebné súdne rozhodnutie o styku otca s mal. dieťaťom zmeniť a nie pristupovať k jeho nútenému výkonu.
Súd má za to, že nie je daný dôvod na nútený výkon rozhodnutia o styku otca s mal. S., nakoľko zo strany matky ako povinného rodiča nedochádza k nerešpektovaniu rozhodnutia súdu, ale len k prirodzenému rešpektovaniu vyjadrených potrieb maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu súd považoval nútený výkon rozhodnutia súd za neprípustný a zastavil ho.
Keďže otec mal. dieťaťa dobrovoľne nerešpektuje mal. dieťaťom vyjadrené potreby mať (aspoň zatiaľ) pri sebe na stretnutiach matku a s takýmito stretnutiami nesúhlasí, čo demonštroval podaním návrhu na nútený výkon súdneho rozhodnutia, je rozhodnutie súdu o styku otca s maloletou S. potrebné opätovne prehodnotiť. Predmetná situácia by zakladala dôvod na začatie konania o zmenu styku otca s mal. dieťaťom ex offo. Pretože sa takéto konanie na súde už vedie na základe návrhu matky maloletého dieťaťa (8P/16/2016), súd konanie o zmenu styku nezačínal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.