Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10To-3-2016.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2016, v trestnej veci proti obžalovanému O. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 163/2015 zo dňa 02.12.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného O. W. a okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obž. O. W. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 139 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 18.04.2015, v čase od 13:30 hod. do 15:00 hod., v mieste trvalého bydliska, v rodinnom dome č. XX v obci K., okr. E. nad P., rozbíjal v dome nábytok v kuchyni, matku napadol drevenou násadou a doskou z rozbitého nábytku tak, že ju opakovane udieral po rukách, pričom zasiahol aj iné časti tela, čím svojím konaním spôsobil poškodenej C. W. zranenie a to trieštivú zlomeninu strednej časti pravej lakťovej kosti, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti, pomliaždenie chrbta pravej ruky, mnohopočetné ľahké pomliaždenie ľavej ruky a oboch predlaktí, ľahké pomliaždenie ľavého kolena, s dobou liečenia 6-8 týždňov.
Za to mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol tiež zaviazaný nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 141,63 eur.
Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie okresný prokurátor i obžalovaný.
Prokurátor odvolaním napadol tak výrok o vine, ako aj výrok o treste uvedeného rozsudku. Svoje odvolanie následne písomne odôvodnil tak, že hoci na obžalovaného O. W. bola na okresný súd podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, tak súd ho uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 139 písm. c) Trestného zákona a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ÚVV so stredným stupňom
stráženia a zároveň mu uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. S týmto rozhodnutím sa on nestotožňuje. V odôvodnení odvolania potom poukázal na obranu obžalovaného, ktorý uvádzal, že sem tam sa s matkou pohádal, pričom nezhody vznikali z toho dôvodu, že matku niekto navádzal. Obžalovaný tiež podľa neho uviedol, že matka deň pred 18.04.2015 odišla z domu a vrátila sa až ráno, v prípravnom konaní uviedol, že sa ho bála, preto odišla preč. Dňa 18.04.2015 obžalovaný sa pohádal s mamou a preto prevrátil kredenc na zem a mama sa mala zamotať do koberca a spadnúť. Pred súdom obžalovaný uviedol, že z domu, cez okno povyhadzoval aj ďalšie veci nachádzajúce sa v kuchyni, matka bola v tom čase prítomná v kuchyni. Poukazuje tiež na to, že podľa slov obžalovaného do matky aj sotil, lebo bola nervózna. Poškodená C. W. odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že obžalovanému prepáči, ako hriešna matka. Poškodená trestné oznámenie nepodávala, K. jej mala iba poskytnúť prvú pomoc a nie dať syna do väzby. Svedkyňa Y. K. pred súdom uviedla, že dňa 18.04.2015 prišla k nej cez záhradu poškodená W. s tým, že ju bolí celá hlava, že ju syn zbil, že sa pohádali, všade po tele. Registrovala u nej modré ruky a zjavne mala poranenú pravú ruku, lebo ju nevedela zodvihnúť. Povedala jej, že ju zbil palicou a pritom plakala. Svedkyňa taktiež uviedla, že nezhody medzi W. a jej synom sú v dedine známe, už asi pred dvoma rokmi jej pomohla, lebo poškodená prišla k nej s tým, že bola synom zbitá. Vtedy mala modriny po celom tele. Uviedla, že ľudia z dediny pomáhajú rodine W., najmä pani W.. To, že poškodenú W. dňa 18.04.2015 bolela ruka potvrdila aj svedkyňa J., u ktorej sa mala zastaviť a tá jej dala chlieb s maslom. Po takomto opise obsahu výsluchov prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že z jednotlivých výsluchov vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam a že o ich roztržkách vedeli aj obyvatelia dediny K., ktorí vzhľadom na ich sociálne podmienky sa snažili im pomáhať, najmä pani W.. Následne v odôvodnení odvolania opäť opisuje priebeh dokazovania na okresnom súde a poukazuje na výsluch svedkyne K., z ktorého vyplýva, že zo strany obžalovaného dňa 18.04.2015 nešlo o prvý fyzický útok voči matke. Poškodená uviedla, že ju napadol syn a dňa 18.04.2015 ju bil palicou. Taktiež svedok W.. E. vypovedal, že poškodená mu povedala, že ju zbil syn, rukou poškodená nemohla hýbať. Poškodená sa bola asi aj dvakrát sťažovať na správanie syna, že jej nedá pokoj a ju bije. Podľa znalkyne z odboru psychológie, ktorá na poškodenú W. vypracovala znalecký posudok a bola vypočutá na hlavnom pojednávaní je poškodená schopná si zapamätať a uchovať v pamäti a reprodukovať tie udalosti, ktoré prežila sama na vlastnej koži. Psychické problémy poškodenej sú v priamej v súvislosti so správaním sa syna poškodenej k nej. Poškodená má tendenciu vyviňovať, ochraňovať syna, že on zato nemôže, na vine sú kamaráti. Podotýka, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vykonal aj pohovor s poškodenou, ktorý sa nachádza vo vypracovanom znaleckom posudku. Poškodená trpí syndrómom týranej osoby. Dáva dôraz aj na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplýva, že poranenia, ktoré poškodená C. W. utrpela, vznikli viacerými údermi drevenou palicou do poranených oblastí, násilím silnej intenzity (zlomenina lakťovej kosti) a stredne silnej intenzity. Poškodená sa liečila 53 dní, keďže je nezamestnaná nebola PN, ale podľa znalca PN možno stotožniť s dobou liečenia. Znalci z odboru psychiatrie u obžalovaného zistili opakované prejavy agresívneho a impulzívneho správania sa, s verbálnou a aj brachiálnou agresivitou v záťažových situáciách. U obžalovaného zistili výskyt negatívnych emočných postojov voči matke. Poškodená vzhľadom na svoj vek i zdravotný stav, by potrebovala pomoc od syna - obžalovaného a nie znášať jeho nedôstojné správanie sa voči nej. Domáce násilie sa odohráva prevažne za dverami, ide o latentnú trestnú činnosť, susedia zväčša nič nevidia a nevedia. Má za to, že poškodená nezotrvala na výpovedi vykonanej pred vznesením obvinenia v snahe uchrániť svojho syna, uvedomiac si, že zostane v dome sama. Aj keď nevypovedala pred súdom, podotkla, že synovi odpustila. Záverom, v súvislosti s kvalifikáciou trestného činu, poukazuje aj na § 123 ods. 4 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na nové prejednanie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský prokurátor odvolanie čiastočne modifikoval. Pokiaľ ide o možnú kvalifikáciu konania obžalovaného uvedeného v obžalobe ako trestného činu týrania, tak takáto právna kvalifikácia tohto konania do úvahy podľa neho ani neprichádzala, pretože pre skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, obvinenie vznesené nebolo. Pre chýbajúcu totožnosť skutku predmetom trestného stíhania bolo iba konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil dňa 18.04.2015. Výrok o vine napadnutého rozsudku považuje napriek tomu za nesprávny a nepreskúmateľný, pretože sa prvostupňový súd nevysporiadal s takou významnou skutočnosťou, ako sú zranenia poškodenej z toho hľadiska, či nemajú charakter ťažkej ujmy na zdraví a či nie je potrebné konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a to minimálne v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona. Poukazoval pritom na to, že zo zlomeniny lakťovej kosti sa poškodená liečila od 18.04.2015 do
10.06.2015, teda viac ako 42 kalendárnych dní, pričom znalec túto dobu liečby hodnotil ako primeranú. Ďalej poukazoval na to, že zlomenia lakťovej kosti vznikla násilím silnej intenzity a ostatné zranenia násilím stredne silnej intenzity a že zlomenina lakťovej kosti vzniká obvykle ako obranná zlomenina, keď lakťová strana predlaktia chráni hlavu pred poranením. Spochybňuje pritom závery znalca z odboru zdravotníctva, podľa ktorých obvyklý spôsob života poškodenej bol obmedzený iba mierne, poukazujúc na zvyčajne dlhodobú rehabilitáciu spojenú so zlomeninou lakťovej kosti. Vzhľadom na uvedené zotrval na odvolacom návrhu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Aj obžalovaný podal odvolanie proti výroku o vine i proti výroku o treste napadnutého rozsudku. Tento považuje za nesprávny po a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, po b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami vý- znamnými pre rozhodnutie, po c) pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a po d) pre neprimeranosť uloženého trestu. Poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa uvádza: „Obžalovaný tak svojím konaním, keď dňa 18.04.2015 po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s poškodenom W., túto fyzicky napadol tak, že ju niekoľkokrát udrel drevenou násadou po rukách, ako aj iných častiach tela, spôsobiac jej pritom zranenia opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré by si vyžiadali jej práceneschopnosť v trvaní od 6-8 týždňov, ktoré však nijakým výrazným spôsobom neobmedzili obvyklý spôsob života poškodenej, po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže tohto konania sa obžalovaný dopustil voči svojej matke ako blízkej osobe, teda chránenej osobe v zmysle ust. § 139 písm. c) Trestného zákona. Subjektívna stránka konania žalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaný vedel, že môže takýmto spôsobom zapríčiniť poranenia poškodenej a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.“ S týmto záverom súdu prvého stupňa on nesúhlasí. Svojej mame úmyselne v žiadnom prípade neublížil. Domnieva sa, že mama sa mohla zraniť, keď ju sotil. Takéto jeho konanie však podľa neho nie je pokryté zavinením vo forme úmyslu. Považuje ho len za nedbanlivostný následok jeho konania, ktoré vzniklo z opakovaných konfliktných situácií medzi ním a matkou. Je mu ľúto, čo sa stalo, ale svojej mame ublížiť nikdy nechcel. Záver súdu o tom, že ju mal niekoľkokrát udrieť drevenou násadou po rukách, ako aj iných častiach tela, podľa neho nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Vo veci nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by ho z toho usvedčoval. Jeho mama ako poškodená vo veci nevypovedala a na pojednávaní uviedla, že mu všetko prepáči. Do väzby mu posiela listy, v ktorých píše, že chce, aby sa vrátil domov. Poukazuje na niektoré dôkazy, keď svedkyňa Y. K. uviedla, že osobne nikdy nevidela, aby mal svoju mamu zbiť a nebola ani svedkom hádky medzi nimi. Ďalšia svedkyňa O. J. uviedla, že v inkriminovaný deň ju navštívila na dvore jeho mama a požiadala ju o pohár vody a aby ju odprevadila smerom na cestu k poľnohospodárskemu družstvu. Svedkyňa uviedla, že mama nevyzerala byť vystrašená. Svedok W.. G. J. k jeho osobe uviedol, že v obci sa správa slušne a obcou priestupkovo riešený nebol. Znalkyňa z odboru psychológia k jeho mame uviedla, že táto má jednoducho štruktúrovanú osobnosť a trpí slabozrakosťou. Trpí pocitmi neurčitého nebezpečia a strachu a sú u nej prítomné známky emocionálnej lability. Znalkyňa ďalej uviedla, že jeho mama netrpí žiadnou duševnou chorobou ani duševnou poruchou, ale má znížený intelekt do pásma mentálnej subnormy, t.j. hraničné pásmo medzi širšou normou a mentálnou retardáciou. Je presvedčený, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí, podľa ktorých jeho mama mala tvrdiť, že jej spôsobil zranenie ruky, nebral do úvahy, že jeho mama trpí slabozrakosťou a nevidí. Súd nezohľadnil ani jej znížené intelektuálne schopnosti. Tieto skutočnosti podľa neho významným spôsobom znižujú dôkaznú silu svedeckých výpovedí, ktoré ho majú usvedčovať zo spáchania skutku. Súd sa bližšie nevenoval ani skutočnosti, že všetky svedecké výpovede vo veci majú charakter len nepriamych dôkazov, tzv. svedectiev z počutia. Trvá na tom, že svoju mamu žiadnou latou ani drevenou násadou neudieral. Opačný záver nemá podklad v žiadnom priamom dôkaze. K zraneniu jeho mamy mohlo dôjsť pritom, keď ju sotil. Avšak nikdy nemal úmysel jej ublížiť. Jej poranenia vznikli z jeho nedbanlivosti. Je presvedčený, že súd prvého stupňa sa v jeho prípade dostatočne nevysporiadal s otázkou zavinenia, ktoré je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Úmysel v zmysle § 156 Trestného zákona mu nebol riadne dokázaný. Jeho konanie je možné posúdiť ako nedbanlivostné a dosahuje maximálne intenzitu priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Podľa jeho názoru nejde o trestný čin, nakoľko nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. V jeho konaní podľa neho absentuje
obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, ktorým je v danom prípade úmyselné zavinenie. Na základe uvedeného považuje aj výrok o treste za nesprávny a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia za neprimerane prísny. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 285 písm. b), resp. písm. c) Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodil, alebo aby podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na zváženie odvolacieho súdu necháva postup podľa § 320 ods. 1 Trestného po- riadku v spojení s ust. § 280 ods. 2 Trestného zákona.
Na základe podaných odvolaní krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a ani odvolanie okresného prokurátora nie sú dôvodné.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v takom rozsahu, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Súčasne je však potrebné súhlasiť s námietkami krajského prokurátora, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo prvostupňový súd zranenia poškodenej nehodnotil ako ťažkú ujmu na zdraví a konanie obžalovaného nekvalifikoval ako prísnejší trestný čin.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, nie je možné súhlasiť s tým, že skutkové okolnosti ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní.
Aj keď sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu nepriznal a na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať aj jeho matka C. W., tak výrok o vine je možné oprieť o nepriame dôkazy, pretože vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno dôvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov teda aj podľa krajského súdu dôkazy vykonané súdom prvého stupňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.
V prvom rade je potrebné poukázať na dôkazy objektívneho charakteru a to najmä na obsah lekárskych správ o ošetrení poškodenej C. W. a na závery znaleckého posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia C.. G. E.. Z nich vyplýva, že poškodená C. W. utrpela trieštivú zlomeninu strednej časti pravej lakťovej kosti, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti, pomliaždenie chrbta pravej ruky, mnohopočetné ľahké pomliaždenia ľavej ruky a oboch predlaktí a ľahké pomliaždenie ľavého kolena. Všetky poranenia poškodenej vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu násilím silnej (zlomenina lakťovej kosti) a stredne silnej intenzity. Tomuto mechanizmu zodpovedajú viaceré údery drevenou palicou do poranených oblastí. Znalec úplne vylúčil možnosť spôsobenia zranení poškodenej inak, ako pôsobením vonkajšieho násilia a vylúčil takisto možnosť ich vzniku pri náhodnom páde poškodenej z dôvodu mnohopočetnosti pomliaždení ľavej ruky a rozmiestnenia po rôznych častiach tela. Zlomenina lakťa poškodenej vznikla po údere na lakeť. Spôsobené zranenia poškodenej, podľa záveru znalca, si vyžiadali dobu liečby a to v prípade zlomeniny strednej časti lakťovej kosti v rozmedzí 6-8 týždňov a v prípade predmetných pomliaždení v rozmedzí 7-10 dní, pričom obvyklý spôsob života poškodenej bol mierne obmedzený v starostlivosti o hygienu a v samoobsluhe v dôsledku znehybnenia pravej hornej končatiny mesiac. V dôsledku uvedených poranení poškodená nebude mať žiadne trvalé následky.
Z obsahu lekárskych správ ešte vyplýva, že poškodená po prevoze na chirurgickú ambulanciu RZP 18.04.2015 okolo 14.00-15.00 hod. pri vyšetrení k pôvodu zranení uviedla, že bola napadnutá vlastným synom (teda obžalovaným), ktorý ju mal udierať násadou zo sekery a rôznymi doskami. Podľa ošetrujúceho lekára zranenia boli spôsobené opakovanými údermi tupým predmetom, eventuálne päsťami.
Ďalej prvostupňový súd správne poukázal na svedecké výpovede Y. K., O. J. a starostu obce K. W.. I. E., ktorí s poškodenou C. W. po skutku prišli do styku. Týmto svedkom poškodená v podstate bezprostredne po skutku uviedla, čo jej urobil obžalovaný. Y. K. a W.. I. E. výslovne poškodená uviedla, že ju obžalovaný bil po celom tele a že ju mlátil drevenou latou alebo palicou, pričom títo svedkovia videli na poškodenej aj spôsobené zranenia. Práve to bolo dôvodom toho, že starosta W.. E. zavolal políciu a záchranku.
Uvedenému konaniu obžalovaného zodpovedá aj jeho správanie sa k poškodenej v minulosti, keď za protiprávne správanie sa k poškodenej už bol postihnutý v priestupkovom konaní právoplatnými rozhodnutiami Obvodného úradu Vranov nad Topľou č. 2012/245 zo dňa 04.05.2012 a č. 2012/241 zo dňa 30.05.2012. V prvom prípade bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď 21.03.2012 fyzicky napadol svoju matku C. W., ktorú buchol hrabľami dvakrát po chrbte, pričom jej spôsobil ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní. Následne 21.03.2012 hrabľami rozbil sklenené výplne na 4 oknách domu C. W., čím jej spôsobil škodu 38,72 eur a tým spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
Pochybnosti, že sa obžalovaný dopustil konania uvedeného v napadnutom rozsudku, nevyvolávajú ani závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a doterajší spôsob života obžalovaného. Psychiatrickým vyšetrením znalci u obžalovaného zistili emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá je dlhodobého rázu a ktorá u neho bola prítomná aj v čase spáchania skutku. Obžalovaný však mohol v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. Znalci navrhli zvážiť uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou za účelom stlmenia prejavov emočne nestabilnej poruchy osobnosti príslušnou medikáciou. Avšak k tomu, aby došlo k zmene nevhodných osvojených vzorcov správania je potrebná aj motivácia samotného obžalovaného, pretože jeho správanie je vôľou korigovateľné.
Čo sa týka doterajšieho spôsobu života obžalovaného prvostupňový súd správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), d) Tr. zákona č. 140/1961 Zb., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z., ale aj postihnutie za 8 priestupkov.
Do reťaze dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného zapadajú aj zistenia získané obhliadkou miesta činu s fotodokumentáciou. Zistené bolo, že na dome poškodenej, v ktorom býva spoločne s obžalovaným, je rozbitá sklenená výplň pravého okna. Na dvore v priestore pred čelnou stenou domu boli porozhadzované kuchynský riad, plynový varič, kusy nábytku, časopisy a iné predmety a je viditeľné zničenie zariadenia domu.
Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne, aj podľa krajského súdu, svedčia o tom, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že obžalovaný úmyselne ublížil na zdraví svojej matke C. W.. Tým naplnil po objektívnej i subjektívnej stránke všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to v spojení nielen s § 139 písm. c) Tr. zákona, ale aj s ust. § 139 písm. e) Tr. zákona, pretože trestný čin spáchal nielen na blízkej osobe, ale aj na osobe vyššieho veku. Keďže však táto skutočnosť v danom prípade nemá žiaden vplyv na postavenie obžalovaného, krajský súd ju samu osebe za dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku nepovažoval.
Trestného činu sa obžalovaný dopustil bezpochyby vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zákona), pretože z použitého nástroja, ktorým poškodenú bil, z opakovania úderov, vzhľadom na osobu obžalovaného a poškodenej, ktorá je ženou a osobou vyššieho veku, že údery drevenou latou zasiahli ruky a tiež vzhľadom na vzniknutý následok, je zrejmé, že obžalovaný chcel svojej matke ublížiť na zdraví.
Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste a o spôsobe jeho výkonu. Prvostupňový súd správne zistil prevahu priťažujúcich okolností, keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil len jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona). Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T 164/2007 zo dňa 26.09.2007 za
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal 16.2.2013. Správne preto prvostupňový súd trestnú sadzbu určenú v osobitnej časti Tr. zákona za prečin ublíženia na zdraví v ust. § 156 ods. 1 vo výmere od 1 do 3 rokov upravil v súlade s § 38 ods. 4 Tr. zákona tak, že dolnú hranicu zvýšil o jednu tretinu a trest ukladal v rámci trestnej sadzby 1 roka a 8 mesiacov až do 3 rokov.
Aj podľa krajského súdu, prihliadajúc na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a neexistenciu okolnosti poľahčujúcej a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, možno účel trestu dosiahnuť trestom odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu podmienečný odklad výkonu trestu do úvahy neprichádza.
Rovnako zákonné, prihliadajúc na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení ochranného liečenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolanie obžalovaného nedôvodné.
Ako nedôvodné krajský súd vyhodnotil aj odvolanie prokurátora.
V súvislosti s namietanou právnou kvalifikáciou, v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že poškodená C. W. neutrpela žiadne také zranenie, ktoré by v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zákona dosahovalo charakter ťažkej ujmy na zdraví. Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia žiadne z poranení poškodenej neohrozilo ani nepoškodilo žiadny dôležitý orgán a nezanechalo žiadne trvalé následky. Poškodená sa síce zo zlomeniny lakťovej kosti liečila od 18.04.2015 do 10.06.2015, teda 53 dní, napriek tomu túto zlomeninu nie je možné považovať za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.
Podľa ust. § 123 ods. 4 Tr. zákona je totiž poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas len taká porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Ako už bolo vyššie uvedené, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva obvyklý spôsob života poškodenej bol obmedzený len mierne a to v starostlivosti o hygienu a v samoobsluhe v dôsledku znehybnenia pravej hornej končatiny mesiac. Poškodená sa na vzniknuté poranenia liečila výlučne ambulantne. Jej liečba spočívala v znehybnení pravej hornej končatiny dlahou a tlmení bolestí pomliaždených oblastí liekmi a telesným kľudom. Jednalo sa o bežnú jednoduchú liečbu, ktorá poškodenú nijako fyzicky nezaťažila. Po úraze mohla trpieť nanajvýš stredne silnými bolesťami (v stupnici bolesti žiadna, slabá, stredne silná, silná, veľmi silná) v mieste zlomeniny a slabými bolesťami pomliaždených miest, ktoré boli tlmené znehybnením pravej hornej končatiny a liekmi a ktoré ustali v priebehu týždňa. Počas mesačného znehybnenia pravej hornej končatiny bola poškodená síce obmedzená v samoobsluhe a starostlivosti o hygienu, ale pomoc druhej osoby nevyžadovala.
Pokiaľ ide o možnú kvalifikáciu konania obžalovaného ako pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona, teda takého činu, pri ktorom mal úmysel obžalovaného smerovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, musí krajský súd skonštatovať, že pre takýto záver vykonané dôkazy neposkytujú dostatočné podklady. Okrem toho, že obžalovaný udieral poškodenú drevenou násadou a doskou a že použil násilie stredne silnej intenzity a silnej intenzity pri zlomenine lakťovej kosti, totiž nie je možné zistiť, za akých okolností obžalovaný útočil, najmä aké bolo postavenie obžalovaného a poškodenej a kde útok obžalovaného smeroval.
Úmysel páchateľa spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví spravidla nie je možné vyvodiť len z povahy predmetu, ktorým bol útok vykonaný, ale je potrebné zvážiť aj ďalšie okolnosti prípadu, ako je spôsob použitia tohto predmetu, intenzita úderu, dôležitosť napadnutého orgánu a iné okolnosti.
V predmetnej veci, keď obžalovaný útok na poškodenú popiera a poškodená ako jeho matka vypovedať odmietla, však ďalšie okolnosti prípadu, ktoré by umožnili vyvodiť úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, v dôsledku dôkaznej núdze nie je možné zistiť.
Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď prihliadajúc na zásadu in dubio pro reo svoje skutkové zistenia upravil tak, aby zodpovedali výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a tieto právne posúdil len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.