Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sd-3-2016.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľky J. C., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom ul. L. XXXX/XX, XXX XX U., korešpondenčná adresa A. XXXX/XX, XXX XX U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. septembra 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 29.09.2015 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 09.04.2015 na 180,30 Eur mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 09.04.2015 je u navrhovateľky 70% z dôvodu, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 09.09.2015, pričom posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Zároveň poukázala odporkyňa na to, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona, pričom nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľke 01.01.2010. Zároveň odporkyňa popísala presný výpočet sumy výšky invalidného dôchodku podľa uvedeného ustanovenia § 73 ods. 2 citovaného zákona a výška invalidného dôchodku predstavuje sumu 177,60 Eur mesačne, ktorá bola zvýšená podľa § 82 o sumu 2,70 Eur od 01.01.2016.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala opätovného posúdenia jej zdravotného stavu s poukazom na závery odborných lekárskych nálezov a s poukazom na to, že posudková lekárka sa určením rozmedzia od 60% do 70% vôbec nezaoberala a posúdila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutia u navrhovateľky vo výške 60% a navýšila za iné zdravotného postihnutia o 10% príslušnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na celkových 70%. Podľa navrhovateľky ako uvádza v návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ide o nesprávne posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na jej zdravotné postihnutia, ktoré sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím.
K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom zo dňa 20.01.2016 vyjadrila odporkyňa, pričom zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj na výške miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej. K uvedených záverom sa vyjadrila poverená zástupkyňa sociálnej poisťovne na pojednávaní a navrhla vzhľadom na závery posudkových lekárov rozhodnutie z 29.09.2015 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v návrhu na preskúmanie a bezpochyby dospel k záveru, že rozhodnutie vydané sociálnou poisťovňou ústredím je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Pri svojom závere krajský súd vychádzal jednoznačne z ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konkrétne z príslušných ustanovení § 70 a nasledujúcich ustanovení citovaného zákona. Pritom poukázal súd na obsah príslušných ustanovení.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( ďalej len „posudkový lekár“ ).
Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že z odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodla.
S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 6 citovaného zákona, posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní, alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie lekárskej prehliadky, b) na podnet inej fyzickej osoby, alebo právnickej osoby.
Podľa § 153 ods. 8 citovaného zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že sociálna poisťovňa ústredie v odôvodnení svojho rozhodnutia bezpochyby uvedie podklady, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzala a teda z tohto ustanovenia vyplýva aj povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia (s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 4 citovaného zákona) na základe akých skutočností rozhodla o príslušnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sociálna poisťovňa ústredie a akými závermi posudkových lekárov sa v tomto znení riadila pri posúdení zdravotného stavu posudzovanej.
S dôrazom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. súd mal za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári v tomto prípade a to posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade sa jednoznačne a dôrazne nevysporiadali s rozsahom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutia. Ako vyplýva z celkového posudku posudkovej lekárky ústredia zo dňa 14.01.2016, táto v odôvodnení svojho záveru cituje „pri takejto zrakovej poruche je podľa prílohy č. 4 vyššie citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť príslušnej kapitole a položke VII., položka 2, 60% čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Keďže u posudzovanej je dokumentované ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce onemocnenie, ktoré trvale poškodzuje zrakové funkcie po korekcii optickou pomôckou na úrovni ťažkej slabozrakosti na pravom oku a stredne ťažkej slabozrakosti na ľavom oku, zdravotný stav hodnotený v kapitole VII. položka 11.3 b) s percentuálnou hodnotou 60% pre dôvody, ktoré sú uvedené vyššie. Nie je preto dôvodné podľa zrakových ostrostí centrálneho videnia pri korekcii hodnotiť zdravotný stav v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí výškou percentuálnou hodnotou tak, ako to udáva posudzovaná vo svojom opravnom prostriedku.
Pokiaľ posudkový lekár dospel k záveru, že ide o hornú hranicu percentuálneho rozpätia, tak v tomto prípade nie je toto tvrdenie pravdivé, pretože ako vyplýva z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitola VII, choroby zmyslových orgánov v položke 11.3 v oddiely A, ide o druh zdravotného postihnutia : ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce formy trvale poškodzujúce zrakové funkcie, po B) obojstranné, ktoré umožňujú mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 60% do 70%. Ako vyplýva z uvedeného rozpätia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosť vyjadrené v percentách posudková lekárka v odôvodnení svojho posudkového záveru sa týmto tabuľkovým zaradením v prílohe č. 4 neriadila.
Pokiaľ posudková lekárka uviedla, že ide v prípade stanovenej miery o hornú hranicu percentuálneho rozpätia nezodpovedá toto tvrdenie skutočnosti a preto súd na základe tohto záveru, ktorý bol zároveň podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania považuje tvrdenie za nedostačujúce a na základe tohto záveru sociálna poisťovňa vydala následne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné, pretože nie je dostatočne odôvodnené a trpí touto vadou celé rozhodnutie. Čo sa týka iných zdravotných postihnutí, tieto boli jednoznačne posudkovou lekárkou ohodnotené vo výške 10% tak, ako správne z ustanovenia § 71 ods. 8 citovaného zákona táto skutočnosť vyplýva. K nesprávnemu posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia dospeli posudkoví lekári tak pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade a táto skutočnosť bola nesprávnym podkladom pre vydanie rozhodnutia sociálnej poisťovne, ktorá s uvedeným posudkovým záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Poprade sa stotožnila.
Podľa názoru súdu je preto potrebné, aby sa posudkoví lekári opätovne zaoberali posúdením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj dôsledkov uvedených v tomto rozpätí v prílohe č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení konkrétne kapitola VII., oddiel A, položka 11.3, písm. b) a určili správnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodnutie vydané dňa 29.09.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Ako už súd vyššie poukázal bude povinnosťou posudkových lekárov opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky práve s poukazom a dôrazom na rozhodujúce zdravotné postihnutie a rozsah miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určený v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. aj s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľka mala v konaní úspech avšak náhradu trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie s poukazom na ustanovenie § 250s O.s.p.