Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-35-2015.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX N. Č.. XXX, občan SR, t. č . na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou T. N., I. T. V. I. U., o zaplatenie 327,21 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 200,- EUR a úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne od 23. 02. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3,48 EUR - súdny poplatok na účet navrhovateľa a sumu 14,95 EUR - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 327,21 EUR spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 23. 02. 2014 do zaplatenia zo sumy 262,21 EUR a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom na základe vzájomnej internetovej komunikácie uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 22. 01. 2014, v zmysle ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,-EUR, o čom prikladá výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na predmetnej adrese. Odporca sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku vo výške 262,21 EUR, ktorá tvorila súčet súm a to jednak poskytnutého úveru vo výške 200,- EUR a celkových nákladov vo výške 62,21 EUR, ktoré mali tvoriť náklady za poskytnutie úveru. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu sadzbu, ktorá je vypočítaná v súlade s prílohou 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto skutočnosti, keďže odporca riadne uvedenú sumu nevrátil v celkovej výške 262,21 EUR, ktorá bola splatná 22. 02. 2014 navrhovateľ si žiada aj o zaplatenie sumy 5,25% ročne z dlžnej sumy 262,21 EUR.
Zároveň sa navrhovateľ domáha aj zaplatenia sumy 65,- EUR, ktorá má predstavovať úhradu záväzku odporcu v zmysle článku 4 bod 5 rámcovej zmluvy ako skutočne vynaložené náklady v celkovej výške 65,- EUR, o ktorých bol odporca riadne oboznámený.
Súd na základe tej skutočnosti, že sa nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti odporca nachádza, odporcovi určil uznesením Okresného súdu č. k. 8C/35/2015-29 v zmysle § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka v osobe T. N., I. T. V. I. U..
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe internetovej komunikácie. Navrhovateľ poskytol odporcovi na základe týchto zmlúv úver vo výške 200,- EUR a to bezhotovostným prevodom na jeho účet. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 22. 01. 2014. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom do dňa 22. 02. 2014. Odporca sa zaviazal vrátiť sumu 262,21 EUR. V zmysle článku 5 bod 1 je úver poskytnutý dlžníkovi krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac na 31 dní. Podľa článku 4 bod 1 rámcovej zmluvy výška poplatku bola určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti. Podľa článku 4 bod 3 rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 2.326,1%.
Podľa článku 4 bod 5 v prípade omeškania dlžníka so splátkami úveru dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady s vymáhaním a to: za spracovanie a urgencie pri omeškaní vrátane prvej upomienky 15,- EUR, za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane druhej upomienky 10,- EUR, za spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane tretej upomienky 10,- EUR a za spracovanie a urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravu na predanie externej inkasnej spoločnosti prípadu vo výške 30,- EUR.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že čiastočne je návrh navrhovateľa dôvodný a čiastočne tento návrh zamietol. Súd vyhovel navrhovateľovi v tej časti návrhu, kde mal preukázanú dôvodnosť jeho podania a to v časti o zaplatenie sumy, ktorá sa rovnala poskytnutej výške úveru - pôžičky t. j. v sume 200,- EUR. Súd vychádzal z tých skutočností, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, títo uzatvorili prostredníctvom internetovej komunikácie zmluvu, ktorú súd subsumoval pod spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzatvorená medzi účastníkmi t. j. poskytovateľom takýchto úverov - navrhovateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Keďže lehota splatnosti na vrátenie uvedených prostriedkov nepresiahla tri mesiace nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Vzťah medzi účastníkmi súd posudzuje ako vzťah, ktorý bol založený zmluvnou o bezodplatnej pôžičke, keďže samotný navrhovateľ s odporcom si takýto vzťah vyslovene založili, kde sa doslovne uvádza, že ide o poskytnutie bezodplatnej pôžičky. Na základe tejto skutočnosti teda odporca dostal uvedené prostriedky bezúročne a nebol povinný platiť navrhovateľovi žiadne úroky. Mal len jednorázovo v lehote do 22. 02. 2014 uvedené finančné prostriedky vrátiť. Na základe tej skutočnosti, že tieto prostriedky v tejto lehote nevrátil a súd posúdil v časti nevrátenia prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté za odôvodnené a preto ho zaviazal na zaplatenie sumy 200,- EUR.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Čo sa týka dohody o poplatku za poskytnutie pôžičky, podľa súdu takáto dohoda odporuje zákonu a obchádza ho, pretože v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia Občiansky zákonník takéto ustanovenia nepozná. Zákon neumožňuje pri peňažnej pôžičke v zmysle § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka si dohodnúť inú formu odplaty ako úroky a teda takáto forma ako si to dohodol navrhovateľ s odporcom je neplatným právnym úkonom. V zmysle uvedeného teda súd odporcu nezaviazal na zaplatenie vo veci vymáhania si odplaty v sume 62,21 EUR. Zároveň súd musí okrajovo poukázať aj na to, že tento dôvod neplatnosti posudzoval aj v kontexte § 41 Občianskeho zákonníka a keďže toto možno oddeliť od samotnej zmluvy o pôžičke je neplatná len táto predmetná časť tejto pôžičky.
Zároveň súd zamietol návrh aj v tej časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňoval vynaložené náklady v celkovej sume 65,- EUR. V časti týchto uplatnených nárokov súd nepovažoval za preukázané skutočne vynaložené náklady, ktoré boli dané s vymáhaním nevrátenej pohľadávky - pôžičky s tým, že takto je jednostranne určená výška vypracovania prvej, druhej, tretej upomienky poprípade odstúpenia a predaja tejto pohľadávky inému subjektu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by takéto náklady navrhovateľovi vznikli.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zároveň súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania a to v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 3 ods. 1 vo výške 5,25% ročne, pričom čo sa týka toho od kedy je odporca povinný platiť úroky z omeškania súd mal preukázané, že na základe predmetnej zmluvy odporca mal uvedené peňažné prostriedky vrátiť do 22. 02. 2014, pričom keďže do tohto dátumu uvedené peňažné prostriedky nevrátil nasledujúcim dňom od 23. 02. 2014 sa dostal do omeškania a preto je povinný platiť úroky z omeškania.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo väčšej časti úspešný priznal sčasti náhradu trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva. Súd má za to, že keďže si navrhovateľ vymáhal sumu 327,21 EUR, pričom mu bolo priznaných 200,- EUR pomer úspechu navrhovateľa bol vo výške 61,124 % a keďže odporca bol úspešný v časti zamietnutia žaloby vo výške 127,21 EUR jeho pomer úspešnosti bol vo výške 38,878 %. Na základe tejto skutočnosti celkový úspech navrhovateľa bol vo výške rozdielu, keď súd odčítal od percentuálnej úspešnosti navrhovateľa vo výške 61,124% úspešnosť odporcu vo výške 38,878 % čo vychádza celkový úspech navrhovateľa vo výške 22,46 %. Keďže odporca bol neúspešný je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to vo výške 22,46 % zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol vo výške 15,5% čo predstavuje sumu 3,48% a v časti uplatnených trov konania, ktoré boli vo výške 66,58 EUR z čoho 22,46 % predstavuje 14,95 EUR. § 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 53 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. § 2 písm. a), c), d) zák. č. 266/2005 Z. z. § 657 zák. č. 40/1964 Zb. § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 39 zák. č. 40/1964 Zb. § 517 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).