Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/13/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. E., J. XXXX/X, o zaplatenie 273,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -55 zo dňa 27.05.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny 273,85 eur spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania, titulom úhrady zostatku úveru. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava uzatvoril s odporcom nepomenovanú zmiešanú zmluvu o poskytnutí Balíka EXTRA bankových produktov a o vydaní a používaní platobnej karty. Konštatoval, že z časti ide o zmluvu o bežnom účte a z časti o nepomenovanú zmluvu o vydaní platobnej karty. Obidve tieto zmluvy sa podľa ich obsahu spravujú na základe výslovnej dohody účastníkov Obchodným zákonníkom. Ani jedna z týchto zmlúv nie je spotrebiteľským úverom. Avšak po zakotvení občiansko-právnej spotrebiteľskej úpravy korigujúcej tvrdosť obchodno-právnych noriem v prospech spotrebiteľa považoval za potrebné na tento právny vzťah aplikovať pre spotrebiteľa výhodnejšiu občiansko-právnu úpravu. Právny predchodca navrhovateľa v tomto právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Keďže išlo o spotrebiteľský a formulárový charakter zmluvného vzťahu, kladú sa naň zvýšené požiadavky týkajúce sa jasnosti a zrozumiteľnosti jednotlivých zmluvných dojednaní. Na základe takéhoto nazerania na uvedený záväzkový vzťah okresný súd dospel k záveru, že zo zmlúv nie je zrejmá dohoda o dobe ich trvania, úročení (výška a splatnosť úrokov), dohoda o výške a splatnosti poplatkov, spôsob ukončenia zmluvného vzťahu. Nakoľko podľa zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, jej predmet sa týkal poskytnutia povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky, nepovažoval za zrejmé, či a kedy k ich splneniu došlo a kedy bola táto suma poskytnutá. Rovnako zo žaloby ani z pripojených listinných dôkazov nemal preukázané, kedy došlo k čerpaniu úveru ktorého zaplatenia sa navrhovateľ domáha, v akej výške a akú časť z neho odporca uhradil. Uvedenie týchto skutočností ovplyvňovalo aj posúdenie možného premlčania dlhu, ktorú skutočnosť je súd zo zákona povinný zisťovať. Okresný súd vychádzal z toho, že konanie bolo začaté 09.04.2015, právny predchodca navrhovateľa od úverovej zmluvy odstúpil dva roky skôr písomným podaním zo dňa 04.04.2013. Ani z obsahu tohto dôkazu však nevyplývalo, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporcu. Keďže na právny vzťah účastníkov bolo potrebné aplikovať občiansko- právnu úpravu premlčania, okresný súd konštatoval, že dlh môže ale nemusí byť premlčaný. Zdôraznil povinnosť navrhovateľa ako účastníka konania, podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tieto predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi ako účastníkovi ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak nenavrhol priznanie trov konania, tieto nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že krajský súd jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že postupom okresného súdu bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a došlo k takým vadám, ktoré mali za následok odňatie možnosti konania pred súdom jeho osobe. Poukázal na to, že pokiaľ okresný súd skúmal premlčanie uplatneného nároku mal v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania oznámiť svoje predbežné právne posúdenie veci. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia bolo obmedziť počet tzv. prekvapujúcich súdnych výrokov. Okresný súd tým, že ho nevyzval na vyjadrenie k zamýšľanému zamietnutiu návrhu porušil túto základnú zásadu, na ktorej je založený civilný proces a odňal mu tak možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že z predložených listinných dôkazov bola dostatočne zrejmá výška pohľadávky. Výpis z bankovej knihy, ktorý v rámci bankovej praxe je považovaný za verejnú listinu jeho tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku dostatočne preukazoval. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzniknutej pohľadávky mal súd povinnosť zisťovať možné premlčanie dlhu, avšak z jeho argumentácie je zrejmé, že skutočnosť či je alebo nie je premlčaný nemal preukázanú. Ďalej navrhovateľ namietal, že nebol okresným súdom v priebehu celého konania náležite poučený o svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to ani pri doručení výzvy na úhradu súdneho poplatku, ako ani vo výzve na doloženie originálu alebo overenia fotokópie plnej moci. Keďže táto povinnosť nebola zo strany okresného súdu splnená, v zmysle § 205a O.s.p. v spojení s § 120 ods. 4 O.s.p. navrhol doplniť dokazovanie o dokument týkajúci sa transakcií na účte, ktorý bol vedený pre osobu odporcu, tzv. transakčnú históriu. Uviedol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa z dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania odporcovi zosplatnila úver ku dňu 04.04.2013, zároveň mu v tento deň založila tzv. technický účet, ktorý je vedený len za účelom úhrady dlžnej pohľadávky. Dňa 08.04.2013 došlo k preklopeniu pohľadávky na tento technický účet. Uviedol, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania uvedenú v obchodnom zákonníku, na podporu týchto svojich záverov citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR ktoré sa zaoberali posúdením charakteru obdobných záväzkových vzťahov, ako aj aplikácie obchodného zákonníka na tieto vzťahy.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a ods. 2 tohto zákonného ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 115a O.s.p. uznesením oznámil na úradnej tabuli súdu deň verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku. Pred nariadením verejného vyhlásenia rozhodnutia výzvou uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného žalobného návrhu, ďalšou výzvou žiadal právneho zástupcu navrhovateľa na predloženie originálu plnomocenstva. Okrem uvedených výziev žiadne ďalšie poučenia o procesných právach a povinnostiach neboli zo strany súdu účastníkom konania zasielané.

Podľa § 120 ods. 4 (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaní pred súdom musí byť daná účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom a k veci samej, ale tiež označiť (navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení považuje za potrebné; tomuto procesnému právu účastníka tak zodpovedá povinnosť súdu poučiť ho o jeho práve označiť a predložiť dôkazy, ako aj o čase dokedy tak môže urobiť. Následne je potom súd vo svojom rozhodnutí povinný uviesť prečo, z akých dôvodov (najmä vo vzťahu k hmotno-právnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel) navrhnuté dôkazy nevykonal, prípadne ich pre základ svojich skutkových zistení neprevzal; ak tak súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami ktoré spočívajú v porušení všeobecných procesných predpisov, ale koná aj v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti je však takisto potrebné zdôrazniť, že z týchto vyššie uvádzaných zásad nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník v konaní navrhol.

V prejednávanej veci okresný súd v rozpore s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nepoučil navrhovateľa o jeho práve označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do času, ako bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala vplyv na správnosť skutkových záverov a s tým súvisiace právne posúdenie veci. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesno-dôkaznú povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení a súd ma zase procesnú poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 4 O.s.p..

Na základe uvedených skutočností kedy pochybenie okresného súdu mohlo mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd, pokiaľ zvolí procesný postup podľa § 115a O.s.p., pred vyhlásením rozhodnutia poučí účastníkov konania (t.j. aj odporcu) o ich povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a vec následne opätovne prejedná a rozhodne. Prvostupňový súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Vzhľadom na dôvody pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd sa už nezaoberal hodnotením dôvodnosti vecno-právnych námietok navrhovateľa v podanom odvolaní. Zároveň však na okraj veci považuje za potrebné uviesť, že súdna prax sa v rámci aktuálnej rozhodovacej činnosti ustálila na názore, že v prípade spotrebiteľských záväzkových vzťahov sa na tieto primárne aplikujú ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01.05.2014 a to aj v prípade, že k ich vzniku došlo pred uvedeným dátumom. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý aj pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V tejto súvislosti potom nie je opodstatnená argumentácia odvolateľa poukazujúca na iné rozhodnutia odvolacích súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka na predmetnú vec. Odvolací súd poukazuje na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 21.04.2015, ktorý sa zaoberal právny posúdením aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka pri premlčaní nároku zo zmluvy o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.