Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/58/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: JUDr. Tibor Timár, Štúrova 42, 927 01 Šaľa, značka správcu: S1526, IČO: 37 514 377, správca úpadcu: eu business, s.r.o., Mliečany 63, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 48 190 055, proti žalovanému: Y. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č. D. XXXX/ XX, XXX XX A., zast. JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -307 zo dňa 28. februára 2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -307 zo dňa 28. februára 2023 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava, č.k. na majetok úpadcu eu business, s. r. o., IČO: 48 190 055 sumu vo výške 12.500,- EUR. Druhým výrokom určil povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , a , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), , a (ďalej len „“).

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava, č.k. na majetok úpadcu eu business, s. r. o., IČO: 48 190 055 sumu vo výške 12.500,- EUR. Žalovaný namietal, že doručenie výzvy, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti je podmienkou úspechu žalobcu v konaní, ktorá v konkrétnom prípade splnená nebola. Žalobcovi tak podľa žalovaného nevzniklo oprávnenie podať voči nemu žalobu, nakoľko mu nebola doručená výzva v zmysle . Uviedol tiež, že úpadca je a aj bol platobne neschopný, avšak nebol v predlžení, preto mu nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. s. 2 o konkurze a reštrukturalizácii. Ak sa odhliadne od záväzkov voči správcovi dane, ktoré vznikli až v júli 2021, úpadca nebol v predlžení ani ku koncu rokov 2019 a 2020.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výzva žalobcu datovaná dňa 03.12.2021 na zaplatenie zmluvnej pokuty bola žalovanému riadne doručená dňa 08.12.2021, tak ako to vyplýva z doručenky predloženej v konaní. V danom prípade žalobca doručoval žalovanému výzvu podľa ustanovenia prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. so službou doručenka

na adresu trvalého pobytu žalovaného. Po doručení zásielky bolo žalobcovi ako odosielateľovi vystavené potvrdenie o doručení zásielky (doručenka). Žalovaný namietal podpis na doručenke s tým, že mu nepatrí a nepatrí ani žiadnemu členovi jeho domácnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného sa preukázalo ako nepravdivé, keď z vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. (č.l. 287 súdneho spisu) bolo preukázané, že predmetnú zásielku prevzala osoba, ktorá v čase doručovania zásielky bývala s adresátom v tom istom dome, s tým, že sa jednalo o družku žalovaného. V zmysle bodu 18.3. písm. b) Poštových podmienok

- Všeobecná časť oprávneným prenajímateľom zásielok adresovaných fyzickej osobe sú osoby, ktoré dovŕšili 15. rok života a bývajú s adresátom v tom istom rodinnom dome/byte, pričom tieto osoby nie sú oprávnené preberať za adresáta zásielky s doplnkovou službou „do vlastných rúk“. Riadne doručenie zásielky potvrdila Slovenská pošta, a.s. aj vo svojom následnom podaní zo dňa 10.02.2023. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zákon neukladá správcovi povinnosť doručovať predmetnú výzvu „do vlastných rúk“. Súd má povinnosť vyzvať povinnú osobu, pričom túto preukázateľne vyzval a zásielka jej bola riadne doručená. K namietaniu obsahu predmetnej zásielky v tom zmysle, že podľa doručenky mala byť žalovanému doručovaná iba výzva na poskytnutie súčinnosti, súd poukázal na podanie žalobcu zo dňa 03.12.2021, z ktorého označenia vyplýva, že obsahuje výzvu na súčinnosť konateľovi ako aj výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, pričom z jej obsahu je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty s odkazom na ustanovenie .

4. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že v účtovníctve žalovaného bola evidovaná pohľadávka voči spoločnosti ROYAL BRAND COMPANY s.r.o. v sume 164.253,-EUR za dodanie tovaru. V konaní bolo tiež preukázané, že uvedená spoločnosť bola zrušená s likvidáciou uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 04.02.2019. Napriek uvedenému úpadca vystavoval faktúry na túto spoločnosť aj za obdobie od 04.02.2019 do 30.05.2019, celkovo v sume 81.100,- EUR. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť a dokazovaním bolo preukázané, že pohľadávky vo zvyšnej časti 83.153,- EUR neexistujú, nakoľko z rozhodnutí Daňového úradu Trnava (tvoriacich prílohu súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa - Daňový úrad Trnava) na základe vykonaných kontrol vyplýva, že sú dané dôvodné a závažné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru spoločnosťou úpadcu českej spoločnosti ROYAL BRAND COMPANY s.r.o., pričom dokazovaním vedeným správcom dane nebolo preukázané, že k realizácii deklarovaného dodania tovaru došlo a teda z nepreukázaného obchodno-právneho vzťahu nemohli existovať ani pohľadávky úpadcu. Žalovaný nepodal voči rozhodnutiam Daňového úradu opravný prostriedok. Neobstojí argumentácia žalovaného, že nemal vedomosť o zrušení spoločnosti ROYAL BRAND COMPANY s.r.o., keďže obchodný register je verejne dostupnou databázou, z ktorej uvedená skutočnosť vyplýva.

5. K pohľadávke na sumu 59.350,- EUR fakturovanej úpadcom faktúrou č. 2018013, vystavenou dňa 28.03.2018, splatnou dňa 29.03.2018 sám úpadca v rámci súčinnosti poskytnutej žalobcovi uviedol, že táto faktúra nemala byť vystavená ani zahrnutá do účtovníctva, keďže sa nejednalo o obchodnú transakciu, ale o vrátenie tovaru tejto spoločnosti, pričom úhradu faktúry neočakával.

6. Súd tak mal na základe uvedeného, aj po korekcii účtovníctva na reálny stav preukázané, že žalovaný bol v úpadku formou predlženia ku dňu 31.12.2019, keď mal viac ako jedného veriteľa (čo medzi stranami nebolo sporné), majetok úpadcu predstavovali výlučne hnuteľné veci v hodnote 2.431,59 EUR, s tým, že záväzky úpadcu boli minimálne 70.000,- EUR, keď sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil vedomosť o záväzkoch úpadcu v tejto výške. Súd mal však z hlavnej knihy za účtovný rok preukázané, že záväzky úpadcu boli v podstatne vyššej hodnote, keď existovali záväzky voči zamestnancom v sume 5.085,25 EUR, Sociálnej a zdravotným poisťovniam v sume 5.883,18 EUR, dane v sume 138.331,82 EUR, bankové úvery v sume 18.748,-EUR a napokon z vykonaného dokazovania vyplývajúce neuhradené záväzky voči spoločnosti Target Sales Group Kft. vo výške 366.684,20 EUR.

7. Tak ako súd prvej inštancie zhrnul v bode 26. odôvodnenia svojho rozsudku, žalovaný ako konateľ úpadcu v konaní argumentoval, že účtovníctvo nebolo vedené správne, nezodpovedalo skutočnému stavu, pričom o uvedenom sa dozvedel v roku 2017. Napriek uvedenému neoslovil žiadnu audítorskú spoločnosť, nevykonal rekonštrukciu toho-ktorého účtovného roka, ani nevykonal žiadnu nápravu v účtovníctve. Navyše podpísal účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2019, rovnako tak účtovné závierky za r. 2017 a 2018, pričom jeho obranu v tom zmysle, že si myslel, že je to správne a nevedel, že to nemôže nepodpísať, považoval súd za absurdnú, keď vzhľadom na jeho vedomosť o nesprávnom vedení účtovníctva nevykonal všetky potrebné kroky smerujúce k náprave, ktoré bolo možné rozumne očakávať a namiesto toho konal tak, že takýto stav akceptoval a podpísal účtovné závierky. Úpadca

ako účtovná jednotka zodpovedá za vedenie účtovníctva, je povinný viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a upravovať ocenenie hodnoty majetku. Odvolávanie sa na chybné vedenie účtovníctva účtovníčkou v kontexte uvedeného vyznieva účelovo, v snahe zakryť neplnenie si vlastných povinností a prenesenie zodpovednosti na inú osobu.

8. Žalovaný sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení dňa 28.10.2020, kedy bola individuálna účtovná závierka za zdaňovacie obdobie 2019 zostavená a schválená, a teda bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, pričom tento nepodal vôbec. Vzhľadom na to, že žalovaný si povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ani na základe výzvy žalobcu nesplnil, nepreukázal, že mu takáto povinnosť nevznikla a ani neosvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil, tak ako to má na mysli ustanovenie , súd prvej inštancie rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 12.500,- EUR.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov podľa , a .

Namietal, že súd sa v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najprv venuje otázkam týkajúcim sa výzvy žalobcu v zmysle . V zásade je možné povedať, že sa preukázalo v konaní pred súdom prvej inštancie to, čo žalovaný od začiatku tvrdil a síce, že výzvu zo dňa 03.12.2021 osobne neprevzal, podpis na doručenke predloženej žalobcom mu nepatrí. Predmetná výzva sa do rúk žalovaného nikdy ani nedostala. Je možné, že skutočne neukladá žalobcovi doručovať výzvu v zmysle do vlastných rúk adresáta, avšak vzhľadnom na závažnosť následkov spojených s doručením, resp. nedoručením takejto výzvy v zmysle na právnu i majetkovú sféru adresáta, je v záujme osôb, ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, aby pokutu zaplatili a tak sa vyhli vydaniu rozsudku, ktorý by im túto povinnosť právoplatne ukladal. Preto z hľadiska ochrany práv osôb, ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu je žiaduce, aby výzva v zmysle bola adresovaná do vlastných rúk. S vyššie uvedeným je spojené aj to, že výzva v zmysle by - čo sa týka jej obsahových náležitostí - mala kopírovať presné náležitosti predpísané . Listina zo dňa 03.12.2021 predložená žalobcom neobsahuje správnu lehotu na splnenie povinnosti, a tiež úplne absentuje poučenie o možnosti preukázania, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla, alebo že sa tejto povinnosti adresát výzvy môže zbaviť. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného v tomto smere prednesenými na pojednávaní dňa 28.02.2023 vôbec nevysporiadal v odôvodnení rozsudku, hoci ide o skutočnosti podstatné z hľadiska jeho rozhodnutia. Tiež nie je možné súhlasiť s tým, že žalobca preukázal, že obsahom zásielky doručenej na adresu žalovaného bola výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle . Podľa názoru žalovaného nebol dodržaný zákonný postup vyvodzovania zodpovednosti voči žalovanému ako konateľovi úpadcu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle , preto je žaloba predčasne podaná (k tomu viď aj rozsudok KS Košice sp. zn. . Súd prvej inštancie teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil vec a tiež zaťažil konanie inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a síce nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie tiež mal za to, že z účtovnej závierky úpadcu z roku 2019 vyplývajú záväzky v hodnote 934.116,- EUR a majetok v hodnote 238.661,- EUR. Záväzky úpadcu teda prevyšovali jeho majetok o viac než 480.000,- EUR (aj s prihliadnutím na záväzky proti spriazneným osobám úpadcu). S poukazom na práve tieto, v účtovníctve vedené hodnoty sú rozhodujúce z hľadiska určenia predlženia. Žalovaný, ako konateľ úpadcu v zásade dôveroval týmto údajom v účtovníctve, určité nedostatky týkajúce sa vedenia účtovníctva zistil až neskôr, ako to vyplýva aj z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2023. Zároveň však žalovaný dobre vedel, že - napriek ich evidencii v účtovníctve - žiadne záväzky úpadcu voči spoločnosti Target Sales Group Kft., v skutočnosti nie sú, takéto neexistujú. Tieto záväzky pritom práve mali tvoriť gro záväzkov úpadcu evidovaných v účtovníctve a mali byť rozhodujúce z hľadiska predlženia úpadcu. S uvedenou spoločnosťou bol žalovaný v pravidelnom kontakte. Je možné, že je tu určitý nesúlad v evidencii záväzkov a pohľadávok v účtovníctve úpadcu a spoločnosti Target Sales Group Kft., avšak z potvrdenia zo dňa 10.05.2022 predloženého žalobcom, vystaveného spomenutou spoločnosťou je zrejmé, že táto spoločnosť nemá žiadne pohľadávky voči

úpadcovi, a teda úpadca nemá záväzky voči uvedenej spoločnosti. Spoločnosť Target Sales Group Kft. si žiadnu pohľadávku do konkurzu úpadcu ani neprihlásila. Z toho pohľadu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a dospel na ich základe k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd s prihliadnutím na jednoznačné tvrdenie spoločnosti Target Sales Group Kft., že nemá záväzky voči úpadcovi nemôže dospieť k záveru a tvrdiť, že záväzky predsa nejaké sú, lebo sú tu údajné nezrovnalosti v účtovnej evidencii. Takéto hodnotenie dôkazov je neprípustné, na to súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie (zrejme správnosť vedenia účtovníctva úpadcu a Target Sales Group Kft. by vedel preveriť iba audítor, alebo iná odborne spôsobilá osoba). Tiež je nesprávne, keď súd prvej inštancie ako neoprávnené zhodnotí faktúry vystavené v období 02/2019 až 05/2019 úpadcom smerom k spoločnosti ROYAL BRAND COMPANY s.r.o. s odkazom na následné daňové kontroly, o ktorých žalovaný v čase vystavenia faktúr a ani v čase zostavenia účtovnej závierky za rok 2019 nevedel a nemohol vedieť. Na dôvažok samotný fakt, že daňový úrad konštatuje pochybnosti ohľadne dodaní tovaru z daňového hľadiska ešte neznamená, že tovar v skutočnosti nebol dodaný, a teda nemohla vzniknúť obchodnoprávna pohľadávka úpadcu. Ak tovar nebol, nemohol byť dodaný vymazanej spoločnosti, ale v skutočnosti tovar niekto v mene zaniknutej spoločnosti predsa zobral od úpadcu, potom úpadca bol poškodený podvodným konaním a tiež mu vznikla pohľadávka. Síce z iného titulu, voči iným subjektom, ako je vedené v účtovníctve, ale vznikla, a táto pohľadávka je tiež majetkovou hodnotu hodnou evidencie v účtovníctve. Náhľad súdu prvej inštancie v danom prípade je teda zjednodušený v neprospech úpadcu, resp. žalovaného. Žalovaný tiež poukázal na to, že v zmysle odôvodnenia rozhodnutia súdu neexistencia pohľadávok voči ROYAL BRAND COMPANY s.r.o. má vyplývať z príloh súhrnnej prihlášky veriteľa Daňový úrad Trnava v rámci konkurzu úpadcu, pričom však zo súhrnnej prihlášky predloženej v rámci konania na súde prvej inštancie vôbec nevyplýva, že by sa ktorákoľvek z prihlásených pohľadávok týkala obdobia február až máj 2019 (v tom čase mali byť vystavené podľa súdu neoprávnené faktúry). Vzhľadnom na uvedené žalovaný trvá za tom, že pri neexistencii záväzkov úpadcu voči spoločnosti Target Sales Group Kft. nebola splnená podmienka predlženia úpadcu podľa údajov obsiahnutých v účtovníctve. Žalovaný pritom hodnoverne preukázal neexistenciu záväzkov úpadcu voči spoločnosti Target Sales Group Kft. Tiež je nesprávne tvrdiť neexistenciu pohľadávky z titulu kúpnej ceny tovaru dodaného spoločnosti ROYAL BRAND COMPANY s.r.o., resp. iným osobám vystupujúcim v mene uvedenej spoločnosti. Súd prvej inštancie teda aj v tomto rozsahu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne právne posúdil vec. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 28.02.2023 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podané odvolanie žalovaného je celom v rozsahu nedôvodné, pričom žalovaný v podanom odvolaní (bod I. odvolania) uvádza skutkové tvrdenia, ktoré ani netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, a súčasne v časti podaného odvolania, v ktorom spochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k úpadku úpadcu, a tým vzniku jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu (bod II. odvolania), žalovaný ani neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by neboli predmetom vykonaného dokazovania a ku ktorým by sa súd prvej inštancie v rozsudku nevyjadril. Žalobca má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, súd vec správne skutkovo vyhodnotil, a správne právne posúdil, v rozsudku reagoval na všetky tvrdenia žalovaného (jeho procesnú obranu), pričom rozsudok je riadne a presvedčilo odôvodnený. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie logicky v celom rozsahu reagoval na všetky námietky žalovaného počas konania na súde prvej inštancie.

Zdôraznil, že skutočnosti uvádzané, žalovaným v bode I. odvolania neboli tvrdené pred súdom prvej inštancie. Žalovaný pred súdom výlučne tvrdil, že podpis na doručenke nie je jeho, a preto nie je preukázané, že výzvu správcu na zaplatenie pokuty (ust. ) prevzal. V konaní sa následne dokazovaním preukázalo, že poštová zásielka s výzvou bola prevzatá družkou žalovaného (čo vyplýva z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., vrátane kópie podpisového hárku), pričom súčasne žalobca založil do spisu potvrdenie Obce Topoľníky, že družka žalovaného býva (a aj bývala v rozhodnom čase) so žalovaným v jednej domácnosti aj s ich maloletou dcérou, preto je vylúčené tvrdenie žalovaného, že mu výzva nebola riadne doručená. Žalovaný sa v spore obmedzil iba na sporovanie svojho podpisu na doručenke k výzve, avšak svoju povinnosť tvrdenia a s ňou spojenú, t.j. povinnosť uniesť dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca opakovane zdôraznil, že v konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že predmetná výzva bola riadne doručená podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s.. Ostatné

tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní sú nedôvodné a nemôžu byť predmetom odvolacieho prieskumu (ust. a ust. ). Podľa žalobcu nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že súd mal mať za preukázanú neexistenciu záväzkov voči spoločnosti TARGET SALES Kft., nakoľko potvrdenie predložené žalovaným na pojednávaní a jeho obsah, sa následne v priebehu dokazovania nezhodovalo s listinami predloženými touto spoločnosťou priamo súdu (edičná povinnosť), a tieto listiny vykazovali značné rozdiely. Správne potom súd vychádzal z listín, ktoré založila spoločnosť TARGET SALES Kft. priamo súdu, a nie z listiny predloženej žalovaným. Súd dospel k správnemu záveru, že úpadca mal záväzky aj voči tejto spoločnosti. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že nevedel, že spoločnosť ROYAL BRAND COMPANY s.r.o. je v likvidácii a on jej aj napriek tomu dodával tovar, pričom žalovaný sa snaží v odvolaní spochybniť závery daňových kontrol, ktoré skončili vyrubovacím konaním a dorubením dane, keď nebolo v daňovom konaní preukázané, že by úpadca tejto spoločnosti skutočne tovar dodal. Uviedol, že ak sa žalovaný ako konateľ úpadcu v daňových konaniach nebránil a závery daňových kontrol nespochybnil, odvolania proti rozhodnutia o dorubení dane nepodal, potom akceptoval závery daňových kontrol a ich správnosť. Nemôže sa preto v tomto konaní účinne brániť, že uvedené závery nie sú relevantné pre posúdenie úpadku, nakoľko ak nebol tovar dodaný, nemohli vzniknúť pohľadávky, ktoré žalovaný evidoval ako majetok vo svojom účtovníctve. Ak potom nie je daný majetok úpadcu (resp. tento existuje len v jeho nepatrnej hodnote ako vozík v sume 2.431,59 EUR a ostatné pohľadávky z obchodného styku v sume 59.350,00 EUR) a žalovaný v spore potvrdil (vyjadrenie zo dňa 26.05.2022), že akceptuje záväzky úpadcu v sume mínus (-) 70.000,- EUR, sám tak potvrdil existenciu úpadku formou predlženia ku dňu 31.12.2019. Odvolacie námietky žalovaného sú potom nedôvodné. Podľa žalobcu je tak bez právneho významu určenie rozsahu úpadku (teda o koľko záväzky prevyšovali majetok, či to bolo o sumu mínus 705.917,00 EUR alebo o sumu mínus 503.676,76 EUR), rozhodné je iba to, že úpadok ku dňu 31.12.2019 nastal a žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonnej lehote, teda 31.12.2019 + 30 dní, t.j. ku dňu 30.01.2020 nepodal. Žalobca má za preukázaný úpadok formou predlženia ku dňu 31.12.2019, kedy táto skutočnosť vyplýva z účtovníctva úpadcu (hlavná kniha analytickej evidencie), ako aj z podaného daňového priznania pre daň z príjmu PO za rok 2019, ku ktorému nikdy žalovaný nepodal opravné daňové priznanie a stav úpadku formou predlženia akceptoval a svojím konaním ako povinná osoba (ust , ust. (povinnosť sústavne sledovať stav účtovníctva) aj odsúhlasil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2023, č.k. -307, postupom podľa ust. potvrdil ako vecne správny.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto potrebné potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. .

13. Podľa ustanovenia dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou

povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

14. Podľa ustanovenia , správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

15. Podľa ustanovenia , ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

16. Podľa ustanovenia , súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

17. Podľa ustanovenia , povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

18. Podľa ustanovenia , predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

19. Odvolací súd sa v zmysle , v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Konajúci súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, preto na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

20. Spornou otázkou v predmetnom konaní je, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, čo by ho podľa zbavilo zodpovednosti. Povinnosť osvedčovať existenciu liberačných dôvodov pritom zaťažuje žalovaného konateľa.

a. Posúdenie, či určité konanie je alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle je právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je aj posudzovanie predpokladaných vplyvov určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, a tiež možnosti konajúcich osôb tieto vplyvy svojich úkonov predvídať. b. Podľa základných princípov sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať)

existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. c. Ak sa teda žalovaný dovolával toho, že postupoval s odbornou starostlivosťou, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jeho konanie zodpovedá ust. . Žalovaný je teda povinný tvrdiť a dokázať, že jeho rozhodnutie pokračovať aj naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovaného, ako konateľa spoločnosti, a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne, opodstatňuje jeho rozhodnutie nepodať návrh na konkurz. d. Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti ( ) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať.

21. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tiež tým, že výzva správcu sa nikdy nedostala do jeho sféry, počas konania sporoval podpis na doručenke, no ako správne uviedol žalobca, túto údajnú spornosť nepreukázal žiadnymi dôkazmi, pričom na jeho strane bolo unesenie dôkazného bremena svojich tvrdení. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že výzva správcu bola riadne doručená v zmysle poštových podmienok doručovacieho podniku Slovenská pošta, a.s.. Rovnako tak je nesporné, že výzva správcu spĺňala náležitosti ust. .

22. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybňoval existenciu úpadku, keď tvrdil, že nesprávne vyhodnotil ekonomickú situáciu úpadcu a tým aj povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd poukazuje na body 24. - 31. odôvodnenia rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo opísal dôvody, pre ktoré ustálil, že žalovaný sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení dňa 28.10.2020, kedy bola zostavená a schválená individuálna účtovná závierka za zdaňovacie obdobie 2019, pričom bol povinný podať návrh do 30 dní, ktorú povinnosť však nesplnil. S poukazom na túto skutočnosť, bolo dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.

23. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že zodpovednosť za škodu v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas nepostihuje len samotného dlžníka (podnikateľa - právnickú osobu), ale priamo osoby, ktoré sú v jeho mene povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. štatutárny orgán alebo jeho členov, likvidátora a zákonného zástupcu.

24. V posudzovanej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri hodnotení predĺženia vychádzal z listín, ktoré založila spoločnosť TARGET SALES Kft. priamo súdu, a správne posúdil, že úpadca mal záväzky aj voči tejto spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že nevedel, že spoločnosť ROYAL BRAND COMPANY s.r.o. je v likvidácii, a napriek tomu jej dodával tovar, pričom v daňovom konaní nebolo preukázané, že by tejto spoločnosti tovar skutočne dodal.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že ak žalovaný, ako konateľ úpadcu a osoba zodpovedná za zabezpečenie vedenia účtovníctva od 31.12.2019 nenamietal úpadok formou predlženia (mínus 705.917,00 EUR - riadok 80 súvahy), opravné daňové priznanie nikdy nepodal, akceptoval predlženie, nie je možné tento stav spochybňovať iba čiastkovými závermi produkovanými v spore formou procesnej obrany v tom zmysle, že časť dodávateľských záväzkov úpadcu ku dňu 13.12.2019 neexistovala (Target Sales Group Kft. a István Péntek), nakoľko účtovníctvo úpadcu a výsledkové operácie pre účtovnú závierku predstavujú komplex účtovných operácií, ktoré sú navzájom prepojené, čo zohľadňuje aj zákonodarca v ust. .

26. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k dikcii ust. a nesie žalovaný. Súd prvej inštancie vec správne posúdil tak, že úpadca bol v úpadku formou predlženia ku dňu 31.12.2019, pretože žalovaný nepredložil dôkaz o opaku, bola tiež splnená zákonná podmienka podľa a , keď úpadca riadne prevzal výzvu žalovaného, a preto je možné

dospieť k záveru, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Jeho odvolanie preto nie je dôvodné.

27. Odvolací súd preto v zmysle ust. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v súvisiacom výroku II. ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).