Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14Er-273-2014.pdf
PDF · 72.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/273/2014
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: M. G., F.. XX.X.XXXX, W.. X.X.XXXX, F. T. A. XX, XXX XX A., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolf Dulina, súdneho exekútora so sídlom Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, o vymoženie 328,84 EUR s prísl. takto úradník
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,29 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - výkaz nedoplatkov vydaný poisťovňou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., č. 8888039745 zo dňa 7.2.2011, podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 3.3.2014. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie poverením Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 14Er/273/2014 - 6, číslo 5811 105678, zo dňa 17.3.2014.
Súdny exekútor podaním označeným ako „Predloženie spisového materiálu k rozhodnutiu o zastavení exekúcie“ zo dňa 27.8.2015 oznámil súdu, že povinný zomrel, pričom v priebehu exekučného konania sa nepodarilo zistiť zexekvovateľný majetok patriaci povinnému a navrhol exekučné konanie zastaviť. Súdny exekútor súčasne vyčíslil trovy exekúcie a žiadal, aby súd zavial oprávneného na úhradu trov exekúcie. Na preukázanie svojich tvrdení predložil exekučnému súdu aj exekučný spis EX 698/14.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v platnom znení, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 3.3.2014, preto súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2014.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
2
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Preverovaním v registri súdnych konaní Okresného súdu Trebišov bolo zistené, že dedičské konanie po povinnom, po poručiteľovi, vedené pod sp.zn. 9D/598/2014, D not/218/2014, bolo rozhodnutím súdu zo dňa 29.1.2015 zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný. Tento dôvod je výslovne uvedený v taxatívnom výpočte dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku platného do 31.5.2014, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 41,29 EUR v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom v zmysle ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, určil odmenu vo výške 33,19 EUR a uplatnil si 20 % DPH, ktorá predstavuje sumu 6,64 EUR. Takto odmena spolu s DPH predstavuje sumu 39,83 EUR. V zmysle ust. § 22 ods. 1cit. vyhlášky si súdny exekútor ďalej vyčíslil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,46 EUR.
3
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 cit vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd preto priznal odmenu vyčíslenú podľa ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 33,19 EUR, ako minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti. Následne po preskúmaní exekučného spisu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,46 EUR za poštovné, nakoľko v exekučnom spise sa nachádzali doručenky potvrdzujúce doručenie rozhodnutí súdneho exekútora účastníkom exekučného konania.
Celková súdom priznaná suma súdnemu exekútorovi tak predstavuje sumu 41,29 EUR, v rámci ktorého bola odmena súdneho exekútora navýšená o 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platcom DPH. Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.