Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-80-2022.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/80/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: E.. E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. P. H. Č.. XX, XXX XX L., zastúpenom: GRMAN&PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Landererova č. 1, 811 09 Bratislava, adresa na doručovanie: J..S..L. XX, Z. X, XXX XX L., proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO: 35 792 141, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júla 2021, č.k. 24C/130/2007-650, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.589,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 1.589,50 Eur, a to od 1.8.2004 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi uložil zaplatiť znalcovi H.. L. S.A., H., J.., L. XX, XXX XX L. znalečné vo výške 1.036,04 Eur a žalovanému uložil zaplatiť znalcovi H.. L. S., H., J.., L.X. XX, XXX XX L. znalečné vo výške 136,26 Eur. Po právnej stránke zistený skutkový stav posúdil podľa § 269 ods. 2, § 369 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka, § 451, § 457, § 458 ods.1, Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
- Športový klub stolného tenisu Bratislava, uzatvoril dňa 24.02.1998 so žalovaným zmluvu o reklamnej činnosti, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému reklamné služby v rozsahu dohodnutom v článku IV bod 2 zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu vo výške 500.000,- Sk za 1 kalendárny rok (za 1 panel o rozmeroch 1,20 x 1,45 m). Faktúrou č. 01/2004 zo dňa 16.03.2004 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému na základe zmluvy o reklamnej činnosti sumu 1 mil. Sk za obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004, ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Konštatoval, že žalobca si síce uplatnil pôvodne nárok ako odmenu zo zmluvy o reklame, avšak vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/232/2014-151 zo dňa 20.01.2015, ktorý posúdil uvedenú zmluvu ako neplatnú (§ 24a) z dôvodu rozporu so zákonom č. 263/1993 Z.z. o verejnom obstarávaní, si uplatnil svoj nárok na základe rovnakých skutkových okolností titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si uvedeného nároku, poukázal na to, že s uvedenou námietkou sa vysporiadal záväzným právnym názorom odvolací súd vo svojom uznesení z 20.01.2015, kedy uviedol že pokiaľ právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.07.2007 na žalobcu pohľadávku, ktorá mu vznikla na základe zmluvy o reklamnej činnosti vo výške 1 mil. Sk ako odmena za poskytnuté reklamné
služby za obdobie 01.08.2003-31.07.2004, svedčí žalobcovi ako postupníkovi aj aktívna legitimácia domáhať sa zaplatenia postúpenej pohľadávky nielen titulom zmluvne dojednanej odmeny, ale aj titulom bezdôvodného obohatenia, teda vrátenia plnenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému na základe neplatnej zmluvy, keďže na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv skutočnosť, z akého právneho titulu bude postúpená pohľadávka súdom priznaná. Konštatoval, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 20.01.2015 zaviazal konajúci súd skúmať, v akom rozsahu plnil právny predchodca žalobcu žalovanému zo zmluvy o reklamnej činnosti v spornom období, resp. či mu poskytol reklamné služby v dojednanom rozsahu vyplývajúcom z čl. IV bod 2 zmluvy a podľa rozsahu plnenia zistiť trhovú hodnotu, resp. obvyklú cenu za poskytnutie služieb v danom čase a mieste. Na základe vykonaného dokazovania k rozsahu poskytnutého plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že tento poskytol reklamné služby uvedené v čl. IV bod 2 písm. b/ zmluvy, keď v rozhodnom období mal na čelnej stene stolnotenisovej haly v ktorej pôsobil, reklamu zmluvnej strany, a to dva panely o rozmeroch 1,20 x 1,45 m s logom ŽSR. Po zistení rozsahu plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu skúmal trhovú cenu za poskytnutie preukázaných služieb, t.j. umiestnenie dvoch panelov na čelnej strane vo vnútri predmetnej stolnotenisovej haly za žalované obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004 a aj za obdobie od uzavretia zmluvy, t.j. 24.2.1998 do 31.07.2003. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, keď predmetom skúmania vo veci nebola dôvodnosť a výška dohodnutej odplaty za reklamnú činnosť, ale bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného z neplatnej zmluvy, ktoré nemožno stotožniť s dohodnutou odplatou z uzatvorenej zmluvy. Taktiež mediálny presah a atraktívnosť podujatí konajúcich sa v uvedenej hale v rozhodnej dobe žalobca nijako nepreukázal. Stotožnil so závermi znaleckého posudku H.. S., H., J.., č.2/2017, ktorý určil trhovú cenu predmetných reklamných panelov s logom ŽSR pre časové obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004 vo výške 47.885,40 Sk, t.j. 1.589,50 Eur za dané obdobie za celkovú plochu 3,48m2, teda obe plochy 1,2 x 1,45m. Mal za to, že znalec v posudku, a najmä v rámci konfrontácie, zrozumiteľne a jasne vysvetlil a odôvodnil akým spôsobom dospel k uvedenej sume. Znalec sa vysporiadal aj so závermi odborného vyjadrenia Expres Consult s.r.o., ktoré nevychádzali z empirických údajov, čo potvrdil aj A.. Ž. v rámci vykonanej konfrontácie. Žalobca vzniesol v konaní viaceré námietky proti metodike aj výpočtu znalca, avšak po výsluchu znalca v rámci konfrontácie dospel k záveru, že znalec presvedčivo vysvetlil svoj postup, a preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca aj po oboznámení sa so znaleckým posudkom okrem vznesených námietok iné dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil, a ani nežiadal vykonať, a preto priznal žalobcovi znalcom určenú sumu ako peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného z neplatnej zmluvy spočívajúce v poskytnutí reklamného plnenia právnym predchodcom žalobcu v rozhodnom období (1.8.2003-31.7.2004) a vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu zamietol. Námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú. Aj keď žalovaný poukazoval na rozhodnutia v obdobnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 25C/140/2007, s argumentáciou odvolávajúcou sa na rozhodnutia v uvedenom konaní sa vysporiadal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/232/2014-151 z 20.1.2015, keď jednoznačne uviedol, že v rozsudku súdu prvého stupňa citované odvolacie rozhodnutie 2Co 263/10 (v konaní 25C/140/2007) sa na predmetné konanie nevzťahuje a nie je pre rozhodnutie v danej veci právne významné a pre konajúcich ani právne záväzné. Nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu v spore. 2. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výrokov II. až V., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodov, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cena reklamy je určovaná dohodou konkrétnych zmluvných strán, čo potvrdzujú viaceré dôkazy, na ktoré odkázal. Z nich vyplýva, že trhovú cenu reklamy, o ktorú ide v prejednávanom prípade a ktorá sa týka dvoch konkrétnych subjektov (Športový klub stolného tenisu Bratislava - Železnice Slovenskej republiky), nie je možné stanoviť spriemerovaním cien reklamy iných športovísk, resp. športových klubov (navyše z iných športových odvetví a za iných, resp. rôznych okolností zadávania reklamy). Navyše cena za reklamu v oblasti športu zohľadňuje a odráža špecifické postavenie konkrétneho športového klubu. Znalec H.. L. S., H., J.. nijako nezohľadnil špecifické postavenie Športového klubu stolného tenisu Bratislava v posudzovanom období, najmä pokiaľ ide o jeho športové úspechy a výkonnosť na domácej a medzinárodnej úrovni. Ide o zásadný nedostatok, osobitne v situácii, keď znalec vo svojom posudku uvádza "úspech" ako jeden z rozhodujúcich aspektov určenia ceny za reklamu a z jeho
výpovede na pojednávaní dňa 11.5.2021 vyplýva, že ak klub vyhrá, zvyšuje to cenu. Dodal, že Športový klub stolného tenisu Bratislava nebol nejakým obyčajným stolnotenisovým klubom, ale špičkovým a úspešným európskym klubom. Cena reklamy je určovaná dohodou konkrétnych zmluvných strán. V prejednávanom prípade konkrétny subjekt dohody o cene za reklamu, ktorým bol Športový klub stolného tenisu Bratislava, nie je možné nahradiť iným subjektom. Trhovou cenou reklamy v prejednávanom prípade je cena dohodnutá medzi Železnicami Slovenskej republiky a Športovým klubom stolného tenisu Bratislava v článku III. zmluvy o reklamnej činnosti zo dňa 24.2.1998, t. j. 33.193,92 EUR. V tomto článku je suma 33.193,92 EUR výslovne dohodnutá ako odmena za dva reklamné panely o rozmeroch 1,20 m x 1,45 m za jeden kalendárny rok. Dohoda zmluvných strán v článku III. zmluvy o reklamnej činnosti zo dňa 24.2.1998 je jasná a bola navyše potvrdená jej niekoľkoročným plnením zo strany žalovaného. Poukázal aj na výpoveď svedka A.. Š. F., niekdajšieho prezidenta Športového klubu stolného tenisu Bratislava, ktorý uviedol, že okrem Železníc Slovenskej republiky mal Športový klub stolného tenisu Bratislava uzavreté zmluvy o reklame aj so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Slovenskými elektrárňami a Slovenským plynárenským podnikom, pričom tieto zmluvy boli významnejšie. Napríklad Slovenská sporiteľňa, a.s. platila ročne 3 až 6 miliónov Sk. Vo svetle uvedeného sa cena 33.193,92 EUR (1.000.000 Sk) javí ako obvyklá na pomery Športového klubu stolného tenisu Bratislava a nie je nijako nadhodnotená. Mal za to, že znalecký posudok trpí závažnými nedostatkami, ktoré neboli odstránené ani výsluchom znalca a neodstránil ich ani okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Znalec len spriemeroval ceny za reklamu, ktoré mu poskytli oslovené športoviská (športové kluby) a reklamné, mediálne a prieskumné agentúry. Znalec neurobil nič viac. To bezpochyby nie sú odborné znalosti, pre ktoré súd ustanovil znalca a uložil mu znaleckú úlohu. Metodike a postupu znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku chýba potrebná odbornosť. Ako zásadný nedostatok znaleckého posudku sa javí výber športovísk. Tri zo štyroch športovísk buď nespĺňajú kritéria výberu alebo nimi poskytnuté údaje o cenách reklamy nemajú relevanciu. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné použiť metódu prieskumu trhu, ktorú znalec použil v znaleckom posudku. Chýbajú totiž potrebné dáta od potrebného počtu porovnateľných subjektov. Jeden subjekt nie je dostatočný pre použitie tejto metódy, čo potvrdil sám znalec H.. L. S., H., J.. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.5.2021. Vzhľadom na to, že prieskum agentúr sám osebe nie je rozhodujúci a jeho relatívnosť priznáva aj sám znalec, nemožno závery tohto prieskumu použiť v tomto konaní. Uviedol, že znalec uznal existenciu mediálneho presahu a podujatí konajúcich sa v uvedenej hale. Nedostatočne však zohľadnil ich vplyv na cenu reklamy v prejednávanom prípade. Znalec predložil doplnenie č. 1 zo dňa 17.5.2021 k znaleckému posudku. Závery znalca v tomto doplnení nemajú pre prejednávaný prípad žiadnu výpovednú hodnotu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Argumentoval tým, že trhovou cenou reklamy v prejednávanom prípade je cena dohodnutá medzi Železnicami Slovenskej republiky a Športovým klubom stolného tenisu Bratislava v článku III. zmluvy o reklamnej činnosti zo dňa 24.2.1998, t. j. 33.193,92 EUR. Táto suma predstavuje výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Tento jeho argument bol podstatný pre prejednávanú vec. Okresný súd však neuviedol žiadne konkrétne, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé dôvody, prečo tento jeho argument považuje za nesprávny. Len jedna veta okresného súdu, že bezdôvodné obohatenie nemožno stotožniť s dohodnutou odplatou z uzatvorenej zmluvy, nie je zákonom a judikatúrou požadovanou odpoveďou na jeho podstatný argument. Znalecký posudok trpí závažnými nedostatkami, ktoré konkrétne a vecne namietal v konaní a ktoré neboli odstránené ani výsluchom znalca a neodstránil ich ani okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Záverom zhrnul, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, keď pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z priemernej trhovej ceny reklamy iných športovísk, resp. športových klubov, ktoré mali kvalitatívne a objektívne iné postavenie v domácich a medzinárodných súťažiach a ktoré neboli pravidelne vysielané, resp. sa neobjavovali pravidelne v celoštátnych médiách. V prejednávanom prípade bezdôvodné obohatenie zodpovedá trhovej cene, ktorou je cena dohodnutá medzi Železnicami Slovenskej republiky a Športovým klubom stolného tenisu Bratislava v článku III. zmluvy o reklamnej činnosti zo dňa 24.2.1998, t. j. 33.193,92 EUR. Cena reklamy je totiž určovaná dohodou konkrétnych zmluvných strán zohľadňujúc pritom postavenie a špecifiká týchto zmluvných strán ako aj samotnej reklamy. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Okresný súd však nerešpektoval tento výsledok dokazovania, nijako sa s ním nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a rozhodol v rozpore s ním. Okresný súd zároveň porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jeho podstatným argumentom, že trhovou cenou reklamy, a teda bezdôvodným obohatením je v prejednávanom prípade cena dohodnutá v zmluve o reklamnej činnosti zo dňa 24.2.1998 a tiež len všeobecne odkázal na znalecký posudok nevyriešiac zásadné nedostatky tohto posudku namietané žalobcom.
3. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písmeno b), d), f), h) C.s.p. S poukazom na závery znaleckého dokazovania uviedol, že reklama vykazovala znaky sponzoringu, a nie reklamy ako takej, znalec aj na pojednávaní túto skutočnosť uviedol. A.. Ž. na pojednávaní vyjadril názor, že ako protihodnotu za poskytnutie finančných prostriedkov neočakával kvantifikovateľné protiplnenie a že reklama v športe je istým spôsobom dare, len to nie je dar, lebo sa to nazýva reklama. Zmluva o reklamnej činnosti je zmluvou o sponzoringu, čomu nasvedčuje aj výška stanovená znalcom, ktorá predstavuje 4,79 % v zmluve o reklamnej činnosti dojednanej odplaty. Poukázal tiež na článok V. zmluvy o reklamnej činnosti, z ktorého vyplýva nepochybne vôľa oboch strán poňať zmluvu o reklamnej činnosti ako zmluvu o sponzoringu, resp. darovaciu zmluvu. Pokiaľ by účelom a cieľom zmluvy bolo poskytnutie reklamnej služby, potom by bolo nelogické, aby mal nárok na vrátenie prostriedkov, ktoré zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako odplatu za poskytnuté služby len z dôvodu, že právny predchodca žalobcu použil finančné prostriedky na iný účel ako účel dohodnutý v článku V. bod 1 zmluvy, to je aj napriek tomu, že by právny predchodca žalobcu poskytol reklamné služby riadne a včas. Zastával názor, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane na základe zmluvy o reklamnej činnosti nedošlo, ani nemohlo dôjsť. Poukázal na výsledky konania v obdobnej veci vedenej pod spisovou značkou 25C/140/2007 a dodal, že aj sám žalobca má bez všetkých pochybností za to, že na neho prešlo len právo na úhradu zmluvnej ceny. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. K postúpeniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohla smerovať ani vôľa účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko v čase uzatvorenia sa malo zato, že zmluva o reklamnej činnosti je platným právnym úkonom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že s postúpením pohľadávky na zaplatenie zmluvne dohodnutej odplaty prechádza na postupníka automaticky prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V obdobnej veci bolo rozhodnuté, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže od žalobcu žiadne plnenie neprijal a žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, prečo v tomto konaní súd rozhodol odlišne ako v právnej veci vedenej pod spisovou značkou 25C 140/2007. Napadnutý rozsudok je tak podľa neho v rozpore so zásadou právnej istoty a je taktiež v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Poukázal na nedostatočné vymedzenie odvolacích dôvodov. K argumentácii žalovaného, že v prípade zmluvy o reklamnej činnosti išlo o sponzoring, poukázal na uznesenie zo dňa 20.1.2015, sp. zn. 8Co/232/2014-151, v ktorom Krajský súd v Bratislave jednoznačne uviedol, že išlo o zmluvu o reklamnej činnosti. Otázka posúdenia vôle zmluvných strán je právnou otázkou. Túto právnu otázku môže posúdiť len súd. Neobstojí preto poukazovanie žalovaného na názory znalca H.. L. S., H., J.. C. A.. E. Ž., že nešlo o reklamu, resp. že išlo o dar. Tieto osoby nie sú oprávnené robiť závery o právnej otázke týkajúcej sa vôle zmluvných strán. Krajský súd v Bratislave tu vyslovil právny názor, ktorý bol pre Okresný súd Bratislava I záväzný a ani ďalšie dokazovanie vo veci nemohlo privodiť zmenu tohto právneho názoru. Zdôraznil, že žalovaný niekoľko rokov plnil odplatu zo zmluvy o reklamnej činnosti a svoj záväzok na zaplatenie tejto odplaty a ani zmluvu samotnú nijako nespochybňoval a nenamietal. Uviedol, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný sám poukázal na potrebu znaleckého dokazovania a súhlasil s výškou trhovej ceny stanovenej znalcom. Je pozoruhodné, že teraz a až v odvolaní žalovaný tieto skutočnosti namieta. Tvrdenie žalovaného, že reklamné služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu boli pre žalovaného bezvýznamné a nepodstatné, je súčasťou účelovej obrany žalovaného a je bezpredmetné. V konaní bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k poskytnutiu reklamných služieb. Pokiaľ ich žalovaný vníma ako bezvýznamné a nepodstatné, je to interná vec žalovaného, ktorá nemá s týmto konaním nič spoločné. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutia súdov v právnej veci, sp. zn. 25C 140/2007, na potrebu právnej istoty a na to, že napadnutý rozsudok neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, prečo súd rozhodol odlišne ako v právnej veci, sp. zn. 25C 140/2007, túto jeho odvolaciu argumentáciu považoval za neopodstatnenú. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca súhlasil s tým, aby znalec určil v akej cene sa reálne podobné mediálne produkty na slovenskom mediálnom a reklamnom trhu dali zaobstarať v rozhodnom období. Uviedol, že žalobca vytrhol v odvolaní z kontextu aj vyjadrenia znalca na pojednávaní konanom dňa 11. 5. 2021. Odborné vyjadrenie predložené žalobcom považoval za pochybné a ako celok nepresvedčivé. Spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia určuje právny predpis a jeho výklad nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, teda hodnotenie tejto problematiky neprináleží ani znalcovi, ani autorovi odborného vyjadrenia. Dodal, že pre určenie výšky
náhrady bezdôvodného obohatenia sa jej výška odvodzuje od prospechu, ktorý získal účastník, ktorý mal povinnosť majetkový prospech vydať a strata druhého účastníka nie je pre záver o výške náhrady právne významná. Za správny považoval záver, že žalobca nepreukázal mediálny presah a atraktívnosť podujatí v uvedenej hale v rozhodnej dobe. Podľa jeho názoru znalecký posudok spĺňa kritéria kladené naň právnymi predpismi a jeho závery sú zrozumiteľné, logické a preskúmateľné. Odvolanie žalobcu preto považoval za nedôvodné. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ani žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, v intenciách právnych záverov obsiahnutých v uznesení č.k. 8Co/232/2014-151 zo dňa 20.01.2015, ktorým odvolací súd zrušil jeho v poradí prvý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie rozsahu plnenia právneho predchodcu žalobcu žalovanému zo zmluvy o reklamnej činnosti v spornom období, ako i pre posúdenie výšky všeobecnej (trhovej) hodnoty za poskytnutie plnenia vo forme reklamných služieb. Za týmto účelom vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonom predpísaným spôsobom dokazovanie, zistil z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré zákonom predpísaným spôsobom vyhodnotil správne. Na vec aplikujúce ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel; z dôvodu existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery a dôsledne sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre prijatie právneho záveru. Odvolanie strán nie je; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní stranami neboli uplatnené novoty (§ 366 C.s.p.; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesného útoku/obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 8. Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 191 C.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudku teda spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálne - logického uvažovania. 9. Súd prvej inštancie vzal za skutkový základ rozhodovania o výške nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ustanoveným znalcom H.. S., H., J.. vypracovaný znalecký posudok č. 2/2017, ktorý spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich odborných záverov. Možno preto konštatovať, že závery znaleckého posudku vyplývajú z jeho obsahu. Vykonaným dokazovaním neboli zistené také závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery znaleckého posudku a procesná obrana žalobcu nebola založená na takých tvrdeniach o pochybeniach v postupe ustanoveného znalca, ktoré by boli viedli k iným odborným záverom, alebo pre ktoré by bol jeho znalecký posudok neprípustný, resp. nepoužiteľný. K námietkam žalobcu podrobne vypočul súd prvej inštancie znalca, ktorý svoj
postup náležite objasnil a svoje úvahy presvedčivo vysvetlil, a pokiaľ žalobca nesúhlasil s metodikou znaleckého skúmania ani s použitými vstupnými údajmi, mohol žiadať doplniť znalecké dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Nebolo úlohou konajúceho súdu vysporiadavať sa s odbornými námietkami žalobcu, správne na posúdenie ich opodstatnenosti nariadil výsluch znalca a jeho konfrontáciu vo vzťahu k záverom vyplývajúcim zo žalobcom predloženého odborného vyjadrenia a zvrátiť závery znaleckého skúmania by bolo možné v konaní jedine nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré však žalobca nepožadoval. 10. Pokiaľ žalovaný namietal, že v danom prípade nemohlo dôjsť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, pretože išlo o zmluvu o sponzoringu, že žalobca nie je na vydanie bezdôvodného obohatenia aktívne legitimovaný, a že súd mal vychádzať z výsledku konania vedeného pod sp.zn. 25C/140/2007 v obdobnej veci, odvolací súd zotrváva na svojich právnych záveroch vyjadrených v uznesení č.k. 8Co/232/2014-151 zo dňa 20.01.2015, na ktoré zároveň odkazuje. 11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nebolo náležité stotožňovať výšku bezdôvodného obohatenia s odmenou dohodnutou právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v zmluve o reklamnej činnosti. Ako už odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe neplatnej zmluvy o reklamnej činnosti reklamné služby, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu toto plnenie prijaté na základe neplatnej zmluvy, nakoľko jeho prijatím získal majetkový prospech. V prípade neplatnej zmluvy o reklamnej činnosti však nie je žalovaný schopný prijaté plnenie, ktoré spočívalo v nepeňažnom plnení - vo výkonoch vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou v zmysle ust. § 458 ods. 1, vety druhej Obč. zák., ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý mu poskytnutím reklamných služieb vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na obdobné poskytnuté služby , a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklej odplate (cene), ktorú by bol žalovaný za bežných okolností povinný platiť, ak by prijal plnenie na základe platnej zmluvy. Nakoľko na zistenie výšky tejto peňažnej náhrady boli potrebné odborné znalosti, správne súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie, výsledky ktorého napokon preukázali aj to, že zmluvnými stranami dohodnutá výška odplaty za reklamnú činnosť bola nadhodnotená. Bez významu je skutočnosť, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy plnil dohodnutú odplatu. Znalec si pre svoje závery zadovážil; i vzhľadom na odstup času; dostatočné podklady a na základe nich náležite vyhodnotil jednotlivé faktory a ich vplyv na cenu reklamy. Tvrdenia žalobcu o atraktivite predmetných reklamných plôch významom podujatí, o osobitných špecifikách reklamy, o mediálnom presahu a o medzinárodnom význame dosahovaných výsledkov, neboli podložené relevantnými dôkazmi. Navyše znalec konštatoval, že hodnota reklamy rastie s úspešnými výkonmi v prípade, ak ide o obzvlášť populárny šport, za aký stolný tenis nebolo možné na základe dostupných podkladov považovať. 12. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok strán už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie oboch procesných strán, na ktorej zotrvali aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou . 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech každej z nich v odvolacom konaní. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).