Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: THOMAS - CAR s.r.o., Gazdovská 772/21, Komárno, IČO: 45 618 526, zastúpený JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom, Tajovského 12, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 11. 2014 č. 1100304/1/503772/2014, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 14. 11. 2014 č. 1100304/1/503772/2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 12. 08. 2014 č. 9410402/5/3840913/14/Rig, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako daňovému subjektu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2011 rozdiel v sume 18.230,00 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet 104,60 eur a vyčíslil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 18.125,40 eur.

Namietal, že upovedomenie o výsluchu svedka zo dňa 08. 10. 2012 neprevzal žalobca, ale bolo doručené neoprávnenej osobe a ňou prevzaté, z čoho vyplýva, že výsluch svedka (majiteľa skladu) bol vykonaný nezákonne a žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam rozhodujúcim pre náležité zistenie skutkového stavu v daňovom konaní. Z uvedených dôvodov neboli dodržané ust. § 30 a § 31 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takto boli porušené procesné práva žalobcu pri daňovej kontrole v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. e/, f/ vyššie citovaného zákona, nakoľko nemohol klásť svedkovi otázky a nemohol sa vyjadrovať k priebehu daňovej kontroly. Žalobca ďalej uviedol, že nezodpovedá za konanie maďarských obchodných partnerov, ktorí si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z daňových predpisov a uskutočnené obchodné transakcie nezaevidovali do svojho účtovníctva, čo nemôže byť na jeho ťarchu. V predmetnej veci sa jedná o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa ust. § 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom k prevodu tovaru došlo na území Maďarska a zdanený by teda mal byť subjekt v Maďarsku, nakoľko tovar skončil na jeho území. Na ťarchu žalobcu nemôže byť skutočnosť, že maďarské daňové subjekty z dôvodu nemožnosti ich kontaktovania, nemohli poskytnúť relevantné informácie. Uviedol, že nepochybne preukázal dodanie tovaru do Maďarska.

Žalovaný na výzvu súdu v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Námietku žalobcu ohľadne doručovania upovedomenia zo dňa 08. 10. 2012 o vypočutí svedka považoval za neopodstatnenú, nakoľko správca dane zaslal toto upovedomenie žalobcovi ako daňovému subjektu na adresu jeho sídla, do vlastných rúk, pričom na doručenke bolo prijatie zásielky potvrdené s uvedením dátumu prevzatia a nečitateľným podpisom s poznámkou "konateľ". Na základe uvedeného správca dane nemal dôvod na spochybnenie doručenia predmetnej písomnosti, ktorú považoval za doručenú do vlastných rúk i na základe tej skutočnosti, že žalobca sa výsluchu svedka W. I. dňa 23. 10. 2012 zúčastnil a bolo mu umožnené klásť svedkovi otázky a vyjadrovať sa k priebehu daňovej kontroly, resp. k zisteným skutočnostiam vyplývajúcim zo svedeckej výpovede. Žalobca uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že jeho obchodní partneri nepriznali daň z nadobudnutia tovaru. Pri doručovaní predmetného upovedomenia o výsluchu svedka zo dňa 08. 10. 2012 správca dane teda dodržal ust. § 30 a § 31 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie skutočností oprávňujúcich žalobcu uplatniť si oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu , o. i. i pre odberateľov Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku. Predložené sporné faktúry neobsahuje údaj o oslobodení od dane podľa ust. § 71 ods. 2, písm. h/ zák. č 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Samotná existencia dokladov, ktorými žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu ako oslobodené od dane, nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Listinné dôkazy (napr. faktúry, dodacie listy, CMR, doklady o úhrade) predložené počas daňovej kontroly nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že dodanie tovaru do iného členského štátu (oslobodené od dane), bolo aj reálne uskutočnené. V danom prípade však neboli predložené ani CMR doklady a podľa písomného vyjadrenia žalobcu, prepravu tovaru vykonal žalobca s motorovým vozidlom, ktoré mal v prenájme od maďarskej spoločnosti TOMPEX Kft. Na základe vykonaného dokazovania sa však toto nepotvrdilo a správca dane dospel k relevantnému rozhodnutiu, že intrakomunitárne dodanie tovaru pre odberateľov uvedených na faktúrach sa neuskutočnilo a správca dane nepochybil, keď dodanie tovaru na spornej faktúre posúdil ako dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom žalobcovi vznikla daňová povinnosť.

V danej veci, následne po podaní vyjadrenia žalovaného zo dňa 09. 04. 2015 k žalobe, bolo súdu dňa 03. 06. 2015 (teda nepochybne po uplynutí lehoty na podanie žaloby) doručené podanie žalobcu (bez dátumu jeho vyhotovenia), v ktorom uviedol, že pri spísaní zápisnice zo dňa 05. 03. 2012 jeho konateľ poveril prekladom zo slovenského jazyka do maďarského jazyka a naopak externú účtovníčku za účelom poskytnutia odpovedí na otázky správcu dane vo veci preverenia obchodných transakcií a uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných v zdaňovacom období IV. štvrťroku roku 2010 a I. štvrťroku roku 2011. Vzhľadom na skutočnosť, že je cudzím štátnym príslušníkom a slovenský jazyk neovláda, nemohol pri vyhotovovaní zápisnice vedieť, či preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak bol vykonaný správne, najmä nemal ako skontrolovať správnosť údajov uvedených v zápisnici, ktorú podpisoval s dôverou, že preklad je vykonaný správne a so skutočným obsahom zápisnice a v nej uvedenými informáciami a nepravdivými tvrdeniami sa oboznámil až neskôr. Tvrdenia uvedené v zápisnici zo dňa 05. 03. 2012 teda nie sú tvrdeniami konateľa žalobcu, čo však v čase spísania zápisnice nemal možnosť skontrolovať. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 07. 2014 spísanej za účelom vyjadrenia sa žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly sú uvedené nesprávne závery správcu dane vychádzajúce z nepravdivých informácií zaznamenaných v zápisnici zo dňa 05. 03. 2012. K zápisnici spísanej dňa 23. 10. 2012 (výsluch svedka W. I.) žalobca uviedol, že jeho konateľ sa zúčastnil tohto pojednávania. Nezúčastnila sa ho však žiadna osoba, ktorá by pre cudzieho štátneho príslušníka (konateľa žalobcu Tamása Simona), neovládajúceho slovenský jazyk, vykonala preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak. Konateľ žalobcu teda nemohol mať vedomosť o tom, ako prebiehal výsluch svedka, aké otázky mu boli položené a ako na ne odpovedal. Z uvedených dôvodov potom nebol riadne oboznámený s priebehom pojednávania, nemohol sa vyjadrovať k skutočnostiam rozhodujúcim pre náležité zistenie skutkového stavu v daňovom konaní a klásť svedkovi otázky, čo znamená, že jednoznačne bolo porušené jeho právo v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 11. 2014 ako i konanie, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 04. 2011 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku roku 2011, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa ust. § 43 ods. 1, a 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 191.200,- eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 104,60 eur. Na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 22. 05. 2012 bola u žalobcu vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol III. a IV. štvrťrok roku 2010 a I. až IV. štvrťrok roku 2011. Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 11. 06. 2012, kedy bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca odovzdal správcovi dane tam uvedené listinné doklady. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa okrem iného i kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (výzva zo dňa 06. 08. 2012 pre žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov k výkonu daňovej kontroly, písomné vyjadrenie k predloženým nákladným listom (CMR), ktoré tvoria prílohu k odberateľským faktúram a na ktorých je uvedené miesto dodania (vyskladnenia) tovaru Maďarsko (Csobanka, Budapest) a miesto prevzatia tovaru Slovensko

- Komárno, ako i opísanie presného pohybu tovaru od dodávateľov žalobcu, kde bol nakúpený tovar uskladnený do doby jeho predaja, aby sa vyjadril i k evidovanému tovaru na sklade ku dňu 31. 12. 2011 (nepredaný tovar v sume 178.371,15 eur). Žalobca na výzvu reagoval písomným podaním bez dátumu, v ktorom popísal priebeh obchodov a zároveň predložil nájomnú zmluvu zo dňa 01. 09. 2010 uzavretú medzi prenajímateľom W. I. a ním ako nájomcom a opísal postu pri nákupe tovaru u leasingových spoločností v Európe (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko) a zmluvy o predaji nebolo uzavreté. Správcom dane bolo vykonané miestne zisťovanie v obci U. na adrese trvalého pobytu W. I., dňa 23. 10. 2012 bol vykonaný výsluch svedka W. I. na ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu). V súvislosti so žalobcom deklarovaným oslobodením od dane z pridanej hodnoty a deklarovaným obchodom so spoločnosťou Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku požiadal správca dane maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES z dôvodu pochybností o obchode, preprave, platbe a podozrenia z podvodu. Z tých istých dôvodov požiadal správca dane o informácie týkajúce sa obchodov žalobcu so spoločnosťou TOMPEX Kft. so sídlom v Maďarsku, ktorá mala žalobcovi prenajať vozidlo JLP-752 a ktorým mal žalobca vykonať prepravu vozidiel pre odberateľov v Maďarsku. Rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2012 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19. 11. 2012) správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to zaslaním žiadosti o poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií s tým, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do dňa prijatia poslednej odpovede na predmetnú žiadosť. Dňa 23. 01. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa dožiadaných spoločností, vrátane Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku (správcovi dane doručená odpoveď dňa 28. 02. 2013 a 18. 04. 2013), z ktorej vyplýva, že podľa údajov zo systému VIES nadobudnutie tovaru od žalobcu ani jedna spoločnosť nedeklarovala. Obe spoločnosti sa dostali do likvidácie. Spoločnosť Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. je v likvidačnom konaní od 30. 08. 2011 a vo svojom sídle je nedostupná. Spoločnosť Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku vstúpila do likvidácie dňom 21. 01. 2013. Maďarská daňová správa doručila správcovi dane dňa 25. 06. 2013 odpoveď i na spoločnosť TOMPEX Kft., z obsahu ktorej vyplýva, že podľa vyjadrenia tejto spoločnosti bola preprava vykonaná slovenským daňovým subjektom a nie vozidlom spoločnosti TOMPEX Kft. Tovar bol privezený na prívese/návese bez EČV, pričom konateľ tejto spoločnosti nevedel uviesť prepravené vozidlá. Posledná odpoveď maďarskej daňovej správy (týkajúca s spoločnosti Bertamix-Hungary Kft.) bola správcovi dane doručená dňa 23. 01. 2014. V podaní zo dňa 27. 01. 2014 (doručenom žalobcovi dňa 29. 01. 2014) správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 23. 01. 2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a bude sa pokračovať v jej výkone.

S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený dňa 03. 07. 2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že nemal vedomosť o tom, že jeho obchodní partneri nepriznali daň z nadobudnutia dodaného tovaru. Dňa 04. 07. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného uvedené, že v daňovom priznaní zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2011 si žalobca vykázal dodanie tovarov do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uplatnený nadmerný odpočet. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že žalobca vo svojej evidencii za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie vykazoval dodanie tovaru - motorové vozidlá do iného členského štátu, ktoré žalobca deklaroval predloženými faktúrami špecifikovaných v rozhodnutí vystavených pre odberateľa (platiteľa dane) Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. (spolu 9 fa) a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. (spolu 3 fa) a príjmovými pokladničnými dokladmi o úhrade, na ktorých nie sú uvedené údaje organizácie a podpis osoby, ktorá platbu prijala. O dodaní tovaru, preprave a prevzatí tovaru zahraničným odberateľom žalobca ako kontrolovaný subjekt nepredložil žiadne relevantné doklady.

Z protokolu vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru oslobodeného od dane z pridanej hodnoty z tuzemska do iného členského štátu pre uvedených deklarovaných odberateľov Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft.), v dôsledku čoho sa jedná o dodanie tovaru v tuzemsku. Výzvou zo dňa 04. 07. 2014 bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 11. 07. 2014), na čo reagoval v podaní zo dňa 30. 07. 2014, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 31. 07. 2014. Správca dane vydal dňa 12. 08. 2014 rozhodnutie č. 9410402/5/3840913/14/Rig, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako daňovému subjektu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 rozdiel v sume 18.230,- eur, nepriznal mu nadmerný odpočet 104,60 eur a vyčíslil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 18.125,40 eur.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia daňových orgánov teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa Daňového poriadku, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov a zabezpečil si dôkazy cestou dožiadaných daňových úradov a medzinárodných dožiadaní formou formulárov "SCAC 2004 - Výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES" (účinný od 01. 01. 2012, z ktorých vyplýva, že správca dane žiadal informácie od daňovej správy v Maďarsku týkajúce sa daňových subjektov Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. a ďalších odberateľov žalobcu so sídlom v Maďarsku. Zahraničná daňová správa uviedla, že nemôže potvrdiť nadobudnutie a prijatie tovaru od žalobcu maďarským daňovým subjektom.

Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (účinný v kontrolovanom období), dodaním tovaru je

a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b/ deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a/.

Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa § 71 ods. 2, písm. h/ vyššie citovaného zákona, faktúra musí obsahovať h/ uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

Podľa § 72 ods. 2, písm. h/ vyššie citovaného zákona, faktúra musí obsahovať h/ odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane,

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a/ poskytovateľa poštových služieb,

b/ iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c/ verejnej vyhlášky. Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti : a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

Medzi účastníkmi zostala spornou otázka výkladu ust. § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH, či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 pri dodaní fakturovaných dodávok (ojazdené motorové vozidlá) do Maďarska (žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní za II. štvrťrok roku 2011 v sume 104,60 eur, pričom vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane pri daňovej kontrole bola 18.125,40 eur) a vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe súd skúmal, či boli dodržané procesné práva žalobcu a či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu v EU.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Žalobca v podanej žalobe (ust. § 249 ods. 2 OSP), okrem iného namietal, že neboli dodržané jeho procesné práva v priebehu daňovej kontroly. Ich nedodržanie malo spočívať v tom, že upovedomenie o výsluchu svedka zo dňa 08. 10. 2012 bolo doručené a prevzaté neoprávnenou osobou, teda nie žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom, nakoľko podpis na doručenke nie je podpisom konateľa žalobu Tamása Simona, napriek tomu, že za neznámym podpisom je uvedené "konateľ". Žalobca tvrdil, že bol sfalšovaný podpis na doručenke a výsluch svedka (majiteľa skladu W. I.) bol vykonaný nezákonne, nakoľko nemohol klásť svedkovi otázky a nebolo mu umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam rozhodujúcim pre náležité zistenie skutkového stavu v daňovom konaní.

Súd na túto námietku nemohol prihliadnuť z dôvodu, že upovedomenie zo dňa 08. 10. 2012 o výsluchu svedka bolo adresované žalobcovi na adresu jeho sídla s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením, pričom z doručenky pripojenej k tejto listine vyplýva, že zásielka bola prevzatá dňa 11. 10. 2012, jej prevzatie je podpísané nečitateľným podpisom s poznámkou "konateľ". V administratívnom spise sa nachádza viacero doručeniek (napr. pri zásielke s oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 22. 05. 2012, pri výzve zo dňa 06. 08. 2012 na predloženie dokladov a dôkazov) s adresou sídla žalobcu, na ktorých je nečitateľný podpis s poznámkou "konateľ", čo preukazuje, že preberanie zásielok takýmto

spôsobom bolo u žalobcu obvyklé a poskytovateľ poštových služieb doručoval písomnosti osobe, ktorú žalobca poveril prijímaním písomností. Žalobca na všetky podania správcu dane vždy reagoval (nikdy nenamietal ich nedoručenie, resp. doručenie neoprávnenej osobe) a rovnako tak reagoval i na upovedomenie zo dňa 08. 10. 2012 o výsluchu svedka W. I., pričom jeho konateľ sa výsluchu tohto svedka osobne zúčastnil, čoho dôkazom je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23. 10. 2012, na ktorom bol tento svedok vypočutý, pričom konateľ žalobcu nemal na svedka žiadne otázky a sám na otázku správcu dane odpovedal. Na základe uvedeného je potom nepochybné, že upovedomenie o výsluchu svedka sa dostalo do dispozície žalobcu, ktorý o výsluchu svedka vedel a nebol teda ukrátený na svojich právach, keďže konateľ žalobcu sa osobne výsluchu zúčastnil. Túto skutočnosť však žalobca v podanej žalobe zamlčal, keď tvrdil len to, že mu nebolo doručené upovedomenie o výsluchu svedka a tým boli porušené jeho procesné práva, keď nemohol klásť svedkovi otázky.

Správca dane pri doručovaní upovedomenia zo dňa 08. 10. 2012 o výsluchu svedka W. I. postupoval podľa ust. § 30 ods. 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a túto písomnosť doručoval prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, pričom prevzatie písomnosti je potvrdené dňom 11. 10. 2012 nečitateľným podpisom fyzickej osoby, ktorá písomnosť prevzala. Takéto preberanie zásielok bolo u žalobcu bežné a vyplýva i z ďalších dokladov o doručovaní písomností adresovaných žalobcovi. Súd je toho názoru, že takýto postup správcu dane a samotná účasť konateľa žalobcu na výsluchu svedka dňa 23. 10. 2012 nepoukazuje na porušenie procesných práv žalobcu v priebehu daňovej kontroly.

Súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že mal problémy s miestnym doručovateľom, tak súd túto námietku, v kontexte daňového konania, považuje za irelevantnú, nakoľko nie je povinnosťou daňového orgánu pri komunikácii s daňovými subjektmi preverovať, či poštový doručovateľ a daňový subjekt spolu komunikujú v súlade so zákonom a Poštovým poriadkom alebo nie.

Neuniklo pozornosti súdu, že na prítomnosť konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 23. 10. 2012 (ktorá vyplýva i z predloženého administratívneho spisu) poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Žalobca až následne v podaní doručenom súdu dňa 03. 07. 2015 (teda nepochybne po uplynutí lehoty na podanie žaloby) priznal, že konateľ žalobcu sa výsluchu tohto svedka zúčastnil, ale nakoľko sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, nebola prítomná žiadna osoba, ktorá by vykonala preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak. V tomto podaní žalobca tvrdil, že z dôvodu absencie prekladateľa na pojednávaní, konateľ nebol riadne oboznámený s jeho priebehom, nemohol sa vyjadrovať, klásť otázky a boli teda porušené jeho práva v zmysle ust. § 45 ods. 1, písm. e/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z administratívneho spisu súd zistil, že na ústnom pojednávaní dňa 23. 10. 2012, kedy bol vykonaný výsluch svedka W. I., sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, ktorý nepožiadal o ustanovenie tlmočníka za účelom tlmočenia priebehu ústneho pojednávania, nemal námietky proti priebehu pojednávania, na vypočúvaného svedka nemal žiadne otázky a sám odpovedal na otázku správcu dane, pričom zápisnicu o ústnom pojednávaní na znak súhlasu podpísal. V odvolaní zo dňa 02. 09. 2014 ako i v samotnej žalobe žalobca namietal len nedoručenie upovedomenia o výsluchu svedka. Až v dôsledku vyjadrenia žalovaného, ktorý poukázal na to, že konateľ žalobca sa zúčastnil výsluchu svedka, začal žalobca namietať, že jeho konateľ nemohol klásť svedkovi otázky, lebo je cudzí štátny príslušník (občan Maďarska), neovláda slovenský jazyk, nevie ako prebiehal výsluch svedka, nemohol sa vyjadrovať, lebo správca dane mu nezabezpečil tlmočníka.

Súd nemohol prihliadnuť ani na túto námietku, lebo sa jedná o rozšírenie dôvodov podanej žaloby po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia žalobou napadnutého a súdom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čo je v rozpore s koncentračnou zásadou vyplývajúcou z ust. § 250h ods. 1 OSP. Súd však poukazuje na zápisnice založené v administratívnom spise a z ich obsahu je zrejmé, že procesných úkonov vykonávaných správcom dane sa spolu s konateľom žalobcu zúčastňoval externý účtovník žalobcu za účelom tlmočenia priebehu ústneho pojednávania. Ústneho pojednávania dňa 23. 10. 2012 sa však zúčastnil sám konateľ žalobcu, čo mu nebránilo v tom, aby ako maďarský štátny občan odpovedal na otázku správcu dane, napriek tomu, že podľa tvrdenia v podaní doručenom súdu dňa 03. 07. 2015 neovláda slovenský jazyk a správca dane mu nezabezpečil tlmočníka.

O tom, že žalobca o takomto postupe a možnosti vedel, svedčí aj tá skutočnosť, že na ústnom pojednávaní dňa 03. 07. 2014 poveril prekladom zo slovenského jazyku do maďarského jazyka inú osobu - externého účtovníka a všetky jeho písomné podania boli podávané v slovenskom jazyku a podpísané konateľom daňového subjektu (žalobca). Pokiaľ sa na výsluch svedka W. I. dostavil konateľ žalobcu bez sprievodu osoby, ktorá by mu bola tlmočila priebeh pojednávania a výsluch svedka, bolo jeho právom (vo vlastnom záujme) požiadať správcu dane pred začatím pojednávania, resp. výsluchu svedka o zabezpečenie tlmočníka. Pokiaľ tak neurobil, nemôže súd žalobcovi prisvedčiť, že boli porušené ústavné práva žalobcu, ktorý je slovenskou právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej konateľ je zahraničný štátny občan a tiež daňovým subjektom, u ktorého správca dane vykonával daňovú kontrolu (účastník daňového konania). I keď konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ako štatutárny orgán spoločnosti, koná v mene tejto právnickej osoby vo všetkých veciach, nie je povinný osobne v konaní pred daňovým orgánom daňový subjekt zastupovať. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani zo zaužívanej obchodnej praxe a je obvyklé, že v daňových veciach konajú za podnikateľov napr. účtovníci, resp. odborníci na daňovú problematiku. Daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Z predloženom administratívneho spisu nevyplýva ani to, že by správca dane trval na osobnej účasti konateľa žalobcu pri výsluchu svedka. Iba v prípade, ak by účastníkom daňového konania bol zahraničný občan a správca dane by trval na tom, že tento je povinný pri výkone daňovej kontroly niečo osobne vykonať, resp. by trval na tom, že konateľ žalobcu (zahraničný občan) je povinný osobne sa vyjadriť k určitým skutočnostiam, resp. niečo iné osobne vykonať a tento zahraničný štátny občan by si uplatnil svoje právo na tlmočníka, bolo by povinnosťou správcu dane mu tohto tlmočníka zabezpečiť. Takáto situácia však v predmetnom prípade nenastala a žalobca ani v odvolacom daňovom konaní nežiadal o ustanovenie tlmočníka. Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly písomne vyjadroval v slovenskom jazyku, pričom jeho podania sú opatrené podpisom konateľa a pokiaľ tvrdí, že nebol riadne oboznámený s priebehom pojednávania konaného dňa 23. 10. 2012, o toto právo sa sám pripravil v dôsledku toho, že na pojednávanie prišiel osobne (napriek tomu, že správca dane na tom netrval), pričom si nezabezpečil osobu, ktorá by mu priebeh pojednávania tlmočila (ako to robil predtým) a ani nepožiadal o ustanovenie tlmočníka. Výsluch predvolaného svedka vykonaný dňa 23. 10. 2012 naviac podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci označiť za "kľúčový" (ako to uviedol žalobca v podanej žalobe), a to vzhľadom k obsahu výpovede svedka, nakoľko tento sa vo svojej výpovedi žiadnym spôsobom nevyjadroval k dodaniu tovaru (motorové vozidlá) odberateľovi Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft., Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft.. a iní odberatelia, ale bol vypočutý v súvislosti s predloženou nájomnou zmluvou zo dňa 01. 09. 2010 o nájme nehnuteľnosti, ktorá sa žiadnym spôsobom netýkala dodania motorového vozidla odberateľovi do Maďarska, resp. žalobca žiadny súvis nepreukázal. Takýto názor súdu vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 01. 2011 v konaní pod sp. zn. . (zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v tomto smere nepriniesla žiadnu zmenu, pokiaľ ide o zastupovanie v daňovom konaní, resp. používanie jazyka.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (motorové vozidlá), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry vystavená pre odberateľov Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku) dodať označenému daňovému subjektu v Maďarsku v II. štvrťroku 2011 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za II. štvrťrok roku 2011 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom v rámci daňovej kontroly nepreukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

Z oznámenia maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že podľa údajov zo systému VIES odberateľ žalobcu, t. j. spoločnosť Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. nadobudnutie tovaru nedeklarovala Obe spoločnosti vstúpili do likvidácie. Zistenia maďarskej daňovej správy nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska. Z týchto dokladov a zo zistení maďarskej daňovej správy

nie je zrejmé, kto a akým spôsobom vykonal, resp. zabezpečil prepravu tohto vozidla do Maďarska. Na listinách v maďarskom jazyku, ktoré žalobca predložil k faktúram za II. štvrťrok 2011, je uvedená spoločnosť TOMPEX Kft. Maďarská daňová správa oznámila, že podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti prepravu tovaru vykonal žalobca, tovar bol privezený na prívese/návese bez EČV, ale nevie, o aké motorové vozidlá sa jedná, preprava však nebola vykonaná vozidlom spoločnosti TOMPEX Kft.

V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladom sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - motorové vozidlá v kontrolovanom zdaňovacom období podľa predložených faktúr dodal do Maďarska uvedeným odberateľom, t. j. spoločnosti Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. Dodanie tovaru odberateľom do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúr vystavených pre odberateľov (odberateľmi nepotvrdené) a pripojenými príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré ale nemajú základné náležitosti účtovného dokladu (je bez podpisu, nie je z neho ani zrejmé, kto uvedenú sumu prevzal). Tieto doklady jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal ani nadobudnutie tovaru, pri ktorom deklaroval jeho vývoz do Maďarska. Ani na základe dožiadania o poskytnutie daňových informácií, maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru spoločnosti Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. ako odberateľovi zo strany žalobcu ako dodávateľa podľa vyššie uvedenej faktúry.

Žalobcom predložené faktúry o dodávke tovaru pre deklarovaných odberateľov do Maďarska neobsahujú ani údaje, ktoré dňový doklad musí obsahovať podľa ust. § 71, ods. 2, písm. h/, resp. ust. 72 ods. 2, písm. h/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani y pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, resp. odkaz na § 42 alebo 43 tohto zákona, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.

Konateľ žalobcu bol s výsledkami zistení maďarskej daňovej správy preukázateľne oboznámený, pričom v písomnom podaní (bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia) uviedol, že tovar nakúpil od rôznych spoločností cez internet a tovar aj prepravu objednával telefonicky. Takéto vyjadrenie žalobcu s poukazom na vyššie uvedené zistenia jednoznačne nepreukazuje a nepotvrdzuje dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania tovaru oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa, teda na daňový subjekt v štáte, do ktorého bol tovar dodaný. S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným odberateľom do Maďarska (Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft.), ktorý nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nezaplatil daň z pridanej hodnoty v Maďarsku, čo jednoznačne potvrdila maďarská daňová správa.

V zmysle ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu faktúry (ktoré žalobca predložil, ale nie je z nich zrejmé, že odberateľ podľa nej skutočne tovar prevzal a neobsahuje vyššie uvedené zákonom stanovené náležitosti), ale nejasné bolo, kto prepravu vykonal. Je potrebné rozlišovať medzi tým, či dodávateľ alebo odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či prepravu tovaru vykoná dodávateľ a v takom prípade je povinný predložiť písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou (ust. § 43 ods. 5, písm. b/ vyššie citovaného zákona). V prípade, ak prepravu tovaru vykoná sám odberateľ, je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). Žalobca ako deklarovaný dodávateľ žiadny takýto doklad nepredložil a vzhľadom na oznámenie maďarskej daňovej správy ohľadne vykonania prepravy ani nepreukázal, kto prepravu

vozidla do Maďarska vykonal. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty.

V danej veci súd vychádzal z ustálenej praxe a judikatúry súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. , v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že "členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala". I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke vozidla, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, teda spoločnosti Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft., na ktoré prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladový listy nadobúdateľa, resp. i doklad CMR. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci žalobca nepredložil ani medzinárodný nákladný list, ktorý je predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Z ust. čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.

Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C 146/05 "Albert Collé" ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci "Teleos plc.", v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (napr. i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. ).

Rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci vychádzajú zo zistenia, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom (ale nepreukázanom) vývoze tovaru do Maďarska. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období stanovoval kumulatívne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal.

Súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt správne deklaroval a preukázal. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne plnenie) odberateľovi. Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Maďarska pre spoločnosti Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft.,

teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku roku 2011 v sume18.230,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie u žalobcu, ako to deklaroval v daňovom priznaní a podľa predložených dokladov za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

Záverom je potrebné uviesť, že súd na pojednávaní za prítomnosti tlmočníka z jazyka maďarského vypočul konateľa spoločnosti žalobcu, ktorý len zopakoval, že boli porušené jeho práva v tom zmysle, že mu dali podpísať takú zápisnicu, ktorá nezodpovedá skutočnostiam a iné porušenie jeho práv nevedel uviesť. Pokiaľ touto zápisnicou mienil zápisnicu spísanú dňa 03. 07. 2014 táto bola spísaná za účasti konateľa žalobcu a v prítomnosti N. I. ako externého účtovníka (ktorého konateľ poveril prekladom zo slovenského jazyka do maďarského) a v súlade so zákonom mu boli poskytnuté potrebné poučenia, konateľ žalobcu sa vo veci vyjadril a zápisnicu spolu s osobou, ktorá mu zabezpečovala tlmočenie podpísal. K námietkam žalobcu ohľadne zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 03. 2012 je potrebné uviesť, že táto bola spísaná pred začatím daňovej kontroly za prítomnosti konateľa žalobcu a externej účtovníčky, ktorú poveril prekladom zo slovenského jazyka do jazyka maďarského a týkala sa iných zdaňovacích období. Správca dane požiadal žalobcu, aby v určenej lehote oznámil mená osôb, ktoré konali za spoločnosti, s ktorými žalobca jednal a ktoré od neho prevzali dodaný tovar, vrátane miesta, kde sa tak stalo. Konateľ žalobcu túto zápisnicu podpísal spolu s externou účtovníčkou, pričom nemal žiadne námietky proti jej obsahu, resp. proti nesprávnemu prekladu (tieto prvýkrát namietal až v priebehu súdneho konania v podaní bez uvedenia dátumu, ktoré bolo doručené súdu dňa 03. 07. 2015, teda viac ako tri roky po spísaní zápisnice). Nakoľko žalobca týmto požiadavkám správcu dane nevyhovel, následne sa u neho dňa 11. 06. 2012 začala daňová kontrola. Za splnenie požiadavky správu dane nemožno považovať písomné vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo reakciou na predmetnú výzvu správcu dane a ani žalobcom predložené listinné doklady (faktúru a listiny spolu s ňou predložené, príjmový pokladničný doklad), resp. nájomnú zmluvu.

Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Súd je toho názoru, že neznalosť zákona neospravedlňuje ("ignorantia iuris non excusat"), a preto aj v podnikateľskej sfére sa následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní (napr. rozsudky NS SR č. , č. ). Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oslobodenia dane podľa zákona o DPH, t. j. intrakomunitárne dodanie tovaru do iného štátu v rámci Európskej únie.

Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky a teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH a preto predpokladom takéhoto postupu bolo aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Maďarsku aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , rozsudok SD EU C-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode - dodanie tovaru spoločnostiam Think Forward Biztonsági és Szolgáltató Kft. a Quadcar Szolgáltató es Kereskedelmi Kft. so sídlom v Maďarsku.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23. 02. 2011 (na ktorý poukazuje i žalovaný), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 24 ods. 2 daňového poriadku, v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR , , ).

Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach o porušení zákona o DPH, keďže neboli splnené podmienky pre oslobodenia dane a ani zákonné podmienky pre odpočet DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH (žalobca si v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil nadmerný odpočet v sume 104,60 eur, pričom daňovou kontrolou bol zistený daňová rozdiel 18.230,00 eur). Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňový orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).