Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-54-2016.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Subarea
11Co/54/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ S. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja odporcovia bytom J. XXXX/XX, N., t.č. bytom I. XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 1.511 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 08. októbra 2015, č.k. 7C/834/2014-68, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 16,88 eur do rúk jeho advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa návrh zamietol, odporcom náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia v sume 79,76 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcom ako plne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,52 eur a to za dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) a písomné vyjadrenie k návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/), spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 8,39 eur ( § 16 ods. 3). Z takto uplatnených trov právneho zastúpenia však súd prvého stupňa považoval za účelne vynaložené iba trov v časti odmeny za 1 úkon právnej služby - za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 71,37 eur a sumy 8,39 eur titulom jedného režijného paušálu, druhý úkon bol neúčelný. Vedľajší účastník vstúpil do konania bez kontaktovania odporcov, následne sa písomne vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti, hoci vzhľadom na jeho cieľ a úlohu, ktorými sú obrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne spotrebiteľa ochraňovať. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a ani hospodárnosti konania, a navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie potom neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta. Po posúdení i samotného obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý bol naformulovaný v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach v iných konaniach mal súd za to, že samotnej ochrany konkrétnych odporcov
sa týkala iba jedna strana A4, keďže vedľajší účastník vo svojich vyjadreniach mení iba základné údaje ako číslo a dátum zmluvy, výšku žalovanej sumy, výšku odporcom zaplatenej sumy zistenej z listín, zaslaných súdom. Písomné vyjadrenie k návrhu je zväčša prefabrikovaný vzor, takže právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v časti tohto vyjadrenia súd vyhodnotil ako nadbytočné a nehospodárne. Okrem toho v rámci rozhodovacej činnosti súdov sa obdobné spory už po dobu dvoch rokov rozhodujú a po právoplatnosti sa rozhodnutia zverejňujú na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, pričom vedľajší účastník neuviedol na obranu odporcov žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré sú súdu známe z už zaužívanej súdnej praxe, takže vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu mohol odporcom už v rámci prvej porady s klientom poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Navyše, keďže ide o združenie na ochranu spotrebiteľa, vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v takýchto súdnych konaniach, nakoľko podľa údajov registrácie MV SR má vo svojich radoch za členov osoby, majúce právnické vzdelanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Odvolanie odôvodnil nezákonnosťou postupu súdu prvého stupňa, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia, čím však navrhovateľ nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať, ale napáda otázku účelnosti nákladov na toto zastúpenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi priznal iba trovy právneho zastúpenia za 1 úkon, pri súčasnom konštatovaní neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ako celku. Súd v rozhodnutí argumentoval, že predloženie písomného podania ( „prefabrikovaný vzor vyjadrenia“) nie je účelným úkonom, preto mu za tento úkon náhradu nepriznal a podľa názoru navrhovateľa z toho vyplýva, že ani samotné prevzatie zastúpenia za účelom predloženia opakovaného podania nemá charakter účelného úkonu. Nakoľko výsledok právneho zastupovania, ktorým je predloženie písomného vyjadrenia súd považoval za neúčelné, potom logicky aj samotné prevzatie zastúpenia má charakter neúčelnosti, pretože neprinieslo žiadny reálny výsledok a z uvedených dôvodov bolo priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nezákonné. Nezákonnosť postupu súdu vyplýva aj z toho, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť zákonom č. 353/2014 Z.z. predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník túto povinnosť nesplnil a vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom, že odporca ani nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je). K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania po tom, čo mu boli prvostupňovým súdom zaslané listinné dôkazy, podal vo veci jeho právny zástupca kvalifikované vyjadrenie, v ktorom poukázal na absenciu zákonom predpísaných náležitostí úverovej zmluvy, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na výšku reálne vyplatenej sumy odporcovi a sumy ním uhradenej je tak žaloba nedôvodná a naopak, odporcom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu preplatenia úveru, s ktorým právnym názorom sa aj súd prvého stupňa stotožnil a žalobu zamietol pričom navrhovateľovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Uviedol, že má vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadali ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky ani na premlčanie nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a priaznivejší výsledok pre spotrebiteľa bol dosiahnutý až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný navrhovateľ v zastúpení advokátom si uplatnil už v žalobe nárok na náhradu trov právneho zastúpenia napriek tomu, že tento návrh bol jedným z mnohých totožných návrhov, ktoré majú formulárový charakter. Naopak právny zástupca vedľajšieho účastníka musel podrobne návrh s prílohami preštudovať a následne podať kvalifikované vyjadrenie v tejto konkrétnej veci, pričom poukázal na to, že sa nejedná o vyjadrenie všeobecné ale individualizované vo vzťahu ku konkrétnemu žalobnému návrhu. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na právnu úpravu zavedenú zákonom č. 353/2014 Z.z., táto nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2015, a k vstupu vedľajšieho účastníka do konania došlo pred účinnosťou tejto novely. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania vedľajšieho účastníka. Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a napokon podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. decembra 2014, do konania vstúpi (vedľajší účastník) buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v aktuálnom znení, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu (podľa pozn. 10b/ v O. s. p. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Odvolací súd je toho názoru, že i keď novelizácia O.s.p. vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nemá prechodné ustanovenia, nemožno novelizované ustanovenie § 93 ods. 3 zákona vykladať tak, že by sa aj relevancia úkonu vykonaného do 31. decembra 2014 podmieňovala úkonom (v prejednávanej veci súhlasom účastníka - odporcov), ktorý v čase jeho vykonania nebol potrebný. V prejednávanej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej na jednej strane vystupuje navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporcovia ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, dňa 21.12.2014 oznámil konajúcemu súdu svoj vstup do konania na strane odporcov v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom k uvedenému dňu, kedy súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, nebol potrebný. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výhrada odvolateľa, že by pre absenciu tohto súhlasu ani nemal v prejednávanej veci procesné postavenie vedľajšieho účastníka, je nedôvodná. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcov ako spotrebiteľov a keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník v zmysle ust. § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p., možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými jeho atribútmi, teda i so samozrejmosťou práva na náhradu trov konania.
Odvolací súd preto vyhodnotil ako nesprávny záver súdu prvého stupňa, že právne zastúpenie je neopodstatnené u združenia na ochranu spotrebiteľa s ohľadom na jeho cieľ, ktorým je ochrana spotrebiteľa, a v takýchto konaniach by malo byť potom združenie z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc, rovnako je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie práva na zastúpenie advokátom irelevantné, či má združenie vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním. Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňuje možnosť zastúpenia advokátom nedostatkom odborných znalostí účastníka a teda ani nevylučuje, aby sa tiež účastník odborne spôsobilý hájiť záujmy svoje alebo inej osoby, v konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť advokátom, a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.
V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s názorom navrhovateľa o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ sa proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 1.511 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo spotrebiteľského úveru, dňa 21.12.2014 na podporu odporcov vstúpilo do konania Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2015 považovalo žalobu za bezdôvodnú, argumentujúc neplatnosťou dojednania týkajúceho sa ročnej úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj dôvodmi, pre ktoré je nutné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov s tým, že vzhľadom na už vykonané platby zo strany odporcov je celý poskytnutý úver splatený. Vyjadrenie sa týkalo konkrétnych účastníkov konania a konkrétnej veci, obsahovalo právne relevantné úvahy a niet žiadneho dôvodu považovať tento úkon právnej služby za neúčelný. Odvolací súd si teda neosvojil stanovisko prvostupňového súdu o opakovanom a právne nenáročnom podaní vedľajšieho účastníka, pretože aby bolo možné pristúpiť k úvahám o bezdôvodnosti žaloby v tomto prípade, bolo potrebné oboznámiť sa s problémom podstaty nároku, jeho vzniku, existencie a posúdiť charakter jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy a pod., pričom súd prvého stupňa návrh v celosti zamietol a to prakticky z dôvodov, uvádzaných práve vedľajším účastníkom. Preto tvrdenie, že by čo i len jeden z dvoch úkonov právnej služby, vykonaných právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci bol neúčelný, nie je správne, rovnako ako tvrdenie, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Keďže potom boli v spore odporcovia plne úspešní, patrila aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na ich strane, náhrada trov konania v zmysle ust. § 137, § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré si riadne a v správnej výške uplatnil ako trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., preto bolo namieste mu ich priznať ( čo prvostupňový súd aj urobil, hoci len za jeden úkon právnej služby). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 16,88 eur a nie v sume 17,38 eur, tak ako žiadal vedľajší účastník, ako vyplýva z ním predloženej špecifikácie. Predmetom odvolacieho konania boli len trovy konania priznané súdom vo výške 79,76 eur, čo je tarifná hodnota veci v odvolacom konaní (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.), preto odmena patrí iba vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, čo nie je 8,80 eur, ale 8,30 eur v súlade s § 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky a k tomu režijný paušál vo výške 8,58 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 16,88 eur. Senát krajského súdu prijal uvedené rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.