Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5T-125-2014.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/125/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej J.. I. C., pre prečin marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16. 03. 2016 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná J.. I. C. rod. E., nar. XX. XX. XXXX vo X., trvale bytom X., L. XXXX/XX,
uznáva sa za vinnú, preto že
ako osoba povinná uhradiť sumu 473,63 Eur s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21 Ro 22/2010 zo dňa 04.03.2010, právoplatného dňa 31.03.2010, vykonateľného dňa 07.04.2010, dňa 09. apríla 2014 v čase o 06.15 h na Ul. L. Č.. XXXX/XX vo X. odoprela exekútorským koncipientom I.. C. B. a I.. I. C. vykonávajúcim exekúciu pod č. EX 1467/10 v mene súdneho exekútora I.. D. Q., zastupujúceho súdnu exekútorku C.. B. C. vstup do bytu č. 6, za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí tak, že napriek upovedomeniu o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí a napriek poučeniu o oprávnení exekútora urobiť prehliadku bytu a spísať hnuteľné veci neumožnila zamestnancom súdneho exekútora vstúpiť do bytu, svojim telom bránila otvoriť dvere do bytu, ktoré držala a opakovane uzatvorila, čím znemožnila spísanie a odhadnutie vecí a uspokojenie pohľadávky oprávneného,
teda
marila exekučné konanie tým, že znemožnila, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla,
čím spáchala
prečin marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 243a ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd dňa 29.07.2014 pod sp. zn. 2Pv/291/14/6611 obžalobu na J.. I. C., pre prečin marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Obžalovaná J.. I. C. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravila žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení uviedla, že nevie, čo by k tomu ešte dodala, pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, tak vypovedala pravdu. Ona bola vtedy v šoku, už si to nepamätá.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený I.. G. G., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že sa odvoláva na § 23 Zákona o advokácii, a poukázal na to, že je viazaný mlčanlivosťou, pričom jeho klient Thorpe recovery, s.r.o. ho nezbavil mlčanlivosti. Čo sa týka samotného skutku, k tomu by sa ani on, ani jeho klient nevedel vyjadriť, nakoľko pri ňom neboli prítomní.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok C. Š., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že dňa 09. 04. 2014 zhruba o 06.00 hod. vošiel do spálne syn obžalovanej s tým, že v byte sú exekútori. On vyšiel zo spálne, pričom v byte stál nejaký pán a slečna, ktorí oznámili, že prišli spisovať majetok kvôli exekúcii. Keďže už stáli v chodbe v byte, tak ich vytlačil von pred dvere, pričom von stáli ešte jedna slečna a dvaja štátni policajti. On im slušne vysvetlil, že prebieha exekúcia u I.. Ď., ktorá predchádza tejto exekúcii, a že ak nemajú súhlas od I.. Ď., že ich do bytu nepustí. Oni sa ale stále chceli tlačiť do bytu, tak zhruba o 06.30 hod. on išiel von z bytu, že pôjde do úradu I.. Ď.. Vzhľadom na hodinu bol ale tento úrad ešte zavretý, a keď sa do bytu vrátil zhruba o 07.00 hod., už tam nikto nebol. Keď odchádzal z bytu k I.. Ď., dole na prízemí vchodu ešte stáli dvaja mestskí policajti. Ďalej poukázal na to, že v exekučnom príkaze I.. Ď. je jasne uvedené, že sa obžalovanej zakazuje nakladať s jej majetkom. Keby vtedy exekútori, ktorí prišli spisovať majetok počkali, mohlo sa to vyriešiť. Oni po celý čas komunikovali s ním, obžalovaná stála za ním, bola rozrušená a nekomunikovala s nimi. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že vtedy I.. Ď. nezastihol, pretože bolo pred siedmou, takže úrad bol zatvorený, a exekútor mu ani nebral telefón. Pokiaľ by I.. Ď. dal na spisovanie súhlas, tak by ich svedok vpustil do bytu, celú dobu toto riešil za obžalovanú, komunikoval s pánom L. od exekútorky I.. C., vysvetlil mu celú situáciu, dovtedy s tým nebol problém, až kým neprišli spisovať majetok rovno v deň narodenín obžalovanej. Tiež im vysvetlil, že dlh nemá z čoho splácať, keďže má príjem, aký má.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok B. C., syn obžalovanej, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol prítomný pri tom, ako chceli zamestnanci exekútora spísať majetok jeho matky. Ráno zvonil odspodu zvonec s tým, že nerozumel kto ide, tak otvoril vchodové dvere, a chvíľu na to zazvonil na dvere do bytu, tak ich otvoril. Tam stáli dvaja zamestnanci exekútora a dvaja policajti, povedal im nech počkajú, že ide zobudiť mamu. Keď sa vrátil, zamestnanci exekútora už boli dnu v byte, pričom mamin priateľ im povedal, nech idú von, on ostal stáť medzi dverami, svedok stál za ním a za nimi stála obžalovaná, ktorá bola ticho a plakala. So zamestnancami exekútora komunikoval len mamin priateľ. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že zamestnanci exekútora sa domáhali vstupu do bytu, nespomenul si už ale na základe čoho, on nechcel aby vošli, aj tak majetok nepatrí jeho matke, ale sestre a starkej, on im povedal, že ich do bytu nepustí. Matka s nimi nekomunikovala, bavil sa s nimi len mamin priateľ. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či vtedy zamestnanci exekútora niekoho poučovali, vedel len, že prišli spísať majetok, nič iné nevedel uviesť. Na záver uviedol, že sa bavil so zamestnancami exekútora mimo bytu, vyšiel na chodbu a povedal im, že by im ponúkol na predaj jeho auto a zamestnanci exekútora potom odišli.
Po zbavení mlčanlivosti Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj zamestnanci exekútora, svedkovia I.. I. C. a I.. C. B..
Svedok I.. I. C. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že v skorých ranných hodinách, okolo 6 až 7 hodiny spolu s kolegom a príslušníkmi polície vstúpili do bytového domu, v ktorom sa nachádzal byt obžalovanej. Zazvonili, alebo zaklopali na dvere, otvorila im obžalovaná, ktorej sa následne predstavili, keď jej povedali, kto sú a čo sme prišli robiť im odoprela vstup do bytu. Následne prebiehala komunikácia, v ktorej jej vysvetľovali, aké úkony prišli urobiť, aké sú jej práva a povinnosti, obžalovaná im ale odmietla vstup do bytu s odôvodnením, že veci nachádzajúce sa v byte sú už spísané iným exekútorom. Nasledovala dlhšia komunikácia, kedy sa snažili dostať do bytu, neskôr prišiel aj priateľ alebo druh obžalovanej, ktorý tiež uvádzal, že veci sú už spísané iným exekútorom. Keďže im nebol umožnený vstup do bytu, ustúpili od vynútenia si vstupu, a z miesta odišli. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že je presvedčený, že v tomto prípade postupovali podľa ustanovení exekučného poriadku. Pokiaľ by veci nachádzajúce sa v byte už boli predpísaným spôsobom spísané iným exekútorom, nemohli by ich poňať do súpisu. Oni stáli iba pred dverami v chodbe, preto nevideli nijaké veci dnu v byte. Na záver uviedol, že pri odchode ich na chodbe zastavil syn obžalovanej s tým, že im ponúkal na predaj jeho motorové vozidlo, zrejme Alfa Romeo, ak si dobre spomenul dokonca mal dve autá, na čo mu vysvetlili, aby v tejto veci kontaktoval exekútorský úrad, keďže na mieste to nevedeli vyriešiť. Exekútorský úrad však nekontaktoval.
Svedok I.. C. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že s kolegom I.. C. sa dostavili pred panelák, v ktorom sa nachádzal byt obžalovanej, kde ich už čakali príslušníci policajného zboru, ako aj príslušníci mestskej polície, ako zástupcovia mesta v zmysle exekučného poriadku. Zaklopali alebo zazvonili na byt obžalovanej, ktorá im otvorila dvere, následne jej vysvetlili, o čo ide, že exekútor zvolil ako spôsob exekúcie predaj hnuteľných vecí. Obžalovaná bola zároveň vyzvaná na úhradu dlhu a poučená o tom, že majú právo vstupu do bytu. Zároveň bola poučená o trestnoprávnych následkoch nevyhovenia. Komunikácia prebiehala cez pootvorené dvere, cez ne svedok videl, že v byte sú aj iné osoby a taktiež videl aj zariadenie bytu. Následne ku nim prišiel svedok, pán Š., ktorý tam uviedol, že veci sú už spísané iným exekútorom. Oni ho poučili, že nie je účastníkom konania, že s ním teda nebudú komunikovať. Obžalovanej vysvetlili, že ak veci spísal už iný exekútor, tieto nebudú poňaté do súpisu. Obžalovaná stále odmietala umožniť vstup do bytu, oni si vstup nijako nevynucovali, aj keď majú právo vstupu do nehnuteľností, ale zákon má skôr na mysli prekonanie nejakej prekážky, ako napr. zámkov, ale nerieši situáciu, keď povinný fakticky bráni vo vstupe. Spísali preto úradný záznam, ktorý sa nachádza v spise a tento podpísali aj príslušníci polície. Následne z miesta odišli. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že z miesta, na ktorom stál, videl len do chodby, a pečiatka exekútora na spísaných veciach je dosť malá, preto nevidel, že by boli veci v byte označené už iným exekútorom. Podľa jeho názoru boli dodržané všetky ustanovenia exekučného poriadku. Obžalovanú poučili o jej povinnosti umožniť im vstup do bytu, ako aj o trestnoprávnych následkoch neumožnenia tohto vstupu. Na záver uviedol, že ich na mieste kontaktoval syn obžalovanej, ktorý im uviedol, že je vlastníkom nejakého motorového vozidla, že by bol ochotný ho predať a uhradiť tak dlh jeho mamy, na čo mu vysvetlili, aby sa nasledujúci deň dostavil na exekútorský úrad. Na úrad sa však nedostavil, ani ho iným spôsobom čase, v ktorom sa dohodli, nekontaktoval.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, C. G., X. I., C. K. a C.. E. S..
Svedok C. G. v prípravnom konaní vypovedal, že je príslušníkom Mestskej polície X.. Nespomenul si už presne, bolo to ale niekedy v mesiaci apríl 2013, kedy spolu s kolegom I. boli na základe žiadosti súdneho exekútora následne na základe vyslania stálou službou vyslaný na zabezpečenie prípadného narušenia verejného poriadku pri úkone súdneho exekútora, pričom jeho meno si s odstupom času nepamätal. Bolo to vo X. na sídlisku X.. Prišli na miesto v ranných hodinách, kde ich už čakali dvaja pracovníci exekútora, ktorých mená nevedel. Povedali im, že idú vykonávať nejaké úkony ohľadom exekúcie majetku v byte. Na základe toho išli spolu s nimi hore k bytu. Tam jeden z pracovníkov exekútora zazvonil na dvere, nevedel si už ale spomenúť na to, kto dvere otvoril. Pamätal si len veľkého chlapca, bol to asi syn obžalovanej. Ten zavolal obžalovanú, hovorili jej o čo sa jedná. Ona ich ale nechcela pustiť dnu do bytu. Zamestnanci exekútora poučili obžalovanú o tom, že budú vykonávať nejaké úkony, nevedel už ale uviesť aké. Obžalovaná všetko odmietala, teda to, čo od nej požadovali. Obžalovaná bola poučená o tom, že u nej bude vykonávaný úkon a to súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte, jej reakcia
bola taká, že všetko odmietla. Medzi nimi tam prebiehala komunikácia, do ktorej sa oni nestarali, bolo to mimo nich. Spomenul si, že tam okrem nich dvoch bol syn obžalovanej, obžalovaná, dvaja príslušníci štátnej polície, nikoho iného si už nepamätal. Vzhľadom na odstup času si už nevedel presne spomenúť na priebeh toho, ako obžalovaná odoprela vstup do bytu.
Svedok X. I. v prípravnom konaní vypovedal, že je príslušníkom Mestskej polície X., pri toľkých udalostiach si nespomenul, kedy sa mal daný skutok stať, spomenul si len na to, že to bolo na L. ulici vo X.. Boli stálou službou poslaný na asistenciu k súdnemu exekútorovi, nakoľko ten zaslal prípis na Mestskú políciu so žiadosťou. Prišli tam spolu s kolegom, svedkom C. D., kde ich s úkonom, teda so súpisom vecí v byte obžalovanej oboznámili pracovníci exekútora. Išli spolu s nimi potom hore k bytu, vrátane hliadky OO PZ Zvolen. Pracovník exekútora zazvonil na byt, nespomenul si už na to, kto otvoril dvere. Bola tam ale obžalovaná, vysvetľovali jej, čo chcú, ale ona odmietala. Bola tam nejaká komunikácia, ale obžalovaná všetko odmietala. Bol tam aj syn obžalovanej, lebo uvádzal niečo s autami, že ich predá a vyplatí exekúciu. Viac si už vzhľadom na odstup času nepamätal. Podľa neho obžalovanej sa dosť dlhý čas snažili niečo vysvetliť, že majú rozhodnutie, aj ju poučovali. Nevedel uviesť, či sa exekútorský koncipienti snažili niečo obžalovanej doručiť. Jej reakcia bola taká, že odmietala všetko. Obžalovaná bola exekútorskými koncipientmi poučená o tom, že u nej bude vykonaný úkon, a to súpis hnuteľných vecí. Jej reakcia bola stále taká, že to odmietala. Pracovníci exekútora s ňou komunikovali, ale bezúspešne. Nespomenul si už na presný priebeh toho, ako obžalovaná odoprela vstup do bytu, komunikoval s ňou pracovník exekútora, oni nič neriešili, boli bokom.
Svedok C. K. v prípravnom konaní vypovedal, že je príslušníkom štátnej polície SR. S odstupom času si už nespomenul na dátum, bolo to niekedy v roku 2014, keď spolu s kolegyňou E. S. na základe žiadosti súdneho exekútora o asistenciu poskytovali súčinnosť pri výkone exekúcie. Spomenul si, že sa pred samotnou asistenciou stretli s pracovníkmi exekútora na L. ulici vo X.. Neskôr sa na miesto dostavili aj príslušníci Mestskej polície X.. Nespomenul si už na presný postup, ale išli s pracovníkmi exekútora hore k bytu obžalovanej, pričom si spomenul len na to, že táto nechcela pracovníkov exekútora vpustiť do bytu. To je celé čo si pamätal, je to už viac ako rok od skutku a denne majú v práci veľa podobných prípadov. On s kolegyňou, svedkyňou S., stáli na chodbe, presné poschodie si nespomenul. Podľa neho exekútorskí koncipienti obžalovanú poučovali, najskôr dvere nechceli otvoriť, potom dvere otvoril jej druh, obžalovaná bola pri ňom. Niečo jej tam pracovníci exekútora hovorili, ale nespomenul si už na obsah, ale vedel, že sa jej to snažili vysvetliť, teda o čo sa jedná, obžalovaná ich odmietla vpustiť do bytu. Nespomenul si už na to, či sa jej snažili niečo doručiť. Obžalovaná im hovorila, že je sestrička, že musí ísť do roboty, taktiež uvádzala, že nemá žiadny majetok, že ten je jej druha. Reakcia obžalovanej bola taká, že pracovníkov exekútora nevpustila do bytu. Nevedel uviesť, či bola obžalovaná poučená o tom, že u nej bude vykonaný úkon a to súpis hnuteľných vecí, ale vysvetľovali jej o čo sa jedná, teda predpokladá, že poučená bola. Obžalovaná ich do bytu nevpustila, tak od toho upustili, to je celé, oni tam len zabezpečovali, aby nedošlo k protiprávnemu konaniu, resp. fyzickému napadnutiu. Pri úkone boli prítomní on s kolegyňou, dvaja mestskí policajti, dvaja pracovníci exekútora, obžalovaná a jej druh.
Svedkyňa C.. E. S. v prípravnom konaní vypovedala, že s kolegom C. K. na základe žiadosti súdneho exekútora poskytovali súčinnosť pri výkone exekúcie. Bolo to v roku 2014, išli na L. ulicu vo X., kde ich čakali dvaja mladí pracovníci exekútora, niečo im ohľadne toho povedali, ale obsah si už s odstupom času nepamätala. Spolu s nimi išli k bytu, kde na zvonček zazvonili pracovníci exekútora. Najskôr nikto neotváral, potom otvoril niekto dvere, ale nespomenula si na to, kto. Vedela uviesť, že tam bola nejaká komunikácia medzi obžalovanou a pracovníkmi exekútora, ale jej obsah nevedela, oni tam len asistovali, do nich sa nestarali. Obžalovaná pracovníkov exekútora nechcela vpustiť do bytu, to je celé. Ešte si spomenula na to, že nakoniec syn obžalovanej pracovníkom exekútora ponúkol jeho auto, lebo obžalovaná im povedala, že nič nemá. Pracovníci exekútora obžalovanú poučovali, ale obsah poučenia si už svedkyňa nepamätala. Vysvetľovali, že chcú spísať jej majetok. Ona ich odmietala vpustiť do bytu. Obžalovaná bola poučená exekútorskými koncipientmi o tom, že u nej bude vykonaný úkon, a to súpis hnuteľných vecí. Obžalovaná ich však odmietla vpustiť do bytu, stále zatvárala dvere, pracovníci exekútora klopali, obžalovaná znovu otvorila, ale stále ich odmietla vpustiť dnu do bytu. Pri úkone bola prítomná ona s kolegom, dvaja pracovníci exekútora, obžalovaná, jej syn, dcéra a druh. Boli tam tiež mestskí policajti. Obžalovaná im uvádzala, že má narodeniny, že ich nevpustí, to je celé na čo si spomenula.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (čl. 1-4), platobný rozkaz (čl. 8), uznesenie (čl. 9), exekučný príkaz (čl. 10, 25-26, 27-28), príkaz na začatie exekúcie (čl. 11, 23-24), upovedomenie (čl. 12-14, 91), zápisnica o súpise (čl. 15-17), záznam (čl. 18-19), správy (čl. 20,22), pracovná zmluva (čl. 21), výpis z obchodného registra (čl. 29-36), správy na obžalovanú (čl. 93-94), odpis RT (čl. 294).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná. Tá je usvedčovaná jednak vlastnou výpoveďou, v ktorej uviedla, že zamestnancov exekútora odmietla vpustiť do bytu, taktiež je usvedčovaná výpoveďami zamestnancov exekútora, teda výpoveďami svedkov I.. C. B. a I.. I. C., ako aj výpoveďami dvoch príslušníkov Mestskej polície a dvoch príslušnej Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí boli všetci prítomní pri úkone, a to súpise hnuteľných vecí obžalovanej. Všetci títo svedkovia zhodne popísali priebeh úkonu, v rámci ktorého sa zamestnanci exekútora snažili vstúpiť do bytu obžalovanej a vykonať tak v zmysle exekučného poriadku súpis hnuteľných vecí, za účelom ich následného predaja. Svedkovia taktiež zhodne uviedli, že obžalovaná bola zo strany zamestnancov súdneho exekútora riadne poučená o jej právach a povinnostiach, ako aj o trestnoprávnych následkoch nevyhovenia výzvy. Napriek týmto poučeniam a komunikácii so zamestnancami súdneho exekútora odmietla týchto vpustiť do bytu, čím im znemožnila súpis hnuteľných vecí, ktoré by podliehali exekúcii. V prospech obžalovanej vypovedal v podstate len svedok C. Š., ktorý uviedol, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte už boli spísané iným súdnym exekútorom. Táto skutočnosť ale žiadnym spôsobom nezbavuje obžalovanú viny, pretože v zmysle exekučného poriadku, pokiaľ by veci v byte boli spísané iným súdnym exekútorom, tieto by zamestnanci súdneho exekútora už nemohli spísať do súpisu. Túto skutočnosť ale nemohli nijakým spôsobom preveriť, pretože obžalovaná im neumožnila vstup do bytu. Taktiež v zmysle exekučného poriadku je možné exekúciu viesť rôznym spôsobom, nielen predajom hnuteľných vecí. Obžalovaná ale svojím konaním neumožnila súdnemu exekútorovi vstup do bytu, čím mu znemožnila ohliadku hnuteľných vecí a ich prípadný následný súpis. Vina obžalovanej bola preto podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná, súd preto uznal jej vinu v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 243a ods. 1 písm. b) Trestného zákona kto marí exekučné konanie tým, že znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaná J.. I. C. tak svojím konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože marila exekučné konanie tým, že znemožnila, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade obžalovanej je potom trestná sadzby trestu odňatia slobody vo výmere až 16 mesiacov.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že nemá žiadny záznam v registri trestov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd napriek tomu, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, neukladal alternatívny trest, a to trest peňažný, pretože vzhľadom na majetkové pomery obžalovanej a druh trestného činu je zrejmé, že tento by nesplnil svoj účel. Súd zároveň výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej doby vo výmere dvanástich mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takto uložený trest je podľa názoru súdu postačujúci, spĺňa atribúty generálnej a individuálnej prevencie, dostatočne ochráni spoločnosť a zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovanú.
Poškodený si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, súd preto o tomto nároku nijakým spôsobom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.