Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6Cb/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu S & T Slovakia, s. r. o., so sídlom 821 05 Bratislava - Ružinov, Mlynské Nivy 71, IČO: 31 349 935, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, TCT Mlynské Nivy 10, IČO: 47 239 921 proti žalovanému AGB GROUP, s. r. o., so sídlom 976 64 Beňuš 496, IČO: 44 570 554, zast. URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 35 646 181 v konaní o zaplatenie 625.325,97 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 625.325,97 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 538.121,39 Eur od 16.10.2018 až do zaplatenia, zo sumy 437.204,58 Eur od 16.10.2018 do 25.01.2019, zo sumy 137.204,58 od 26.01.2019 do 23.08.2019 a zo sumy 87.204,58 od 24.08.2019 až do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní tento nárok zdôvodnil tak, že žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené faktúry, jednu vo výške 538.121,39 Eur, splatnú 16.08.2018, ktorá nebola zaplatená vôbec a druhú vo výške 437.204,58, splatnú 16.08.2018, ktorá bola zaplatená čiastočne úhradami vo výške 300.000,- Eur (25.01.2019) a vo výške 50.000,- Eur (23.08.2019). Aktuálna výška dlžnej sumy z druhej uvedenej faktúry je teda 87.204,58 Eur a celková výška dlhu 625.325,97 Eur. Ako ďalej žalobca v tomto návrhu uviedol, na základe dohody o zmene splatnosti záväzkov žalovaný písomne uznal existenciu záväzkov a spolu so žalobcom sa dohodli na predĺžení splatnosti záväzkov do 15.10.2018.

2. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. , zo dňa 11.02.2022, ktorým bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor a uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, preto žiada platobný rozkaz zrušiť, vec prejednať a žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na zdôvodnenie odporu žalovaný s poukazom na ustanovenie (ďalej len ) namietol, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobe znemožňujú vymedziť predmet sporu a jeho subsumovanie pod konkrétnu právnu normu. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Žalobca v predmetnej veci najmä neuviedol rozhodujúce skutočnosti, tvoriace základ pre uplatnený nárok, nie je zrejmé akú zmluvu a s akým obsahom strany uzavreli, aký tovar a v akom rozsahu v akej dobe mal žalobca žalovanému dodať, nebola uvedená ani cena, za ktorú mal žalobca dodať tovar pre žalovaného. Z doložených listín síce vyplýva, že medzi stranami mala byť uzavretá kúpna zmluva podľa a nasledovných

, avšak takáto zmluva nebola ako listinný dôkaz súdu predložená, žalobca nepreukázal, že vôbec k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, na základe dohody o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy o predmete dodania, cene, množstve a termíne. Z dôkazov nevyplýva ani to, aká bola dojednaná cena za dodanie tovaru medzi stranami. Doložené faktúry či dodacie listy neobsahujú údaj o cene za dodaný tovar. Uvedená skutočnosť teda nevyplýva ani z týchto listinných dôkazov. Podľa názoru žalovaného k uzavretiu takejto zmluvy ani nedošlo. K doloženej dohode o zmene splatnosti záväzkov, kde mal žalovaný písomne uznať ich existenciu v zmysle , žalovaný uviedol, že nedošlo k platnému uznaniu záväzkov v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, keďže zákon vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok voči veriteľovi, avšak v tomto prípade to splnené nebolo, keďže prílohou dohody nie sú predmetné zmluvy, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok v predmetnom konaní a tieto neboli doložené ani v súdnom konaní. Žalobca tak nemohol uznať svoj určitý záväzok, keď absentuje hmotnoprávny základ, na základe ktorého malo k uznaniu dôjsť. Žalobca tiež neuviedol, na základe čoho si uplatnil nárok na úroky z omeškania v rozsahu uvedenom v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Napokon žalovaný namietol, že pochybnosť o žalobcovom nároku, resp. o existencii zmlúv vyplýva aj z toho, že žalobca uviedol, že uplatňovaný nárok neuvádza v kontrolnom výkaze tzn. že predmetné faktúry, z ktorých uplatňuje svoj nárok, neuviedol v kontrolnom výkaze DPH.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na ustanovenie () o uznaní záväzku, v nadväznosti na dôkaznú situáciu v zmysle , poukázal taktiež na nelogický argument vo vyjadrení žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal uznať dlh za nedodaný tovar alebo za tovar dodaný s vadami. Žalobca ďalej poukázal na princíp výkladu zmlúv, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, ktorý rešpektuje autonómiu zmluvných strán, povahu súkromného práva a s tým spojenú spoločensko hospodársku funkcia zmluvy, pričom pre vznik zmluvného vzťahu je základnou podmienkou predovšetkým zhoda vôle zmluvných strán v obsahu zmluvy a táto následne vzniká, ak sa strany dohodnú na obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu príjme návrh na uzatvorenú zmluvu. Ak preto žalovaný uvádza, že existujú pochybnosti o tom, či bola uzatvorená kúpna zmluva, potom v zmysle uvedeného takáto pochybnosť nepostačuje na to, aby bol úkon považovaný za neplatný. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by takáto pochybnosť vyplývala. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna úprava povinnosti účastníkov, kde obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Toto bremeno (tvrdenia aj dôkazné) teda vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu a v priebehu konania sa môže aj meniť. Najmä však na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Žalobca ako veriteľ v tomto prípade spoľahlivo preukázal danosť svojho nároku listinnými dôkazmi a je teda na žalovanom, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Žalovaný sa však žiadnym spôsobom k obsahu uplatňovaného nároku nevyjadril.

4. Na základe uvedeného sa súd zaoberal v prvom rade vznesenou námietkou žalovaného, ktorý poukázal na nesplnenie povinnosti žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti vo svojej žalobe, v zmysle . Súd pritom vychádzal z toho, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Zákon svojou formuláciou v („... sa uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ...“) stanovuje povinnosť žalobcu tieto skutočnosti uviesť, kvalitatívne zároveň stanovuje povinnosť pravdivého a úplného opisu. Následne v ustanovení zákon stanovuje nemožnosť nahradiť tento opis odkazom na označené dôkazy. Žalobca teda musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke. Ak potom žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia, ale len niektoré (tj. povinnosť tvrdenia splní len čiastočne), spravidla nemusí ísť o vadu žaloby s následkom odmietnutia, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak by totiž nárok nebolo možné individualizovať a súd by tak nemal možnosť ustáliť predmet konania na základe podanej žaloby, bolo by nevyhnutné postupovať v zmysle .

5. V tomto prípade začatie konania bolo inicializované zo strany žalobcu podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu pred upomínacím súdom, v zmysle osobitného právneho predpisu (vo vzťahu k ), o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle , uvedeného zákona na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie

určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“) a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

6. Pre účely upomínacieho konania teda postačuje menší štandard podaného návrhu, ktorý bol v tomto prípade nepochybne splnený tým, že žalobca konkretizoval dve vystavené faktúry voči žalovanému, a to jednak číslami faktúr, dátumami ich splatnosti a aj sumami, na ktoré faktúry zneli. Rovnako v návrhu žalobca uviedol aj formuláciu, že voči žalovanému eviduje neuhradené faktúry, ktoré následne konkretizoval. Pre vydanie platobného rozkazu zo strany upomínacieho súdu tak boli splnené zákonné podmienky citované vyššie. Konanie sa však v dôsledku podaného odporu a následného návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní dostalo do svojej druhej fázy, a to prejednania pred všeobecným súdom v zmysle . Ako je uvedené vyššie, vo svojom vyjadrení k odporu žalobca (napriek námietkam žalovaného) žiadnym spôsobom skutkové tvrdenia nedoplnil a obmedzil sa na právnu argumentáciu, resp. polemiku s argumentami žalovaného. Toto podanie žalobcu neobsahuje žiadne doplnenie skutkových tvrdení, teda tvrdenie v akomkoľvek smere o tom, že k niečomu došlo, k niečomu nedošlo, niekto niečo vykonal či nevykonal. Berúc teda do úvahy obsah obidvoch týchto podaní žalobcu (návrh na vydanie platobného rozkazu a vyjadrenie k odporu) bolo možné sumarizovať skutkové tvrdenia tak, že žalobca vystavil voči žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 16.08.2018, na sumu 538.121,39 Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 16.08.2018, na sumu 437.204,58 Eur, pričom aktuálna výška nezaplatenej sumy z druhej uvedenej faktúry je 87.204,58 Eur, v dôsledku dvoch vykonaných úhrad zo strany žalovaného, ďalej že došlo k uzavretiu dohody o zmene splatnosti záväzkov, kde žalovaný písomne uznal existenciu záväzkov a so žalobcom sa dohodol na predĺžení ich splatnosti do 15.10.2018, napokon že celková výška dlhu ku dňu podania žaloby je 625.325,97 Eur. Nič viac už tieto podania k skutkovým okolnostiam neobsahovali.

7. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že je dostatočne možné individualizovať uplatnený nárok vo vzťahu k účtovným dokladom žalobcu voči žalovanému v určitej výške, ako aj skutočnosť, že by malo ísť o záväzok, ktorý medzi stranami sporu vznikol a ktorého existenciu mal žalovaný písomne uznať. Nepriamo z návrhu na vydanie platobného rozkazu a z vyjadrenia k odporu tiež bolo možné dovodiť právnu kvalifikáciu, a to že ide o obchodnoprávny záväzok. Na základe toho súd v prvom rade dospel k záveru, že tu nie je dôvod na postup podľa 129 ods. 1 , teda na odstraňovanie vád žaloby a vyzývanie žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení (s hroziacim následkom odmietnutia). Taký postup by bolo nevyhnutné použiť vtedy, ak by žalobca neuviedol ani tie základné skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré by ho umožnili individualizovať a vymedziť predmet sporu. V takom prípade by totiž súd nemal ustálený predmet konania a v zásade by nebolo možné ani zo strany druhej sporovej strany ani zo strany súdu zamerať svoju činnosť (argumentácia, dokazovanie, skutková, či právna obrana) na konkrétne práva a povinnosti, tvrdenia a argumenty. Okrem toho zákonným spôsobom došlo k uplatneniu práva a k následnému vydaniu platobného rozkazu súdom, ťažko teda možno uzavrieť, že by súd nemohol vo veci samej rozhodovať, keď už jedno meritórne rozhodnutie vydal. Naopak vhodným v prípade čiastočných tvrdení by bolo postupovať v zmysle a žiadať stranu o doplnenie skutkových tvrdení, pre zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností. To však už nebolo potrebné, lebo tu bola činnosť žalovaného, ktorý na tento nedostatok dôrazne a opakovane upozorňoval. Podnet na dopĺňanie teda žalobca v konaní mal.

8. Pre súd z toho vyplynulo okrem iného to, že nebolo možné skúmať pravdivosť vyslovených tvrdení zo strany žalobcu vo vzťahu k vzniku samotného záväzku tzn. k okolnostiam uzatvárania zmluvy, k jej forme a obsahovým náležitostiam, následne k jej prípadnej platnosti či neplatnosti, vo vzťahu k forme a obsahu či platnosti uzavretej dohody o zmene splatnosti záväzkov, ktorá mala obsahovať aj písomné uznanie záväzku zo strany žalovaného, a tieto porovnať s predloženými listinnými dôkazmi, či s obsahom ostatných navrhnutých dôkazov. Je nutné dodať, že skutkové tvrdenia o vzniku a povahe záväzku je možné v pozícii žalobcu redukovať vtedy, ak je tu vytvorená právna domnienka o existencii záväzku, napr. v dôsledku jeho uznania. V tomto prípade je síce v žalobe tvrdené písomné uznanie záväzku zo strany žalovaného, avšak znovu aj vo vzťahu k tomuto úkonu chýba akákoľvek jeho konkretizácia. To znamená za akých okolností, ktorým dňom a vo vzťahu k akému presne záväzku došlo k predmetnému uznaniu. Znovu ide o nevyhnutnú skutkovú okolnosť, ktorá zakladá procesnú možnosť jednak pre druhú sporovú stranu reagovať na takéto skutkové tvrdenie a následne pre súd posúdiť na základe

vykonaných dôkazov pravdivosť skutkového tvrdenia a jeho relevanciu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Ako to vyplýva z citovaného právneho predpisu, tento nedostatok nie je možné konvalidovať doloženými listinnými dôkazmi, či návrhmi na iné dokazovanie. Zákon to vyslovene zakazuje ( ). Nepochybne to platí vo vzťahu k okolnostiam vzniku záväzku ako aj k prípadnému vytvoreniu právnej domnienky o jeho existencii.

9. Procesným následkom opísaného opomenutia zo strany žalobcu je konštatovanie nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutie. Súd zároveň dodáva, že žalobca k takto sporo koncipovaným podaniam pripojil listiny, z ktorých bolo možné zistiť, o aký záväzok má medzi ním a žalovaným ísť, s akým obsahom aj s akými následnými úkonmi oboch sporových strán, bola takisto doložená dohoda o zmene splatnosti záväzkov s písomným uznaním žalovaného zo 06.08.2018, ktoré by za iných okolností dokladalo vytvorenie hmotnoprávnej domnienky s dosahom na procesnoprávne práva a povinnosti sporových strán, avšak listinné dôkazy súd nemal dôvod vykonávať, pretože ich obsah a zistené skutočnosti nemal s čím porovnať, tj. vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré by boli v konaní prednesené. Na záver súd zdôrazňuje, že ani na vytýčenom pojednávaní po dvoch uvedených písomných podaniach žalobca skutkové okolnosti nekonkretizoval dostatočne, len uviedol, že v tomto prípade ide o skutkovo a právne jednoduchý prípad, o dodaný tovar, za ktorý žalovaný riadne nezaplatil jeho cenu. Ďalej uviedol, že na zaplatenie súm žalovaného zaväzuje podpis na dodacích listoch, žalovaný nenamietal vady tovaru a po splatnosti záväzkov došlo následne k uzavretiu dohody, ktorou bola splatnosť posunutá. Napokon len dodal, že na základe zmlúv uzavretých medzi stranami bol dodaný tovar, a to výpočtová technika v počte 16 a 17 kusov (nesprávny údaj, ako vyplynulo z doložených listín, pozn. súdu), po dodaní ktorých boli vyhotovené účtovné doklady a na základe dohody strán došlo aj k posunutiu splatnosti ceny takto dodaného tovaru. K tomu možno zhodnotiť a vytknúť zo strany súdu, že jednak takéto tvrdenia zostali aj po osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní nedostatočné a všeobecné, uplatnený nárok nebol dostatočne skutkovo konkretizovaný, navyše z procesného hľadiska aj v prípade, že by išlo o dodatočné podrobné opísanie skutkových okolností, nemusel súd na tieto prihliadať s ohľadom na koncentráciu konania, keď všetky podstatné okolnosti, najmä ak ide o skutkovo a práve jednoduchý prípad ako to uviedol žalobca, bolo možné uviesť buď v návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo následne vo vyjadrení k odporu. Napriek tomu, že žalovaný tento nedostatok od začiatku namietal, žalobca, z pohľadu súdu nepochopiteľne, na to dostatočne nereagoval a skutkové okolnosti nedoplnil.

10. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré je základným predpokladom úspešného uplatnenia nároku pred súdom.

11. O trovách konania súd rozhodoval podľa a , keď v konaní bol úspešný žalovaný, má preto nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).