Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. XXXX/XX, toho času: Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Nitra, Cintorínska 3, proti oprávnenej osobe: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. XXXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.07.2022 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 150 eur, čo odôvodňoval tým, že táto suma je pre neho teraz nemožná, nakoľko sa toho času nachádza v Ústave na výkon väzby v Nitre a nie je zárobkovo činný. Je v jeho záujme naďalej si plniť jeho vyživovaciu povinnosť voči synovi.

2. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa podľa , ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 16.08.2022. Podaním zo dňa 26.07.2022 (č. l. 6) oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -7 zo dňa 20.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.04.2022, v zmysle ktorého bol navrhovateľ zobratý do väzby pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, lehota začala plynúť o 22.45 hod. dňa 17.04.2022.

3.2 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 07.08.2015 sa navrhovateľka, t. j. matka vtedy mal. oprávnenej osoby domáhala zvýšenia výživného. Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme matky za obdobie od 09/2014 do 08/2015 mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem matky bol vo výške 472,86 eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.10.2015 mal súd preukázané, že v tom čase otec oprávnenej osoby bol vo výkone trestu od roku 2011 do marca 2014. PN bol od 15.10.2015 a pracovný pomer ukončil dohodou na vlastnú žiadosť, keďže nevládal pracovať toľko, ako si vyžadovalo jeho zamestnanie. Pracoval ako vodič, jazdil do Talianska. Posledný príjem mal v čistom vo výške 380 eur, z čoho mu zrážali exekúcie, zároveň dostával diéty podľa zákona vo výške 800 - 900 eur, čo záviselo od počtu ciest a dĺžky ciest. Bol ochotný prispievať na výživu sumou 70 eur. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -26 zo dňa 19.11.2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -48 zo dňa 23.11.2016, dňa 25.01.2017, v zmysle ktorého bol otec zaviazaný na platenie výživného v sume 150 eur mesačne odo dňa 01.09.2015.

3.3 Čestné vyhlásenie oprávnenej osoby zo dňa 30.08.2022, z ktorého mal súd preukázané, že netrval na tom, aby mu navrhovateľ mesačne prispieval na výživu sumou 150 eur po dobu jeho pobytu v Ústave na výkon trestu. Alternatívne súhlasil s tým, aby súd určil vyživovaciu povinnosť podľa vlastného uváženia.

3.4 Listinné dôkazy o výdavkoch na bývanie a realizovanie zálohových platieb: plyn 12 eur, RTVS 4,64 eur, elektrina 31 eur, telefón, internet, mobily, TV spolu 140 eur, nájomné 160 eur v zmysle potvrdenia NZBD.

3.5 Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 30.08.2022 oprávnenej osoby, z ktorého mal súd preukázané, že oprávnená osoba je v šk. roku 2022/2023 študentom 5.A triedy na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch.

3.6 Životné poistenie oprávnenej osoby.

3.7 Potvrdenie o čistom mesačnom príjme matky oprávnenej osoby od zamestnávateľa OSRAM a. s. Nové Zámky za obdobie od 09/2021 do 08/2022, z ktorého mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem matky bol vo výške 705,24 eur.

4. Oprávnená osoba vo svojej výpovedi upresnila, že je študentom 5. maturitného ročníka na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch. V súvislosti so školou má výdavky jednorazové aj pravidelné: ZRPŠ 20 eur, stužková a triedny fond doteraz 20 eur s tým, že z tejto sumy boli uhrádzané výdavky na nákup pomôcok na prax a zvyšok sumy bude použitý na stužkovú slávnosť, ktorú bude mať v novembri s tým, že bude potrebné ešte doplatiť i jednorazovo potrebný rozdiel. Zároveň bude potrebné zabezpečiť i oblečenie. Školské pomôcky mesačne okolo 20 eur. V škole nemá obedy, nosí si z domu alebo kupuje, čo spolu s desiatou je denne 4 eurá. Okrem týchto výdavkov má výdavky na stravu vzhľadom na svoj vek, vyspelosť a aktívnu športovú činnosť min. v sume 150 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 20 eur. Aktívne hrá hádzanú ako člen Mestského klubu v Nových Zámkoch už 10 rokov, momentálne už za mužov. Výdavky: halové tenisky raz za sezónu 100 eur. Každý druhý týždeň chodievajú na zápasy mimo mesta, ak je to bližšie, je potrebné zabezpečiť stravu, ak idú ďalej, dostávajú večeru. Nemá žiadne zdravotné problémy. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a nevyhnutné mesačné výdavky na bývanie sú nájomné 160 eur, elektrina 30 eur, plyn 12 eur. Okrem toho mu matka platí telefón a internet a spolu 2 telefóny, internet a TV stoja 140 eur. Splátka životného poistenia 18 eur. V roku 2022 nie je zaplatené výživné za mesiac január a od mája rovnako nie je platené. Oprávnená osoba v záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava svojej účastníckej výpovedi a čo sa týka čestného vyhlásenia, poukázala na to, že sa vyjadrila tak preto, že si myslela, že ak otec nemá príjem, že nemusí platiť alebo môže platiť menej, avšak je nepochybné, že má vyššie uvedené výdavky, ktoré vzrástli od ostatného rozhodnutia.

5. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

6. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

8. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

16. V zmysle SR a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, v akej miere sa stará každý z obidvoch rodičov o svoje dieťa, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by mal byť vždy zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa.

17. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona si súd osvojil právny záver rezonujúci aktuálnou judikatúrou (obsiahnutý napr. aj v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV.ÚS1181/07 zo dňa 06.02.2008), v zmysle ktorého, ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa SR i čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorého by sa rodič úmyselnou trestnou činnosťou a následným výkonom väzby, či trestu odňatia slobody po právoplatnom odsúdení „zbavil“ , resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu. Dieťa by nemalo byť postihnuté následkami chýb vlastných rodičov, i keď v mnohých prípadoch tomu nie je možné celkom zabrániť. Podľa názoru súdu skutočnosť, že rodič nedokáže zvládnuť rolu zodpovedného rodiča, ktorý by sa aspoň platením výživného (keď už ničím iným) podieľal na starostlivosti o dieťa, pričom do tejto situácie sa dostal svojim vlastným pričinením, nemôže znamenať vylúčenie tohto rodiča z výkonu všetkých jeho rodičovských povinností, ktoré mu v súvislosti s narodením vlastného dieťaťa vznikli. Bolo by v rozpore s princípmi morálky i spravodlivosti, keby rodič, ktorý vyvíja všetko svoje úsilie, aby zabezpečil starostlivosť o svoje dieťa a pracuje napr. i v ťažších pracovných podmienkach za minimálnu mzdu, bol v nevýhodnejšej pozícii ako rodič, ktorý sa dopúšťa protiprávnej činnosti, o to viac ak ide o úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Inými slovami spoločnosť by nemala dopustiť, aby niekto zo svojho protiprávneho konania profitoval v tom zmysle, že sa zbaví povinnosti, ktorá nemá len morálny rozmer ale je inkorporovaná expressis verbis v zákone. K argumentácii navrhovateľa, že momentálne je vo výkone väzby, kde nemá žiadny príjem, súd poznamenáva, že túto situáciu si spôsobil sám. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol navrhovateľ rovnako vo výkone trestu od roku 2011 do marca 2014. Posledný pracovný pomer ukončil dohodou dňa 15.10.2015, kedy jeho príjem v čistom bol vo výške 380 eur, z čoho mu zrážali exekúcie a zároveň dostával diéty vo výške 800 - 900 eur. V tom čase mala oprávnená osoba, t. j. jeho syn 13 rokov a momentálne je jeho syn dospelý a je študentom 5. maturitného ročníka na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu. V prejednávanej veci je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu sa jednoznačne zmenila situácia na strane oboch účastníkov. Navrhovateľ je opätovne vo výkone väzby a oprávnená osoba dospela a je študentom strednej odbornej školy. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu v ostatnom konaní bod 28, z ktorého jednoznačne vyplýva, že už v tom období sa otec vzdal zárobku, ktorý v zamestnaní dosahoval podľa Zákona o rodine a z uvedených dôvodov i napriek tomu, že bol otec nezamestnaný, bolo výživné určené správne. Uvedenú situáciu si spôsobil otec sám bezdôvodným ukončením predchádzajúceho zamestnania. I v tom čase bola preukázaná zmena pomerov a výška určeného výživného zodpovedala zmeneným pomerom i zásade, že dieťa sa má svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni rodičov. Súd mal preukázané, že výdavky na oprávnenú osobu od ostatného rozhodovania vzrástli a pozostávajú z nákladov na stravu min. vo výške 230 eur, ktorá pozostáva zo sumy 80 eur stravovanie počas školy, keďže v škole nie je zabezpečená jedáleň, je to výdavok na desiatu a obed denne v sume 4 eurá a zo sumy 150 eur strava počas celého mesiaca a víkendov. Výdavky na oblečenie 50 eur, hygienické potreby 20 eur, školské pomôcky 20 eur a rozpočítané jednorazové výdavky 4 eurá (ZRPŠ a triedny fond). Rozpočítané výdavky na športovú činnosť 10 eur mesačne (halové tenisky na sezónu 100 eur, stravovanie počas zápasov). K uvedenej sume je potrebné pripočítať i alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 101 eur (nájomné 160 eur, elektrina 30 eur, plyn 12 eur/2). Súd nepopiera, že sa zvýšil i príjem matky od ostatného rozhodovania súdu, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe na sumu 705 eur, avšak nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že pre negatívny prístup k životu a pracovným povinnostiam navrhovateľa, t. j. otca oprávnenej osoby je nútená sama znášať výdavky súvisiace so zálohovými platbami na bývanie a z týchto dôvodov jej zostane nižšia

suma na plnenie si vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd mal za preukázané, že zníženie výživného do úvahy neprichádza vzhľadom na úmyselné konanie navrhovateľa, ktorý si sám zapríčinil situáciu, v ktorej sa nachádza a nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že vo výkone trestu je už ďalší krát v rámci obdobia plnenia si vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe, t. j. svojmu synovi. Na základe týchto skutočností súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože mal za to, že nie je dôvodný. Súd poukazuje na to, že nie je možné súhlasiť s tým, aby niekto, v tomto prípade navrhovateľ profitoval z protiprávneho konania v tom zmysle, že by sa zbavil vyživovacej povinnosti. Do danej situácie sa dostal vlastným pričinením a táto skutočnosť nemôže znamenať vylúčenie navrhovateľa z výkonu jeho rodičovskej povinnosti, t. j. vyživovacej povinnosti. Opačný výklad by znamenal, že rodič, ktorý by sa úmyselnou trestnou činnosťou a následným výkonom väzby či trestu odňatia slobody mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti.

18. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože vo veciach výživného plnoletých osôb, zákon neustanovuje inak.

20. Podľa písmena g/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov znení noviel je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.