Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/116/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: T.B. O., Z.. XX.Z. XXXX, B. M. XXX, XXX XX Z. Ž., o zaplatenie istiny 7.543,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.605,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6.605,10 Eur od 5.augusta 2014 do zaplatenia, pričom jej súd povoľuje splácať uvedený dlh pravidelnými mesačnými splátkami po 200 Eur, vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý zvyšný dlh.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Podaním doručeným súdu dňa 25.februára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 7.543,50 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou a jej manželom zmluvu o úvere dňa 29.mája 2013, pričom im bol poskytnutý úver vo výške 5.719 eur. Žalovaní sa zaviazali peňažné prostriedky vrátiť v 88 pravidelných mesačných splátkach po 116,39 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 4.augusta 2014 k splateniu celého zostatku úveru.

Súdny poplatok žalobca zaplatil 9.júna 2015 v sume 452,50 eur (č.l. 36).

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 6.októbra 2015.

Uznesením -28 z 2.marca 2015 konanie voči manželovi žalovanej - žalovanému v 2.rade zastavil, nakoľko súd zistil, že dňa 20.septembra 2014 zomrel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 29.mája 2013 (č.l. 10 - 12), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 12.augusta 2014 (č.l. 17) a 22.septembra 2014 (č.l 21), prehľadom čerpania, splátok a úhrad (č.l. 19 a č.l. 23), potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č.l. 47 a 48), potvrdením o prijatí splátok (č.l. 49 ), stanoviskom žalobcu z 21.januára 2016 (č.l. 61), osobným dotazníkom žiadateľov (č.l. 62), výpisom z účtu (č.l. 63 - 64), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS (č.l. 68), ako aj výsluchom žalovanej.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 10 - 12) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanými dňa 29.mája 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola dohodnutá výška úveru 6000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 12,39%, s počtom splátok 96, s poplatkom za poistenie 6,99 %, s mesačnými splátkami vo výške 105,72 eur, RPMN 13,12%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 9485,76 eur, priemernou hodnotou RPMN 19,47%, so splatnosťou mesačnej splátky k 15.dňu v mesiaci, so splatnosťou 1.mesačnej splátky k 15 dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý v dohodnutej výške, s termínom konečnej splatnosti úveru s dátumom poslednej mesačnej splátky úveru.

Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (marec 2013) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatná do piatich rokov vo výške 14,08% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,15%.

Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 12.augusta 2014 je zrejmé, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.319,11 eur, a to do 14 dní od doručenia výzvy. Pričom dlžná suma je zložená z úverovej istiny vo výške 5.719 eur, z dlžných rokov, poplatkov a poistného vo výške 400,11 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200 eur. Nevyplýva však z nej pre ktorú omeškanú splátku, samotné omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na úroku a na poplatkoch. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 14.augusta 2014.

Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru z 22.septembra 2014 je zrejmé, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.224,39 eur, a to do 14 dní od doručenia výzvy. Pričom dlžná suma je zložená z úverovej istiny vo výške 1.060,45 eur, z dlžných rokov, poplatkov a poistného vo výške 129,04 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eur. Nevyplýva však z nej pre ktorú omeškanú splátku, samotné omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na úroku a na poplatkoch. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 23.septembra 2014.

Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 19) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej sumu vo výške 5719 eur, pričom žalovaná nezaplatila na splátkach nič.

Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 23) súd zistil, že žalobca vyplatil na revolvingu žalovanej sumu vo výške 1200 eur, pričom žalovaná zaplatila na splátkach celkom sumu vo výške 313,90 eur. Obdobné informácie vyplývajú aj z predložených potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z potvrdenia o prijatí splátok (č.l. 47 - 49). Z výsluchu žalovanej vyplýva, že o spoločnosti síce čerpala úver zmluvou z 24.októbra 2013, ktorú aj splatila. Ďalej sa bránila tým, že predmetný úver čerpala jej dcéra, ktorá zneužila jej podpis. Jej tvrdenie bolo vyvrátené faktom a predložením osobného dotazníka (č.l. 62), že bola zistená totožnosť žiadateľa - žalovanej na základe predloženého občianskeho preukazu a tiež uvedením bankového účtu žalovanej, na ktoré boli peňažné prostriedky odfinancované; ako aj z predloženého výpisu z účtu. Ďalej žalobca predložil aj kópiu občianskeho preukazu, ktorým sa žiadateľka identifikovala pri uzatváraní zmluvy. Následne tieto skutočnosti žalovaná už nenamietala a poukazujúc na svoju horšiu sociálnu situáciu požiadala súd o splátky.

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaná v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,15 % ročne.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v žalobcom predloženej spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom pre uvedené nedostatky sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná čerpala úver vo výške 5719 eur a revolving 1200 eur, pričom na splátkach zaplatila celkom len 313,90 eur, je žaloba v časti nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej úverovej istiny vo výške 6605,10 eur dôvodná, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne od 5.augusta 2014 z dlžnej sumy. V ostatnej časti čo do úrokov, poplatkov a iných sankcií je žaloba v zmysle vyššie uvedeného nedôvodná, nakoľko sa na predmetný úver hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd zohľadnil vyjadrenie žalovanej prednesenom na pojednávaní, v ktorom poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 200 eur v termínoch ako je uvedené vo výroku s tým, že omeškaním splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšného plnenia. Výšku splátky 200 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).