Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_16C-174-2015.pdf
PDF · 71.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/174/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľky: U. Z., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. I. XX1, toho času V. XXX, proti odporcom: X. Y. M., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. E., P. XX, 2. mal. X. E. M., O.. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva matkou dieťaťa takto
rozhodol:
Súd určuje, že Y. M.Z., O.. XX. XX. XXXX n i e j e otcom mal. X. E. M.Z., O.. XX. XX. XXXX z matky U. Z., E.. Z., O.. XX. XX. XXXX.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 07. 05. 2015 sa navrhovateľka domáhala zapretia otcovstva matkou dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade žila v spoločnej domácnosti v čase, keď sa maloletá X. E. narodila. Odporca v 1. rade následne uznal otcovstvo na Matričnom úrade v E., nakoľko od roku 2011 mali vytvorenú spoločnú domácnosť a zo vzťahu pochádza aj maloletá L. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zverená do starostlivosti otca. Počas trvania spolužitia navrhovateľka nadviazala inú známosť a to s E. P., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým udržiavala aj intímnu známosť a toho času s ním žije aj v spoločnej domácnosti a to do januára 2015. S E. P. sa dohodla, že si dajú urobiť anonymný test otcovstva, ktorý potvrdil, že otcom odporkyne v 2. rade je E. P., a preto žiada o určenie, že odporca v 1. rade nie je otcom odporkyne v 2. rade.
Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril a potvrdil, že nie je otcom odporkyne v 2. rade, preto súhlasil s návrhom na zapretie otcovstva.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil odporca v 1. rade, pričom predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.
Navrhovateľka na pojednávaní doplnila, že počas spolužitia s odporcom v 1. rade mala pomer s biologickým otcom odporkyne v 2. rade, avšak zostala žiť s odporcom v 1. rade a dohodli sa, že bude otcom odporkyne v 2. rade. Odporca v 1. rade pritom vedel, že nie je biologickým otcom a napriek tomu uznal otcovstvo na Matričnom úrade v Ružomberku. Teraz však navrhovateľka žije s biologickým otcom odporkyne v 2. rade a chce, aby bol ako otec uvedený aj v rodnom liste odporkyne v 2. rade.
Kolízny opatrovník odporkyne v 2. rade, vychádzajúc z testu DNA, vyjadril súhlas s návrhom navrhovateľky a navrhol súdu, aby návrhu vyhovel.
Oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, ako aj výsluchom účastníkov konania súd zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka s odporcom v 1. rade od roku 2011 mala vytvorenú spoločnú domácnosť, pričom z ich vzťahu pochádza maloletá L. M.Á., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zverená do starostlivosti odporcu v 1. rade. Počas tohto spolužitia navrhovateľka nadviazala aj inú známosť a to s E. P.. Následne dňa 29. 07. 2014 sa navrhovateľke narodila odporkyňa v 2. rade, pričom odporca v 1. rade uznal svoje otcovstvo na Matričnom úrade v Ružomberku po dohode s navrhovateľkou a to i napriek tomu, že vedel, že nie je biologickým otcom odporkyne v 2. rade. Chceli aj naďalej udržiavať spoločnú domácnosť. V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s E. P. a nechali si urobiť test DNA, ktorý potvrdil, že biologickým otcom odporkyne v 2. rade je práve E. P..
Uvedené potvrdil aj odporca v 1. rade, ktorý súhlasil so zapretím otcovstva.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Predmetné ustanovenie oprávňuje na podanie návrhu na zapretie otcovstva i matku dieťaťa, na ktorú sa v danej veci vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na otca dieťaťa, ktorý by chcel zaprieť otcovstvo, okrem podmienky bezpečného vylúčenia, že daný muž môže, resp. nemôže byť otcom dieťaťa, ako to zákon vyžaduje v prípade zapretia otcovstva otcom dieťaťa v zmysle predchádzajúceho ustanovenia. Pre oboch rodičov však plynie rovnaká trojročná prekluzívna lehota, ktorá neskončí skôr ako pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Toto právo prináleží i matke dieťaťa, ktorej súhlasné vyhlásenie pri určení otcovstva nebolo vzhľadom na okolnosti potrebné. Zároveň má takáto matka právo požiadať súd o anulovanie predchádzajúceho určenia otcovstva, keďže absenciou jej súhlasu naň neboli splnené zákonné podmienky.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že otcom odporkyne v 2. rade je E. P. a to na základe určenia otcovstva pomocou testu DNA, v rámci ktorého bolo otcovstvo prakticky dokázané. Uvedenému záveru nasvedčuje aj potvrdenie navrhovateľky, že v čase spolužitia s odporcom v 1. rade mala intímnu známosť s inou osobou a odporca v 1. rade vedel v čase uznania otcovstva, že nie je otcom odporkyne v 2. rade. Návrh na zapretie otcovstva matkou dieťaťa bol podaný v lehote troch rokov od narodenia dieťaťa, a preto súd návrhu matky na zapretie otcovstva vyhovel a určil, že Y. M., nar. XX. XX. XXXX nie je otcom mal. X. E. M., nar. XX. XX. XXXX z matky U. Z., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, ako ani jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.