Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-4-2014.pdf
PDF · 116.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/4/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: Y. A., W.. X.X.XXXX, F. Y., Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovaným: 1/ Auto Finance, a.s., Okružná 18, Poprad, IČO: 36810894, právne zastúpenom JUDr. Petrou Izakovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Na varte 2/B a 2/ K. I. - X. - KAREX, Starozagorská 6, Košice, IČO: 32459076, právne zastúpenom JUDr. Štefanom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 23, o určenie neplatnosti právnych úkonov a finančné zadosťučinenie takto
rozhodol:
Určuje, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 z 15.8.2011 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou je neplatná.
Určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 15.8.2011 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalobkyňou je neplatná.
Žalovaný v 1. rade je povinný uskutočniť bezodplatne prevod osobného motorového vozidla Mercedens
- Benz C 200 CDI MYSTIC, VIN WDB2030071F893390, EVČ: GL936AH, rok výroby 1.1.2006, farba 033 Moccaschwarz na žalobkyňu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 119,- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.1.2014 sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 zo dňa 15.8.2013 je neplatná. Ďalej navrhla určiť, že žalovaný v 2. rade je povinný uskutočniť bezodplatne prevod osobného motorového vozidla Mercedes - Benz C 200 CDI MYSTIC, EVČ: GL936AH späť na žalobkyňu a priznať žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 5 195,64 Eur. V návrhu uviedla, že z dôvodu potreby finančných prostriedkov na úhradu pôžičiek, komunikovala so žalovaným v 2. rade ako agentom žalovaného v 1. rade o možnosti získať spotrebiteľský úver. Dňa 15.8.2011 uzatvorila Zmluvu o spotrebnom úvere č. 11104717 so žalovaným v 1. rade. Podľa Zmluvy zabezpečovacím prevodom práva žalobkyňa previedla svoje motorové vozidlo Mercedes - Benz C 200 na žalovaného v 2. rade, čo nikdy nemala v úmysle a nešlo o prejav jej slobodnej
vôle. Uplatnenie zabezpečovacieho prevodu práva pri poskytnutí spotrebiteľského úveru obchádza zákona a odporuje mu. Žalobkyňa ďalej poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve a to článok IV, ktorý obsahuje ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva, ustanovenie o predčasnej splatnosti z akéhokoľvek dôvodu, spôsob predaja predmetu financovania v prípade dobrovoľnej dražby. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj článok VI - rozhodcovskú doložku z dôvodu, že je ňou vopred určený rozhodcovský súd a spotrebiteľ nemá právo sa brániť v prípade sporu na súde v mieste svojho bydliska. Ako podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán uviedla aj bod 5 článku VII Zmluvy - záverečné ustanovenia, podľa ktorého žalovaný v 2. rade je oprávnený postúpiť časť pohľadávky na tretiu osobu. Neprijateľnou je tiež podmienka umožňujúca žalovanému inkasovať poplatok za dojednanie úveru už pri poskytnutí úveru. Úkony žalovaných okrem toho že zákon obchádzajú a odporujú mu, sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Na základe Zmluvy uhradila žalobkyňa žalovanému sumu 9 694,35 Eur, úver v skutočnosti činil 6 930,- Eur.
Na pojednávaní konanom dňa 30.4.2015 žalobkyňa rozšírila žalobný petit o návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2011 uzavretej so žalovaným v 2. rade. Zmenu žalobného petitu súd pripustil v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. uznesením zo dňa 30.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2015.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že o spotrebiteľský úver požiadala z dôvodu, že bola vo finančnej tiesni. Úver, ktorý jej bol poskytnutý splácala. Občas sa dostala aj do omeškania so splácaním, vždy však sa snažila omeškané splátky uhradiť. Zo strany žalovaného v 1 rade pritom mala viaceré výhražné telefonáty, že jej zoberú auto. Posledný telefonát mala dňa 20.1.2013 vo večerných hodinách, kedy bola požiadaná, aby pripravila auto, že ráno si preň prídu. Pred uzavretím úverovej zmluvy jednala so žalovaným v 2. rade. Pri uzavretí zmluvy o spotrebnom úvere jej bolo vysvetlené, že jej motorové vozidlo za účelom zabezpečenia úveru bude zaťažené záložným právom tak, ako by sa jednalo o nehnuteľnosť. K záložnému právu jej bolo vysvetlené, že má previesť toto vozidlo na odporcu. Na druhý deň jej žalovaný v 2 rade doniesol už napísanú zmluvu. Zmluvu si pred podpisom prečítala. Zároveň podpísala aj kúpnu zmluvu, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebnom úvere. Túto zmluvu si taktiež prečítala a brala ju ako nejakú leasingovú zmluvu. Nebolo jej slobodnou vôľou previesť motorové vozidlo na iný subjekt. Zmluvy uzatvárala ako fyzická osoba a finančné prostriedky použila na súkromné účely a to konkrétne na pomoc dcére, ktorá mala finančné problémy. Vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy nadobudla na leasing. Vozidlo nikdy fyzicky neodovzdal inému subjektu a je v jej užívaní doposiaľ. Jej úmyslom pri uzatváraní zmlúv bolo získanie úveru, nemala v úmysle vozidlo prevádzať na nejaký iný subjekt.
Žalovaný v 2. rade sa na pojednávania vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa požadovala urobiť spätný leasing na jej auto, čo bolo v tej dobe bežné. Podklady ktoré získal od žalobkyne na uzavretie zmluvy odovzdal žalovanému v 1 rade, ktorým mu bola oznámená výška splátky a doba splatnosti úveru. Žalobkyňa s týmito údajmi súhlasila a následne asi po 2 - 3 dňoch predložil žalobkyni na podpis zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žalobkyni boli vysvetlené podmienky zmluvy, mala právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní. Zmluvu žalobkyňa podpísala bez akéhokoľvek nátlaku. Následne žalobkyňou nikdy netelefonoval, nevyhrážal sa jej. Obsah zmluvy o spotrebnom úvere ako aj kúpnej zmluvy vyhotovoval žalovaný v 1 rade. Ako predávajúci v kúpnej zmluve bol uvedený len papierovo, vlastníkom predmetného vozidla nikdy nebol, bol len sprostredkovateľ predaja. Úver bol poskytnutý žalobkyni žalovaným v 1 rade a tomu aj úver splácala. Žalobkyňa vedela pri podpisovaní zmlúv, že nejde o klasický úver ale o úver, kde žalovanému v 1 rade ručí vozidlom.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyňu a žalovaného v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to záznamom o rokovaní sprostredkovateľa finančnej služby, zmluvou o spotrebnom úvere, splátkovým kalendárom, prehľad úhrad splátok, výpisom z účtu, formulárom o zmluvných podmienkach, kúpnou zmluvou, správou Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov, výpisom z obchodného registra, zmluvou o obchodnej spolupráci, plnomocenstvom a zistil tento skutkový stav:
Medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa 13.2.2008 uzatvorená Zmluva o obchodnej spolupráci č. 505015. Žalovaný v 1. rade podľa článku I bod 1 je spoločnosť oprávnená v rámci predmetu podnikania poskytovať úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný v 2. rade podľa
bodu 2 je predajcom ojazdených vozidiel s oprávnením na ich predaj. Predmetom zmluvy podľa bodu 3 článku I. bola činnosť žalovaného v 2. rade ako sprostredkovateľa smerujúca k uzatvoreniu zmlúv o spotrebnom úvere na financovanie ojazdených vozidiel, vyhľadávanie vhodných záujemcom na uzatvorenie takýchto zmlúv v rozsahu a za podmienok a pokynov žalovaného v 1. rade. Súčasťou zmluvy bolo aj plnomocenstvo udelené žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade na uzatváranie zmlúv o spotrebnom úvere v mene a na účet žalovaného v 1. rade.
Žalobkyňa za účelom čerpania úveru sa stretla so žalovaným v 2. rade. Zo stretnutia bol spísaný Záznam o rokovaní sprostredkovateľa finančnej služby so zákazníkom pred uzatvorením Zmluvy o spotrebnom úvere. Podľa záznamu žalobkyňa mala záujem o spotrebný úver vo výške 7 050,- Eur. Zo Záznamu je zrejme, že tento bol pripravený vopred žalovaným, podpísaný je žalobkyňou dňa 15.8.2011.
Dňa 15.8.2011 bola podpísaná aj Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Za žalovaného v 1. rade je zmluva podpísaná žalovaným v 2. rade ako sprostredkovateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru na kúpu predmetu financovania, ktorým bolo ojazdené motorové vozidlo MERCEDES C, ktorý je špecifikovaný v článku II. zmluvy. Podľa článku III. zmluvy kúpna cena predmetu financovania je 15 000,- Eur, z ktorej časť vo výške 7 950,- Eur mala byť uhradená dlžníkom vopred. Výška spotrebného úveru predstavovala sumu 7 050,- Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 16.9.2011, výškou mesačnej splátky 343,49 Eur a počtom splátok 36. V bode 2 článku III. je stanovený poplatok za dojednanie úveru 120,- Eur, ročná úroková sadzba 27,92 %, ročná percentuálna miera nákladov 29,56 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 10,88 %.
V článku IV. Zmluvy o spotrebnom úvere sú uvedené ustanovenia o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorých dlžník na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa prevádza na veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania, ktorého ocenenie sa rovná kúpnej cene predmetu financovania, do jeho vlastníctva. Podľa bodu 6 článku VII. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, Formulár o zmluvných podmienkach a Všeobecné zmluvné podmienky.
Podľa prehľadu úhrad žalobkyňa uhradila žalovanému v 1. rade celkove sumu 9 694,35 Eur.
Žalobkyňa predložila výpočet ročnej percentuálnej miera nákladov z internetovej stránky SME Ekonomika, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov pre úver vo výške 7 050,- Eur pri výške mesačnej splátky 343,49 Eur, počte splátok 36 a dodatočnom náklade 120,- Eur predstavuje 51,73 % a celková splatená suma 12 485,64 Eur.
Dňa 15.8.2011 bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kúpa ojazdeného motorového vozidla MERCEDENS C špecifikovaného v článku I. bod 2 zmluvy. Podľa článku II. kúpna cena za vozidlo je 15 000,- Eur a bude kupujúcou zaplatená tak, že časť kúpnej ceny vo výške 7 950,- Eur zaplatí pri podpise zmluvy a časť v sume 7 050,- Eur zaplatí prostredníctvom spotrebného úveru poskytnutého kupujúcej spoločnosťou AUTOFINANCE, a.s..
Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici držiteľkou motorového vozidla MERDEDES C je žalobkyňa. Jeho vlastníkom od 11.12.2006 do 4.2.2011 bola ČSOB Lesing, a.s., Bratislava, v období od 4.2.2011 do 17.8.2011 žalobkyňa a od 17.8.2011 vlastníkom tohto vozidla je žalovaný v 1. rade.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.8.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.8.2011, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu zmlúv je zrejme, že ide o formulované zmluvy pripravené vopred žalovanými, ktorí pri ich uzatváraní konali v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
Obe zmluvy t.j. kúpna zmluva, ako aj zmluva o spotrebnom úvere boli, podľa úvodných ustanovení zmlúv, uzatvorené v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti Zmluvy o spotrebnom úvere a Kúpnej zmluvy uzavretých medzi účastníkmi konania dňa 15.8.2011. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku je právny záujem, ktorý musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobkyňa - spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku vlastníctva motorového vozidla, ktoré je predmetom oboch ňou napadnutých zmlúv, ale aj otázku, aký je jej skutočný dlh zo zmluvy o spotrebnom úvere.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa ustanovenia § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
Obe žalobkyňou napadnuté zmluvy boli uzatvorené ten istý deň. Obe zmluvy sú podpísané žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, v prípade zmluvy o spotrebnom úvere ako splnomocneným zástupcom žalovaného v 1. rade. V prvom rade sa súd zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Podľa tejto zmluvy žalovaný v 2. rade predal žalobkyni ojazdené motorové vozidlo MERCEDENS C. Dokazovaním mal súd preukázané, že z dôvodu nedostatku vážnosti vôle je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že žalovaný v 2. rade nikdy nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy. Predmetné vozidlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo vlastníctvom žalobkyne. Je teda zrejme, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 1. rade zo zmluvy o spotrebnom úvere, ktorú uzatvoril so žalobkyňou. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je neplatnou aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než ktorých je nositeľom. Žalovaný v 2. rade v čase uzatvorenia zmluvy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla. Keďže vlastnícke právo k vozidlu žalovaný v 2. rade nikdy nenadobudol, nemohol ho ani ďalej platne previesť.
Predmetom zmluvy o spotrebnom úvere bolo poskytnutie účelového úveru za účelom kúpy predmetu financovania, ktorým bolo motorové vozidlo žalobkyne. Z dokazovania je zrejme, že v skutočnosti si žalobkyňa toto motorové vozidlo nekupovala, keďže v čase uzatvorenia zmluvy bolo jej vlastníctvom. Jej vôľou nebolo opätovne kúpiť toto vozidlo, ale skutočnou vôľou žalobkyne bolo získanie úveru za účelom vyriešenia finančných problémov v rodine. Podľa citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci uvádzanej zmluvy len predstierali uzatvorenie zmluvy o spotrebnom úvere s účelom financovania kúpy motorového vozidla, pretože v skutočnosti mali vôľu týmto spôsobom zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 1. rade.
Súd tiež poukazuje na to, že zo skutočnosti, že k podpísaniu oboch zmlúv došlo súčasne v ten istý deň a teda sú to zmluvy, ktoré na seba nadväzujú vyplýva, že skutočným účelom týchto právnych úkonov je poskytnutie peňazí žalobkyni v cene spätného prevodu motorového vozidla (resp. jej časti). V oboch prípadoch ide o predstierané právne úkony, ktorých účelom je poskytnutie úveru žalobkyni a jeho zabezpečenie. Zo strany ani jednej zmluvnej strany nebol vážny úmysel na predaj a následne spätnú kúpu motorového vozidla tak, ako to z týchto zmlúv vyplýva. Je to zrejme aj z toho, že vozidlo nikdy žalobkyňou resp. žalovaným v 2. rade odovzdané nebolo, žalobkyňa naďalej predmetné motorové vozidlo môže voľne užívať. Súd tiež uvádza, že ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny a zámery účastníka nevyjadrené v texte listiny sú právne bezvýznamné. Nemožno preto konštatovať, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o spotrebnom úvere by vôli účastníkov a dôsledkom, ktoré chceli týmito úkonmi vyvolať zodpovedala zmluva o spätnom leasingu. V oboch prípadoch sa jedná o absolútne neplatné právne úkony v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ sa týka dôvodov neplatnosti predmetných právnych úkonov uvádzaných žalobkyňou, súd uvádza, že zmluva o spotrebnom úvere síce obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto by však nemala za následok neplatnosť celej uvádzanej zmluvy. Za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku súd považuje článok VI. zmluvy o spotrebnom úvere. V prvom rade má súd za to, že rozhodcovská doložka uvedená v tomto článku zmluvy nebola individuálne dojednaná. Je súčasťou textu zmluvy, ktorý bol vopred pripravený žalovaným v 1. rade a splýva s ostatnými podmienkami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred konkrétne uvedenými rozhodcovskými súdmi, ktorých určil žalovaný. Uvedeným rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj v bode 4 uvedeného článku je daná možnosť predložiť spor všeobecnému súdu, v prípade podania takéhoto návrhu zo strany žalovaného by bola vylúčená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy.
Za neprijateľnú podmienku žalobkyňa označila aj skutočnosť, že podľa zmluvy je zmluva uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Úverová zmluva má charakter absolútneho obchodu, avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné v danej veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedené však nespôsobuje neprijateľnosť uvedenej podmienky v zmluve, keďže aj zo zmluvy je zrejme, že táto bola uzatvorená aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (hoci v čase uzatvorenia zmluvy bol platný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno považovať ani článok IV., ktorý obsahuje ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva, aj keď v zmysle § 53 ods. 4 písm. s/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebnom úvere kúpna cena vozidla predstavovala sumu 15 000,- Eur, žalobkyňa mala zaplatiť za poskytnutý úver sumu 12 365,64 Eur (36 splátok po 343,49 Eur). Hodnota vozidla tak podľa názoru súdu nie je neprimerane vyššia než celková výška poskytnutého úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné označiť ani bod 5 článku VII. zmluvy z dôvodu, že právo veriteľa postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému vyplýva aj z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že kúpna zmluva a zmluva o spotrebnom úvere nie sú neplatnými právnymi úkonmi pre neprijateľné zmluvné podmienky. Ide však o neplatné právne úkony podľa ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a preto súd určil, že obe zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Keďže súd určil, že zmluva o spotrebnom úvere je absolútne neplatným právnym úkonov, už len stručne uvádza, že je pravdou tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy. Neobsahuje údaj o konečnej splatnosti podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia, pretože údaj o splatnosti prvej splátky a o počte mesačných splátok nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa písm. g/ § 9 ods. 2 a nie sú v nej rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písm. k/ tohto ustanovenia. V predmetnej zmluve je pritom uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Preto v prípade platnosti zmluvy by podľa § 11 ods. 1 písm. a zákona č. 129/2010 Z.z. platilo, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd určil, že zmluva o spotrebnom úvere je absolútne neplatná. Plnenie z neplatnej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Jej dôsledkom je povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu vzájomne si vydať všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka zakladá vzájomnú podmienenosť plnenia medzi účastníkmi zmluvy, hmotné právo viaže povinnosť jedného z účastníkov na povinnosť druhého z nich, iba tak sa môžu svojho nároku úspešne domáhať. Dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobkyne bola žalovanému v 1. rade zaplatená vyššia suma, než ktorá jej bola ako úver žalovaným poskytnutá. Žalobkyňa tak povinnosť z neplatnej zmluvy už splnila. Na základe zmluvy bolo prevedené vlastnícke právo k motorovému vozidlu zo žalobkyne na žalovaného v 1. rade. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade uskutočniť bezodplatný prevod vozidla späť na žalobkyňu.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Žalobkyňa sa návrhom domáhala priznania finančného zadosťučinenia, ktoré požadovala minimálne vo výške sumy, o ktorú zaplatila žalovanému v 1. rade viac než jej bol poskytnutý úver. Podľa názoru súdu nie je možné zamieňať finančné zadosťučinenie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Finančné zadosťučinenie žalobkyňa požadovala aj vzhľadom na praktiky žalovaného v súvislosti s požiadavkou splatenia poskytnutého úveru, kedy uviedla, že mala viaceré výhražné telefonáty. Táto skutočnosť zo strany žalobkyne v konaní nebola preukázaná. Vzhľadom na uvedené v časti priznania finančného zadosťučinenia súd návrh žalobkyne zamietol.
Podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa uvedeného ustanovenia, keďže predmetom konania boli viaceré nároky žalobkyne, súd rozhodne o trovách konania až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Žalobkyňa je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov. Súd vyhovel jej návrh voči žalovanému v 1. rade pokiaľ sa týka určenia neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a uloženia povinnosti uskutočniť prevod vozidla späť na žalobkyňu. Žalovaný v 1. rade je tak povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 199,- Eur, ktorého výška bola určená podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za dva priznané nároky po 99,50,- Eur. Žalovaný v 2. rade bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok podľa
položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur za výrok, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.