Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/89/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. L., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka L. L., U.. XX.X.XXXX, R. R. X, L. a otec M. L., U.. XX.X.XXXX, R. I. XX, L., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Zvyšuje výživné zo strany otca na mal. E. L., U.. XX.X.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 10.6.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 10.6.2015 do 29.2.2016 vo výške 173,20 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 6.7.2011.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2015 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. L., U.. XX.X.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 10.6.2015 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

Otec s návrhom súhlasil. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zvýšiť výživné zo strany otca, nakoľko je to v záujme dieťaťa. Výdavky maloletého dieťaťa sú podstatne vyššie od poslednej úpravy a to s prihliadnutím na vek a zdravotné problémy maloletého.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 6.7.2011, ktorým manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. E., U.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80 Eur mesačne. Súčasne upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom.

V čase poslednej úpravy matka bola zamestnaná s príjmom vo výške 257 Eur mesačne.

Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 285,80 Eur mesačne.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

Mal. E. má 12 rokov. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť. Maloletý navštevuje základnú školu. Výdaje sú spojené s výchovou a výživou, pričom tieto sa zvýšili vzhľadom na vek dieťaťa a nástupom na druhý stupeň základnej školy. Výdavky na školu má matka nasledovné: ZRPŠ 10 Eur, poistné 2 Eur, triedny fond 10 Eur, pracovný zošit 30 Eur, školské akcie 15 Eur, oprava počítača 65 Eur jednorázovo, pravidelne 30 Eur, maloletému zakúpila tablet kvôli projektom a vzdelávaniu, školská jedáleň 1,09 Eur/ denne, školské pomôcky, krúžok 10 Eur polročne. Matka má zvýšené náklady v súvislosti s obuvou maloletého, oblečenie kupuje na pánskom oddelení z dôvodu jeho výšky. Ďalšie zvýšené výdaje má zo zdravotného dôvodu a to alergia, neurológia, zubné ošetrenie, kardiológie, čeľustný ortopéd. Na imunitu zabezpečuje lieky, vitamínové prípravky, rehabilitácie, rôzne pomôcky na cvičenie, spanie, rehabilitačný bazén 15 Eur na 10 vstupov, čeľustný ortopéd, strojček 65 Eur, kontrola 3,50 Eur, floridácia ročne 2x po 20 Eur, plomby, zubná pasta a iné prípravky, vreckové 10 Eur mesačne, telefón 10 Eur mesačne.

Z dôvodu poruchy imunity je častejšie chorý, pričom má zvýšené výdavky na lieky. Maloletý rád navštevuje kino, venuje sa turistike, rád cestuje, pláva, pričom plávanie mu prospieva aj zo zdravotných dôvodov. Matka zabezpečuje dovolenky kvôli zdravotnému stavu a jeho zlepšeniu. Boli spolu na dovolenke pri mori. Kvôli citlivosti maloletému zabezpečuje kozmetiku, má citlivú pokožku, deodoranty, voňavky, telové mlieko a kvôli suchej pokožke kozmetiku.

Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 450 Eur mesačne. Výdavky má s bývaním 172 Eur mesačne, plyn 23 Eur mesačne, elektrina 33 Eur mesačne, odpad 31 Eur na osobu ročne, skyling 34 Eur ročne, internet 10 Eur mesačne.

Otec na výživu syna neprispieva ani bežným výživným. Naposledy zaplatil výživné v marci 2015. Doposiaľ trestné oznámenie na otca nepodala. Otec sa s maloletým nestretáva. Z výpovede otca súd zistil, že od marca roku 2015 nezaplatil výživné. V roku 2015 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce nebol, nakoľko bol vyradený pre nespoluprácu. Príjem má z brigád na stavbe alebo dohodu 320 Eur mesačne. Otec platí podnájom 170 Eur mesačne a telefón 10 Eur mesačne, iné výdavky nemá. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa, školské potreby, pomôcky, ošatenie, strava, zdravotné potreby, zdravotné lekárske správy.

Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 7/2014 do 6/2015 bol vo výške 497,70 Eur, za obdobie 1/2015 do 8/2015 vo výške 546 Eur netto, za obdobie 9/2015 do 12/2015 vo výške 623 Eur netto, za obdobie 1/2016 vo výške 519,56 Eur netto.

Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 6/2015 do 8/2015 bol vo výške 316,94 Eur netto.

Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma je mesačne potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt a ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. L. zo sumy 80 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 10.6.2015. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností tak na strane otca ako i na strane matky, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa tým, že posledná úprava bola vykonaná v roku 2011 a vzhľadom na jeho vek vzrástli náklady na výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne pre mal. E. vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý iné vyživovacie povinnosti nemá a zohľadňuje aj potreby mal. E.. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 100 Eur mesačne predstavuje výživné na jeden deň 3,33 Eur a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce avšak príjem má z brigádnickej

činnosti do 320 Eur mesačne. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rodičom je uložená povinnosť plniť si zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávnené na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné od 10.6.2015 vzniklo na strane otca dlžné výživné, ktoré bolo vypočítané ku dňu 29.2.2016. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 6/2015 do 2/2016 = rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným = 100 Eur - 80 Eur = 20 Eur, 8 mesiacov x 20 Eur = 160 Eur, alikvotná čiastka za mesiac 6/2015 = 13,20 Eur spolu 173,20 Eur.

Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to vzhľadom k povahe prejednávanej veci a priznanému nároku. V danom prípade by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. V ďalšom prihliadol súd aj na to, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.