Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-457-2015.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/457/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, proti žalovanej: P. K., nar. XX. F. XXXX, bytom Z.Š. XXXX, N. Ž., o 549 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 359 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2014. II. V časti o zaplatenie 190 €, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 549 € od 3. decembra 2013 do 19. januára 2014 a zo sumy 190 € od 20. januára 2014 sa žaloba zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 43,21 € (v tom 33,20 € trovy právneho zastúpenia a 10,01 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 8. septembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 25. apríla 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 500 € za odplatu 190 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 2,50 € a desiatich splátkach po 68,25 €, t. j. spolu 690 €. Celkovo však splatila len 141 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 4. decembru 2013 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 9. februára 2016 nevyjadril.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 25. apríla 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 500 € (do
formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 190 € (t. j. 38 % z 500 €), teda spolu s istinou sumu 690 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,50 € a desiatich po 68,25 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto: „3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“
c) Žalovaná zaplatila celkovo 141 €, ďalšie splátky nevykonala (nesporné tvrdenie).
d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 29. októbra 2013 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom zo 14. januára 2014 (č. l. 6) podaným na poštu 15. januára 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 4. decembru 2013. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 25. aprílu 2013, a zmluva z 25. apríla 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok
vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %). Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.
9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 500 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 141 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 359 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25. aprílu 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z zo 14. januára 2014, že k zosplatneniu došlo 4. decembra 2013. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 5. júna 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (15. január 2014) na adresu, na ktorej žalovaný preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 18. januára 2014 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 19. januára 2014.
10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 20. januára 2014. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu náhrada (359 : 190, t. j. 65,4 % : 34,6 %) 30,8 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 32,50 € a trov právneho zastúpenia 107,78 € (tarifná odmena za dva úkony - 1. prevzatie a príprava, 2. žaloba po 36,52 € zo základu 549 € podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálna náhrada za dva úkony v roku 2015 dvakrát po 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., 20 % DPH z uvedených súm vo výške 17,96 € podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Podľa pomeru úspechu tak má žalobca právo na náhradu 10,01 € zo súdneho poplatku a 33,20 € z trov právneho zastúpenia; náhradu je žalovaná povinná zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.