Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-686-2015.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/686/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Bratislava, Polianky 9, zastúpený: STANO a partneri s.r.o., IČO: 36 869 571, so sídlom v Bratislave, Nám. 1. mája 16, proti žalovanej: B. K., G.. X.X.XXXX, K. W., P. Š. XXX/XX, o zaplatenie 83,96 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 83,96 euro spolu s úrokovom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,96 euro od 16.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,50 euro a trovy právneho zastúpenia 40,- euro k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko v 20 eurových mesačných splátkach počnúc mesiacom apríl 2016 do zaplatenia, keď každá splátka bude splatná do 20. dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky zročným sa stáva celý dlh.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou došlou na súd 10.11.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 83,96 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb na ktoré v zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala mesačne platiť poplatky čo však neučinila a preto bola dňa 8.4.2014 medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o splátkach dlhu vo výške 101,16 euro avšak z tohto dlhu žalovaná zaplatila len 17,20 euro a preto jej dlh predstavuje žalovanú sumu. Žalovaná na pojednávaní uznala dlh, ktorý je predmetom žaloby. Poukázala na to, že dlh vznikol v období keď zomrel jej manžel. Žalovaná potvrdila, že svoj dlh napriek splátkovému kalendáru nezaplatila. Bola ochotná dlh splácať v 10 eurových mesačných splátkach. Poukázala na svoje majetkové pomery, keď uviedla, že obýva dvojizbový byt za ktorý platí 200 euro mesačne a jej dôchodok činí 400 euro mesačne. Namietala aj voči trovám konania, ktoré sú pre ňu vysoké. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, zmluvou o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXXX, uznaním dlhu a splátkovým kalendárom zo dňa 8.4.2014 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci. Dňa 21.6.2011 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisii a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a cenník. Žalovaná si zvolila mesačné splátky v programovom balíku „Rozšírená“. Žalovaná riadne a však neplatila za služby spojené s poskytovaním služieb a vznikol jej voči žalobcovi dlh.
Dňa 8.4.2014 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o splátkovom kalendári na sumu 101,16 euro. V tejto listine žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 101,16 euro. Z uvedenej sumy zaplatila len dve splátky spolu v sume 17,20 euro a jej nezaplatený zročný dlh činí 83,96 euro.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ Zákona o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z.z., žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify. Podľa bodu 1 Všeobecných podmienok cenník je tarifa v zmysle § 41 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b ) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni ich splatnosti.
Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaná na základe zmluvy využívala služby poskytované žalobcom na základe čoho mala uhrádzať mesačne sumy za poskytnuté služby čo však neučinila. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dlh žalovanej predstavuje sumu 83,69 euro.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného aj k náhrade trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 euro a z trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ Účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc. Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou. Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takého správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takúto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Žalobca resp. jeho právny zástupca si uplatňoval trovy právneho zastúpenia vo výške 90,20 euro čo je viac ako pohľadávka uplatňovaná žalobou. S použitím § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd znížil žalobcovi trovy právneho zastúpenia. V zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd vzhľadom na sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil jej záväzok splácať v 20 eurových mesačných splátkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.