Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-32-2021.pdf
PDF · 178.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: Soffy Motors, spol. s r.o., so sídlom Budovateľská 1279/21, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 444 219, zastúpeného JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou, so sídlom M.R. Štefánika 137, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36151475, proti žalovanému: HS - PLUS, s.r.o., so sídlom Pod Táborom č. 32, 080 01 Prešov, IČO: 31 726 402, zastúpenému JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, so sídlom Májkova 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31814174, o zaplatenie sumy 27.508,78 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/4/2015-195 zo dňa 19.03.2019, dopĺňacieho rozsudku č. k. 23Cb/4/2015-265 zo dňa 19.09.2019 a opravnému uzneseniu, č. k. 23Cb/4/2015-296 zo dňa 30.09.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich nárok žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.10.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.508,78 eura a 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.508,78 eura od 19.08.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 15.06.2011 uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“). Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalobcu vyvíjať takú činnosť, aby žalovaný získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy motorových vozidiel značky P. a záväzok žalovaného vyplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobcovi províziu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní bola Príloha č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel a Príloha č. 2 - Štandardy
predaja. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou dobou 6 mesiacov. Vystavovanie a predaj vozidiel značky P. sa uskutočňoval v rámci predajného programu spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.. za prísne stanovených podmienok. Žalovaný pôsobil a dodnes pôsobí ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.., a preto v čase uzatvárania Zmluvy o sprostredkovaní veľmi dobre poznal podmienky, za ktorých sa vystavovanie a predaj vozidiel značky P. musí realizovať. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil predajné miesto žalobcu a v rámci predzmluvných jednaní oznámil žalobcovi, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky P. požadovaných spoločnosťou P. E. J. J., J..S..Z.. je potrebné najprv vykonať určité stavebné úpravy v existujúcom areály žalobcu a v čo najkratšom čase začať za týmto účelom s výstavbou nových priestorov. Žalobca v mesiaci máj a jún 2011 realizoval žalovaným požadované stavebné úpravy (zemné práce), spevňovanie plôch, zakúpenie betónovej dlažby a vchodových dverí. Na tieto stavebné úpravy žalobca vynaložil náklady spolu v sume 1.939,82 eura. V mesiaci jún 2011 si žalobca objednal zhotovenie stavebného projektu na výstavbu showroomu na ulici U. XXXX vo R. F. Q. a zverejnil začiatok predaja vozidiel značky P. vo R. F. Q. v miestnej tlači a televízii, na bilboardoch, vystavil vozidlo značky P. na čerpacej stanici J. R. F. Q.. Žalobca vynaložil náklady spojené s reklamou predaja vozidiel značky P. vo výške 1.378,06 eura. Dňa 13.10.2011 žalovaný telefonicky a e-mailom, napriek platnej Zmluve o sprostredkovaní oznámil žalobcovi, že dňa 14.10.2011 odvezie z výstavného miesta vo R. F. Q. do H. všetky vystavované motorové vozidlá značky P.. Dňa 14.10.2011 z výstavného miesta vo R. F. Q. odviezol všetky 3 motorové vozidla značky P. a ďalšie motorové vozidlá do výstavného miesta žalobcu už nedodal. Dňa 14.12.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nesúhlasu importéra, obchodnej spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.. s predajom motorových vozidiel značky P. vo R. F. Q. z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel a dostatočného pokrytia predaja motorových vozidiel značky P. z iných predajných miest. Žalovaný porušil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011 tým, že dňa 14.10.2011 z priestorov žalobcu odviezol všetky tri vystavované motorové vozidlá značky P. a ďalšie motorové vozidlá už žalobcovi nedodal, čím mu znemožnil sprostredkovanie predaja vozidiel do uplynutia výpovednej doby, tým, že dňa 14.12.2011 vypovedal Zmluvu o sprostredkovaní pre nesplnenie ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel napriek tomu, že kritéria vystavovania a predaja motorových vozidiel pred uzatvorením zmluvy so žalobcom riadne dohodol. Žalovaný ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.. vedel aké kritéria predaja musí sprostredkovateľ predaja vozidiel značky P. spĺňať a taktiež vedel, aké je pokrytie predaja motorových vozidiel značky P. z iných predajných miest. Napriek uvedenému žalovaný so žalobcom uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní na dobu neurčitú s tým, že uzatvárajú dlhodobý zmluvný vzťah na predaj vozidiel značky P.. Výlučne z dôvodov realizácie Zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi žalovaným ako záujemcom a žalobcom ako sprostredkovateľom, žalobca v areáli svojej obchodnej spoločnosti vykonal žalovaným požadované stavebné úpravy, bežne dostupnými reklamnými prostriedkami zverejnil začiatok predaja motorových vozidiel značky P. v regióne okresu R. F. Q., dňa 16.10.2011 začal výstavbu showroomu na ulici U. XXXX vo R. F. Q.. Zánikom Zmluvy o sprostredkovaní sa žalobca dostal do platobnej neschopnosti a nebol schopný plniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a mestu Vranov nad Topľou. Porušením povinnosti zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011 žalovaným v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení spôsobil žalovaný žalobcovi škodu. Škoda spôsobená žalobcovi pozostáva zo: a) Skutočnej škody - vo výške 8.308,78 eura, ktorú predstavujú náklady na
- stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura,
- náklady na reklamu vo výške 1.378,06 eura,
- sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu za obdobie február 2012 až december 2012 vo výške 694,- eur, január 2013 až júl 2013 vo výške 800,04 eura, august 2013 až január 2014 vo výške 583,34 eura, február 2014 až december 2014 vo výške 806,54 eura, január 2015 až apríl 2015 vo výške 347,08 eura, spolu 3.231,- eur,
- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 135,70 eura, za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 388,- eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 100,50 eura, za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 132,20 eura, za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 85,10 eura, za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 300,20 eura, za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 482,50 eura, spolu 1.624,20 eura,
- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľností: za rok 2012 vo výške 15,30 eura, za rok 2013 vo výške 120,50 eura, spolu 135,80 eura. b) Náhrady zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka vo výške 19.200,- eur: náhrada zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka predstavuje zisk určený na základe
priemernej miery zisku dosahovanej v oblasti predaja motorových vozidiel vychádzajúcej zo štatistiky registrácie motorových vozidiel značky P. v okrese R. F. Q.:
- v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2011 (zaregistrovaných 51 áut zn. P.),
- v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2012 (zaregistrovaných 41 áut zn. P.),
- priemerne za mesiac: predaných 3,80 áut (51+41, spolu 92 predaných áut za 24 mesiacov),
- pri priemernej miere zisku za predaj 1 motorového vozidla značky P. náhrada zisku činí 600,- eur,
- za obdobie od 14.10.2011 do 30.06.2012, teda za 8,5 mesiaca a predaných 32 vozidiel činí náhrada ušlého zisku 32 x 600,- eur, spolu 19.200,- eur. Žalobca vyzval dňa 20.07.2015 žalovaného na zaplatenie škody v lehote najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie škody dňa 04.08.2015, no škodu žalobcovi nezaplatil.
4. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.12.2015, okrem iného uviedla, že žalovaný HS - PLUS je oficiálnym predajcom /dílerom/ motorových vozidiel továrenskej značky P. a pôsobí ako predajca v rámci obchodnej siete P. E. J. J. J..S..Z.. Z dôvodu záujmu o zvýšenie predaja motorových vozidiel značky P. v okolí (v regióne R. F. Q.) žalovaný uzavrel dňa 15.06.2011 so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bolo: a) záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať v prospech žalovaného ako záujemcu takú činnosť, aby záujemca získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nové motorové vozidlá továrenskej značky P. s treťou osobou, b) záväzok žalovaného ako záujemcu zaplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy províziu v súlade s článkom 2 Zmluvy o sprostredkovaní, c) záväzok žalobcu počas celej doby platnosti a účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní spĺňať kvalitatívne štandardy sprostredkovateľov v súlade so Zmluvou o sprostredkovaní.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 15.06.2011 uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“). Predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalobcu vyvíjať takú činnosť, aby žalovaný získal príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy motorových vozidiel značky P. a záväzok žalovaného vyplatiť po uzatvorení kúpnej zmluvy žalobcovi províziu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o sprostredkovaní bola Príloha č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel a Príloha č. 2 - Štandardy predaja. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou dobou 6 mesiacov (Čl. 6, bod 2.).
7. V Čl. 5, bode 3. sa zmluvné strany dohodli, že záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch. V Prílohe č. 1 - Spôsob platieb za vozidlá, objednávanie a rezervácia vozidiel, v bode 3., sa uvádza, že: „Vozidlá určené do výstavného priestoru sprostredkovateľa sú objednávané podľa možnosti spoločnosti na základe predbežného záujmu zákazníkov sprostredkovateľa v množstve a sortimente určenom KMSS pre daný typ výstavného miesta. U týchto vozidiel sa rovnako predajcovia záujemcu a predajcovia sprostredkovateľa snažia o ich predanie v splatnosti, avšak prekročenie doby splatnosti týchto skladových vozidiel nemá vplyv na maržu.“ V Prílohe č.2 - Štandardy predaja v bodoch 7. a 8. sa uvádza, že: „Sprostredkovateľ so záujemcom dohodli, že v čo najkratšom možnom čase zabezpečí vystavovanie vozidiel v novovybudovaných priestoroch, ktoré budú riešené tak, aby aspoň základnými prvkami identifikovali značku P., resp. nebude použitý akýkoľvek prvok odporujúci štandardom. Pokiaľ by po realizácii týchto priestorov vznikol zo strany sprostredkovateľa záujem o zriadenie predajného miesta P. - dealer B, podľa štandardov P. a v súlade so zámermi a požiadavkami KMSS, záujemca túto skutočnosť podporí a poskytne plnú pomoc a súčinnosť.“
8. Vystavovanie a predaj vozidiel značky P. sa uskutočňoval v rámci predajného programu spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.. za prísne stanovených podmienok. Žalovaný pôsobil a dodnes pôsobí ako dlhoročný obchodný zástupca spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.., a preto v čase uzatvárania Zmluvy o sprostredkovaní veľmi dobre poznal podmienky, za ktorých sa vystavovanie a predaj vozidiel značky P. musí realizovať. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil predajné miesto žalobcu a v rámci predzmluvných jednaní oznámil žalobcovi, že pre splnenie podmienok na vystavovanie a predaj vozidiel značky P. požadovaných spoločnosťou P. E. J. J., J..S..Z.. je potrebné najprv vykonať
určité stavebné úpravy v existujúcom areály žalobcu. Žalobca v mesiaci máj a jún 2011 realizoval žalovaným požadované stavebné úpravy (zemné práce), spevňovanie plôch, zakúpenie betónovej dlažby a vchodových dverí. Na tieto stavebné úpravy žalobca vynaložil náklady spolu v sume 1.939,82 eura. V mesiaci jún 2011 žalobca zverejnil začiatok predaja vozidiel značky P. vo R. F. Q. v miestnej tlači a televízii, na bilboardoch, vystavil vozidlo značky P. na čerpacej stanici J. R. F. Q.. Žalobca vynaložil náklady spojené s reklamou predaja vozidiel značky P. vo výške 1.378,06 eura.
9. Dňa 13.10.2011 žalovaný telefonicky a e-mailom, napriek platnej Zmluve o sprostredkovaní oznámil žalobcovi, že dňa 14.10.2011 odvezie z výstavného miesta vo R. F. Q. do H. všetky vystavované motorové vozidlá značky P.. Dňa 14.10.2011 z výstavného miesta vo R. F. Q. odviezol všetky 3 motorové vozidla značky P. a ďalšie motorové vozidlá do výstavného miesta žalobcu už nedodal. Dňa 14.12.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nesúhlasu importéra, obchodnej spoločnosti P. E. J. J., J..S..Z.. s predajom motorových vozidiel značky P. vo R. F. Q. z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel a dostatočného pokrytia predaja motorových vozidiel značky P. z iných predajných miest. Zánikom Zmluvy o sprostredkovaní sa mal žalobca dostal do platobnej neschopnosti a nebol schopný plniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a mestu Vranov nad Topľou. Žalobca vychádzal mylne z predpokladu, že žalovaný porušil povinnosti Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011 a spôsobil tým žalobcovi škodu. Škoda ktorú údajne spôsobil žalovaný žalobcovi pozostáva zo:
Skutočnej škody - vo výške 8.308,78 eura, ktorú predstavujú náklady na - stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura
- náklady na reklamu vo výške 1.378,06 eura
- sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu za obdobie február 2012 až december 2012 vo výške 694,- eur, január 2013 až júl 2013 vo výške 800,04 eura, august 2013 až január 2014 vo výške 583,34 eura, február 2014 až december 2014 vo výške 806,54 eura, január 2015 až apríl 2015 vo výške 347,08 eura, spolu 3.231,- eur
- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 135,70 eura, za zdaňovacie obdobie december 2012 vo výške 388,- eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 100,50 eura, za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 132,20 eura, za zdaňovacie obdobie október 2013 vo výške 85,10 eura, za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške 300,20 eura, za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 482,50 eura, spolu 1.624,20 eura
- úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľností: za rok 2012 vo výške 15,30 eura, za rok 2013 vo výške 120,50 eura, spolu 135,80 eura.
- Náhrady zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka vo výške 19.200,- eur: náhrada zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka predstavuje zisk určený na základe priemernej miery zisku dosahovanej v oblasti predaja motorových vozidiel vychádzajúcej zo štatistiky registrácie motorových vozidiel značky P. v okrese R. F. Q.: v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2011 (zaregistrovaných 51 áut zn. P.) v kumulatíve za mesiac 1-12 roka 2012 (zaregistrovaných 41 áut zn. P.) priemerne za mesiac: predaných 3,80 áut (51+41, spolu 92 predaných áut za 24 mesiacov) pri priemernej miere zisku za predaj 1 motorového vozidla značky P. náhrada zisku činí 60,- eur za obdobie od 14.10.2011 do 30.06.2012, teda za 8,5 mesiaca a predaných 32 vozidiel činí náhrada ušlého zisku 32 x 600,- eur, spolu 19.200,- eur.
10. Žalobca vyzval dňa 20.07.2015 žalovaného na zaplatenie škody v lehote najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie škody dňa 04.08.2015, no žalobcom vyúčtovanú škodu v celkovej výške 27.508,78 eura žalobcovi doposiaľ nezaplatil.
11. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 642, § 647 ods. 2, § 373, § 378, § 379 a § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 27.508,78 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, od ktorého mohol žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že
nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011, uzatvorenou medzi sporovými stranami, v súvislosti s ktorým si žalobca náhradu škody uplatňuje. Keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, absentuje tu už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie zodpovednosť, t. j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená v príčinne súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z predmetnej zmluvy o sprostredkovaní. S prihliadnutím na to, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejakú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť v príčinne súvislosti s ktorou by mohla žalobcovi vzniknúť nejaká škoda, súd prvej inštancie sa už z dôvodu hospodárnosti tohto konania nezaoberal dokazovaním toho či žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú v žalobe špecifikoval a ktorej náhrady sa žalobou voči žalovanému domáhal.
13. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa nedopustil porušenia žiadnych zmluvných alebo zákonných povinnosti, tým že využil svoje právo a predmetnú zmluvu o sprostredkovaní platne vypovedal v dohodnutej šesťmesačnej výpovednej lehote. Výkon dojednaného práva nie je možné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Nie je podstatné či boli naplnené dôvody, pre ktoré zmluvu vypovedal (nesplnenie ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel), keďže zmluvu bolo možné vypovedať z akéhokoľvek dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nikdy netvrdil, že doposiaľ nedošlo k platnému ukončeniu záväzkového vzťahu založeného predmetnou zmluvou o sprostredkovaní, na základe výpovede zo strany žalovaného, resp. že predmetná výpoveď je neplatná a v súvislosti s neplatnou výpoveďou si uplatňuje náhradu škody špecifikovanej v žalobe.
14. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (najmä zo zmluvy). Otázku platnosti predmetnej výpovede zo strany žalovaného si súd prvej inštancie predbežne vyhodnotil tak, že predmetnú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalovaného považuje za výpoveď platnú, keďže nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by ju mal za neplatnú považovať. Predmetnú zmluvu o sprostredkovaní bolo možné vypovedať výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu v šesťmesačnej výpovednej lehote alebo výpoveďou účinnou odo dňa nasledujúceho po dni jej doručenia sprostredkovateľovi najmä ak žalobca nebude spĺňať kvantitatívne štandardy sprostredkovateľov podľa Prílohy č. 1 k predmetnej zmluve a pokiaľ nevykoná nápravu do 14 dní odo dňa doručenia písomného upozornenia. V danom konkrétnom prípade nešlo o výpoveď s okamžitým účinkom odo dňa nasledujúceho po dni jej doručenia sprostredkovateľovi, ale o výpoveď v šesťmesačnej výpovednej lehote, ktorú bolo možné učiniť bez udania dôvodu. Nebolo preto potrebné skúmať či bol naplnený dôvod, ktorý, napriek tomu, že to nebolo potrebné, žalovaný uviedol, a to, že import nesúhlasí s vystavovaním vozidiel v priestoroch žalobcu z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel hoci malo ísť iba o dočasné riešenie.
15. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného, aby mu dodal vozidla na výstavné účely a tieto tam aj nepretržite ponechal, resp. že by sa žalovaný dopustil porušenia povinnosti z uzatvorenej zmluvy tým, že dodal žalobcovi na výstavné účely nejaké vozidla a tieto po čase zobral späť a ďalšie už žalobcovi nedodal. V čl. 5 bode 3. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa zo dňa 15.06.2011 sa zmluvné strany dohodli, že: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch.“ Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa predpokladala ďalšia dohoda medzi zmluvnými stranami. Existencia takejto dohody či už v písomnej alebo ústnej forme nebola v priebehu dokazovania preukázaná. Nebolo preukázané ani to, že by takáto ďalšia dohoda bola uzatvorená konkludentným spôsobom. Z bodu 3. Prílohy č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že zabezpečovanie vozidiel na výstavné účely nebolo závisle len na vôli žalovaného, ale záviselo aj od vôle hlavného importéra, keďže v spomínanom bode 3. sa uvádza: „ Vozidlá určené do výstavného priestoru sprostredkovateľa sú objednávané podľa možnosti spoločnosti na základe predbežného záujmu zákazníkov sprostredkovateľa v množstve a sortimente určenom KMSS pre daný typ výstavného miesta. U týchto vozidiel sa rovnako predajcovia záujemcu a predajcovia sprostredkovateľa snažia o ich predanie v splatnosti, avšak prekročenie doby splatnosti týchto skladových vozidiel nemá vplyv na maržu.“
16. Aj keď vzhľadom na nepreukázanie porušenia zmluvných, prípadne zákonných povinnosti zo strany žalovaného nemožno hovoriť o jeho zodpovednosti za škodu špecifikovanú žalobcom, resp. o jeho povinnosti žalobcovi túto škodu nahradiť, považoval súd za potrebné sa vyjadriť aj k uplatnenej škode. Pokiaľ ide o uplatnenú skutočnú škodu, ktorá má pozostávať z nákladov na stavebné úpravy a nákladov na reklamu, tak je potrebné uviesť, že tieto náklady v žiadnom prípade nemôžu byť právne kvalifikované ako škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Z obsahu uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní, ako aj s prihliadnutím na charakter záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou, ide o náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti s plnením svojich zmluvných povinnosti, pričom žalovanému nevznikla povinnosť mu ich refundovať v zmysle ust. § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide konkrétne o náklady na stavebné úpravy vo výške 1.939,72 eura, tak tie sa týkali len výstavného miesta v existujúcich predajných priestoroch žalobcu. Žalobca opakovane počas dokazovania uvádzal, že musel začať s výstavbou nových priestorov, ale v súvislosti s nákladmi vynaloženými na tento účel si však voči žalobcovi neuplatnil žiadne nároky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní a trvanie záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou žalovaný nepodmienil, výstavbou nového predajného miesta zo strany žalobcu. V bode 7. Prílohy č. 2 - Štandardy predaja, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní sa uvádza, že: „Sprostredkovateľ sa so záujemcom dohodli, že v čo najkratšom možnom čase zabezpečí vystavovanie vozidiel v novovybudovaných priestoroch , ktoré budú riešené tak, aby aspoň základnými prvkami identifikovali značku KIA, resp. nebude použitý akýkoľvek prvok odporujúci štandardom.“ Toto ustanovenie je však potrebné brať do úvahy aj v kontexte bodu 8. Prílohy č. 2 ako dobrovoľnú iniciatívu žalobcu vybudovať nové predajné miesto v súvislosti s jeho snahou pôsobiť v budúcnosti minimálne ako B - díler vozidiel značky P. a nie ako nevyhnutnú podmienku pre činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej so žalovaným. Žalovaný mal záujem podporiť túto snahu žalobcu, ale bez nejakých jeho konkrétnych záväzkoch v tomto smere, keďže nebolo to priamo závislé iba od jeho vôle.
17. Pokiaľ ide o sankcie za oneskorené odvody poistného pre Sociálnu poisťovňu, úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty a úroky z omeškania za nezaplatenie dane z nehnuteľnosti, tak ani tieto v žiadnom prípade nemôžu byť právne kvalifikované ako škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Povinnosť platiť tieto sankcie a úroky z omeškania totiž nevznikla v priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením nejakých povinnosti žalovaného, vyplývajúcich mu z predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný žiadne svoje povinnosti neporušil, ale ak by sa tak aj stalo, aj tak by tu nevznikla zodpovednosť žalovaného nahradiť žalobcovi takéto výdavky, a to práve pre absentujúcu bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením zmluvných povinnosti zo strany žalovaného a vzniknutou škodou na strane žalobcu, resp. vzniknutou povinnosťou vyplatiť a následným vyplatením sankcii a úrokov z omeškania
18. Pokiaľ ide o náhradu zisku v zmysle ust. § 381 Obchodného zákonníka, ktorý si žalobca uplatnil zrejme v súvislosti s tým, že vychádzal z predpokladu, že žalovaný mal povinnosť mu nepretržite poskytovať vozidla na výstavné účely, tak je potrebné uviesť, že vyššie už bolo zdôvodnené, že takúto povinnosť žalovaný nemal, takže tu neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného za ušlý zisk.
19. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.09.2019 súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Priznáva svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu svedkovi O.. E. H.Z., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
21. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri vyhlasovaní predmetného rozsudku súd opomenul rozhodnúť o jednej časti predmetu konania, a to o náhrade trov konania (svedočnom) svedka O.. E. H., ktorý na základe návrhu žalovanej strany bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 19.03.2019 a po skončení jeho výsluchu si uplatnil náhradu (svedočné) a v tejto súvislosti aj založil do spisu potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho zárobku. Z toho dôvodu súd v danej veci vytýčil pojednávanie na deň 19.09.2019, na ktorom aj o náhrade trov konania svedka O.. E. H. rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto dopĺňacieho rozsudku.
22. Následne aplikujúc ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 258 ods. 1, 3 a § 262 ods. 2 CSP okresný súd uviedol, že o nároku svedka na náhradu jeho trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli (svedočnom) rozhodol súd podľa § 258 ods.1,3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a priznal svedkovi O.. E. H. voči žalobcovi ako v celom rozsahu neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania (svedočného) v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu svedkovi O.. E. H. s tým, že o samotnej výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Opravným uznesením zo dňa 30.9.2020 súd prvej inštancie rozhodol takto:
„o p r a v u j e výrok dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Prešov číslo konania 23Cb/4/2015-265 zo dňa 19. septembra 2019 tak, že správne znie:
„Priznáva svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. voči žalobcovi nárok na svedočné v rozsahu 100 %.“
24. Dňa 19. septembra 2019 bol pod č. k. 23Cb/4/2015-265 vydaný dopĺňací rozsudok, ktorého výrok znel : priznáva svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd zistil, že výrok uvedený v zápisnici z pojednávania zo dňa 19.09.2019 sa zhoduje s nahrávkou z pojednávania zo dňa 19.09.2019, teda správne mal znieť výrok dopĺňacieho rozsudku aj v jeho písomnom vyhotovení: priznáva svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. voči žalobcovi nárok na svedočné v rozsahu 100 %, namiesto nesprávneho výroku v písomnom vyhotovení dopĺňacieho rozsudku v znení : priznáva svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu svedkovi O.. E. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX, XXX XX T. s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 224 CSP opravil zrejmé nesprávnosti v písaní v písomnom vyhotovení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Prešov číslo konania 23Cb/4/2015-265 zo dňa 19. septembra 2019 v jeho výroku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku a opravnému uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie.
28. Žalovaný napadol rozsudok vo veci samej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že konateľ žalovaného O.. R. pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní navštívil výstavné priestory žalobcu, navrhol vykonať určité stavebné práce a po podpísaní zmluvy dodal do výstavných priestorov žalobcu tri výstavné vozidla značky P.. Žalobca
po sprostredkovaní možnosti zakúpiť si motorové vozidlá značky P. priamo vo R. F. Q. začal motorové vozidlá ponúkať na predaj záujemcom. Dňa 14.10.2011, teda po štyroch mesiacoch po podpísaní Zmluvy o sprostredkovaní, žalovaný podľa žalobcu bez akejkoľvek príčiny a bez akéhokoľvek zdôvodnenia z výstavných priestorov odviezol všetky tri vystavené motorové vozidla značky P.. V rovnaký deň žalovaný doručil žalobcovi výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodov nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel, hoci malo ísť iba o dočasné riešenie. Výpovedná lehota skončila dňa 30.06.2012. Žalovaný v čase od 14.10.2011 do uplynutia výpovednej lehoty už žiadne výstavné vozidlá žalobcovi nedodal. Žalobca po tom, čo žalovaný z jeho priestorov odviezol všetky vystavené vozidlá, nesprostredkoval už žiaden predaj vozidiel značky P..
30. Rozhodujúce v tomto spore podľa žalobcu bolo vyriešenie otázky, či žalovaný tým, že nedodal žalobcovi v čase od 14.10.2011 do 30.06.2012 žiadne výstavné motorové vozidlá značky P., porušil zmluvnú povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní, teda či konal protiprávne a spôsobil tým žalobcovi uplatnenú škodu. V tomto spore neboli vyššie uvedené skutkové tvrdenia medzi stranami sporné. Sporná bola odpoveď na otázku, či zo Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva žalovanému povinnosť dodať žalobcovi výstavné vozidlá značky P.. Žalobca tvrdil, že táto povinnosť nepochybne vyplýva žalovanému najmä z Čl. 5, bodu 3 Zmluvy o sprostredkovaní, ale aj z príloh, najmä z Prílohy č. 2, zo samotného účelu zmluvy, ako aj z obchodných zvyklostí zachovaných pri predaji motorových vozidiel. Podľa Čl. 5, bodu 3 Zmluvy o sprostredkovaní bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch zmluvných strán“. Podľa žalobcu zo znenia „záujemca dodá“ vyplýva povinnosť žalovaného dodávať vozidlá na výstavné účely. Žalovaný sa bránil tým, že táto povinnosť mu mala vzniknúť len po dohode obidvoch zmluvných strán. Podľa žalobcu konateľ žalovaného O.. R. na pojednávaní uviedol, na otázku či medzi sporovými stranami bola uzatvorená nejaká dohoda, že: „Len vlastne ústne povedal, že pokiaľ budem môcť, tak tam nejaké autá dodáme, pokiaľ nebude možnosť, tak takto“. Podľa konateľa žalovaného o nejakých počtoch sa nejednalo a neboli dohodnuté. Na pojednávaní konateľ žalobcu uviedol, že medzi sporovými stranami ohľadom dodávaných výstavných vozidiel bola uzatvorená dohoda o tom, že žalovaný bude dodávať do výstavných priestorov žalobcu s každého typu vozidla po jednom. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 19.03.2019 opakovane uviedol, že v Zmluve o sprostredkovaní nebol definovaný počet výstavných vozidiel, ale bolo definované, že žalovaný dodá výstavné vozidlá podľa možnosti a podľa vzájomnej dohody.
31. Z výsluchov konateľov sporových strán, teda podľa žalobcu vyplynulo, že medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o dodávkach výstavných vozidiel v ústnej forme. Podľa žalobcu bolo preto potrebné vykonať dokazovanie o tom, či v uvedenom čase bolo v možnostiach žalovaného dodávať výstavné vozidlá žalobcovi. Svedok O.. H. podľa žalobcu neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by žalovanému bránila v dodávkach výstavných vozidiel pre žalobcu. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nepripustil, aby právna zástupkyňa žalobcu kládla otázky konateľovi žalovaného, preto žalovaný nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá mu bránila dodávať do výstavného priestoru žalobcu výstavné vozidlá.
32. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania ďalšej dohody vyplývajúcej z Čl. 5, bodu 3 Zmluvy o sprostredkovaní boli podľa žalobcu nesprávne. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel ku skutkovému zisteniu, že existencia dohody v písomnej alebo ústnej forme a ani konkludentným spôsobom nebola preukázaná, bolo jeho povinnosťou odôvodnenie rozsudku zdôvodniť a vysporiadať sa s výpoveďami konateľa žalovaného a konateľa žalobcu o existencii takejto ústnej dohody.
33. Žalobca navrhol už v podanej žalobe vykonanie dokazovania výsluchom sporových strán, a teda výsluchom konateľov žalobcu aj žalovaného, tým, že súd prvej inštancie toto procesné právo nerešpektoval, znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
34. Obidve sporové strany zhodne potvrdili, že existovala osobitná dohoda v ústnej forme o tom, že žalovaný je povinný dodávať do výstavných priestorov žalobcu výstavné vozidlá. Z uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že existencia takej dohody, či už v písomnej alebo ústnej alebo konkludentným spôsobom nebola v priebehu dokazovania preukázaná, je podľa žalobcu nesprávna, pretože súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Existencia osobitnej dohody sporových strán o dodávkach výstavných vozidiel vyplýva podľa žalobcu zo skutočnosti, že žalovaný po uzatvorení
Zmluvy o sprostredkovaní dodal do výstavných priestorov tri výstavné vozidlá. Pokiaľ by nebola medzi sporovými stranami uzatvorená žiadna osobitná dohoda o dodávkach výstavných vozidiel, žalovaný by nedodal žalobcovi žiadne výstavné vozidlá. Rovnako táto dohoda podľa žalobcu vyplýva z toho, že konateľ žalovaného navštívil výstavné priestory žalobcu pred podpísaním zmluvy, a pokiaľ by žalovaný nemal povinnosť dodávať výstavné vozidlá, nebola by potrebné návšteva konateľa žalovaného. Ak sprostredkovanie predaja malo byť realizované bez vystavenia vozidiel, napríklad na základe obrázkov motorových vozidiel, neboli potrebné žalovaným navrhnuté stavebné úpravy. Žalovaný vypovedal zmluvu o sprostredkovaní z dôvodu nesplnenia ani základných kritérií pre vystavovanie vozidiel. Pokiaľ sa sprostredkovanie predaja malo realizovať bez vystavovania vozidiel, nemohol žalobca nespĺňať základné kritéria pre vystavovanie vozidiel. Žalobca má za to, že zo samotnej zmluvy o sprostredkovaní, z Prílohy č. 1 a č. 2 k tejto zmluve, z účelu zmluvy, z obvyklých zvyklostí pri predaji motorových vozidiel, ako aj zo skutočností, že žalovaný po uzatvorení zmluvy na základe dohody so žalobcom dodal žalobcovi tri výstavné vozidlá, jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného výstavné vozidlá žalobcovi dodávať. Obrana žalovaného, že tak mal urobiť až vtedy, ak bude môcť a po vzájomnej dohode so žalobcom je účelová. Žalobca mal záujem, aby v jeho priestoroch bolo vystavené jedno vozidlo z každého typu značky P., tak ako to vypovedal na pojednávaní a žalovaný nedodal žalobcovi výstavné vozidlá svojvoľne.
35. Sám žalovaný potvrdil, že existovala takáto dohoda a preto nemôže byť správny právny záver súdu o tom, že žalovaný neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť a preto absentuje protiprávne konanie žalovaného a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou uplatňovanou žalobcom. Rovnako je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že náklady na stavebné úpravy a náklady na reklamu v žiadnom prípade nemôžu byť právne kvalifikované ako škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný, lebo ide o náklady, ktoré vynaložil žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca) v súvislosti s plnením svojich zmluvných povinností, pričom žalovanému nevznikla povinnosť mu ich refundovať v zmysle § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka.
36. Žalobca si podľa svojho vyjadrenia neuplatňuje voči žalovanému refundáciu nákladov spojených so sprostredkovaním ani nárok na vyplatenie provízií za sprostredkovanie a preto je uvedený právny záver súdu prvej inštancie nesprávne.
37. Rovnako skutočnosť, že uvedené stavebné náklady sa týkali výstavného miesta už existujúcich predajných priestorov žalobcu neznamená, že žalobcovi vynaložením týchto stavebných nákladov nevznikla uplatňovaná škoda. Vynaložené stavebné úpravy sa po 14.10.2011 stali pre žalobcu nepotrebnými a vynaložené náklady nepochybne škodou na strane žalobcu, lebo žalobca nevystavoval žiadne vozidlá značky P.. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že počas dokazovania nikdy netvrdil, že voči žalovanému si uplatňuje náhradu škody v súvislosti s výstavbou nových priestorov a preto zdôvodnenie súdu, že ide o dobrovoľnú iniciatívu žalobcu a nie ako podmienku pre činnosť sprostredkovateľa je podľa žalobcu neopodstatnené.
38. Bez dlhodobej spolupráce so žalovaným by žalobca s výstavbou nových výstavných priestorov nikdy nezačal. Žalobca je dlhodobý podnikateľ, ktorý svoje podnikateľské aktivity plánuje vzhľadom na svoje finančné možnosti. Uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní s autorizovaným predajcom značky P. považoval za dlhodobú spoluprácu už aj v súvislosti s dlhodobou spoluprácou jeho predchodcu, ktorý pre žalovaného cca 5 rokov sprostredkovával predaj značky vozidiel P. v okrese R. F. Q..
39. Žalobca si na výstavbu nových výstavných priestorov zobral od banky úver a predpokladal, že prevažnú časť svojich peňažných záväzkov bude uhrádzať z provízii za sprostredkovanie predaja vozidiel značky P.. Žalovaný tým, že od 14.10.2011 nedodal žalobcovi ani jedno výstavné vozidlo spôsobil, že žalobca žiaden predaj nesprostredkoval. Výlučne z toho dôvodu sa žalobca podľa svojho vyjadrenia dostal do platobnej neschopnosti.
40. V rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu požadovaný nárok v celom rozsahu a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania v plnom rozsahu.
41. Rovnako tak v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a zaviazal žalovaného k náhrade svedočného.
42. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že voči rozsudku vo veci samej podal odvolanie, pričom výrok dopĺňacieho rozsudku je rovnako nesprávny ako je nesprávny rozsudok vo veci samej, a to pokiaľ žalobca by bol v konaní úspešný je v súlade s § 255 ods. 1 CSP povinný nahradiť trovy konania žalovaný.
43. Rovnako tak v rámci svojho odvolania voči opravnému uzneseniu žiadal žalobca, aby odvolací súd toto zrušil, alternatívne, aby ho zmenil a priznal svedkovi O.. H. nárok na svedočné voči žalovanému, a to s poukazom na to, že voči rozsudku vo veci samej podal žalobca odvolanie, ktorým ho žiadal zrušiť, alternatívne zmeniť a zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom s tým, že žalobca trval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v odvolaní voči napadnutému rozsudku a ktorými odôvodnil nesprávnosť prvého výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby, čo ma za následok aj nesprávnosť druhého výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, prvého výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým priznal svedkovi O.. E. H. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výroku opravného uznesenia, ktorým priznal svedkovi O.. E. H. voči žalobcovi nárok na svedočné v rozsahu 100 %.
44. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči rozsudku uviedol, že žalobca si celkovo veľmi mylne interpretuje účel Zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva o sprostredkovaní je zmluvný typ, ktorý počíta s individuálnym sprostredkovaním a nie masívnym a pravidelným sprostredkovaním, ktoré už je de iure obchodným zastúpením. Inak povedané, Zmluva o sprostredkovaní sa vzťahuje buď na jednorazové alebo opakované sprostredkovanie uzavretia zmluvy, ale pokiaľ by sa malo jednať o sústavnú činnosť sprostredkovateľa, išlo by o iný záväzkovo právny vzťah, a to o obchodné zastúpenie. Práve z dôvodu existencie účinných blokových výnimiek, ako práve záväzných aktov EÚ, nemohol žalovaný so žalobcom podpísať zmluvu o obchodnom zastúpení na pravidelné sprostredkovanie, keďže nemal predchádzajúci súhlas importéra.
45. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nebolo a nemohlo byť povinnosťou žalovaného ako záujemcu počas celej platnosti a účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní dodávať žalobcovi ako sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely, a teda Čl. 5, bod 3 Zmluvy o sprostredkovaní, ktorý znie nasledovne: „Záujemca dodá sprostredkovateľovi vozidlá na výstavné účely podľa vzájomnej dohody obidvoch zmluvných strán“, nemožno podľa žalovaného vykladať v rozpore s obvyklou podstatou/účelom tohto zmluvného vzťahu. Žalovaný ako záujemca mal možnosť dodávať motorové vozidlá na vystavenie podľa svojej potreby, ale len vtedy, ak s tým súhlasil žalobca ako sprostredkovateľ.
46. Žalovaný naďalej zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní len pod podmienkou „Vykonania stavebných prác a vybudovania nového predajného priestoru (showroomu)“ je absolútne nepravdivé. Žalobca podľa žalovaného vôbec nerozlišuje medzi stavebnou úpravou výstavného miesta a výstavbou nových predajných a servisných priestorov v súlade s kvalitatívnymi štandardmi pre B dealera, ktorý by konal sám na vlastnú zodpovednosť a podnikateľské riziko napriek tomu, že si bol vedomý skutočnosti, že nedisponuje predchádzajúcim súhlasom importéra.
47. V Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011 nie je jediná formulácie, kde by žalovaný ako záujemca zaväzoval žalobcu na výstavbu nového autosalónu. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal, a to z dôvodu, že ide o lož/klamlivé tvrdenie.
48. V čase pred uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní sa pripravovala nová dílerská zmluva, ktorá mala pre dealerov P. predstavovať novú obchodnú politiku, nové podmienky a súčasné nové kvalitatívne štandardy. Listinné dôkazy týkajúce sa dílerských stretnutí pred podpisom nových dílerských zmlúv sú založené v súdnom spise. Žalovaný disponoval informácie, že podmienky predaja a štandardy P. sa na základe novej dílerskej zmluvy sprísnia a preto o uvedenom priebežne informoval aj žalovaného (zrejmé mal žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) a priamo do Čl. 7, bod 4 Zmluvy o sprostredkovaní jednoznačne zakomponoval, že v priebehu mesiaca august 2011 budú uzatvorené nové zmluvy medzi P. E. J. J., J..S..Z.. ako importérom a A dealermi a na základe tejto skutočnosti bude zmluvy o sprostredkovaní upravená podľa požiadaviek vyplývajúcich z hlavnej zmluvy.
49. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný absolútne nemohol uvažovať o uzavretí inej ako sprostredkovateľskej zmluvy so žalobcom, kedy si bol vedomí, že akákoľvek iná spolupráca s tretím subjektom bude musieť byť schválená importérom P..
50. Dňa 01.08.2011 bola medzi importérom a žalovaným podpísaní nová dílerská zmluva. V oddiele 5 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie bodu 1, ktoré zakazovalo predajcovi uzatvoriť zmluvu so subdílerom bez predchádzajúceho písomného súhlasu importéra.
XX. O.. E. H. ako zodpovedný zamestnanec importéra P. dňa 20.09.2011 doručil žalovanému v mene importéra P. e-mail s jednoznačne odmietajúcim stanoviskom k novému výstavnému priestoru, ako aj k možnosti rozšírenia dílerskej siete P. v danom regióne o B dílera. Po tom, čo bol žalobca preukázateľne informovaný o odmietavom stanovisku P., začal podnikať kroky, ktoré žalobcu diskreditovali ako spoľahlivého obchodného partnera.
52. Dňa 14.12.2011 bola žalobcovi doručená výpoveď zmluvy zo dňa 21.11.2011. Žalovaný zdôraznil, že doručením spomínanej výpovede žalobca (zrejmé mal žalovaný na mysli žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) využil svoje právo Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011 vypovedať, čo jednoznačne znamená, že nemohol týmto právnym úkonom porušiť povinnosti a preto je absurdné hovoriť o vzniku škody a akomkoľvek nároku na náhradu škody. Žalovaný neporušil ani žiadnu inú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so žalobcom. Žalobca mal možnosť pokračovať v sprostredkovaní predaja motorových vozidiel P. pre žalovaného, ale bez vystavovania motorových vozidiel P., keďže vystavovanie motorových vozidiel žalobcom nespĺňalo ani minimálne kvalitatívne štandardy výstavného miesta, ktoré mali byť splnené na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011. Výstavné miesto žalobcu v čase účinnosti Zmluvy o sprostredkovaní nebolo riadne označené ako výstavné priestory HS - PLUS, s.r.o., takže to bol práva žalobca, ktorý hrubo porušil svoje základné zmluvné povinnosti.
53. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd neumožnil vykonať výsluch konateľa žalobcu, keď zo zápisnica z pojednávania zo dňa 19.03.2019 je jednoznačné, že obe strany sporu mali možnosť vyjadriť sa k tvrdeným skutkovým zisteniam a taktiež obaja právni zástupcovia mali možnosť aktívne klásť stranám sporu relevantné otázky. Štatutárny zástupca organizácie má byť v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je táto organizácia, vyslúchaný súdom vždy ako účastník konania, a nie ako svedok (R 6/1978).
54. Na základe uvedeného považoval žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preto ho navrhol potvrdiť a priznať žalovanému trovy konania.
55. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zotrval na všetkých svojich stanoviskách uvedených v odvolaní, keď uviedol, že žalovaný si počas celého konania, tak aj v tomto vyjadrení podanom k odvolaniu žalobcu, odporuje. Na jednej strane opakuje, že mal záujem vystavovať vozidlá značky P. vo R. F. Q. po skončení spolupráce s predchádzajúcou spoločnosťou, a na druhej strane tvrdí, že nemal povinnosť dodávať žalobcovi výstavné vozidlá. Žalovaný celkom absurdne opakuje, že povinnosť dodávať výstavné vozidlá, ktorú napokon nepopiera, mal len vtedy, ak mal takúto potrebu a len vtedy, ak s tým súhlasil žalobca ako sprostredkovateľ. Ak žalovaný nemal potrebu listovať v priestoroch žalobcu výstavné vozidlá, nemal do žalobcom uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní.
56. Uvedené tvrdenia sú nielen nepravdivé, ale aj nelogické. Žalobca pred uzatvorením zmluvy vykonal všetky potrebné stavebné úpravy, aby aspoň dočasne kým vybuduje nový autosalón spĺňal náročné kritéria žalovaného na vystavovanie vozidiel. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o sprostredkovaní nebola účelovo určená na predaj vozidiel žalobcom, ale ako podpora predaja motorových vozidiel u žalovaného prostredníctvom využitia určitej priestorovej kapacity u žalobcu je podľa žalobcu v rozpore s ust. § 642 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný mal záujem využívať určitú priestorovú kapacitu žalobcu, bolo potrebné so žalobcom uzatvoriť nájomnú zmluvu.
57. Žalobca zjavne účelovo poukazuje na rozdiel medzi Zmluvou o obchodnom zastúpení a Zmluvou o sprostredkovaní a uvádza, že na základe Zmluvy o sprostredkovaní nemožno masívne a pravidelne sprostredkovávať predaj vozidiel. Žalobca si v tomto spore uplatňuje proti žalovanému náhradu zisku za sprostredkovanie predaja 3,8 áut značky P. mesačne. V žiadnom prípade tu preto nemožno hovoriť o
masívnom a pravidelnom sprostredkovaní predaja vozidiel a preto uvedená argumentácia žalovaného je nezmyselná.
58. Z ustanovenia Prílohy č. 2 Zmluvy o sprostredkovaní podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že so žalobcom sa dohol žalovaný na výstavbe nového autosalónu.
59. Tvrdenie žalovaného, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť a že žalobca mal možnosť pokračovať v sprostredkovaní predaja motorových vozidiel pre žalovaného, ale bez vystavovania motorových vozidiel je podľa žalobcu absurdné, keďže každý autosalón má vystavené motorové vozidlá a bez vystavených motorových vozidiel nemožno sprostredkovať žiaden predaj vozidiel.
60. Žalobca zotrval na svojom vyjadrení, že z vyjadrenia konateľa žalovaného nepochybne vyplynula existencia osobitnej ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o dodávkach výstavných vozidiel.
61. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči medzitýmnemu rozsudku uviedol, že okresný súd opomenul rozhodnúť o jednej časti predmetu konania, a to náhrade trov konania/svedočného svedka O.. E. H. na základe návrhu žalovaného, ktorý si riadne uplatnil náhradu/svedočné. O svedočnom rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 19.09.2019 a v súlade s § 255 ods. 1 priznal strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v súlade s rozhodnutím vo veci samej, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a neúspešnou stranou v tomto konaní sa stal žalobca.
62. S poukazom na uvedené preto žalovaný navrhol dopĺňací rozsudok okresného súdu potvrdiť.
63. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci dané neboli.
64. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaným skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
65. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
66. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
67. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
68. Z obsahu odvolania plynie, že tento odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) bol naplnený tým, že súd prvej inštancie nevypočul konateľa žalobcu a žalovaného, čomu však odporuje ďalší text odvolania žalobcu, v ktorom žalobca dôvodí, že z výsluchu konateľa sporovej strany vyplynulo, že medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o dodávkach výstavných vozidiel v ústnej forme. Samotná skutočnosť, že došlo k výsluchu konateľa žalobcu vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 19.03.2019, kde je jednoznačné, že obe strany sporu mali dostatočnú možnosť vyjadriť sa k tvrdeným skutkovým zisteniam a taktiež obaja štatutári mali možnosť aktívne klásť stranám sporu relevantné otázky. Z obsahu tejto zápisnice a ani z ďalších podaní nevyplýva, že by žalobca namietal možnosť klásť otázky štatutárnym zástupcom strán sporu, respektíve, že súd prvej inštancie nesprávne protokoloval, respektíve nepripustil otázky stranám sporu. Rovnako tak pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadom retroaktívnej aplikácie ust. § 470 ods. 2 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, odvolací súd uvádza, že ohľadom výsluchu sporových strán k takejto sudcovskej koncentrácii ani nedošlo, keďže tieto boli riadne vypočuté, mohli sa zúčastniť pojednávania a klásť otázky protistrane. Pokiaľ súd prvej inštancie by aj aplikoval ust. § 470 ods. 2 CSP, uvedené samo o sebe nemožno hodnotiť ako porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, lebo tento postup súdu prvej inštancie nemal v konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. A contrario tento záver potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax, v zmysle ktorej k porušeniu práva na spravodlivý proces nedôjde, keď súd aj v konaniach, ktoré začali ešte za účinnosti starého procesného poriadku (Civilného sporového poriadku) po riadnom poučení strán sporu aplikuje ust. § 470 ods. 2 CSP.
69. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
70. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napokon problematika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru samo o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, keď na daný právny vzťah aplikoval ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (Zmluvu o sprostredkovaní) s tým, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok vyplývajúci z tohto záväzkového vzťahu a z toho vyplývajúcu absenciu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Treba jednoznačne konštatovať, že žalovaný neporušil žiadne ustanovenie o Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011, a to ani potom ako ju vypovedal, keď zo samotnej zmluvy o sprostredkovaní nevyplývalo pre žalobcu oprávnenie predávať motorové vozidlá značky P.. Naviac žalobca si uplatňoval budúci ušlý zisk za imaginárny predaj 3,8 áut za kalendárny mesiac (toľko ostatných áut značky P. bolo mesačne evidovaných v okrese R. F. Q.). Žalobca však opomenul, že v tomto okrese mohli byť evidované aj motorové vozidlá zakúpené u iných importérov, nielen u žalobcu (ako B importéra) alebo žalovaného (ako A importéra) pre okresy R. F. Q., resp. H.. Z uzatvorenej zmluvy naviac nijako nevyplýva, že by žalobca mal vybudovať novú predajňu/showroom/. Rovnako tak možno konštatovať, že žalovaný sa nedopustil porušenia žiadnych zmluvných alebo zákonných povinnosti výpoveďou predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní, ktorú platne vypovedal v dohodnutej 6-mesačnej výpovednej lehote. Je nepochybné, že Zmluvu o sprostredkovaní bolo možné vypovedať z akéhokoľvek dôvodu. Aj sám žalobca samotnú výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní nenamietal.
71. Žalobca nijako nepreukázal uzavretie ústnej dohody o tom, že žalovaný bude dodávať do výstavných priestorov žalobcu z každého typu vozidla po jednom, keď zo samotnej Zmluvy o sprostredkovaní ako aj z účelu príslušných zákonných ustanovení Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva individuálne/jednotlivé/ sprostredkovanie a nie masívne a pravidelné sprostredkovanie, vtedy bolo už vlastne iným zmluvným typom (obchodným zastúpením). Zmluva o sprostredkovaní sa týka jednotlivého alebo opakovaného
sprostredkovania, nie však pravidelného sprostredkovania, preto ak by aj došlo k takto uzatvorenej ústnej dohode, išlo by o úplne iný vzťah s tým, že Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená v písomnej forme a túto zmeniť je opäť možné len v písomnej forme, nie ústne, nehovoriac o tom, že žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by sa žalovaný zaviazal opakovane dodávať do jeho priestorov výstavné vozidlá. Z Čl. 5, bodu 3 Zmluvy o sprostredkovaní jednoznačne vyplývala povinnosť žalobcu ako záujemcu predať žalovanému ak sprostredkovateľovi vozidlá len na základe vzájomnej dohody obidvoch zmluvných strán, t. j. len po vzájomnom odsúhlasení každej jednotlivej dodávky výstavného vozidla a nie povinnosť, tak ako to tvrdil žalobca, dodávať každý typ výstavného vozidla značky P.. Naviac, ako to už uviedol odvolací súd vyššie, v tejto zmluve sa nenachádza žiadna formulácia, ktorá by zaväzovala žalobcu na výstavbu nového autosalónu, pričom tak ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným, resp. priamo s importérom značky P. pre Slovensko, muselo byť žalobcovi viac ako zrejmé, a to už v čase uzatvorenia Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011, ako aj z obežníka o upovedomení dílerov P. zo dňa 15.06.2011, adresovaného pre všetkých dílerov, že podmienky predaja motorových vozidiel P. sa budú zásadne meniť, čo napokon vyplýva aj z Čl. 7, bodu 4 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.06.2011, v ktorom na to žalovaný žalobcu priamo upozornil. Žalobca si musel byť vedomý, že jeho spolupráca so žalovaným nezávisí len od vôle žalovaného, ale túto spoluprácu musí schváliť aj importér P. Slovensko, k čomu napokon nedošlo a čo malo za následok výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní žalovaným.
72. Odvolací súd v tomto obiter dictum pripomína, že po uzatvorení novej zmluvy medzi importérom a žalovaným dňa 01.08.2011 v zmysle jej bodu 1 nemohol žalovaný uzatvoriť žiadnu zmluvu so svojim subdílerom (žalobcom) bez predchádzajúceho písomného súhlasu importéra. Je nepochybné a nerozporoval to ani žalobca, že importér neodsúhlasil žiadosť žalovaného o zmenu výstavného priestoru na možný predaj motorových vozidiel P., resp. splnenie požiadaviek pre predaj týchto vozidiel, a až na základe takto odmietaného stanovisko k novému výstavnému priestoru zo strany importéra žalovaný doručil žalobcovi dňa 14.12.2011 výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 21.11.2011.
73. Rovnako obiter dictum odvolací súd pripomína, že žalobca nielen pred uzatvorením zmluvného vzťahu, počas tohto zmluvného vzťahu, ale aj po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným vykonával v predmetných priestoroch podnikateľskú činnosť, a to predaj iného typu motorového vozidla značky Honda, keď žalobca priamo, aj v priestoroch, ktoré boli predmetom stavebných opráv, vykonával túto podnikateľskú činnosť, t. j. zastúpenie inej značky ako to bolo dojednané so žalovaným. Preto z toho nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať akýkoľvek nárok na náhradu škody a už vôbec túto náhradu škody nemožno vyvodzovať z dôvodu penálov za oneskorené odvody do Sociálnej poisťovne, resp. úrokov z omeškania za oneskorené zaplatenie dane z pridanej hodnoty a nezaplatenie dane z nehnuteľností, keď túto daň z nehnuteľností by musel žalobca bez ohľadu na zmluvné dojednanie a bez ohľadu na výšku tržieb zaplatiť tak, či tak. Odvolací súd podotýka, že daň nehnuteľností sa neodvíja od zisku, ale od výmery a polohy nehnuteľností s tým, že žalobca nikdy netvrdil, že došlo k rozšíreniu výmery podlahovej plochy nehnuteľnosti. Rovnako tak pokiaľ sa týka dane z pridanej hodnoty, táto sa odvádza len z realizovaných obchodov a nie z budúcich možných imaginárnych a čisto hypotetických obchodov, od ktorých žalobca odvádzal svoj nárok v tomto konaní. Rovnaký záver platí aj pre odvody zo Sociálnej poisťovne, keď tieto odvody by boli v rovnakej výške aj keby žalobca počas doby trvania Zmluvy o sprostredkovaní realizoval tieto obchody, resp. keby žalovaný dodal žalobcovi výstavné vozidlá a na výšku týchto odvodov Sociálnej poisťovne nemá žiaden vplyv strata možného budúceho zisku, tak ako si to nárokoval žalobca.
74. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobcu v odvolaní nemožno súhlasiť, preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom zamietavom vecne správnom výroku, vrátane druhého závislého, odvolaním osobitne nespochybneného na základe ktorého je povinný zaplatiť žalobca ako neúspešný účastník konania potvrdil. Uvedené sa vzťahuje aj na dopĺňací rozsudok č. k. 23Cb/4/2015-265 zo dňa 19.09.2019v spojení s opravným uznesení, č. k. 23Cb/4/2015-296 zo dňa 30.09.2020 kde svedočné bolo správne priznané podľa zásady úspechu strán sporu.
75. Na ďalšiu argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných podrobností nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolania, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou a pojať ju do dôvodov svojho rozhodnutia.
76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
77. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).