Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/135/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: SALESIANER MIETTEX s. r. o., so sídlom Kopčianska 92, 852 03 Bratislava, IČO: 31 388 914, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti odporcovi: Todos Žilina s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 790, právne zastúpený: JUDr. Natália Kanderková, advokátka so sídlom ul. A. Kmeťa 12, 010 01 Žilina, o zaplatenie 6.827,89 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.473,47 eur, na účet právneho zástupcu odporcu , do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 05.05.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi zaplatenia sumy 6.827,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne vymedzeným sumou a dobou omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 20.11.1996 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o prenájme textílií, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zabezpečiť dodávku textílií, čistenie v dohodnutých intervaloch, údržbu, skladovanie, bezplatnú výmenu po normálnom opotrebení, dovoze a odvoze a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi odplatu v zmysle zmluvy a jej dodatku č. 1. Odporca listom zo dňa 15.10.2012 v zmysle čl. 5 Zmluvných podmienok k zmluve túto platne vypovedal k 31.12.2013. Napriek tomu, že navrhovateľ si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy do 31.12.2013, odporca prestal plniť svoju povinnosť platiť odplatu navrhovateľovi podľa zmluvy, na základe čoho navrhovateľ sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s úrokom z omeškania vo väzbe na splatnosť jednotlivých v žalobe označených faktúr až do zaplatenia a náhrady trov konania.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu listinné dôkazy - v návrhu označené faktúry vystavené za obdobie december 2012 - január 2014, zmluvu o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996, dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 15.02.2016, ukončenie zmluvného vzťahu zo dňa 15.10.2012, predžalobnú upomienku zo dňa 23.07.2013 vrátane doručenky, prehľad úrokových sadzieb ECB.

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 18.06.2014 súd uložil odporcovi povinnosť písomne vyjadriť sa k žalobe a pripojeným listinným dôkazom. Vzhľadom na to, že odporca sa v stanovenej 15-dňovej lehote k návrhu nevyjadril, Okresný súd Žilina rozhodol o návrhu navrhovateľa rozsudkom pre zmeškanie pod č. k. -57 zo dňa 23.01.2015 vychádzajúc z nesporných tvrdení navrhovateľa, ktoré sa stali základom pre rozhodnutie súdu. Na základe podaného odvolania

odporcu proti rozsudku súdu a súčasného návrhu na zrušenie rozsudku súdu a odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe spolu s vyjadrením k žalobe, Okresný súd Žilina rozhodol uznesením č. k. -123 zo dňa 27.10.2015 o zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 23.01.2015. Pri svojom rozhodovaní súd primárne posudzoval námietku odporcu o nedoručení uznesenia súdu zo dňa 28.06.2014 vo väzbe na obsah vyjadrenia súdneho tajomníka okresného súdu v porovnaní s vyjadreniami odporcu, ktorými odporca odôvodnil svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok. Vzhľadom na rozporné vyjadrenia pracovníka súdu a odporcu, ako aj skutočnosť, že obsah súdnej zásielky, v rámci ktorej malo byť odporcovi doručené uznesenie súdu zo dňa 28.06.2014, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k žalobe a pripojeným listinám, nie je možné dodatočne s istotou preukázať, súd dospel k záveru, že uvedenú spornosť vzhľadom na jej právne následky v postavení účastníkov súdneho konania nemožno pripísať na ujmu odporcovi, ktorému by takýmto postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V záujme zabezpečenia procesných podmienok výkonu práva a prístupu k spravodlivosti ako možnosti jednotlivca predložiť svoj nárok ev. obranu súdu a dosiahnuť, aby sa tento prerokoval ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces, súd rozhodol tak, že kontumačný rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.01.2015 zrušil a pokračoval ďalej v konaní.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.03.2015 odporca uviedol, že vzhľadom na prevod obchodných podielov odporcu na iného majiteľa došlo aj k viacerým zmenám dodávateľov výrobkov a služieb. Po niekoľkých mesiacoch spolupráce s navrhovateľom s prihliadnutím na kvalitu dodávaných služieb odporca pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu s navrhovateľom. K prvému vypovedaniu zmluvy došlo dňa 26.01.2006, a to z dôvodu nespokojnosti so službami navrhovateľa. Neskoršou dohodou medzi zmluvnými stranami došlo k obnoveniu dodávok zo strany navrhovateľa s prísľubom zvýšenia kvality. Následne odporca pristúpil k výpovedi zmluvy v mesiaci jún 2012 doručenej navrhovateľovi až 11.07.2012. Vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky dodávateľ neakceptoval skončenie zmluvného vzťahu dohodou k 31.08.2012. Medzi tým odporca si zabezpečil dodávku odevných súčiastok prostredníctvom iného dodávateľa, s ktorým spolupracuje i v súčasnosti. Listom zo dňa 15.10.2012 odporca požiadal o vykonanie inventúry dodávaných textílií, zaslanie vyúčtovania a vyzval navrhovateľa na ukončenie dodávok s upozornením na možnú škodu. Navrhovateľ naďalej zotrvával na svojich požiadavkách, platbe fakturovaných súm a napriek niekoľkým vrátením doručených faktúr navrhovateľovi spolu s vyjadrením o nemožnosti úhrady týchto faktúr, nakoľko plnenia, ktoré mali tvoriť predmet fakturácie, neboli odporcovi poskytnuté, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zostatok prenajatých textílií v sume takmer 2.500,- eur, ktorý nárok odporca považuje za nezodpovedajúci skutočnosti a zostatkovej hodnote tovaru v čase skončenia zmluvného vzťahu. Odporca považuje navrhovateľom žalované faktúry za nehodnoverný účtovný doklad, ktorého obsah je nejasný a nezrozumiteľný. Odporcovi z vystavených faktúr nie je známe, akým spôsobom navrhovateľ dospel k deklarovanej sume a k zostatkovej hodnote textílií, ktoré je povinný odporca zaplatiť v prípade skončenia zmluvného vzťahu. Odporca namietol existenciu žalovanej pohľadávky, splatnosť a opodstatnenosť jednotlivých faktúr, a to z dôvodu, že navrhovateľ plnenia, ktoré mali tvoriť predmet fakturácie, odporcovi neposkytol, odporca textílie od navrhovateľa v uvedenom období neprevzal, nedošlo ani k ďalšej službe, ktorou je čistenie, opravy a údržby textílií, nakoľko k žiadnemu používaniu textílií navrhovateľa po celú dobu minimálne od 01.11.2013 nedošlo. Odporca od tohto termínu používal výlučne textílie a odevné súčiastky nového dodávateľa - spoločnosti Berendsen Textil Servis s.r.o., Drietoma č. 920. Zo strany navrhovateľa neboli riadne a dostatočne špecifikované nároky v jednotlivých faktúrach, ktoré majú byť dôvodom na zaplatenie, a preto ani istinu uvedenú v žalobnom návrhu, ktorá má byť tvorená súčtom jednotlivých fakturovaných súm, odporca neuznáva. Žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Spolu s vyjadrením odporca pripojil do obsahu spisového materiálu Servisnú zmluvu na komplexný servis pracovných odevov uzatvorenú medzi spoločnosťou Motocentrum spol. s r.o. ako zákazníkom a spoločnosťou Berendsen Textil Servis s.r.o. zo dňa 28.06.2012, písomnú komunikáciu medzi účastníkmi konania, potvrdenie zostatkov k 31.03.2013, výpoveď zmluvy o prenájme textílií zo dňa 22.06.2012, skončenie zmluvného vzťahu zo dňa 15.10.2012, list - Vrátenie faktúr z dôvodu nedodania služby zo dňa 26.04.2013.

Pojednávanie konané dňa 15.03.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaných účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu e-mailovou poštou dňa 14.03.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní so súhlasom o prejednanie veci v neprítomnosti navrhovateľa. Súčasťou podania navrhovateľa je stanovisko k vyjadreniu odporcu, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobným návrhom pozostáva z nároku na úhradu faktúr za servisný prenájom textílií a z nároku na zaplatenie ceny za odkúpenie textílií. Navrhovateľ poskytoval odporcovi služby servisného prenájmu textílií riadne a včas v súlade so zmluvou o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996 v znení jej dodatku č. 1. V zmysle čl. IV Zmluvy je odporca povinný platiť paušál 100% z celkového stavu prenajatých textílií, pričom v dohodnutom paušále je zohľadnená zľava, ktorá môže byť spôsobená PN, dovolenkou, atď. Odporca podľa zmluvy bol povinný platiť paušál za prenájom textílií, pričom za irelevantné považuje skutočnosť, či odporca plnenia prijímal. Uviedol ďalej, že odporca uzavrel dňa 28.06.2012 zmluvu s iným dodávateľom, čím porušil ustanovenie čl. I zmluvy, ktorá bola platná a účinná až do 31.12.2013, v ktorom sa odporca zaviazal uspokojiť svoju potrebu prenájmu textílií výhradne u navrhovateľa. K tvrdeniam, v rámci ktorých odporca namietol kvalitu navrhovateľom poskytovaného plnenia, uviedol, že odporca nikdy nereklamoval vady poskytovaných služieb, resp. dodávaných textílií a rovnako existenciu takýchto vád nepreukázal. S poukazom na čl. VII Zmluvy a § 712 Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí vznikla odporcovi povinnosť prípadné nároky na odpustenie alebo zľavu z nájomného uplatniť u prenajímateľa a v prípade, ak tak neurobí najneskôr do skončenia nájmu, toto právo zaniká. Navrhovateľ k námietke odkupnej zostatkovej hodnoty textílií poukázal na prax pri výpočte zostatkovej hodnoty, ktorá sa odvíja od dĺžky používanej textílie. Monitorovanie doby nasadenia textílií zabezpečuje navrhovateľ prostredníctvom čiarových kódov, ktorými zisťuje presné určenie zostatkovej hodnoty každej textílie. Navrhovateľom vystavené faktúry navrhovateľ považuje za zrozumiteľné s náležitosťami právnych predpisov. Má za to, že aj prípadné nedostatky vystavených faktúr nemajú vplyv na nároky navrhovateľa uplatňované voči odporcovi. Pokiaľ odporca v čase trvania zmluvného vzťahu účastníkov používal textílie dodávané iným dodávateľom, hodnota textílií, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha, a ktoré nemali byť odporcom využívané, má vyššiu cenu ako navrhovateľom uplatnenú. Zľavu z kúpnej ceny si odporca voči navrhovateľovi neuplatnil. Žiadne vady navrhovateľom poskytovaného plnenia voči navrhovateľovi nenamietal. Navrhovateľ ďalej poukázal na kontumačný rozsudok okresného súdu, ktorý posudzoval predmetnú vec na základe podaného návrhu so záverom o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom vrátane úrokov a trov konania. Obranu odporcu navrhovateľ označil za účelovú, nepreukázanú, a preto žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Odporca potvrdil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu došlo k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom bolo dodávanie odevných súčiastok a ich udržiavanie. Už v priebehu existencie zmluvného vzťahu sa odporca pokúšal o skončenie zmluvy s navrhovateľom z dôvodu nekvality dodávaných služieb. Pre nedodržanie výpovedných podmienok odporca svoju výpoveď odvolal. Napriek pokusu o ukončenie zmluvného vzťahu s navrhovateľom k zmene kvality navrhovateľom poskytovaných služieb nedošlo. V roku 2012 došlo opätovne novým vedením spoločnosti k prehodnoteniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré vo vzťahu k navrhovateľovi vyhodnotili ako nekvalitné, čo bolo dôvodom k ukončeniu zmluvného vzťahu s navrhovateľom a uzavretie zmluvy s iným dodávateľom - spoločnosťou Berendsen. Odporca uviedol, že pôvodná výpoveď zmluvy nebola navrhovateľom akceptovaná z dôvodu 7-dňového omeškania s doručením výpovede, kedy odporca bol nútený zotrvať v nechcenom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom až do 31.12.2013, keď podľa zmluvných podmienok zo dňa 20.11.1996 bolo zmluvu možné vypovedať len s dodržaním 6-mesačnej výpovednej lehoty ku koncu každého kalendárneho roka písomne doporučeným listom. Právny zástupca uviedol, že navrhovateľ bol odporcom informovaný o existencii zmluvy s inou spoločnosťou, prostredníctvom ktorej bude odporcovi poskytovaný komplexný servis pracovných odevov s tým, že o ďalšie plnenia navrhovateľa odporca nemá záujem a navrhovateľom vystavené faktúry budú navrhovateľovi vrátené. Napriek tomu, že odporca mal uzatvorenú zmluvu s inou spoločnosťou do konca roku 2012 uhrádzal navrhovateľom fakturované sumy v záujme korektného riešenia zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Navrhovateľ sa však domáhal zaplatenia fakturovaného plnenia aj po celý rok 2013 bez ohľadu na to, že služby, ktoré mali tvoriť predmet fakturácie, už po celé toto obdobie navrhovateľ odporcovi neposkytoval. Žalovanú pohľadávku odporca neuznáva čo do základu a výšky, nakoľko nezodpovedá navrhovateľom poskytnutému plneniu. Odporca poukázal na obsah zmluvných ustanovení a konkrétne predmet zmluvy vymedzený bodom 2 Zmluvných podmienok, podľa ktorého záväzok navrhovateľa spočíval v dodávke textílií, v čistení v dohodnutých intervaloch, údržbe, skladovaní, bezplatnej výmene po normálnom opotrebení, dovoze a odvoze bez toho, že by zmluva špecifikovala cenu jednotlivých plnení

vymedzených v čl. II. Sumy, ktoré boli navrhovateľom paušálne fakturované každý mesiac, odporca označil za nejasné a neurčité, nakoľko z obsahu fakturácie nevyplýva, ktorú časť fakturovanej sumy tvorí nájom týchto odevných súčiastok, ktorú časť údržba odevov, ich doprava, prípadne ich skladovanie. Vo faktúre označené údaje odporca označil za nepravdivé. Druhú časť žalovanej pohľadávky za odkúpenie odevných súčiastok odporca opätovne označil za nezrozumiteľnú a nejasnú. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy boli odevy, ku ktorým sa vystavené faktúry viažu, navrhovateľom zakúpené, aká bola ich nadobúdacia cena, v akom rozsahu boli použité odporcom, a preto sumu uplatnenú navrhovateľom vo výške 2.500,- eur, ktorou fakturoval navrhovateľ zvyškovú hodnotu odevov, označil za neprimeranú a nezdôvodnenú. Až v prípade zoznamu vecí, ktorých sa ocenenie malo týkať, je možné na základe znaleckého ocenenia určiť zostatkovú hodnotu odevov, a preto navrhovateľom požadovanú sumu vo výške 2.500,- eur navrhovateľ označil za nedôvodnú a nepreukázanú. Na preukázanie navrhovateľom poskytovaných služieb odporca označil výsluchy svedkov aktuálnej riaditeľky spoločnosti a ďalších osôb, ktoré v čase poskytovania služieb navrhovateľom boli zamestnancami odporcu.

Výsluchom právneho zástupcu odporcu súd zistil, že v období, za ktoré navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu zmluvného plnenia, navrhovateľ žiadne plnenie odporcovi neposkytoval. Odporca aktuálne nedisponuje žiadnymi textíliami, ktoré by boli vlastníctvom navrhovateľa. V rámci mimosúdneho riešenia sporu bol odporca ochotný uhradiť navrhovateľovi zostatkovú hodnotu textílií, ktoré sa toho času nachádzali v rámci čistenia v dispozícii navrhovateľa, avšak k dohode medzi účastníkmi nedošlo. Písomná evidencia o pohybe textílií medzi účastníkmi vedená nebola. K inej dohode, ako je zachytená v písomnej forme zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006 medzi účastníkmi nedošlo. Navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu poskytovaného plnenia na základe vlastného uváženia, a keďže v čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov neexistovala iná firma, ktorá by odporcom požadované služby poskytovala, odporca zotrvával s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu až do okamihu vypovedania zmluvy v júni roku 2012.

Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ odvodzuje žalovaný nárok z písomne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006, v ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi služby vymedzené v čl. 2 Zmluvných podmienok, spočívajúce v dodávke textílií, v čistení v dohodnutých intervaloch, údržbe, skladovaní, bezplatnej výmene po normálnom opotrebení, dovoze a odvoze s intervalom 1x týždenne, pričom odporca ako zákazník sa zaviazal v čl. 4 Zmluvných podmienok za prenájom a čistenie "zaplatiť minimálny paušál 100% z celkového stavu prenajatých textílií. Obnos, ktorý prekračuje uvedený paušál spôsobený dodatočnými zmenami bude pri fakturácii osobitne uvedený a dodatočne fakturovaný. Tento obnos je vypočítaný v pomere vymeneného množstva a množstva textílií v obehu. V dohodnutom paušále je zohľadnená zľava, ktorá môže byť spôsobená práceneschopnosťou, dovolenkou, atď." Podľa čl. 5 Zmluvných podmienok zmluvné strany uzatvorili zmluvu na dobu neurčitú s možnosťou výpovede v 6-mesačnej výpovednej lehote ku koncu každého kalendárneho roka písomne doporučeným listom s možnosťou vypovedať zmluvu po uplynutí 36 mesiacov. Dokázateľné zvýšenie nákladov na prepravu a materiál oprávňujú dodávateľa úmerne zvýšiť cenu, resp. paušál. Podľa bodu 9 Zmluvných podmienok čiastkové dopravné náklady za jazdu sú podľa platného cenníka. Zmluvné strany svojim podpisom potvrdili oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami a objednávkou na lícnej strane zmluvy. Prvú stranu zmluvy obsahuje objednávka s požiadavkou na dodávky textílií v 7-dňovom intervale s prvou dodávku 01.01.1997. Objednávka obsahuje názov textílie, materiál, označenie loga, množstva vymeneného tovaru a množstva obehu, jednotkovú cenu 43,- Sk a celkovú cenu 1.290,- Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme textílií zo dňa 15.02.2006 zmluvné strany dohodli cenové paušály za prenájom textílií s účinnosťou od dátumu doručenia stiahnutia výpovede prenajímateľovi s označením tovaru a ceny na týždeň bez DPH pre tovar - plášť Škoda v sume 17,60 Sk, bunda Škoda 15,40 Sk a nohavice na traky Škoda 15,40 Sk.

Obsahom spisového materiálu sú ďalej faktúry vystavené navrhovateľom vždy mesačne od mesiaca december 2012 až január 2014, ktoré obsahujú označenie tovaru, jednotkovej ceny a celkovej sumy s uvedením dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z obsahu žaloby a navrhovateľom predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa domáha voči odporcovi zaplatenia nároku titulom zmluvného plnenia, ktorého existenciu navrhovateľ odvodzuje z písomne uzavretej zmluvy o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006. Procesnou povinnosťou navrhovateľa bolo tvrdiť a preukázať existenciu platnej zmluvy, z ktorej žalovaný nárok navrhovateľovi vyplýva. pod názvom "Základné ustanovenia" upravuje pojmové znaky jednotlivých zmlúv formou obsahových náležitostí zmluvy a len v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach, vznikne konkrétna zmluva podľa príslušných ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Od týchto ustanovení sa zmluvné strany môžu odchýliť a môže tak vzniknúť aj zmluva nepomenovaná, ak jej predmet je dostatočne určený podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zvýrazňuje požiadavku určitosti zmluvy tak, že ak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Ustanovenie § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje, aby zmluva vznikla aj bez dohody o určitej časti zmluvy avšak za predpokladu, že v zmluve sa strany dohodnú na spôsobe, akým sa určí chýbajúci obsah zmluvy. Z obsahu zmluvy musí však byť zrejmé, ktoré chýbajúce náležitosti sa musia určiť a akým spôsobom. Zákonná úprava nepripúšťa, aby obsah chýbajúcej časti zmluvy mohla určiť len jedna zmluvná strana. Zmluvné strany sa tak môžu dohodnúť na tom, že obsah zmluvy určí iná osoba alebo súd, avšak pre dohodu zákonná úprava vyžaduje písomnú formu. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je prejavom zásady zmluvnej autonómie, v zmysle ktorej účastníci obchodnoprávnych vzťahov sú oprávnení uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Zmluvná voľnosť účastníkov sa teda prejavuje v tom, že zmluvné strany pri úprave vzájomných práv a povinností nie sú obmedzené len na zmluvné typy výslovne upravené zákonom, ale môžu si modifikovať obsah zmluvy podľa vlastných potrieb, pričom ich postup je limitovaný len požiadavkou určitosti právneho úkonu. Z obsahu zmluvy musí byť zrejmé, či došlo medzi účastníkmi k dohode o všetkých podstatných častiach zmluvy, prípadne či určitý obsah zmluvy bude dohodnutý osobitnou zmluvou, prípadne inou osobou. Súdna prax vo všeobecnosti posudzuje právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv podľa obsahu zmluvy, teda vlastného zmluvného dojednania a len v prípade ak medzi účastníkmi o určitej otázke nie je nič dojednané, aplikuje sa na záväzkový právny vzťah vzniknutý z nepomenovanej zmluvy analogicky ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom mu najbližšie.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že ani jeden z účastníkov konania nespochybňoval uzavretie zmluvy dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006. Obsahom zmluvy je odplatné poskytnutie textílií do dočasného nájmu navrhovateľom odporcovi a súčasne záväzok navrhovateľa v súvislosti s nájmom zabezpečiť údržbu, skladovanie a bezplatnú výmenu textílií a úkony s tým spojené, dovoz a odvoz tovaru. Odporca sa v zmluve zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu za toto plnenie, ktorú zmluvné strany vyjadrili vo forme minimálneho paušálu 100% z celkového stavu prenajatých textílií vždy 1x týždenne. Napriek tomu, že zmluva určuje percentuálnu sadzbu ako minimálny paušál, ktorý sa viaže na celkový stav prenajatých textílií, z obsahu zmluvy ani dodatku č. 1 výška tejto odmeny vo väzbe na dojednaný predmet plnenia podľa čl. 2 Zmluvných podmienok zo zmluvy nevyplýva a táto cena nie je zrejmá ani z tvrdení navrhovateľa, ktoré sú obsahom žaloby a písomného vyjadrenia k stanovisku odporcu. Odporca sa okrem iného bránil tvrdením, že navrhovateľom vyúčtované plnenie považuje za nejasné, nezrozumiteľné, podobne ako dojednaný spôsob určenia ceny poskytnutého plnenia. V hmotnoprávnej rovine je možné identifikovať cenu plnenia rôznym spôsobom, najmä uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výškou, jej splatnosťou, prípadne inými skutočnosťami vrátane odkazu na konkrétne listiny, na podklade ktorých bola určená. Takéto vymedzenie však musí byť uskutočnené nezameniteľným spôsobom a určitým nielen pre zmluvné strany, ale aj tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Z textu zmluvy nesporne vyplýva vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu za odplatu, ktorej konkrétna výška z textu dohody ani jej dodatkov však nie je zistiteľná. Pokiaľ zmluvné strany svojim podpisom na zmluve potvrdili, že sa bez výhrad oboznámili so zmluvnými podmienkami a s objednávkou

na lícnej strane tejto zmluvy, takéto vyhlásenie zmluvných strán nemôže mať vplyv na objektívne hodnotenie určitosti zmluvy podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy spôsobuje jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvných dojednaní vrátane dodatku č 1 nie je určité a zrozumiteľné, akým spôsobom vzniklo navrhovateľovi právo pri vymedzenom predmete zmluvy účtovať odporcovi poskytnuté plnenia, a ktorej sume zodpovedá minimálny paušál dojednaný účastníkmi sadbou 100% z celkového stavu prenajatých textílií. Pokiaľ zmluva zo dňa 20.11.1996 bližšie nevymedzuje celkový stav prenajatých textílií v jeho finančnom vyjadrení, nie je možné určiť čiastku, ktorá zodpovedá dojednanému minimálnemu paušálu. Zákonná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu nie je stanovená len na ochranu niektorého z účastníkov zmluvy, ale vzhľadom na všeobecnú požiadavku právnej istoty je objektívne v záujme všetkých strán právneho úkonu a v záujme dotknutých tretích osôb, aby vôľa strán, ktorú prejavili v právnom úkone, bola objektívne zistiteľná. Výkladom zmluvy je možné zisťovať obsah zmluvy v prípade jej neurčitosti, avšak výkladom nemožno obsah zmluvy dopĺňať. Z obsahu navrhovateľom predloženej zmluvy, ktorú účastníci označili ako zmluvu o prenájme textílií, vyplýva vôľa zmluvných strán smerujúca k dočasnému poskytnutiu textílií a ich údržbe v rámci predmetu podnikania oboch zmluvných strán. Napriek tomu, že zmluva bola dojednaná ako odplatná zmluva, z textu zmluvy v znení jej dodatku č. 1 nie je zrejmé, v akom rozsahu sú činnosti, ktoré tvoria predmet záväzku navrhovateľa ako dodávateľa, viazané na paušálnu odmenu a z textu zmluvy v znení jej dodatku a ani z tvrdení navrhovateľa, ktoré sú obsahom žaloby, nie je zistiteľná konkrétna výška tejto odmeny.

Podľa §34 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pri posudzovaní obsahu zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, rešpektujúc princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, rešpektujúc princíp autonómie vôle zmluvných strán ako základnej zásady súkromného práva a tým zabezpečovanú spoločenskú a hospodársku funkciu zmluvy, súd pri zohľadnení námietok uplatnených odporcom voči žalovanej pohľadávke dospel k záveru, že obsah zmluvy predloženej navrhovateľom nevytvára spoľahlivý základ pre priznanie uplatneného nároku. Výkladom zmluvy je zásadne možné zisťovať len obsah právneho úkonu, avšak nie je možné nahradiť vôľu, túto meniť alebo dopĺňať, ak v právnom úkone absentuje. Zmluva o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996 nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy, ktorých absenciu zákonná úprava spája s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ v prejednávanej veci súd rozhodoval kontumačným rozsudkom, súd tak vychádzal z nesporných tvrdení navrhovateľa, ktoré súd hodnotil aj s ohľadom na pasívny postoj odporcu a s dôrazom na zásadu, že zmluvy sa majú plniť. Zrušením kontumačného rozsudku a podanými námietkami zo strany odporcu bol účastníkom konania vytvorený nový priestor uvádzať tvrdenia a k týmto tvrdeniam označovať dôkazy na preukázanie či už dôvodnosti uplatneného nároku alebo obrany proti žalovanej pohľadávke. Napriek tomu, že odporca v rámci vyjadrenia k žalobe namietal o.i. absenciu dostatočnej špecifikácie fakturovaného plnenia, existenciu žalovanej pohľadávky, dôvodnosť fakturovanej ceny a neposkytnutie plnenia navrhovateľom, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha, navrhovateľ v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 14.03.2016 opakovane poukazoval na obsah zmluvných ustanovení s konštatovaním, že faktúry považuje za dostatočne určité a k námietkam odporcu sa relevantným spôsobom nevyjadril. Nedostatok notifikácie vád plnenia poskytovaného navrhovateľom navrhovateľ spájal so zánikom práva odporcu na zľavu z kúpnej ceny resp. práva na zľavu z nájmu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky ako zmluvného nároku, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť a preukázať existenciu žalovanej pohľadávky v uplatnenej výške. Navrhovateľ bol povinný uviesť taký sumár tvrdení, ktoré by umožňovali súdu ich podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy a ich právne posúdenie vo väzbe na konkrétne ustanovenia zmluvy. Navrhovateľ nešpecifikoval, v akom rozsahu a aké plnenia navrhovateľovi v konkrétnom období odporcovi poskytol, akým spôsobom a výpočtom dospel k fakturovanej cene. Zatiaľ čo faktúry obsahujú označenie druhu textílií a ich počet, zmluva druhové vymedzenie prenajatých textílií neobsahuje, služby dodávateľa vymedzuje všeobecným spôsobom ako dodávku, čistenie, údržbu, skladovanie výmenu, dovoz a odvoz textílií. Základná zmluva určuje odmenu ako minimálny paušál

sadzbou 100% "z celkového stavu prenajatých textílií", bez bližšieho vymedzenia takto určeného základu percentuálnej sadzby, pričom dodatok č. 1 k Zmluve určuje ceny v SK na kus a týždeň podľa druhu odevu bez ďalšieho vymedzenia vo vzťahu k zmluvou určenému predmetu zmluvy. Aj pri uprednostnení výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, s prihliadnutím na princíp zásadnej neformálnosti zmlúv v obchodných vzťahoch, súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu platnej zmluvy, z ktorej by vyplývala dôvodnosť žalovanej pohľadávky v uplatnenom rozsahu, a preto žalovaný nárok ako nepreukázaný zamietol. Napriek tomu, že obchodný vzťah účastníkov na základe takto formulovanej zmluvy trval od roku 1996, uvedená okolnosť v situácii, kedy odporca spochybnil a namietal žalobou uplatnenú pohľadávku, nezbavovala navrhovateľa povinnosti všetkými dostupnými právnymi prostriedkami preukázať existenciu svojho nároku, a pri nesplnení tejto povinnosti navrhovateľom súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov neumožňuje súdu žalovaný nárok navrhovateľovi ako spoľahlivo preukázaný priznať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorých písomnú špecifikáciu predložil súdu podaním zo dňa 17.3.2016. Odporca žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 410,- eur a titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.6.2012, vyjadrenie k návrhu z 10.3.2015, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z 10.3.2015, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 10.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.3.2016, t.j. 5 úkonov právnej služby á 237,94 eur + 1 x režijný paušál 7,90 eur + 4 x režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH, spolu trovy právneho zastúpenia 1.473,79 eur.

Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom mu odlišne od predloženej špecifikácie priznal režijný paušál za prvý uplatnený úkon právnej služby vo výške 7,63 eur, nakoľko uvedený úkon bol uskutočnený v roku 2012, počas ktorého bola výška režijného paušálu ako jedna stotina výpočtového základu stanovená na sumu 7,63 eur. Vo vzťahu k uplatneným úkonom právnej služby spočívajúcim v podaní odvolania proti vydanému rozsudku pre zmeškania a v súčasnom podaní návrhu na jeho zrušenie súd uvádza, že oba tieto úkony hodnotí ako dôvodné. Napriek skutočnosti, že súd vyhovel návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku čoho sa na odvolanie hľadí ako keby nebolo podané, právny zástupca odporcu v čase realizácie oboch úkonov nevedel akým spôsobom súd rozhodne, preto uskutočnenie oboch procesných úkonov bolo v záujme ochrany práv odporcu. Trovy konania tým vzniknuté preto súd považuje za účelne vynaložené a ich náhradu odporcovi priznal. Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,47 eur je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedený procesný postup súdu, ktorý nekonal o odvolaní odporcu z 10.3.2015, treba uznesenie zo dňa 25.3.2015 č.k. -103, na základe ktorého odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 410,- eur, považovať za nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. Označené uznesenie bude samostatným rozhodnutím súdu po právoplatnosti tohto rozsudku zrušené a zaplatený súdny poplatok bude odporcovi vrátený v celom rozsahu bez krátenia. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.