Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/373/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: W. T.Ň., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 815,77 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na prerušenie konania

rozhodol:

Súd zamieta návrh žalobcu na prerušenie konania.

Súd návrh na zaplatenie sumy 815,77 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 815,77 eur od 20.11.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 28.4.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 815,77 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 815,77 eur od 20.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.11.2013 nadobudol pohľadávky postupcu Tatra banka, a.s.. Medzi postupcom a žalovaným bola dňa 20.10.2004 uzatvorená zmluva č. 315545, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného predstavoval sumu 815,77 eur.

Okresný súd Nové Zámky z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil vec tunajšiemu súdu.

Súd uznesením zo 7.4.2015 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia a nezameniteľne špecifikoval žalovanú sumu tak, aby bolo zrejmé z čoho pozostáva a kedy a na základe čoho bola žalovaná suma splatná; špecifikoval dôvod, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, resp. špecifikoval sumu veriteľom žalovaného poskytnutých peňažných prostriedkov, podmienky čerpania a splácania; špecifikoval aká bola platobná disciplína žalovaného, najmä kedy a koľko žalovaný uhradil a ako boli jednotlivé platby žalovaného zúčtované.

Žalobca v podaní z 15.5.2015 uviedol, že žalovaný výberom hotovosti z bankomatu a platby kartou čerpal od 20.10.2004 do 4.5.2010 úhrnom sumu 5506,07 eur a v období od 22.11.2004 do 30.4.2010 uhradil úhrnom sumu vo výške 6233,30 eur. Do debetných operácií patrí okrem výberu hotovosti z bankomatu a platby kartou aj poplatky vo výške 724,47 eur za výbery hotovosti z bankomatu, z poplatku za upomienku a z kartového poplatku a patrí tam aj zmluvný úrok vo výške 288,51 eur a úrok z omeškania vo výške 530,02 eur. Potom súčet debetných operácií predstavuje úhrnom sumu 7049,07 eur. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami (výbery hotovosti z bankomatu, platba kartou, poplatky,

úroky, úroky z omeškania) a kreditnými operáciami (vklad na účet + prichádzajúce platby na účet), keď súčet debetných operácií predstavuje sumu 7049,07 eur a súčet kreditných operácií predstavuje sumu 6233,30 eur.

Po tom, ako súd v predvolaní na pojednávanie vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k prípadnej aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., žalobca dňa 11.3.2016 doručil súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď Okresný súd Košice II dňa 8.9.2015 podal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania neaplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný. Obdobne súd zamietol aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., najmä keď v tomto štádiu konania nie je ani zrejmé, že Ústavný súd SR prijal návrh Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy sp. zn. RVP 12672/2015 na ďalšie konanie.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi Tatra bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 19.11.2013 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, uvedené v Prílohe č. 1. Podľa uvedenej prílohy zostatok pohľadávky žalovaného predstavuje sumu 815,77 eur.

Súd mal taktiež za preukázané, že postupca uzavrel so žalovaným dňa 20.10.2004 Zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA s celkovým úverovým rámcom 20000,- Sk, pričom v zmluve nie je uvedená ani výška splátok, ani výška úroku, či poplatky, pričom termín splatnosti bol dohodnutý na 3. piatok v mesiaci. Podľa bodu 3.1 článku III žalobcom predložených Obchodných podmienok Tatra Banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty, predpokladom pre vydanie Karty je schválenie poskytnutia celkového úverového rámca bankou.

Z predložených výpisov z účtu žalovaného č. 2004005246/1100 vyplýva, že účet žalovaného postupca zaťažil nielen rôznymi poplatkami, ale aj úrokmi.

Konanie pred súdom sa zahajuje na návrh. Návrh (žaloba) musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať tiež náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda okrem iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí z neho byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit). Súd totižto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté, pričom musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153 ods. 2 O.s.p.) prekročiť. V žalobe teda musí byť presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má byť súdnym rozhodnutím žalovanému uložená, v prípade peňažného plnenia, musí byť uvedená suma, ktorú má žalovaný zaplatiť. Súčasne musia byť uvedené zrozumiteľne rozhodné skutočnosti, z ktorých žalobca odvodzuje práva a povinnosti formulované v žalobnom petite.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú), údajne úverovú, zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 4 ods. 2, 3, 4 citovaného zákona, § 52 a nasl. vzhľadom na prechodné ustanovenia (§ 879li, § 879j, § 879l/ 879n, , § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

V danom prípade bolo zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 815,77 eur s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou uzavretou dňa 20.10.2004. Súd napriek vykonanému dokazovaniu nemal preukázané kedy a na základe čoho vznikol žalovaný a žalobcom tvrdený peňažný záväzok, keďže z predloženej zmluvy uzavretej dňa 20.10.2004 medzi postupcom a žalovaným nevyplývali žiadne konkrétne povinnosti žalovanému. Zo Zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA nie sú zrejmé podmienky čerpania úveru, keď v uvedenej zmluve nie sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..

Žalobca napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie, najmä keď žalobca v spresnení žalobného návrhu tvrdí, že žalovaná suma tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetné operácie patria nielen rôzne poplatky, ale aj úrok, dôvodnosť účtovanie ktorých žalobca až do vyhlásenia dokazovania nepreukázal. Podľa tvrdení žalobcu na čl. 39 spisu, debetné operácie pozostávajú popri poplatkoch vo výške 724,47 € a debetných zmluvných úrokoch vo výške 288,51 €, ako aj úroku z omeškania vo výške 530,02 eur, aj z výberov hotovosti z bankomatu ako aj platbami kartou vo výške 5506,07 €, to všetko v úhrnnej výške 7049,07 eur. Kreditné operácie na účte žalovaného vo výške 6233,30 eur pozostávajú z vkladu na účet, prichádzajúcich platieb na účet. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalovaný zo svojho účtu čerpal ostatný raz sumu 70,- eur dňa 4.5.2010, pričom v roku 2010 úhrnom vyčerpal sumu vo výške 140,- eur a v roku 2009 v celkovej výške 390,- eur. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný ostatný raz uhradil v prospech svojho veriteľa sumu vo výške 140,- eur dňa 30.4.2010, pričom v roku 2010 realizoval úhrady v celkovej výške 230,- eur a v roku 2009 v celkovej výške 670,- eur.

V danom prípade v Zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA s celkovým úverovým rámcom 20000,- Sk z 20.11.2004 absentuje údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 1.7.2006, ale nie sú v nej uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani termíny splátok istiny, úrokov (§ 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade poplatky a úrok z úveru nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver čerpaný žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, pričom nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu, ani splatnosť dlžných splátok a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady žalovaného. Žalobca len poukázal na to, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami.

Žalovaný výberom hotovosti z bankomatu a platbami kartou vyčerpal od 20.10.2004 do 4.5.2010 úhrnom sumu 5506,07 eur a v období od 22.11.2004 do 30.4.2010 uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 6233,30 eur. Teda žalovaný svojmu veriteľovi sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru nielenže uhradil, ale túto aj preplatil, a tak súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by žalovaný bol k 20.11.2013 v omeškaní s úhradou akejkoľvek sumy. Preto žalobcovi ani nevznikol nárok na osobitne žalovaný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ale ani na úrok z omeškania zahrnutý

(možno) v žalovanej sume 815,77 eur, keď žalobca medzi debetné operácie zahrnul aj úrok z omeškania vo výške 530,02 eur, avšak opomenul tvrdiť a preukázať dôvodnosť uvedeného úroku, resp. omeškanie žalovaného. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď tento si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.