Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoPr-1-2016.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Subarea
25CoPr/1/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. G., nar. XX.X.lXXX, bytom S. J., G. J. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, proti odporcovi: Obec Michal na Ostrove, so sídlom Michal na Ostrove 132, zastúpenému advokátom: JUDr. Gejza Sido, Dunajská Streda, Veľkoblahovská cesta 4B, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.11.2015 č.k. 5Cpr/2/2015-90, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový zaviazal navrhovateľku k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 218,79 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo Y., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie s použitím § 146 ods. 2, § 137, § 150 O.s.p., § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odôvodnil konštatovaním, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ak však niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p, súd má za to, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania a preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Súd vzhľadom na skutočnosť, že niet dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., priznal odporcovi v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pri uplatňovaní a bránení práva a ktorých náhradu si riadne a včas uplatnil a to tak, že uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 218,79 Eur.
Proti tomuto rozhodnutiu, podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolateľka poukázala, že konanie o neplatnosť výpovede zahájila z dôvodu, že výpoveď, ktorú jej dal odporca nie je platná, pretože na výkon práce učiteľky materskej školy spĺňa všetky stanovené predpoklady. Za cieľom tohto pracovného zadelenia absolvovala všetky kvalifikačné a vzdelávacie programy, ktoré sa od nej vyžadovali. Jednoznačne je názoru, že súčasná riaditeľka materskej školy mala záujem na jej pracovné miesto obsadiť ňou vybranú osobu, ktorej toto pracovné miesto bolo prisľúbené už dávnejšie. Po podaní návrhu na súd jej bolo ponúknuté nové pracovné zadelenie ako zástupkyne riaditeľky materskej školy na inom pracovnom mieste, preto z uvedeného dôvodu zvážila svoju ďalšiu budúcnosť a návrh zobrala späť. Jednoznačne je preto názoru, že v danom prípade je možné postupovať vo veci podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Nestotožňuje sa s názorom, že
zavinila zastavenie konania a tým odporca je oprávnený domáhať sa náhrady trov konania. Odporca jej dodnes nevydal všetky prislúchajúce doklady a nezaplatil jej ani doplatok odstupného.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko prostredníctvom právneho zastúpenia, v ktorom uviedol, že dôvody prezentované v odvolaní navrhovateľky (údajné nové zamestnanie, ktoré navrhovateľka nepodložila pracovnou zmluvou), ako dôvod na späťvzatie návrhu nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, preto sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania. V danom prípade sa nejedná o výnimočný prípad, skutočnosti a dôkazy uviedol hneď pri prvom úkone v konaní a zastavenie konania zavinila jedine navrhovateľka. Vzhľadom na to potom súd prvého stupňa jeho nárok na náhradu trov konania posúdil správne a s odôvodnením napadnutého uznesenia sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky na to, aby bolo uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdené.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.
Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na prvostupňovom súde dňa 22.6.2015 domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá jej bola odporcom oznámená dňa 25.5.2015.
Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 30.9.2015 navrhovateľka pred otvorením prvého pojednávania vzala svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť, ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla, že sa zamestnala ako zástupkyňa riaditeľky materskej školy na inom pracovnom mieste. Súd prvého stupňa na pojednávaní nariadenom na deň 6.10.2015, na ktoré sa dostavili právny zástupcovia účastníkov oboznámil späťvzatie návrhu navrhovateľky na začatie konania a uznesením vyhlásenom na pojednávaní konanie zastavil.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.
V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Cit. ust. § 146 ods. 1 O.s.p. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky obsiahnuté v odseku 2. Ustanovenie ods. 2 ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť
uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podaný návrh na začatie konania je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
V danom prípade z ničoho nevyplýva a nebolo to v konaní ani tvrdené, že pre správanie odporcu vzala navrhovateľka späť návrh, ktorý by naviac musel byť podaný dôvodne. Preto aplikácia vety druhej cit. § 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania neprichádza do úvahy. I podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s prvostupňovým boli ale splnené podmienky pre aplikáciu výnimky z ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a to ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v dôsledku toho, že navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, v dôsledku čoho jej zásadne vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi.
Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
Predpokladom použitia ust. § 150 ods.1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 150 O.s.p., teda odporcovi náhradu trov konania nepriznať a to len z dôvodu poukázania na to, že navrhovateľka sa medzičasom zamestnala. Pokiaľ aj navrhovateľka zdôrazňuje, že sa znovu zamestnala ako učiteľka materskej škôlky (zástupkyňa riaditeľky) na inom pracovnom mieste, pričom dôvodom jej výpovede u odporcu malo byť práve to, že ako učiteľka materskej škôlky nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušnú kategóriu (v zákonnej lehote si vzdelanie nedoplnila), čo má napĺňať dôvod na použitie cit. § 150 O.s.p., odvolací súd je názoru, že nepreukázaním tejto skutočnosti súbežne so späťvzatím návrhu, prípadne ešte súčasne s odvolaním, neboli splnené podmienky na zaoberanie sa tým, či uvádzané môže zodpovedať osobitným okolnostiam daného prípadu.
Keďže nebol za daného stavu dôvod považovať prípad v prejednávanej veci za hodný osobitného zreteľa, správne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. a v konaní odporcom priznal náhradu ich trov.
S poukazom na uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, bolo preto dôvodné aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania (bez namietania výšky odmeny za príslušné poskytnuté úkony právnej služby), potvrdil.
V tomto odvolacom konaní tak navrhovateľka nebola úspešná, preto jej vznikla povinnosť v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcovi, ktorý si však náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili a preto mu odvolacím súdom nebola priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.