Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65C/55/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: K. Q., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v M. XXX, proti žalovanému: Y. H., narodený XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III 20. septembra 2022, označeným ako „Žaloba o žiadosť priblíženia“, domáhala, aby súd rozhodol o „schválenej žiadosti priblíženia“. 1.1. V odôvodnení svojho podania uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX v F.. Žalovaný sa v tomto dome nachádza a má tam trvalé bydlisko. Je závislý na drogách, je neprispôsobivý, nebezpečný, vyhráža sa jej, poškodzuje majetok domu a viackrát už bol trestne stíhaný a odsúdený. Žalovaný viackrát vykradol jej starú mamu, ktorá v tomto dome býva a tiež ju v minulosti aj napadol. Posledný incident, kedy ukradol jej starej mame peniaze, sa stal 14. septembra 2022. Žalobkyňa však nemohla tento incident riešiť, pretože sa zdržiava mimo Slovenska. Všetky trestné činy a trestné oznámenia na žalovaného sú ale zaznamenané na polícii v Senci. Žalobkyňa sa pokúšala celú situáciu žalovanému vysvetliť, ale napriek viacerým upozorneniam a výzvam nemieni tento dom opustiť.

2. Súd sa vo veci oboznámil s jediným listinným dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila na preukázanie svojich tvrdení, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., z ktorého vyplýva len to, že spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu so súp. č. XXX a k nemu priľahlých (resp. zastavaných) pozemkov parcely registra „C“ č. XX/X, XX/X a XX/X sú žalobkyňa a p. A. R., a to každý v spoluvlastníckom podiele v pomere 1 k celku.

3.1. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 3.4. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z

ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).

5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. ). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. ).

6.1. Pokiaľ navrhovateľ žiada o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov podľa , musí zároveň osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, je vo vzťahu k nemu dôvodne podozrivá z násilia. 6.2. Účelom uvedeného ustanovenia, ktorým sa má zakázať vstupovanie do bytu alebo domu pri dôvodnom podozrení z násilia, je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku (t. j. povinnej osoby) s jeho obeťou (t. j. s chránenou osobou). Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, svedka incidentu a pod. (porov. H., M., W., S., R., J., G., S., R., J., F., M., a kol.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1097).

7.1. Pokiaľ navrhovateľ žiada o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov podľa , teda zákaz približovať sa k nemu na určenú vzdialenosť, musí zároveň osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, ohrozuje jeho telesnú alebo duševnú integritu. 7.2. Pojem telesná a duševná integrita sa odvíja od základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, zaručeného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd, a zahŕňa širokú škálu vnútorných aspektov súkromného života fyzickej osoby (porov. E. v. Z., sťažnosť č. XXXXX/XX). Telesná a duševná integrita je spojená s vnútornou intímnou sférou jednotlivca, ktorá je nevyhnutná pre jeho sebarealizáciu a ďalší priaznivý rozvoj jeho osobnosti v spoločnosti.

8. Súd pri skúmaní splnenia vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (posudzujúc tento návrh žalobkyne podľa jeho obsahu v zmysle a ) avšak nemal žiadnym dôkazom osvedčené, že žalovaný je práve vo vzťahu k žalobkyni (ktorá sa súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia domáha) dôvodne podozrivý z násilia alebo že ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu. Rovnako súd nemal osvedčené, že vzťahy (pomery) medzi žalobkyňou a žalovaným sa natoľko zhoršili, že by si vyžadovali bezodkladný súdny zásah. Žalobkyňa tieto skutočnosti vôbec netvrdí, ale naopak, sama uvádza, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a v predmetnom rodinnom dome nebýva. Žalobkyňa a žalovaný teda nie sú v priamom ani bezprostrednom kontakte, nežijú spolu ani spolu nebývajú, a preto návrh na zakázanie žalovanému priblížiť sa k žalobkyni v zmysle , ako aj návrh na zakázanie žalovanému vstupovať do bytu alebo domu, v ktorom žalobkyňa býva v zmysle , je zjavne neopodstatnený.

9. Pre prípad, že žalobkyňa sa mienila domáhať uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k jej starej matke (ktorá v návrhu vôbec nie je označená menom, priezviskom, dátumom narodenia či ďalšími identifikátormi) a nevstupovať do obydlia jej starej matky, súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobkyni chýba tzv. aktívna vecná legitimácia domáhať sa takýchto zákazov, pretože tieto zákazy sa netýkajú jej vzťahu so žalovaným, ale vzťahu tretej (inej) osoby - t. j. starej matky žalobkyne a žalovaného. V civilnom procesnom práve totiž platí, že strana (účastník) musí vždy ochranu požadovať pre seba a (súčasne) vo svojom vlastnom záujme. Ak žalobkyňa žiada ochranu pre niekoho iného, súd nemôže takémuto jej návrhu vyhovieť. Inak povedané, pokiaľ stará matka žalobkyne má záujem na uložení zákazu žalovanému nepribližovať sa k nej a nevstupovať do jej obydlia v zmysle alebo h/ , musí takýto návrh podať jedine stará matka žalobkyne, pretože len jej patrí právo žiadať, aby sa k nej niekto nepribližoval, resp. aby iným neoprávneným spôsobom nezasahoval do jej osobnosti a osobnej integrity. Zároveň musí pritom osvedčiť (t. j. podložiť dôkazmi) bezodkladnú potrebu úpravy pomeru (vzťahu) medzi ňou a žalovaným, ako aj dôvodnosť podozrenia násilia žalovaného voči nej alebo ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity správaním sa žalovaného voči nej.

11.1. Konkludujúc uvedené, súd na základe doterajších tvrdení žalobkyne a predložených dôkazov nepovažoval za osvedčený (t. j. dostatočne spravdepodobnený) uplatnený procesný nárok, a to s ohľadom (i) na absenciu akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich podozrenie z násilia žalovaného proti žalobkyni alebo iného konania ohrozujúceho jej telesnú alebo duševnú integritu (tieto dôkazy, napr. trestné oznámenia, záznamy o prejednaní priestupkov, lekárske správy a pod. nestačí len spomenúť, ale je potrebné ich k návrhu priložiť) a (ii) na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na uložení požadovaných zákazov žalovanému, ak sa tieto zákazy majú vzťahovať k osobe starej matky žalobkyne. V dôsledku toho neboli splnené kumulatívne zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd podaný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol ( in fine ). 11.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení . Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.