Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-126-2013.pdf
PDF · 183.42 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou , v právnej veci žalobcu: Ján Skatulla
- SKAT SERVIS, s miestom podnikania Domové role 76, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 13 980 319, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 31, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava 821 09, IČO: 31 332 251, zastúpenému: advokátska kancelária VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava , o zaplatenie 8.073,40,-€ s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.073,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.073,40 € od 25.9.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 484,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.522,84,-€ na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 6. 2013 domáhal zaplatenia sumy 8.073,40,-€ s prísl., titulom neuhradenia provízie na základe kúpno-predajnej zmluvy č. 1102 a jej dodatkov a zmluvy o zásobovaní čerpacích staníc JURKI , uzavretých medzi účastníkmi konania.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že na základe Kúpno-predajnej zmluvy č. 1102 uzatvorenej dňa 5.6.1995 a jej dodatkov č. 1 až 7 medzi účastníkmi konania a Zmluvy o zásobovaní čerpacích staníc JURKI uzavretej dňa 1.1.1999 sa účastníci dohodli na zásobovaní čerpacích staníc JURKI tak, že zásobovanie zabezpečí v plnom rozsahu žalobca . Ako odmenu za túto činnosť si účastníci konania dohodli odmenu/províziu, ktorej výška bola dohodnutá v článku 5 kúpnopredajnej zmluvy č. 1102 zo dňa 5.6.1995 na 1/3 obchodného rozpätia skladu, zúčtovateľná za vzájomnej účasti k 15 - tému nasledujúceho mesiaca. Dodatkami k tejto zmluve bola výška odmeny/provízie viackrát menená. Žalobca mesačne posielal podklady o výdaji a príjme v sklade, o predaji za hotové a na faktúru zo skladu pripísaný na účet žalovaného ako podklad pre výpočet provízie formou „Mesačného hlásenia.“ Informáciu o výške tržieb v shopoch sa žalobca dozvedel až v podkladoch na províziu s názvom „Logistické náklady“, vypočítaných a odsúhlasených žalovaným. Na základe vyššie uvedeného žalobca vystavil faktúru č. 09110 za logistické náklady na zásobovanie čerpacích staníc JURKI - HAYTON s.r.o. za mesiac júl 2009 s dátumom splatnosti 3. 9. 2009 na sumu 8.073,40,-€, keďže v tejto výške žalovaný sám províziu/logistické náklady vyčíslil. Predmetnú faktúru žalovaný prevzal dňa 24. 9. 2009, avšak do dnešného dňa ju nezaplatil. K zaplateniu predmetnej faktúry bol žalovaný viackrát vyzvaný, naposledy listom zo dňa 28. 2. 2011 - upomienka , ktorý prevzal dňa 3. 3. 2011.
V súlade s § 369 ods. 1 Obch. zákonníka si voči žalovanému zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril cestou právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 28. 1. 2014 doručenom súdu dňa 30. 1. 2014, kde uviedol, že nesúhlasí so žalobou a žiada ju zamietnuť , lebo žiaden záväzok voči žalobcovi nemá. Svoj záväzok zaplatil žalobcovi za ním poskytnuté služby podľa uvádzanej faktúry a to započítaním svojej pohľadávky . Zápočet bol žalobcovi doručený. Naopak žalobca nezaplatil žalovanému časť fakturovanej sumy vo výške 2.934,14,-€. Žalovaný v roku 2005 po zrušení terminálu Vajnory vybudoval na vlastné náklady pre žalobcu nový terminál v Prievoze , ktorý slúžil ako sklad pre zásobovanie čerpacích staníc JURKI a odberateľov JURKI-HAYTON s.r.o.. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že žalovaný vybuduje sklad tak, že zrekonštruuje existujúci sklad prenajímateľa PD Prievoz na vlastné náklady vrátane realizácie stavby , projektovej dokumentácie a technickej a inžinierskej podpory. Súčasťou dohody bolo, že žalobca bude žalovanému tieto náklady splácať v mesačných splátkach formou krátenia odplaty , ktorú mu žalovaný poskytoval za zásobovanie čerpacích staníc JURKI. Celkovo tak mal žalobca uhradiť žalovanému 15.144,67,-€. V júli 2009 došlo k prerušeniu obchodnej spolupráce medzi účastníkmi a žalobca dlhoval žalovanému z vyššie uvedeného titulu ešte sumu 15.144,67,-€. Na túto sumu žalovaný vystavil faktúru č. 20095409. Žalobca túto faktúru neuhradil. Žalovaný dňa 22. 12. 2009 vykonal zápočet vzájomných pohľadávok vo výške v ktorej sa kryli , teda vo výške 11.852,20,-€ .Teda najneskôr 23. 12. 2009 došlo k úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného. Zo zápočtu vznikol rozdiel v prospech žalovaného vo výške 3.292,47,-€ . Týmto zvyškom žalovaný dňa 22. 12. 2009 započítal spornú faktúru č. 09110 na sumu 8073,40,-€ . Rozdiel zo zápočtu v sume 4.780,93,-€ bol splatný v prospech žalobcu dňa 23. 12. 2009.
Na zásobovanie čerpacích staníc používal žalobca obchodný tovar , ktorý zakúpil žalovaný , tovar sa nachádzal v sklade žalobcu -terminál Prievoz. Pri inventúre bolo zistené, že žalobca nedodal na čerpacie stanice obchodný tovar v hodnote 7.715,07,-€. Žalovaný z uvedeného dôvodu vystavil žalobcovi faktúru č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ , ktorú žalobca neuhradil. Dňa 23. 12. 2009 žalovaný vykonal zápočet vzájomných pohľadávok vo výške , v ktorej sa kryli, t.j. vo výške 4.780,93,-€ . Teda najneskôr 24. 12. 2009 došlo k uhradeniu žalovanej sumy zo strany žalovaného . Zo zápočtu vznikol rozdiel v prospech žalovaného vo výške 2.934,14,-€. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania / žalobcu a konateľa žalovaného / , prednesom právnych zástupcov účastníkov konania , výsluchom svedkyne I. D. , oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.6.1995 uzavretá zmluva, označená ako „Kúpno-predajná zmluva č.1102“, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie terminálu - sklad Vajnory pre zásobovanie čerpacích staníc JURKI-HAYTON a ostatnej motoristickej verejnosti. K predmetnej zmluve boli následne prijaté Dodatok č. 1 zo dňa 30.6.1997, Dodatok č. 2 zo dňa 1.11.1998, Dodatok č. 3 zo dňa 2.3.1999, Dodatok č. 4 zo dňa 31.5.2000, Dodatok č. 5 zo dňa 19.6.2002, Dodatok č. 6 zo dňa 29.10.2002 a Dodatok č. 7 zo dňa 1.4.2005. Dňa 1.1.1999 uzavreli účastníci konania Zmluvu o zásobovaní čerpacích staníc JURKI. Na základe uvedených zmlúv a na podklade žalovaným spracovaných údajov zo dňa 27. 8. 2009 (Logistické náklady) žalobca vystavil faktúru č.09110 zo dňa 27. 8. 2009 na sumu 8.073,40,-€ s lehotou splatnosti dňa 3. 9. 2009, ktorú žalovaný prevzal dňa 24. 9. 2009.
Ako podklad k vystaveniu faktúry slúžil listinný doklad a to Logistické náklady vystavené spoločnosťou žalovaného dňa 27. 8. 2009 opatrené podpisom a pečiatkou žalovaného / č.l. 21 /.
Podľa čl. 5 kúpno-predajnej zmluvy č. 1102 uzavretej medzi účastníkmi konania bola zmluvná provízia dohodnutá na 1/3 obchodného rozpätia skladu zúčtovateľná za vzájomnej účasti k 15 - tému nasledujúceho mesiaca.
V zmysle Dodatku č. 4 zo dňa 31. 5. 2000 sa účastníci konania dohodli, že podkladom pre výpočet provízie je tržba v shopoch čerpacích staníc JURKI, predaj za hotové pripísaný na účet firmy JURKI , fakturácia pripísaná na účet firmy JURKI za mesiac odsúhlasená osobami G.. D. a G.. K..
Medzi účastníkmi konania bola dňa 10.6.2005 uzavretá Zmluva o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia, predmetom ktorej bol spoločný postup pri nájme nehnuteľnosti - budova postavená na parcele číslo XXXX/XX v katastrálnom území G. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, od G.L. K. G., K. O. XX, XXX XX J.. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal, že zrekonštruuje predmetnú nehnuteľnosť v intenciách dohody s prenajímateľom a nájomcom na základe cenovej kalkulácie v sume 830.000,-Sk bez DPH, ktorá tvorí prílohu tejto dohody. Táto suma môže byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany žalobcu, žalovaného alebo Poľnohospodárskeho družstva Prievoz , avšak musí byť odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou.
Žalovaný faktúrou č. 2009/5409 zo dňa 13.11.2009 vyúčtoval žalobcovi náklady na opravu terminálu Prievoz - K. role XX vo výške 15.144,67,-€ so splatnosťou dňa 27.11.2009.
Žalovaný listom zo dňa 22.12.2009 označeným ako „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok“ / č. l. 38/ jednostranne započítal svoju pohľadávku z faktúry č. 20095409 (15.144,67 EUR) s pohľadávkou žalobcu / nie je predmetom konania / z faktúry č. 09099 (11.852,20 EUR), ďalej ako zápočet I .
Žalovaný listom zo dňa 22. 12. 2009 označeným ako „Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok “/ č. l. 40/ jednostranne započítal svoju pohľadávku z faktúry č. 20095409 - zostatok vo výške 3.292,47,- € s pohľadávkou žalobcu z faktúry č. 09110 / 8.073,40,-€ ,/ , ktorá je predmetom konania , vo výške započítanej sumy 3.292,47,-€. Rozdiel na strane záväzkov žalovaného ostal vo výške 4.780,93,-€ , ďalej ako zápočet II.
Žalovaný následne listom zo dňa 23. 12. 2009 označeným ako „ Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok“/ č. l. 39 / jednostranne započítal svoju pohľadávku z faktúry 20095506 / 7.715,07,-€ / s pohľadávkou žalobcu z faktúry č. 09110 / 4.780,93,-€ - zostatok / , ďalej ako zápočet III.
Oznámenia o započítaní boli doložené do spisu právnym zástupcom žalovaného spolu s vyjadrením k žalobe.
Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 9. 5. 2014 k vyjadreniu žalovaného uviedol, ,že zápočet I. bol Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 25 Cb 41/2011 vyhlásený za neplatný.
Ďalším zápočtom - zápočtom II. sa žalovaný snažil započítať zvyšok faktúry č. 20095409 na sumu 3.292,47,-€ s faktúrou žalobcu č. 09110 , ktorá je predmetom sporu, teda analogicky aj tento zápočet je neplatný.
Žalovaný mal uskladnený tovar u žalobcu , ktorý odmietal prevziať a žiadal žalobcu , aby si ho odkúpil, keď žalobca odmietol, žalovaný bez právneho dôvodu vystavil na tento tovar faktúru č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ . Následne zápočtom III. sa žalovaný snažil započítať zvyšok faktúry č. 09110, ktorá je predmetom konania , t.j. sumu 4.780,93,-€ s faktúrou č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ , aj v tomto prípade ide o neplatný zápočet. Nakoniec si žalovaný tovar od žalobcu prevzal dňa 12. 5. 2010 , o čom svedčí zápisnica o vyskladnení tovaru zo dňa 12. 5. 2010.
Právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 8.073,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 25.9.2009 do zaplatenia. Faktúra bola splatná dňa 3.9.2009, žalovaný to potvrdil na rovnopise fa pečiatkou a podpisom dňa 24.9.2009, o tejto fa vedel už skôr. Faktúra sa vystavovala na základe podkladov, ktoré vystavoval samotný žalovaný , žalobca na základe týchto príloh vystavil faktúru. Čo sa týka obrany žalovaného, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, k tomu sa žalobca vyjadril svojim písomným stanoviskom zo dňa 9.5.2014
Právny zástupca žalovaného / Mgr. Matej Krajči / na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.1.2014, doručené 30.1.2014, v tom zmysle, že žalovaný nepopiera výšku žalovanej pohľadávky, ale došlo k zániku záväzku jednostranným započítaním a to zo dňa 22.12.2009 (č.l. 38, 40 ) a 23.12.2009 (č.l. 39). Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vznikli v zmysle fa č. 20095409 z titulu refakturácie nákladov za opravu terminálu v BA - Prievoz, K. O. Č.. XX v zmysle zmluvy o spoločnom postupe pri nájme
nehnuteľností a práve jej odkúpenia zo dňa 10.6.2005. Ďalej faktúra č. 20095506 z titulu fakturácie tovaru, ktorý žalobca v zmysle zmluvy o zásobovaní čerpacích staníc JURKY zo dňa 1.1.99 v znení neskorších dodatkov nedodal a ani tovar nevrátil riadne a včas žalovanému.
Oprávnenosť uplatnených pohľadávok preukazuje žalovaný fa č. 20095409, listinnými dokladmi a to kompletným materiálom k stavbe K. O. Č.. XX . V konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z oblasti stavebníctva, ktorý by presne preukázal výšku vynaložených nákladov žalovaného na prospech žalobcu, ktoré v zmysle zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľností a práve jej odkúpenia mal právo refakturovať, resp. uplatniť si ich u žalobcu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Pre prípad, že by súd v rámci prejudiciálnej otázky vyhlásil jednostranné zápočty žalovaného za neplatné, žiadal, aby súd vydal eventuélny petit a to, že súd pohľadávky žalobcu započítava voči pohľadávkam žalovaného v plnom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.
Nová právna zástupkyňa žalovaného / Mgr. Linda Balháreková / vo svojom písomnom podaní uviedla, že žalovaný spochybňuje vznik a existenciu pohľadávky z faktúry č. 09110, nakoľko v zmysle Dodatku č. 4 ku kúpno - predajnej zmluve mala by fakturácia pripísaná na účet žalovaného odsúhlasená dvomi fyzickými osobami G.. D. a G.. K. , toto kritérium nebolo zrušené ani neskoršími dodatkami k zmluve a teda ostalo platné až do skončenia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Faktúra č. 09110 nebola nikdy vystavená oprávnene, nakoľko neexistuje relevantný podklad faktúry , ktorý nebol nikdy vystavený a odsúhlasený oboma určenými fyzickými osobami.
Listina vystavená dňa 27. 8. 2009 s názvom Logistické náklady, na základe ktorej žalobca vystavil faktúru nie je relevantným podkladom , nakoľko nebola odsúhlasená oprávnenými osobami , resp. druhou osobou G.. K..
V súvislosti s konaním pred tunajším súdom sp. zn. 25 Cb 41/2011 ,v ktorom súd zaujal názor, že ak dlžník jednostranne započíta voči pohľadávke veriteľa svoju pohľadávku ,v takom prípade je predmetný jednostranný zápočet potrebné považovať za uznanie dlhu dlžníkom uviedla, že žalovaný zotrváva na názore, že pohľadávka z fa. č. 09110 vôbec žalobcovi nevznikla. Zápočet pohľadávok nemožno v žiadnom prípade považovať za uznanie dlhu zo strany žalovaného. Žalovaný od začiatku / od doručenia faktúry / nesúhlasil s pohľadávkou , avšak z dôvodu právnej istoty voči pohľadávke započítal svoje vzájomné pohľadávky. Zápočtom 1 ani zápočtom 2 žalovaný v žiadnom prípade neprejavil vôľu uznať spornú pohľadávku. Ďalej sa vyjadrila k faktúre č. 20095409 na sumu 15.144,67,-€ vystavenej žalovaným za práce na rekonštrukcii skladu a uviedla, že všetky práce na viac boli zrealizované výlučne na základe osobitných požiadaviek žalobcu, práce na viac boli odsúhlasené na kontrolných dňoch osobami zúčastnenými na týchto kontrolných dňoch, či už v písomnej alebo v ústnej forme. Pri prácach na viac odsúhlasených písomne je nevyhnutné dbať na správnu interpretáciu zmluvy o spoločnom postupe a pri prácach na viac , ktoré boli odsúhlasené ústne je potrebné sa zaoberať otázkou relatívnej neplatnosti právnych úkonov.
Čo sa týka interpretácie zmluvy pri písomnom odsúhlasení , navýšenie zmluvne dohodnutého limitu malo byť odsúhlasené účastníkmi - nejde však o účastníkov zmluvy , ale o účastníkov kontrolného dňa. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj prax medzi účastníkmi konania a inými osobami zúčastňujúcimi sa na kontrolných dňoch . Z písomných zápisov z kontrolných dní založených v spise vyplýva , že uskutočňované práce odsúhlasovali na tom ktorom kontrolnom dni len tie osoby, ktoré sa daného kontrolného dňa zúčastnili.
K ústnemu odsúhlaseniu prác na viac uviedla , že napriek tomu , že bolo dohodnuté písomné odsúhlasenie prác na viac, platí aj ústne odsúhlasenie navýšenia zmluvne dohodnutého limitu . Požiadavka odsúhlasenia prác na viac písomne mala slúžiť na ochranu výlučne žalobcu. Preto ústne odsúhlasenie môže byť nanajvýš relatívne neplatným právnym úkonom. Žalobca sa k dnešnému dňu nedovolal relatívnej neplatnosti odsúhlasených prác na viac preto platí, že aj k odsúhlasenie prác na viac v ústnej forme je platným právnym úkonom.
K faktúre č. 20095506 na hodnotu uskladneného tovaru vo výške 7. 715,07,-€ vystavenej žalovaným uviedla, že žalovaný nepopiera, že si dňa 12. 5. 2010 prevzal od žalobcu vyskladnený tovar .
Zásobovanie čerpacích staníc žalovaného podľa kúpno-predajnej zmluvy o zmluvy o zásobovaní patrilo do výlučnej kompetencie a pod výlučnú zodpovednosť žalobcu /bod 3 Dodatku č. 1 , bod 4 Dodatku č. 2 ku kúpno-predajnej zmluve/ , v zmysle týchto ustanovení zásobovanie a skladovanie tovaru malo prebiehať tak , aby kontrolné orgány neuložili v súvislosti so zásobovaním alebo skladovaním čerpacích staníc žiadne postihy s tým, že ak tieto budú uložené , bude ich znášať v celom rozsahu žalobca.
Žalovaný zistil , že žalobca tieto povinnosti porušoval, v súvislosti s uskladneným tovarom , ktorý bol žalovanému odovzdaný dňa 12. 5. 2010 na základe zápisnice o vyskladnení žalovaný zistil, že tovar je znehodnotený a je nepredajný z dôvodu , že bol po záruke , v poškodenom alebo znečistenom obale , alebo musel byť vyradený z iného dôvodu. Preto bol žalovaný povinný tento tovar zlikvidovať. Žalobca porušením svojich povinností týkajúcich sa zásobovania čerpacích staníc žalovaného s odbornou starostlivosťou , ako aj porušením zákonnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ spôsobil žalovanému škodu, a to vo výške hodnoty uskladneného tovaru. To znamená, že pohľadávka
- faktúra č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ predstavuje pohľadávku na náhradu škody spôsobenej žalovanému porušením povinnosti žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť , že odovzdanie uskladneného tovaru žalovanému dňa 12. 5. 2015 nemá žiadny dopad na vznik a trvanie pohľadávky -faktúry č. 20095506 , preto nemôže mať táto skutočnosť žiadny dopad ani na platnosť /neplatnosť/ zápočtu 2.
K vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného sa na pojednávaní dňa 21. 5. 2015 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu ktorá uviedla, že podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že podkladom pre výpočet provízie žalobcu bola tržba v shopoch - čerpacích staníc žalovaného pripísaná na účet žalovaného, pričom fakturácia pripísaná na účet žalovaného mala byť odsúhlasená dvomi fyzickými osobami žalobcom a G.. K.. Kritérium schválenia podkladu na základe, ktorého sa vypočítavala provízia žalobcu dvomi konkrétnymi osobami - G.. D. a G.. K. nebolo zrušené, ani neskoršími dodatkami ku kúpno-predajnej zmnluve a teda ostalo platné až do skončenia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Uviedla, že toto tvrdenie je nezmysel, nakoľko celé roky boli zaužívané určité zvyklosti medzi účastníkmi konania, ktoré zaviedol sám žalovaný. Podklad pre fakturáciu vypracovávali pracovníci žalovaného, fa ktorá je predmetom konania , túto odsúhlasoval a podpisoval konateľ žalovaného G.. I.. Je zarážajúce, že tento zavedený spôsob žalovaný napáda. Zo strany žalovaného ide o konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a môžeme ho označiť za šikanovanie, preto že smeruje k zjavnému poškodeniu žalobcu.
Žalovaný vo vyjadrení podsúva názor, že dlh nikdy neuznal, ale uznal faktúru ako takú, nerozporoval jej výšku, čoho dôkazom je aj zápisnica z predchádzajúceho pojednávania. Aj v konaní 25Cb/41/2011 tiež žalovaný nerozporoval výšku faktúry, uznal ju ako takú, čoho dôkazom je aj započítací prejav zo strany žalovaného, nebude predsa započítavať pohľadávku, ktorú neuznal.
Žalovaný ďalej prízvukuje, že všetky práce na viac, ktoré neboli zakomponované do cenovej kalkulácie (zmluva o spoločnom postupe) v rámci zmluvne dohodnutého limitu boli realizované výlučne na osobitných požiadavkách žalobcu. Žalovaný však nemá žiaden relevantný dôkaz, že žalobca mal osobitné požiadavky či už v písomnej, či ústnej forme.
K výkladu ustanovenia zo zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia uviedla, že v zmluve v odseku 1 prvá odrážka je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje, že zrekonštruuje predmetnú nehnuteľnosť na základe cenovej kalkulácie v sume 830.000,- Sk, táto suma môže byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany žalobcu, žalovaného, alebo PD Prievoz, avšak musí byť odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou. Výklad žalovaného, že navýšenie zmluvne dohodnutého limitu malo byť odsúhlasené účastníkmi toho ktorého kontrolného dňa je absurdný, nakoľko keď účastníci predmetnej zmluvy môžu túto sumu navýšiť na základe ich vzniknutých požiadaviek, je absurdné a nezmyselné, aby im túto cenovú kalkuláciu schvaľoval niekto iný. Podľa dokladov sa kontrolných dní zúčastňoval žalobca, G.. I. za žalovaného, nezúčastňoval sa ho predseda G. G. W.. G..
K fa vystavenej žalovaným č. 20095506 na sumu 7.715,07 € za tovar uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zásobovanie a skladovanie tovaru malo prebiehať tak, aby bol eliminovaný vznik situácie, že v obchodoch čerpacích staníc žalovaného bude nepredajný tovar. Po dovezení tovaru žalobcu do obchodov na čerpacích staniciach žalovaného sa tento tovar dostal do úplnej dispozície žalovaného a ten si dohliadal na predaj, skladovanie, záruku a pod. Žalobca nemá so žalovaným žiadnu
zmluvu na dohliadanie na tovar, na jeho manipuláciu v obchode. Ustanovenie dodatku č. 1 hovorí o tom, že budú prevedené inventúry tovarov, ktoré sa aj pravidelne konali v sklade žalobcu a žalobca mal so žalovaným takú nepísanú dohodu, že pokiaľ sa bude v obchode nachádzať tovar, mesiac pred stratou záruky, upozorní žalobca žalovaného a žalovaný si tovar prevezme a vo svojej dispozícii s ním naloží. Pokiaľ toto žalovaný neurobil, tak žalobcovi neostávalo nič iné, len tovar, ktorý bol poškodený, po exspirácii stiahnuť a doviezol sa do skladu žalobcu, ale sám žalovaný si v inventúrnom súpise tovar prehodil v rámci inventúry ako pozáručný tovar.
Vo vyjadrení žalovaný cituje dodatok č. 2 k zmluve , kde je v čl. 4 uvedené , že vzhľadom na opakované zistenia kontrolných orgánov na tovare v shopoch čerpacích staníc žalovaného budú všetky finančné postihy odpočítané z provízie. Toto ustanovenie do dodatku č. 2 nepatrí, pretože žalobca nemal nikdy žiadnu zmluvu uzatvorenú so žalovaným, ktorá by ho zaväzovala na ďalšiu manipuláciu s tovarom, ktorý sa nachádzal v obchode. Tento článok žiadal žalobca zo zmluvy vypustiť, žalovaný žiadne argumenty žalobcu neprijal.
Faktúra na tovar vo výške 7.715,07 €, ktorú vystavil žalovaný 22.12.2009, mala splatnosť 5.1.2010, avšak žalovaný spravil zápočet už ku dňu 23.12.2009.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dodatok č. 2 podpísal, nakoľko pokiaľ by ho nepodpísal, nemal by od žalovaného uhradené fa a nemal by za čo vyplatiť svojich zamestnancov.
Prax bola taká, že aj keď nejaký dodatok strany podpísali, nie vždy sa podľa neho postupovalo. Aj keď sa dohodli ústne, napr. na výške provízii, vždy bol o tom vyhotovený zápis.
Čo sa týka zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti, kde bolo o.i. uvedené, že zmluva môže byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek, avšak musí byť odsúhlasená všetkými účastníkmi písomnou formou uviedol, že zmluvu podpisoval a znenie zmluvy chápal tak, že na kontrolnom dni musí byť navýšenie odsúhlasené účastníkmi zmluvy žalobcom a žalovaným. Kontrolných dní bolo v počte 7, žalobca sa zúčastnil každého.
Pri ukončení stavebnej činnosti predstavovala suma nákladov prezentovaná žalovaným výšku 980.000,- Sk, tú sumu žalobca v priebehu 5 rokov splatil, prvý krát videl fa za stavebnú činnosť až na pojednávaní v konaní 25Cb. Tam sa zistili skutočnosti a vylúčili sa fa, ktoré vôbec nesúviseli so stavbou.
Kontrolný deň prebehol tak, že sa kontrolovalo, či boli urobené práce a dodávateľ, keď dal dodávateľskú fa, tak ju musel podpísať žalobca.
Je možné, že sa na kontrolnom dni riešili nejaké drobnosti pri vadnom vykonaní časti diela. Uviedol, že určite nebola schválená navýšená suma z pôvodnej 830.000,- Sk na cca 1.600.000,- Sk. Žalobca uhradil 1.000.000,- Sk a zvyšnú sumu 600.000,- Sk si žalovaný - konateľ G.. I. započítal.
K fa č. 095506 na sumu 7.715,07 € uviedol, že tovar zničený nebol, neboli tam porozbíjané fľaše, ani zničené obaly.
Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že žalovaný spochybňuje nielen existenciu žalovanej pohľadávky k dnešnému dňu, ale spochybňuje aj samotný vznik tejto pohľadávky. Žalobca odvodzuje vznik pohľadávky z kúpnej zmluvy , ktorá upravovala podmienky vzniku ako aj výpočtu provízie, tieto podmienky počas zmluvného vzťahu boli viackrát menené, z pohľadu žalovaného má kľúčový význam práve dodatok č. 4 zo dňa 31.5.2000, v ktorom bolo stanovené že podkladom pre výpočet a vznik provízie je tzv. fakturácia, to je prehľad tržieb pripísaných na účet žalovaného za mesiac odsúhlasená dvomi fyzickými osobami žalobcom a G.. K.. Ako vyplýva z listiny založenej v súdnom spise - logistické náklady zo dňa 27.8.2009, táto listina nie je odsúhlasená stanovenými fyzickými osobami, je pravdou, že ide o listinu vystavenú žalovaným, podpísanú G.. I., avšak nejde o listinu na základe ktorej vznikla žalobcova pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že prehľad tržieb nebol odsúhlasený oprávnenými osobami a preto žalobcovi pohľadávka na zaplatenie provízie nevznikla.
K argumentácii právnej zástupkyne žalobcu, že obchodné zvyklosti medzi účastníkmi konania boli odlišné uviedla, že Obchodné zvyklosti nemôžu byť v rozpore so zmluvným obsahom, na obchodné
zvyklosti prípadne prax medzi účastníkmi je možné sa odvolávať, keď výklad písomného právneho úkonu je sporný a naskytá sa možnosť viacerých výkladov.
K vyjadreniu žalobcu, že samotnú fa odsúhlasil a podpísal konateľ žalovaného uviedla, že konateľ žalovaného podpísal jedine listinu logistické náklady, avšak nie ako podklad pre výpočet provízie, podpísal to ako prehľad jednotlivých tovarov (nie je tam zohľadnená časť tovarov, ktorá nebola predaná, pričom provízia sa mala počítať z reálne predaného tovaru) a predmetnú fa nepodpísal.
Na otázku súdu, prečo konateľ žalovaného podpísal logistické náklady a opatril pečiatkou uviedla, že žalovaný nevystavoval listiny len za účelom výpočtu provízie. Listina logistické náklady sa vystavovala preto, aby aj žalobca vedel, aký tovar sa nachádza v shopoch na čerpacích staniciach.
K uzatváraniu dodatkov uviedla, že je pravda že návrh vyhotovoval žalovaný, avšak žalobca mal vždy priestor sa k tým dodatkom vyjadriť. Vyplýva to zo samotného dodatku č. 2. , kde v návrhu bol uvedený bod 5, žalobca žiadal tento bod vylúčiť, následne došlo k vylúčeniu tohto bodu.
K vyjadreniu predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného k započítaniu pohľadávok uviedla, že všetky 3 zápočty boli uskutočnené len z dôvodu právnej opatrnosti, žalovaný nesúhlasil s pohľadávkou avšak pre prípad, že táto pohľadávka vznikne, tak z dôvodu právnej opatrnosti uskutočnil kompenzačné prejavy. Nikdy však v zápočtoch neuznal samotnú pohľadávku.
K dokladom preukazujúcim zaužívanú spoluprácu medzi účastníkmi konania predloženým právnou zástupkyňou žalobcu / faktúry a prílohy k faktúram- logistické náklady a doklad o úhrade zo strany žalovaného z č. l. 233 až 277/ uviedla, že príloha k fa nebola podpísaná dvoma určenými fyzickými osobami G.. D. a G.. K. a prax zmluvných strán nemohla zmeniť zmluvné dojednanie , išlo o ojedinelé prípady - ad hoc rozhodnutia žalovaného uhradiť aj také fa, ktoré nemali povinnú prílohu , išlo však len o určitý prejav dobrej j vôle v rámci dobrej spolupráce zo strany žalovaného.
Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Martin Jurkovič vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracoval od r. 1995, v tom čase žalovaný prevádzkoval 4 čerpacie stanice a táto spolupráca bola ukončená v r. 2009, po 14 rokoch. Z dôvodu ukončenia priestorov vo Vajnoroch sa musel počas trojmesačného obdobia vybudovať sklad v Prievoze. K tejto operácii bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zmluva o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia zo dňa 10.6.2005. Všetky následné dohody, fa a iné požiadavky či už zo strany žalobcu, alebo žalovaného boli predmetom fakturácie. Ako základný bod zmluvy bol prijatý záväzok zo strany žalovaného uhradiť investíciu a následne zo strany žalobcu túto investíciu splatiť tak, aby bola splatená vo forme nájmu v priebehu 5 rokov. Žalobca pri ukončení spolupráce v r. 2009 dostal výzvu zo strany žalovaného, aby túto čiastku uhradil vo výške 15.144,67 €. Žalobca na túto výzvu reagoval listom zo dňa 14.7.2009, kde uznal, že do výšky splátok v počte 60 z ustálenej sumy, ktorá bola určená po vyčíslení investičných nákladov v sume 20.000,- Sk mesačne, že mu chýba ešte doplatiť.
Z mesačných uzávierok predaja čerpacích staníc, bola vytvorená príloha (logistické náklady), ktorá informovala o predaji jednotlivých čerpacích staníc v štruktúre tabakové výrobky a ostatný tovar, pričom jednu tretinu nárokovanej čiastky bola vypočítaná v prospech žalobcu a dve tretiny v prospech žalovaného. Táto príloha obsahovala aj zrážky, kde bolo vyšpecifikovaných 20.000,- Sk za nájom a čiastka, ktorá bola dávaná ako odmena na motiváciu vybraných čerpacích staníc. Všetky zrážky, ktoré boli urobené v prílohe, sú aj zmluvne dohodnuté. Táto príloha mohla byť modifikovaná s tým, že k dátumu 31.7.2009, keď bola ukončená spolupráca, nebol žalovanému vydaný tovar zo skladu čerpacej stanice v hodnote približne vysokej, ako bola vypočítaná provízia v prílohe (č.l. 21 - logistické náklady) niečo nad 6.000,- €. Tento tovar si pravdepodobne chcel ponechať žalobca ako istinu k úhrade poslednej fa za logistické náklady, alebo tento tovar bol nepoužiteľný k predaju na čerpacích staniciach (fa č. 09110). Tovar vydal žalobca žalovanému na základe zápisu, až v 5/2010, teda 10 mesiacov po ukončení spolupráce. Inventúrna komisia potvrdila, že tovar nebol použiteľný na čerpacie stanice, teda bol nepredajný. Bolo zistené, že tovar bol po záručnej lehote, poškodený .Významný prvok, ktorý spôsobil to, že došlo k zápočtu bola situácia, kedy žaloba odmietol nasadiť informačný systém spoločnosti cez ktorý by žalovaný kontroloval zásoby tovaru v sklade. Takýmto spôsobom by sa firma dozvedela o tovare, ktorý bol bezobratový, poškodený a reklamovaný. Druhý bod bola žiadosť žalobcu o súhlas spoločnosti
v r. 2007 na rozšírenie skladu o servis vozidiel, ktorý by súbežne prevádzkoval so skladom pre čerpacie stanice. Toto mu bolo zo strany žalovaného zamietnuté.
K úhrade iných faktúr, kde ako podklad bol doklad - logistické náklady potvrdené žalovaným a opatrené pečiatkou žalovaného uviedol, že Logistické náklady slúžili ako podkladový materiál pre fakturáciu a museli byť odsúhlasené pracovníkom žalovaného, ktorým bol G.. K.. Pokiaľ sa neuskutočnilo odsúhlasenie a firma akceptovala fa, tak to žalovaný uhradil. Logistické náklady ako doklad sa často menili a až konečná verzia, ktorá prebehla oddelením čerpacích staníc slúžila ako podklad k fakturácii žalobcu. Fa nemala byť pripustená, pokiaľ nebol doklad logistické náklady potvrdené oprávnenou osobou za žalovaného.
Na otázku súdu, či sa upravovali logistické náklady zo dňa 27.8.2009 /č. l. 21 /uviedol, že sa určite upravovali, bola vypracovaná alternatívna verzia. Logistické náklady v spise nebola konečná verzia, bola pripravená alternatíva za nevrátený tovar. Alternatíva za nevrátený tovar bola spracovaná výpisom zo skladovej evidencie podľa položiek, ktoré sa nachádzali ku dňu 31.9.2009 na sklade žalobcu. Žalobca mal sám túto evidenciu k dispozícii.
Faktúru, ktorá je predmetom konania žalovaný z opatrnosti započítal , bolo mu poradené urobiť zápočet.
Zmluvu o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľností zo dňa 10.6.2005 za žalovaného podpísal on ako konateľ a aj predkladateľom zmluvy bol žalovaný. K otázke navýšenia nákladov, ktoré mohli byť len na základe odsúhlasenia na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou uviedol, že zmluva je jednoducho postavená, tak aj jej výklad bol veľmi široký a tak aj prebiehalo jej uplatnenie v praxi pri rekonštrukcii skladu. Čo sa týka výkladu odsúhlasenia navýšenia sumy ,toto malo byť odsúhlasené na tom ktorom kontrolnom dni všetkými prítomnými účastníkmi na kontrolnom dni, nie účastníkmi zmluvy. V prvej fáze stavby bol účastníkom kontrolných dní žalovaný - G.. C. za žalovaného. Boli tam aj iní pracovníci žalovaného. Na kontrolnom dni bol vždy prítomný dodávateľ - Rekostav, G.. P., alebo subdodávateľ, ďalej to bol žalobca, ktorý bol prítomný v prvej fáze osobne a v poslednej fáze bola prítomná aj G.. D. - C., resp. tam mohol byť prítomný nejaký vodič, za G. G. sa zúčastnil G.. G. asi 2x.
Podklady pre logistické náklady boli spracované na základe predaja jednotlivých čerpacích staníc a predaja olejov a mazív vo veľkoobchode. Žalobca vo svojej evidencii mal spätnú kontrolu nad predajom, pretože mal informácie o zásobovaní čerpacích staníc, o tovare ktorý bol dodaný na čerpaciu stanicu a mal vo svojej evidencii ako nákupnú, tak i predajnú cenu, čiže si vedel vypočítať obchodnú maržu on sám. Nikdy nevznikol zásadný problém medzi žalobcom a žalovaným v otázke výšky vypočítanej provízie a niektoré pripomienky či chyby ktoré sa stali vo výpočte boli upravené v nasledujúcom období.
Uviedol že doklad logistické náklady zo dňa 27.8.2009 podpísal on ako konateľ žalovaného a nie G.. K., nakoľko sa stala kontrolná chyba, tento podklad nemal ísť v takom rozsahu v akom bol skoncipovaný, mal byť očistený o nevrátený tovar. Podpísal to z dôvodu, aby bol nejaký prvotný podklad pre fakturáciu, druhý krok nebol urobený (odrátaný nevrátený tovar). Logistické náklady podpisoval ako štatutárny zástupca žalovaného pretože sa jednalo o konečný stupeň, ktorému predchádzalo schvaľovanie a kontrola iných zložiek.
Svedkyňa I. D. k inventúre konanej dňa 12. 5. 2010 uviedla, že do skladu žalobcu prišli pracovníčky žalovaného a prišli si prevziať tovar, jednalo sa o tovar, ktorý patril žalovanému. Tovar sa nachádzal v sklade žalobcu preto , lebo žalobca vykonával žalovanému zásobovací servis. Tovar, ktorý mal mesiac pred spotrebou sa v rámci čerpacích staníc rozdelil na menšie tovary a predávali sa v rámci iných čerpacích staníc. Tovar, ktorý bol tesne pred dátumom spotreby sa stiahol z čerpacích staníc kvôli Štátnej obchodnej inšpekcii, následne sa žalobcovi vracal tovar, ktorý už bol po záruke a na príkaz žalovaného sa uskladnil v sklade žalobcu, práve kvôli Štátnej obchodnej inšpekcii Stalo sa, že vedúci čerpacej stanice dal nový tovar pred starší a žalobca nemal ako zabrániť tomu, aby starší tovar neprešiel zárukou.
Po výmene vedúcich v rámci čerpacej stanice sa stalo, že nový vedúci prevzal čerpaciu stanicu a zistil, že je tma starý tovar. Následne prišla G.. T. a povedala, že žalobca nemôže tovar nechať po záručnej dobe na čerpacej stanici a má ho dať do skladu. Žalobca nesúhlasil s tým, aby bol zodpovedný za tovar, ktorý sa po skončení spotreby umiestnil v sklade žalobcu, nakoľko sa vždy jednalo o tovar žalovaného a žalobca nikdy nemal zmluvu so žalovaným o skladovaní tovaru. Tovar skončil v sklade žalobcu zo
začiatku na základe príkazu G.. I. a následne sa to stalo praxou. Následne G.. T. v sídle spoločnosti žalovaného preradila pozáručný tovar z normálneho tovaru a označila ho ako tovar pozáručný a na žiadnej inej inventúre netrval žalovaný na tom, aby žalobca tovar zaplatil. Žalobca si prišiel dňa 12.5.2010 prevziať tovar zo skladu žalobcu. Boli to konkrétne pracovníčky žalovaného G.. G.T. a G.. N. ktoré potvrdili , že firma žalovaného nemá už žiadny iný tovar na sklade žalobcu. Tovar bol pozáručný , poškodený, ale bol tam aj dobrý tovar , ale väčšinou bol tovar horší.
K výpočtu provízie uviedla, že žalobca si províziu do určitého času, kým používal program MRP vedel vypočítať, následne bol zavedený nový program , po ktorom si to žalobca vypočítať nevedel.
Právna zástupkyňa žalovaného doložila do spisu dňa 22. 12. 2015 o.i. aj listinné doklady a to zápisy z kontrolných dní a v podaní uviedla, že zo zápisu z kontrolného dňa zo dňa 4. 7. 2005 / č. l. 320 / vyplýva, že boli písomne žalobcom , žalovaným a ďalšími zúčastnenými osobami odsúhlasené niektoré práce na viac a to konkrétne vstupné automatické dvere, , náter podlahy poteru -farbou na betón, zo zápisu z kontrolného dňa zo dňa 18. 7. 2005 / č.l. 322 / vyplýva, že boli odsúhlasené práce na viac a to osadenie vstupných automatických dverí.
Ďalej doložila fotokópiu listu žalobcu zo dňa 14. 7. 2009 / č.l. 333/ , ktorý je podľa nej uznanie dlhu zo strany žalobcu čo do dôvodu i výšky , v liste mal žalobca uznať, že došlo k prekročeniu pôvodnej cenovej kalkulácie , a to zo sumy 830.000,-Sk bez DPH na sumu 1.000.000,-Sk bez DPH, čo predstavuje cca sumu vo výške 1.200.000,-Sk vrátane DPH. Týmito dokladmi mal žalovaný preukázať, že došlo žalobcom , žalovaným a ďalšími osobami zúčastnenými na kontrolných dňoch písomne k odsúhlaseniu minimálne prác na viac vo výške 165.935,- Sk bez DPH , ktoré neboli zahrnuté do pôvodne dohodnutej cenovej kalkulácie a cenového limitu dohodnutého na sumu 830.000,-Sk bez DPH.
K podaniu právnej zástupkyne žalovaného sa písomne podaním dňa 8. 3. 2016 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu a uviedla, že žalovaný podáva v poradí už piate vyjadrenie v danej veci , pričom každé z vyjadrení obsahuje nové skutkové tvrdenia. Podaním vzniesla právna zástupkyňa námietku premlčania z dôvodu, že refakturáciu subdodávateľských faktúr je možné na súde uplatniť v rámci 4 ročnej premlčacej doby , za predpokladu, že refakturácia je oprávnená, resp. jej oprávnenosť je aj preukázaná, čo sa nestalo.
Právna zástupkyňa žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 8. 3. 2016 uviedla, že vyjadrenie žalobcu považuje za neúčelné, obsahom podania bolo len stále opakovanie skutočnosti, ktoré už odzneli.
Ohľadom námietky premlčania uviedla, že žalovaný považuje námietku premlčania za bezdôvodnú, žalovaný nevie od kedy má 4-ročnú premlčaciu lehotu počítať, či od splatnosti subdodávateľských fa, alebo od uzavretia zmluvy, nakoľko toto nie je zrejmé z podania žalobcu. Žalovaný tvrdí, že premlčacia doba na náhradu nákladov na rekonštrukciu skladu neuplynula. Žalovaný toto svoje tvrdenie opiera o ust. § 392 ods. 1 Obch. zák.. V zmysle tohto ust. platí, že premlčacia doba začína plynúť od splatnosti záväzku, pričom doba splatnosti bola určená v zmluve o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľností na obdobie 5 rokov. Poukázala na listinu - list žalobcu zo dňa 14.7.2009 (č.l. 333), ktorý je podľa vyjadrenia žalovaného uznanie dlhu a tento má vplyv na plynutie premlčacej doby, nakoľko uznaním dlhu začína plynúť nová premlčacia lehota.
Žalovaný má za to, že doba splatnosti pohľadávky bola dohodnutá v zmluve o spoločnom postupe a to 5 rokov v prípade, že by sa súd s týmto názorom nestotožnil, uviedla, že pri právach na splnenie záväzku platí všeobecné pravidlo, že doba splatnosti začína plynúť až počnúc splatnosťou záväzku, to znamená, že ak by doba splatnosti pohľadávky na náhradu nákladov za rekonštrukciu nebola dohodnutá v zmluve o spoločnom postupe a nevyplýva ani zo zákona, bolo by potrebné takúto pohľadávku zosplatniť a až od zosplatnenia pohľadávky by začala plynúť premlčacia lehota.
Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči uviedla , že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných aj ústnych prednesov, žalobca má za to, že preukázal nárok a žiada, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania a trov konania, kt. vyčísli v zákonom stanovenej lehote, v prípade úspechu žalobcu.
Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných aj ústnych prednesov, najmä vyjadrenia zo dňa 12.5.2015.Uviedla, že sa žalovaný dištancuje od vyjadrení predchádzajúceho právneho zástupcu, ktoré bolo prezentované na pojednávaní. Žalovaný má za to, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, spochybňuje nielen výšku, ale aj vznik pohľadávky. Žalobca sa odvoláva na kúpnu zmluvu č. 1102 zo dňa 5.6.95, ktorá bola zmluvou uzavretou na dobu určitú a to do 31.12.95, čo vypláva z bodu 2. Dodatok č. 1 bol uzavretý 1.7.97. Žalovaný zdôrazňuje, že dodatkom nie je možné meniť zmluvu, ktorá zanikla, alebo ktorá je neplatná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol založený kúpnou zmluvou ale dodatkom č. 1 a následnými dodatkami, žalobca vypočítal províziu podľa kúpnej zmluvy ako 1/3 obchod. rozpätia, pričom dodatky s takýmto výpočtom provízií nepočítajú. Pokiaľ si žalobca nárokuje províziu, mala byť vypočítaná podľa správneho a platného právneho titulu, pričom dodatky upravujú výpočet provízie tak, že nosnou veličinou je tržba čerpacích staníc , a nie obchodné rozpätie. Poukázala na dodatok č. 4, kde je o.i. uvedené, že výpočet provízie má byť odsúhlasená dvomi osobami a to G.. D. a G.. K.. Žalobca takýto listinný doklad do súdneho spisu nedoložil. Aj v prípade, že by G.. K. nebol pracovníkom žalovaného, nič to nemení na skutočnosti, že bola písomná dohoda medzi žalobcom a žalovaným, že oprávnenou osobou na odsúhlasenie provízie má byť G.. K.. Pokiaľ žalobca zistil, že táto osoba pre žalovaného už nepracuje, nič mu nebránilo, aby túto skutočnosť predostrel žalovanému za účelom zmeny.
K otázke platnosti zápočtu č. 1, odkázala na listiny, ktoré založila do spisu. Listinnými dokladmi doloženými v 12/2015 žalovaný preukazuje oprávnenosť výšky pohľadávky na náhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu terminálu Prievoz, ktoré sú uvedené v zápisoch z kontrolných dní.
Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodnozáväzkový vzťah.
Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 266 ods. 1 až 4 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa , keď sa právo mohlo uplatniť na súde , ak tento zákon neustanovuje nie čo iné.
Podľa § 397 obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.
Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu takzvaných nepomenovaných zmlúv v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., keďže účastníci v nich dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov. Cenu poskytnutého plnenia - províziu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 09110, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil , nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na refakturáciu nákladov na opravu terminálu Prievoz vo výške 15.144,67,-€ (faktúra č. 2009/5409) a fa č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ za nedodanie tovaru na čerpacie stanice. Ako prvé si žalovaný započítal pohľadávku z fa č. 20095409 na sumu 15. 144,67,-€ s fa žalobcu / nie je predmetom konania / č. 09099 na sumu 11. 852,20,-€. / zápočet I / . Rozdiel na strane pohľadávok žalovaného predstavovala suma 3.292,47,-€.
Následne žalovaný vykonal druhý zápočet a to pohľadávku žalovaného z fa č. 20095409 v zostávajúcej časti 3.292,47,-€ započítal s pohľadávkou žalobcu z fa č. 09110 na sumu 8.073,40,-€ vo výške 3.292,47,- € / zostalo 4.780,93,-€ / . Posledným zápočtom žalovaný započítal svoju pohľadávku z fa č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ s dátumom splatnosti 5. 1. 2010 s pohľadávkou žalobcu , ktorá zostala vo výške 4.780,93,-€.
Písomne zachytený prejav žalovaného na liste zo dňa 22.12.2009 a v liste zo dňa 23. 12. 2009 - Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoje pohľadávky voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedených písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Žalovaný v pôvodnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.
1. 2014 ako aj na pojednávaní , kde bol prítomný predchádzajúci právny zástupca žalovaného Mgr. Matej Krajči nepopieral výšku žalovanej pohľadávky , ale uvádzal , že došlo k zániku záväzku jednostranným započítaním a to zo dňa 22. 12. 2009 a dňa 23. 12. 2009. K písomnému vyjadreniu zo dňa 30. 12. 2014 zároveň žalovaný pripojil tri jednostranné zápočty , ktoré preukazujú vôľu žalovaného urobiť započítací prejav svojich pohľadávok voči pohľadávke žalobcu. Pokiaľ by žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal , nebolo by čo započítať.
Nová právna zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd neprihliadal na vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu. Súd nemôže neprihliadať na jeho vyjadrenie , nakoľko tento v čase keď vyjadrenie zaslal súdu ako aj na pojednávaní, zastupoval svojho klienta / žalovaného / na základe riadnej plnej moci a jeho vyjadrenia sú vyjadreniami žalovaného , ktoré prezentoval. Navyše pravdivosť týchto vyjadrení preukazujú aj samotné tri zápočty , ktoré boli doložené do spisu samotným žalovaným v rámci vyjadrenia. Nakoniec aj sám konateľ žalovaného Ing. Jurkovič na pojednávaní uviedol, že došlo k zápočtu , nakoľko mu to bolo poradené. Preto tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného , v ktorých spochybňovala nielen výšku ale aj vznik pohľadávky žalobcu považoval súd vzhľadom na predchádzajúce tvrdenia a vyjadrenia žalovaného spolu s doloženými dokladmi - zápočtami za účelové. Preto sa súd ako prvé vysporiadal so započítacím prejavom žalovaného.
Žalovaný nenamietal nesprávne účtovanú cenu plnenia - províziu ani samotnú faktúru, ktorú riadne prevzal dňa 24. 9. 2009 konateľ žalovaného Ing. Jurkovič , prílohou k faktúre bol doklad - logistické náklady zo dňa 27. 8. 2009. Žalovaný faktúru nerozporoval. Žalobca faktúru vystavil na podklade údajov, ktoré mu odsúhlasil a predložil samotný žalovaný . Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným vo vzťahu k faktúre č. 20095409 na sumu 15.144,67,-€ bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu.
Podľa Zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia sa žalovaný zaviazal „zrekonštruovať predmetnú nehnuteľnosť v intenciách dohody s prenajímateľom a nájomcom na základe cenovej kalkulácie v sume 830000,00 Sk bez DPH, ktorá tvorí prílohu tejto dohody. Táto suma môže byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany žalovaného, žalobcu alebo Poľnohospodárskeho družstva PRIEVOZ, avšak musí byť odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou.“ Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zmluvy, suma za na viac náklady musela byť odsúhlasená písomne. Takto si to dohodli účastníci zmluvného vzťahu. Z predložených zápisov z kontrolných dní vyplýva, že iba na kontrolnom dni dňa 4.7.2005 / č. l. 330/ boli uvedené na viac práce (osadenie mreží na vonkajšie okná, náter podlahy poteru - farbou na betón, vstupné automatické dvere), avšak bez toho, aby bola zároveň uvedená a odsúhlasená cena týchto prác, účastníkmi zmluvy písomne, tak ako bolo dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mu vznikol nárok na refakturáciu nákladov účtovaných faktúrou č. 2009/5409 v sume 15.144,67 EUR, nakoľko nepreukázal písomné odsúhlasenie prác naviac účastníkmi zmluvy.
Žalobca k výkladu zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti uviedol, že znenie zmluvy chápal tak, že zmluva môže byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek , avšak musí byť odsúhlasená všetkými účastníkmi zmluvy na kontrolnom dni. Konateľ žalovaného uviedol, že zmluva je jednoducho postavená a výklad zmluvy bol veľmi široký a tak aj prebiehalo jej uplatnenie v praxi. K výkladu uviedol, že odsúhlasenie navýšenia sumy malo byť odsúhlasené na tom ktorom kontrolnom dni všetkými prítomnými účastníkmi na kontrolnom dni, nie účastníkmi zmluvy. Uviedol, že predkladateľom zmluvy bol žalovaný.
Súd posudzoval výklad prejavu vôle v súlade s § 266 ods. 2 , ods. 3 Obch. zák. ako aj podľa logického významu znenia zmluvy a mal, za to, že navýšenie nákladov musí byť odsúhlasené na kontrolnom dni , ale všetkými účastníkmi zmluvy. Navyše zo zápisov z kontrolných dní založených v spise vyplýva, že účastníci toho ktorého kontrolného dňa podpisovali zápis ako prezenčnú listinu , a nie ako odsúhlasenie navýšenia nákladov.
Žalobca pritom formou mesačných splátok uhradil celkovo 1.000.000,- Sk (33.193,92 EUR). Pohľadávku žalovaného z faktúry č. 20095409 na sumu 15.144,67,-€ tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú a následné započítanie č. I zo dňa 22. 12. 2009 / kde bol zostatok 3.292,47,-€ / a zápočet č. II. zo dňa 22. 12. 2009 / kde žalovaný započítal zostatok 3.292,47,-.€ / ako neplatné.
Čo sa týka ďalšieho zápočtu zo dňa 23. 12. 2009 , ktorým žalovaný započítal fa č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ zo zostatkom z fa č. 09110 vo výške 4.780,93,-€ , tento súd rovnako vyhodnotil ako neplatný , čím k zániku celkovej pohľadávky žalobcu voči žalovanému nedošlo. Žalovaný nemal právny dôvod na vystavenie faktúry č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€, nakoľko mu to nevyplývalo ani z kúpno-predajnej zmluvy a zmluvy o zásobovaní čerpacích staníc uzavretej medzi účastníkmi konania. Žalobcovi zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývala povinnosť odkúpiť uskladnený tovar. V zmysle Dodatku č. 1 k zmluve bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že budú prevedené inventúry tovarov , ktoré sú bez pohybu a sú nepredajné / po záručnej dobe, pokazené zlým skladovaním a pod. /
Z listinného dokladu a to zápisnice o vyskladnení zo dňa 12. 5. 2010 / č. l. 53 / vyplýva, že v sklade žalobcu bolo vykonané odovzdanie tovaru podľa inventárneho zápisu a inventúrna komisia potvrdila , že žalobca týmto dňom / 12. 5. 2010 / nemá fyzicky uskladnený žiadny tovar vo vlastníctve žalovaného. Tento doklad podpísala za žalovaného X. N. a žalobca. V zápise z inventúry zo dňa 12. 5. 2010 a príloh / č. l. 101 -107/ je špecifikovaný tovar, ktorý bol vyskladnený za prítomnosti pracovníčok žalovaného a svedkyne I. D.. V prílohách je špecifikovaný tovar po ukončení záruky -vyradený, ďalej tovar nepredajný v poškodenom znečistenom balení - vyradený a tovar nevhodný a neprevzatý na čerpacej stanici - vyradený. Inventúra bola prevedená, o čom svedčí aj zápis z inventúry a zápisnica o vyskladnení. Žalobca nemal žiadnu zmluvnú povinnosť dohliadať na tovar a jeho manipuláciu v obchodoch a nemal žiadnu zodpovednosť za to, pokiaľ sa v obchodoch čerpacích staníc nachádzal tovar po záruke alebo poškodený. Bolo na žalovanom , aby si tovar , ktorý bol v jeho vlastníctve kontroloval a dohliadal na skladovanie a záruku. Pokiaľ tak žalovaný neurobil , žalobca tovar po záruke a tovar poškodený stiahol z obchodov a doviezol do skladu , kde si ho žalovaný prevzal a v inventúrnom súpise prehodil v rámci inventúry ako pozáručný tovaru.
Z vystavenej faktúry nevyplýva, že by sa malo jednať o finančný postih zo zistenia kontrolných orgánov , kedy podľa Dodatku č. 2 k zmluve by mal žalovaný nárok na odpočítanie finančných postihov z provízie . Žalovaný teda nebol oprávnený vystaviť faktúru č. 20095506 na sumu 7.715,07,-€ za tovar podľa prílohy k faktúre , nakoľko žalobca nebol povinný tento tovar od žalovaného odkúpiť a nebol ani povinný na tento tovar dohliadať. Vyskladnením a odovzdaním tovaru sa povinnosť žalobcu skončila. Žalobca neporušil žiadnu povinnosť ani zmluvnú ani zákonnú prevenčnú / § 415 Obč. zák. / a žalovaný nepreukázal ani vznik škody vo výške hodnoty uskladneného tovaru. Navyše započítací prejav bol vykonaný zo strany žalovaného ešte pred splatnosťou faktúry dňa 22. 12. 2009 a faktúra bola splatná až 5. 1. 2010.
Aj z výpovede svedkyne I. D. vyplýva, že tovar tesne pred dátumom spotreby sa sťahoval z čerpacích staníc kvôli Štátnej obchodnej inšpekcii a na príkaz žalovaného sa uskladnil v sklade žalobcu. Žalobca nemal ako zabrániť , aby starší tovar neprešiel zárukou. Pokiaľ sa zistilo, že na čerpacej stanici sa nachádza starý tovar , požiadal G.. T. / G. Ž. / , aby žalobca previezol tovar do skladu , s čím žalobca nesúhlasil, nakoľko nemal uzatvorenú so žalovaným zmluvu o skladovaní tovaru. Tovar zo začiatku skončil v sklade žalobcu na základe príkazu W.. I., a následne sa to stalo praxou. Následne G.. T. v sídle žalovaného preradila pozáručný tovar a označila ho ako tovar pozáručný a pri žiadnej inej inventúre netrval žalovaný na tom , aby žalobca tovar zaplatil. Aj z výpovede svedkyne mal súd za preukázané, že žalovaný nárok na vystavenie faktúry č. 20095506 nemal.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní namietala výsluch svedkyne I. D., ktorá je C. Ž. , ktorý je zároveň aj jej zamestnávateľom. Namietala, že svedkyňa má záujem na výsledku konania , nakoľko tento bude mať priamy dosah na jej majetkovú sféru. Uviedla, že žalobca nekonkretizoval aké skutočnosti majú byť výsluchom svedkyne preukázané. Namietala, že svedkyňa prišla na minulé pojednávanie v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a bola určite informovaná o celom priebehu doterajšieho pojednávania. Právna zástupkyňa uviedla že svedkyňa , bola navrhnutá dňa 22. 6. 2015 a žalobca presne uviedol, k čomu má byť vypočutá . Svedkyňa bola volaná aj na predchádzajúce pojednávanie dňa 20. 10. 2015 a v zápisnici z pojednávania sa nenachádza žiadna námietka právnej zástupkyne žalovaného k nevypočutiu svedkyne. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla , aby bola vypočutá spolu so svedkyňou W.. I. T. za žalovaného.
Súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalovaného a vypočul svedkyňu I. D. . Aj za stranu žalovaného mala byť vypočutá svedkyňa W.. I. T. a mala byť vykonaná konfrontácia svedkýň. Svedkyňa W.. I. T. sa na pojednávanie nedostavila , cestou právnej zástupkyne žalovaného sa ospravedlnila a
právna zástupkyňa žalovaného uviedla v podaní zo dňa 4. 3. 2016 , že žalovaný netrvá na výsluchu svedkov ním navrhovaných a netrvá ani na výsluchu svedkyne W.. I. T..
Súd pripúšťa, že je tu možnosť určitej zaujatosti svedkyne I. D. vzhľadom k tomu, že je C. Ž.. Súd však chcel na pojednávaní vypočuť aj svedkyňu žalovaného W.. I. T. práve k tým skutočnostiam, ku ktorým bola vypočutá aj svedkyňa I. D. a vykonať prípadnú konfrontáciu týchto dvoch svedkýň. Nakoľko však žalovaný netrval na výsluchu všetkých navrhnutých svedkov a teda aj svedkyne W.. I. T. , súd vychádzal okrem listinných dôkazov aj zo svedeckej výpovede len svedkyne I. D., ktorá potvrdila o.i. skutočnosti, ktoré vyplývali aj z listinných dôkazov / zmluvy, zápisnice o vyskladnení, zápisu z inventúry/ .
Napriek tomu, že súd ako prvé skúmal započítacie prejavy žalovaného, ktoré boli doložené do spisu spolu s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného a vyhodnotil tieto započítacie prejavy ako neplatné , k následným vyjadrením novej právnej zástupkyne žalovaného uvádza:
Právna zástupkyňa žalovaného spochybnila vznik a existenciu pohľadávky / napriek tomu, že predchádzajúci právny zástupca uviedol, že pohľadávku nerozporuje ale zanikla započítaním / a to z dôvodu , že podklad pre výpočet a fakturáciu provízie nebol odsúhlasený v zmysle Dodatku č. 4 dvoma oprávnenými fyzickými osobami a to žalobcom a P. K.. Namietal taktiež, že podklad pre fakturáciu - logistické náklady nie sú relevantným podkladom faktúry. Z dôvodu právnej istoty a opatrnosti však žalovaný započítal dve svoje vzájomné pohľadávky s pohľadávkou žalobcu. Súd má za to, že žalovaný dobrovoľne vykonal započítací prejav voči pohľadávke žalobcu, pokiaľ by to bolo ako tvrdí právna zástupkyňa žalovaného len „ z dôvodu právnej istoty“, tak by túto skutočnosť namietal minimálne pri prvom úkone a to vo vyjadrení zo dňa 30. 1. 2014 a nedokladal by do spisu listinné doklady -započítacie prejavy . Prípadne na prvom pojednávaní by túto skutočnosť uviedol do zápisnice.
Z listinného dokladu - logistické náklady / č. l. 21 / zo dňa 27. 8. 2009 vyplýva, že tento doklad je podpísaný samotným konateľom žalovaného, je pravdou, že nie je podpísaný žalobcom a G.. K.. Avšak aj z listinných dokladov doložených žalobcom na preukázanie zaužívanej praxe medzi účastníkmi konania / č. l. 232 - 277/ vyplýva, že ani iné listinné doklady - logistické náklady alebo provízie neboli podpísané dvomi oprávnenými osobami a boli zo strany žalovaného všetky uhradené. Vo väčšine boli provízie, ktoré sa neskôr označovali ako logistické náklady podpísané konateľom žalovaného Ing. Jurkovičom a opatrené pečiatkou žalovaného , ktorý ich odsúhlasoval . Konateľ žalovaného Ing. Jurkovič uviedol, že logistické náklady zo dňa 27. 8. 2009 / č. l. 21 / sa určite upravovali a bola vypracovaná alternatívna verzia, toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Uviedol, že logistické náklady ako doklad sa často menili a až konečná verzia slúžila ako podklad k fakturácii žalobcu . Nakoľko nepreukázal súdu inú verziu logistických nákladov zo dňa 27. 8. 2009 súd mal za to, že konečná verzia boli logistické náklady založené do spisu žalobcom.
Na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2015 konateľ žalovaného uviedol, že je ochotný uhradiť žalobcovi sumu 3.000- 4.000,-€ a táto suma sa môže pohybovať nad túto toleranciu. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil. Pokiaľ by mal žalovaný za to, že žalobca nemá nárok na žiadnu sumu, nenavrhoval by v rámci mimosúdneho vysporiadania žiadnu finančnú čiastku , ale trval by na svojej obrane.
Preto doklad - logistické náklady ako podklad pre fakturáciu provízie je riadnym dokladom podpísaným štatutárnym zástupcom žalovaného napriek tomu, že nebol podpísaný už uvedenými oprávnenými osobami.
K výkladu zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti pri odsúhlasovaní navýšenia nákladov sa súd vyjadril vyššie, na zdôraznenie uvádza, že pokiaľ bolo dohodnuté v zmluve písomné odsúhlasenie navýšenia nákladov účastníkmi / podľa názoru súdu účastníkmi zmluvy, nie kontrolného dňa / tým , že nebola zachovaná písomná forma , nedošlo ani v ústnej forme k ich odsúhlaseniu.
List žalobcu zo dňa 14. 7. 2009 / č. l. 333/ nie je uznaním dlhu / záväzku / , ako uviedla právna zástupkyňa žalovaného , je to reakcia žalobcu k oznámeniu o prerušení zmluvy, tento list neobsahuje náležitosti uznania záväzku ako má na mysli ust. § 323 ods. 1 Obch. zák..
K námietke premlčania právnej zástupkyne žalobcu uplatnenej v podaní zo dňa 8. 3. 2016 za práce na viac na rekonštrukcii terminálu a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného k námietke premlčania
na pojednávaní dňa 15. 3. 2016 súd uvádza, že tak ako bolo vyššie uvedené súd považuje žalobný návrh za dôvodný a zápočty žalovaného z fa č. 20095409 na sumu 15.144,67,-€ za neplatné, ale aj v prípade, ak by boli zápočty , ktoré sa faktúry týkajú platné, nárok žalovaného by bol premlčaný, nakoľko žalovaný z dôvodu refakturácie subdodávateľských faktúr vystavil žalobcovi faktúru č. 20095409 na sumu 15.144,67,-€ , dňa 13. 11. 2009 so splatnosťou dňa 27. 11. 2009 , t.j. po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty, nakoľko faktúry subdodávateľov / č. l. 324, 328 / boli splatné dňa 19. 7. 2005 .
Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného v rámci záverečnej reči , kde namietla neplatnosť alebo zánik kúpno - predajnej zmluvy a uviedla, že vzťah žalobcu a žalovaného sa riadil Dodatkami a Dodatkom nie je možné zmeniť zmluvu, tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové , platnosť zmluvy v rámci celého konania ako aj počas celej spolupráce žalobcu a žalovaného nebola sporná a nenamietal ju žiadny z účastníkov konania , právna zástupkyňa žalovaného na jednej strane namieta neplatnosť zmluvy a na druhej strane sa odvoláva na jej Dodatok č. 4 , podľa ktorého mal byť podklad pre výpočet provízie odsúhlasený dvomi oprávnenými osobami.
Preto súd vychádzal z pôvodného vyjadrenia žalovaného , podľa ktorého pohľadávka zanikla započítaním a k tomuto vyjadreniu doložil aj príslušné listinné doklady - zápočty.
K listinným dôkazom - čestným prehláseniam svedkyne X. N. a svedkyne W.. I. T. , ktoré predložila právna zástupkyňa žalovaného je potrebné uviesť, že čestné prehlásenie nie je riadnym dôkazným prostriedkom v zmysle O. s. p. a súčasne nie je možné tieto čestné vyhlásenia považovať za výpovede svedkov , čestné prehlásenia nemôžu nahradiť výpoveď svedka , nakoľko neboli vykonané pred súdom a po zákonnom poučení. Vzhľadom k tomu, že týmito čestnými prehláseniami žalovaný nahrádzal výpoveď svedkov ako osôb, ktoré mali čestné prehlásenie urobiť, súd tento dôkazný prostriedok vyhodnotil ako nevieryhodný a neprihliadal naň vzhľadom na to, že tento dôkazný prostriedok nemôže nahradiť výpoveď svedka, ktorá musí byť urobená pred súdom a po príslušnom poučení.
Z tohto dôvodu súd zamietol aj ďalší návrh na vykonanie dokazovania navrhnutý žalovaným a to, predloženie ďalšieho čestného prehlásenia svedka G. E. pôvodne navrhnutého žalovaným .
Súd taktiež zamietol aj vykonanie ďalšieho dôkazu navrhnutého žalobcom a to vyžiadanie si zo Sociálnej poisťovne doklad o trvaní pracovného pomeru G.. K. , nakoľko mal za to / aj z dôvodu hospodárnosti konania/ , že doteraz vykonané dokazovanie a doložené listinné dokladu bude postačujúce pre meritórne rozhodnutie súdu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zák. ustanovení mal súd za preukázané , že nárok žalobcu je dôvodný a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.073,40,-€ EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti), vo výške 9 % ročne, ktorý bol aj súdom za požadované obdobie priznaný.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu iné trovy konania vo výške 484,-€ (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.522,84,-€ za 11 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 18. 6. 2013, písomné podanie návrhu 25. 6. 2013, stanovisko žalobcu zo dňa 30. 1. 2014, účasť na pojednávaní v dňoch 20. 5. 2014 , 21. 10. 2014, 21. 5. 2015, 20. 10. 2015, 15. 3. 2016, vyjadrenie žalobcu k dôkazom zo dňa 30. 12. 2014, vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na mimosúdne urovnanie veci zo dňa 14. 5. 2015,vyjadrenie žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 21. 12. 2015, doručené súdu dňa 8. 3. 2016, á 237,34,-€ za 1 úkon / pri 10 úkonoch / , 59,33,-€ za úkon / 1 výpočtového základu / za pojednávanie dňa 20. 5. 2014, ktoré sa skončilo bez prejednania veci ďalej 2x7,81,-€, 4x8,04,-€, 3x8,39,-€ a 2x8,58,- € režijný paušál, všetko v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, §§ 10 ods. 1, 13a/ ods. 4, 16 ods. 3.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.