Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/28/2016

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľky: U. W., nar. X.XX.XXXX, O. Z. XXXX/XX, XXX XX W., občianka SR, proti odporkyni: U. S., nar. XX.X.XXXX, O. Y. Č.. XXX, XXX XX Y., občianka SR, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa určovacím návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 15.2.2016 vo veci samej domáha, aby súd určil, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Skalica - odbor katastrálny, k.ú. Skalica, obec Skalica, okres Skalica na LV č. XXXX ako byt č. X, vchod č. XX nachádzajúci sa na 1. p. obytného domu so súp. č. XXXX postaveného na parc. KN C č. XXX, XXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. KN C č. XXX, XXX a to v podiele 49/760. V návrhu uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.10.2006. Koncom roka 2012 sa dostala do zlej finančnej situácie, splácala úver spoločnosti Profireal a v Tatra banke, aj platby bytovému družstvu. Pani Š., ktorá pracovala ako inkasná pracovníčka v spoločnosti Profireal, ju koncom januára 2013 kontaktovala a ponúkla jej, že jej pomôže vybaviť prostriedky na oddĺženie, ubezpečila navrhovateľku, že to bude bezpečné. Navrhovateľ na základe dôvery k pani Š. súhlasila, jej predstava bola taká, že by jej postačovala pôžička 20.000 €. V priebehu februára 2013 pani Š. navrhovateľke oznámila, že príde k nej do bytu aj s pánom, ktorý si pozrie byt, aby vedel, aké jej môže dať podmienky na úver. Pán sa predstavil ako X. V., prehliadol si byt, urobil zopár fotiek a povedal, že je investor a že to pôjde. Asi o týždeň navrhovateľku opäť kontaktovala pani Š. a povedala, že príde s osobou, čo spolupracuje s p. V., dohodnúť podmienky. Asi po dvoch dňoch prišla prišli k navrhovateľke do bytu pani Š. a pani X. O. ako organizátor oddĺženia. Navrhovateľka bola v tom, že to bude pôžička 20.000 €, ako si predstavovala, ale pani O.Á. jej povedala, že je to veľa peňazí a preto sa bude musieť byt navrhovateľky dočasne prepísať na investora a že do troch mesiacov si byt navrhovateľka odkúpi. Pani Š. povedala, že má známosti a úver sa jej podarí vybaviť. Garantovali jej, že byt nikomu inému nepredajú. Navrhovateľka súhlasila, lebo inú možnosť v tom období nemala. Dňa 12.3.2013 podpísali zmluvy o prevode vlastníctva bytu u notára JUDr. Kremla v Skalici. Pani O. ju už čakala, zmluvy jej odovzdal muž, ktorého navrhovateľka nikdy predtým nevidela. Pani O. jej ukázala, kde má dokumenty podpísať, bol medzi nimi aj prázdny príjmový doklad, notár overil podpisy. Navrhovateľka si chcela vziať jednu zmluvu, ale pani O. jej povedala, že potom dostane všetko naraz a že príjmový doklad je kvôli poplatkom, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii. Pani O. odišla a povedala navrhovateľke, že ju bude kontaktovať pani Š.. Pri podpisoch zmlúv investor prítomný nebol, v tom čase navrhovateľka nevedela, kto je kupujúci. Kupujúca bola p. S., no pri podpisovaní zmluvy nebola prítomná a osobne ju navrhovateľka nikdy nevidela. Asi o mesiac sa začal proces vybavovania úveru. Pani Š. jej povedala, že skúsi vybaviť úver na tretiu osobu, lebo navrhovateľka nespĺňala podmienky. Podľa dohody sa malo počkať tri mesiace a potom sa to malo vybavovať na navrhovateľku, ale to p. Š. zamietla. Navrhovateľka bola v tom, že všetko je vyplatené, ako sa dohodli. Postupne oslovili matku navrhovateľky,

kamarátku a nakoniec brata navrhovateľky, ktorý jej odovzdal potrebné doklady, ale pani O. sa už neozvala. Navrhovateľka čakala a 13.6.2013 sa jej ozvala p. Š., že je treba požiadať v Tatra banke o vyčíslenie zostatku úveru a podať žiadosť o jeho vyplatenie. Navrhovateľka ostala prekvapená, myslela si, že je to už vybavené. Po tejto žiadosti jej prišiel domov list, že dňa 22.6.2013 bol úver vyplatený. Potom sa navrhovateľke už nik neozval, iné prostriedky nedostala. Postupne sa z rôznych zdrojov dozvedela, že V. a O. sú organizovaná skupina, ktorá pripravila veľa ľudí o obydlia. Dňa 2.6.2015 išla navrhovateľa na katastrálny úrad a vyžiadala si zmluvu o prevode vlastníctva bytu, po ich získaní zistila, že byt bol predaný odporkyni za sumu 27.509,99 € s tým, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 15.000 € mala kupujúca zaplatiť navrhovateľke v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo mala navrhovateľka potvrdiť svojim podpisom. Navrhovateľke nikto túto sumu neodovzdal, odporkyňu nikdy nevidela. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 12.509,99 € bola vložená na účet navrhovateľky, čo sa aj udialo. Zo zmluvy sa navrhovateľka ďalej dozvedela, že sa mala s kupujúcou dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti do 7.6.2013 a dňa 8.6.2013 ju mala odovzdať. O tomto navrhovateľka nevedela, inak by to nepodpísala. Dňa 27.6.2015 kontaktná osoba na žiadosť navrhovateľky navštívila pani S. v mieste jej bydliska, táto bola situáciou veľmi znepokojená, vyjadrila sa, že investovala do bytu 12.509,99 € vkladom na účet, 15.000 € odovzdala V. a vyplatila nedoplatok na byte navrhovateľky, podľa navrhovateľky okolo 600 €. Pani S. požadovala sumu okolo 30.000 €, čo je omnoho viac, ako bolo vyplatené navrhovateľke. Ku koncu roku sa navrhovateľka pokúšala vybaviť úver na svojho brata, ale nebolo to možné. Navrhovateľka sa pokúšala situáciu zachrániť, odporkyňa nevyvinula ani jeden ústretový krok na vyriešenie situácie. Navrhovateľka sa cíti byť podvedená a poškodená, možným predajom tretej osobe by mohla nastať ešte horšia situácia. Navrhovateľka mala záujem riešiť svoju nepriaznivú situáciu refinancovaním úverov, nemala záujem previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré užíva so svojím synom. mala vôľu poskytnúť svoju nehnuteľnosť ako záloh na zabezpečenie úveru, tretími osobami však bola zneužitá situácia, v ktorej sa navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ ocitla. Nebola oboznámená s obsahom zmluvy, ani jej nebola poskytnutá. konajúce osoby tento omyl systematicky navodili a účelovo využili, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje črty organizovanej trestnej činnosti. Osoby X. V., X. O. a ďalší konali takýmto spôsobom v mnohých obdobných prípadoch na celom Slovensku, aktuálne prebieha viacero trestných i civilných konaní na obdobnom skutkovom základe. Navrhovateľka trvá na tom, že zmluva o prevode vlastníckeho práva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojim účelom obchádza zákon. Navyše je dôvodné podozrenie, že v súvislosti s jej uzavretím bol spáchaný trestný čin podvodu. Konanie zúčastnených tretích osôb je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že uzatvorením zmluvy sa snažili vyhnúť režimu spotrebiteľských zmlúv, ako aj povinnostiam a obmedzeniam, ktoré by im v tejto súvislosti vyplývali zo zákona, svojim konaním priamo obchádzajú zákonný zákaz v zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. navrhovateľke by mala byť poskytnutá rovnaká ochrana ako spotrebiteľovi. V rámci vzájomných rokovaní neboli možnosti účastníkov vyrovnané, bola zneužitá nevedomosť navrhovateľky, postup zúčastnených osôb kopíruje praktiky dodávateľov v rámci podnikateľských zmlúv. Navrhovateľka prišla o byt, nebola jej vyplatená kúpna cena, ani neboli uhradené jej záväzky voči nebankovým subjektom, ako bolo dohodnuté. Uviedli klamlivé informácie, že nie je možné poskytnúť sumu iným spôsobom. Dôvodné pochybnosti o úmysle odporkyne a zúčastnených osôb vzbudzuje spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorej prvá časť vo výške 15.000 eur mala byť uhradená v hotovosti k rukám predávajúceho, čo nie je bežné ani medzi podnikateľmi, zrejme mali záujem preniesť dôkazné bremeno na navrhovateľku. Kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatku náležitosti vôle. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Úmyslom navrhovateľky nikdy nebol trvalý prevod vlastníckeho práva k bytu na odporcu, a teda nikdy neprejavila vážnu a slobodnú vôľu byť viazaná zmluvami, ktoré jej boli predložené na podpis. Naopak, navrhovateľka chcela uzatvoriť zmluvu o pôžičke, pričom do doby vrátenia pôžičky by splnenie záväzku zabezpečila bytom, tak boli vedené aj predzmluvné rokovania. Navrhovateľka sa so skutočným obsahom listín oboznámila až na základe objasnenia veci právnikom, kedy zistila, že všetko je inak, ako jej bolo prezentované. Pred podpisom nemala listiny k dispozícii, nerozumela, čo podpisuje. Podpisom zmluvy tak navrhovateľka neprejavila vážnu a slobodnú vôľu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať právne účinky priznávané zákonom. Napokon navrhovateľka posúdila právny úkon ako neplatný aj podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ho urobila v omyle. bola uvedená do omylu ohľadom obsahu listín ako aj následkov, bola presvedčená, že na základe listín odporkyňa a tretie osoby vysporiadajú všetky jej záväzky voči bankovým a nebankovým subjektom. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení vlastníckeho práva je daný tým, že odporkyňa je v čase podania tohto návrhu zapísaná ako vlastník nehnuteľností a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností. Navrhovateľka je samo živiteľka, nehnuteľnosť dlhodobo užíva so svojím synom a byt predstavuje jej jediné obydlie.

Súčasne s návrhom vo veci samej navrhovateľka podala na tunajší súd aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností Okresného úradu Skalica - katastrálny odbor, k.ú. Skalica, obec Skalica, okres Skalica na LV č. XXXX ako byt č. X, vchod č. XX nachádzajúci sa na 1. p. obytného domu so súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C č. XXX, XXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. KN C č. XXX, XXX a to v podiele 49/760, a to predať, darovať, prenajať, požičať, iným spôsobom scudziť, zaťažiť alebo zničiť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhovateľka žiadala uložiť odporkyni predbežným opatrením povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností zo strany navrhovateľky U. W. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že do doby rozhodnutia súdu vo veci samej je ako vlastník bytu zapísaná odporkyňa, ktorej do tej doby prináležia všetky práva vlastníka nehnuteľnosti. Vlastnícke právo je základným inštitútom súkromného práva, je chránené priamo Ústavou. Do času, kým nebude súdom vyriešená platnosť alebo neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako predbežná otázka a určené, či je navrhovateľka výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, mal by súd prihliadnuť na jej oprávnené záujmy, ochranu jej práv a zabezpečiť minimalizáciu možnosti zásahu do jej vlastníckeho práva k bytu. Navrhovateľka v byte stále býva a je to jej domov. Nedotknuteľnosť obydlia je zakotvená priamo v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky, zásah do práva na rešpektovanie obydlia je prípustný len zákonným spôsobom a v nevyhnutných prípadoch. Pokiaľ by odporkyňa predala byt tretej osobe, nedošlo by v prípade navrhovateľky len k vecnej ujme, ale bola by tým spôsobená aj ujma osobná. V prípade prevodu vlastníckeho práva z odporkyne na tretiu osobu hrozí zásah do ústavne garantovaných práv navrhovateľky, t.j. práva na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia. Návrh navrhovateľka odôvodňuje tým, že vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimerane do práv účastníkov konania ani do práv tretích osôb, odporkyňa bude len obmedzená v dispozícii s nehnuteľnosťami. Navrhované obmedzenie je jediná možnosť navrhovateľky zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, iný spôsob ako predbežné opatrenie nie je v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade jeho nevydania môže odporkyňa do konečné rozhodnutia súdu previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. Je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o legalite vlastníctva nehnuteľností, preto je dôvodné predbežným opatrením upraviť dočasne pomery účastníkov konania v záujme umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej a predídenia vzniku nezvratných škôd navrhovateľky.

K návrhu navrhovateľka doložila Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.10.2006, Žiadosť o zmenu na Americkej hypotéke zo dňa 13.6.2013, Oznámenie o splatení bezúčelového úveru zo dňa 19.6.2013, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.3.2013, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 7.3.2013, výpis z účtu navrhovateľky.

Súd z doložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľka na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.10.2006 nadobudla od predávajúceho Mesto Skalica do svojho výlučného vlastníctva byt č. X spolu s jeho príslušenstvom nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na Z. T. v Skalici, vchod č. XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 49/760 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 49/760 na pozemku parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 160 m2 a parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 160 m2, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa prevádzaný byt nachádza. Uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Skalica. Vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky bol povolený dňa 6.12.2006 pod číslom V-XXXX/XX. Žiadosťou zo dňa 13.6.2013 navrhovateľka požiadala Tatra banku, a.s. o predčasné splatenie úveru č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 19.6.2013 Tatra banka, a.s. oznámila navrhovateľke, že ku dňu 23.6.2013 boli vyrovnané všetky jej záväzky z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX a príslušnej správe katastra bola zaslaný návrh na výmaz záložného práva. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy zo dňa 17.10.2006, boli následne Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.3.2013 v celosti prevedené do výlučného vlastníctva odporkyne. Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne na základe tejto zmluvy datovaný ku dňu 7.3.2013 bol doručený Správe katastra Skalica dňa 12.3.2013 a vedený bol pod V - XXX/XXXX. Z výpisu z účtu navrhovateľky mal súd preukázané, že dňa 13.3.2013 odporkyňa vykonala v prospech účtu navrhovateľky úhradu vo výške 12.509,99 €.

Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. Skalica mal súd preukázané, že ako vlastník bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1. p. bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. XX, ktorý je postavený na pozemkoch registra C KN parc. č. XXX U. XXX je zapísaná odporkyňa, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Súčasne je vedená ako spoluvlastníčka podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom registra C KN parc. č. XXX a parc. č. XXX, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, každý vo výmere 160 m2, a to vo veľkosti podielu 49/760. Ako titul nadobudnutia je uvedená Zmluva o prevode vlastníctva bytu, vklad povolený pod V-XXX/XX zo dňa 20.3.2013. K uvedenému bytu nie je na liste vlastníctva zapísaná žiadna poznámka ani plomba o zmene práva k nehnuteľnosti. Na nehnuteľnostiach neviazne žiadna ťarcha, okrem zákonného záložného práva k bytu v prospech ostatných vlastníkov bytov podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 102 ods. 1, veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1, písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 44a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky.

Podľa § 159a O.s.p., výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov () ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Výrok predbežného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Predbežné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd preskúmal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôvody a dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania nemožno tvrdiť, že je vylúčená navrhovateľkou tvrdená neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej odporkyňa nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určovacieho návrhu vo veci samej, teda je splnený prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľky. Zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je však aj osvedčenie bezprostrednej obavy zo zhoršenia právneho postavenia navrhovateľky, pričom ohrozenie musí mať reálnu podobu a musí hroziť bezprostredne. Pri absencii bezprostredne hroziacej ujmy nie je daný druhý predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dôkazná povinnosť zaťažuje v konaní navrhovateľa. Znamená to, že navrhovateľ musí konkretizovať úkony odporcu vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu jeho právneho postavenia. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, čo však navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila. Uviedla len možné alternatívy konania odporkyne. Obava z využitia vlastníckeho oprávnenia však sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Na dôvodnosť návrhu nepostačuje úvaha navrhovateľa, že odporca by prípadne mohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, napr. prevodom vlastníckeho práva na iný subjekt, a tým by bolo zhoršené právne postavenie navrhovateľa. Samotné ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľky, že by odporkyňa eventuálne mohla nakladať s nehnuteľnosťami, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov. Samotná existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, resp. zápis vlastníckeho práva na odporkyňu v katastri k dotknutým nehnuteľnostiam a z toho vyplývajúce právo odporkyne ako vlastníka s nehnuteľnosťami nakladať, k osvedčeniu bezprostredne hroziacej ujmy nepostačuje a netvorí zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. V konaní nebolo ničím ani len osvedčené, že by odporkyňa mienila so spornými nehnuteľnosťami nakladať niektorým zo spôsobov uvedených v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Až ohrozenie práv navrhovateľky dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. V danom prípade však navrhovateľka neoznačila také reálne konanie odporkyne, ktoré by viedlo k scudzeniu tohto majetku, nebola osvedčená reálna hrozba nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami (v liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Skalica nie je uvedená poznámka o začatí katastrálneho konania týkajúceho sa vecných práv k týmto nehnuteľnostiam), súd je preto toho názoru, že nie je splnený zákonom prezumovaný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia

- nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka vyjadrila obavu, že odporkyňa by ju mohla požiadať o vysťahovanie z bytu, z opisu skutkového stavu v návrhu vo veci samej však vyplýva, že odporkyňa v skutočnosti za celý čas, čo je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností (od marca 2013), takúto požiadavku voči navrhovateľke nevzniesla, len požadovala vrátenie finančných prostriedkov, ktoré investovala do kúpy bytu. Z návrhu vôbec nevyplýva, prečo sa navrhovateľka domáha vydania predbežného opatrenia až v súčasnosti, aké konanie odporkyne ju k tomu viedlo, keď sa dozvedela o obsahu a skutočných následkoch ňou podpísanej zmluvy už oveľa skôr (najneskôr po vyžiadaní si zmluvy z katastra nehnuteľností). Predbežné opatrenie má byť nariadené vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, lebo navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma v prípade nevydania predbežného opatrenia. V danom prípade sa však navrhovateľka snaží „zastabilizovať“ stav, ktorý tu je už takmer tri roky, bez toho, aby jej k tomu odporkyňa svojím konaním dala podnet. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave formou predbežného opatrenia sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o

návrhu na predbežné opatrenie a tento stav podľa názoru súdu za okolností tvrdených navrhovateľkou neodôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia v neprospech odporkyne.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že nariadenie predbežného opatrenia je jediná možnosť na dosiahnutie účelu súdneho konania a iný spôsob nie je účinný, súd s týmto záverom nesúhlasí a poukazuje na novelizáciu zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () účinnú od 15.10.2008 v spojitosti s ust. § 44a a 159a O.s.p. Do katastrálneho zákona bolo uvedenou novelou zavedené nové znenie ust. § 34 ods. 2, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa § 44a prvá veta O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa ust. § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Uvedené ustanovenia umožňujú podať žalobu proti účastníkom napadnutého právneho úkonu, prípadne viacerých právnych úkonov, ak došlo k opakovaným prevodom. Po podaní žaloby možno navrhnúť poznámku s doložením žaloby potvrdenej v podateľni súdu a ďalšie prevody po zápise poznámky už žalobcovi nesťažia procesnú situáciu a zjednodušia mu navrátenie veci do predošlého stavu vrátane zosúladenia formálneho stavu v katastri so stavom skutočným. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Skalica mal súd preukázané, že na liste vlastníctva zatiaľ nebola vyznačená poznámka o začatí konania o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k bytu č. X a prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom. Navrhovateľke však nič nebráni (naopak je v jej záujme urýchlene tak vykonať) podať Okresnému úradu Skalica, katastrálny odbor návrh na zápis začatia tohto súdneho konania (§ 44a O.s.p.). Týmto spôsobom bude dostatočne ošetrené právo navrhovateľky, pretože ak bude v konaní vo veci samej úspešná, okresný úrad vyznačí stav pred napadnutým právnym úkonom aj vtedy, ak vecné právo k nehnuteľnostiam nadobudne ďalšia osoba, pretože vzhľadom na vykonanú poznámku na príslušnom liste vlastníctva by rozhodnutie súdu o vlastníckom práve navrhovateľky bolo záväzné aj pre prípadného ďalšieho nadobúdateľa dotknutých nehnuteľností. Takýto rozsudok by predstavoval listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou vlastníka. Už uvedená poznámka je prostriedkom prevencie zhoršovania právnej pozície navrhovateľky z dôvodu možných prevodov vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Súd má za to, že postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a katastrálneho zákona zabezpečí ochranu navrhovateľky, ktorá tak bude ušetrená od nutnosti riešiť pasívnu legitimáciu celého radu nadobúdateľov. A to najmä za situácie, ak navrhovateľka neosvedčila, dokonca ani netvrdila také konanie odporkyne, z ktorého by bolo možné usúdiť, že s nehnuteľnosťami chce akýmkoľvek spôsobom nakladať.

Súd vedený vyššie uvedenými úvahami dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu vydania predbežného opatrenia, a preto súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t o l.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).