Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-490-2015.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/490/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. A., D. M. XXXX/X proti odporcovi Š. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. A., U. XXX/XX, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke manželským výživným vo výške 100,- EUR mesačne za obdobie od 14.10.2015 do 09.03.2016.
Zročné výživné za obdobie od 14.10.2015 do 09.03.2016 v celkovej výške 485,70 EUR je odporca p o v i n n ý uhradiť k rukám navrhovateľky, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd z a v ä z u j e odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 EUR na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.10.2015 a obsiahnutým v jej návrhu na rozvod jej manželstva s odporcom a doplnením na pojednávaní konanom dňa 14.03.2016 domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou uhrádzať jej manželské výživné vo výške 100,- EUR mesačne a to počnúc od podania návrhu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 06.06.2012. Žiadala stanoviť jej manželské výživné, ako matke starajúcej sa o dieťa, nakoľko je toho času na materskej dovolenke a jej príjem nie je postačujúci na zabezpečenie bývania a nákladov spojených s bývaním. Požadovanú výšku manželského výživného odôvodnila tým, že jej platba za byt je vo výške 190,- EUR mesačne, za inkaso vo výške 20,74 EUR mesačne, za komunálny odpad 22,- EUR ročne, za pôžičku Provident vo výške 11,- EUR mesačne, za TV a SAT TV vo výške 10,- EUR mesačne, za mobilný telefón vo výške 20,- EUR mesačne, za cestovné MHD vo výške 10,- EUR mesačne a za stravu 200,- EUR mesačne. Ostatné výdavky sú na hygienické potreby, pracie prášky, čistiace potreby, šatstvo, obuv, vitamíny, lieky holič/kaderník v priemere 20,- € až 30,- € mesačne.
Nakoľko sa odporca pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol riadne predvolaný, súd konal a napokon aj rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/289/2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom boli manželmi od 06.06.2012 do 22.02.2016. Ona je toho času na rodičovskom príspevku v sume 203,20 EUR a tiež poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR, iný príjem nemá a ani nemala v čase, keď podávala tento návrh. Okrem mal. dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. S odporcom bývali v spoločnom byte, ktorý platila len ona a to od októbra 2013 do decembra, kedy náklady sa pohybovali na tento byt vo výške cez 300,- EUR mesačne. Odporca sa na týchto nákladoch nepodieľal žiadnou čiastkou, nanajvýš realizoval nejaké nákupy do domácnosti. Za obdobie, odkedy podala návrh na určenie manželského výživného do dňa jej účastníckej výpovede odporca na ňu samotnú neprispel ničím, len prispel na výživu ich mal. dcéry.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/289/2015 v konaní o rozvod manželstva týchto účastníkov konania mal súd preukázané, že podľa výpovede navrhovateľky v uvedenom konaní v auguste 2014 odporca opustil ich spoločnú domácnosť a odvtedy nežili spolu. Ona bývala v podnájme v byte s jej novým partnerom, s ktorým sa zoznámila od júla 2015.
Odporca vo svojej výpovedi uskutočnenej v uvedenom konaní potvrdil výpoveď navrhovateľky, aj keď jej tvrdenia o tom, že si mal údajne rád vypiť, podľa neho nie sú úplne pravdivé. Je pravdou, že si zvykol vypiť pivo, ale, žeby prepadol alkoholu, to nie je pravda. Uviedol, že pracuje na živnosť na turnusy, kedy 4 týždne v práci a 3 týždne potom doma. Potvrdil, že od augusta minulého roku nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa on odsťahoval som sa kvôli partnerovi navrhovateľky. On býva u svojej novej známosti, priateľky, s ktorou sa v čase jeho účastníckej výpovede poznal už asi tri mesiace. Uviedol, že mesačne zarába čiastku 1.000,- EUR až 1.200,- EUR mesačne, po odrátaní nákladov na zdravotné a sociálne, avšak ešte pred zdanením tohto príjmu. Z uvedeného príjmu si musí hradiť PHM v sume 100,- EUR mesačne, pracovné pomôcky 300,- EUR mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Auto, ktoré používa je firemné auto a ide o auto, ktoré je napísané na firmu, pre ktorú pracuje. Okrem mal. Viktórie inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podieľal na nákladoch na domácnosť priateľky, s ktorou žije a ktorej prispieval sumou 100,- EUR mesačne na nájom, ďalší náklad predstavuje strava cca 200,- EUR mesačne. Jeho priateľka pracuje s príjmom cca 550,- EUR mesačne, aké náklady na bývanie uhrádzala nevedel uviesť.
Zo sobášneho listu účastníkov konania nachádzajúceho sa v súdnom spise sp.zn. 16P/289/2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 06.06.2012. Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 16P/289/2015-40 zo dňa 22.2.2016 bolo toto manželstvo dňa 09.03.2016 právoplatne rozvedené. Zároveň uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k mal. Viktórií na čas po rozvode, na základe ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. Viktórie výživným vo výške 100,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Styk odporcu s mal. Viktóriou sa neupravil.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/289/2015 tiež vyplynulo, že navrhovateľka bola v období roka 2015 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavkov na maloleté dieťa v sume 23,52 EUR mesačne.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine,, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd na základe vyššie prezentovaného skutkového stavu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu. Nakoľko manželstvo účastníkov bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/289/2015-40 zo dňa 22.02.2016, dňa 09.03.2016 právoplatne rozvedené, po tomto dátume zanikol nárok navrhovateľky na jej výživné voči odporcovi titulom manželského výživného a preto súd jej návrh na toto ňou uplatnené výživné na čas po 09.03.2016 zamietol.
Pokiaľ však šlo o úpravu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi na čas od podania návrhu na určenie tohto výživného (t.j. od 14.10.2015) do vyššie uvedeného zániku manželstva týchto účastníkov (t.j. do 09.03.2016), súd bol toho názoru, že životná úroveň oboch manželov v tomto období nebola zásadne rovnaká. Z výpovede navrhovateľky, ako v tomto konaní, tak aj v rozvodovom konaní vedeného pod sp.zn. 16P/289/2015 vyplynulo, že v uvedenom období jej príjem tvoril len rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR, a z tohto príjmu musela financovať domácnosť, ktorú obývala spoločne so svojou maloletou dcérou. Finančný príspevok, ktorý jej do domácnosti poskytovalo odporca tvorilo len výživné na ich maloleté dieťaťa. Toto ako také však nie je možné považovať za príspevok na výživu samotnej odporkyne, keďže ním je potrebné pokryť v prvom rade potreby maloletého dieťaťa. Samotný odporca vo svojej výpovedi uskutočnenej v rámci rozvodového konania vedeného pod sp.zn. 16P/289/2015 uviedol, že jeho príjem mesačne tvorila čiastka 1.000,- EUR až 1.200,- EUR po úhradách na zdravotné a sociálne poistenie, avšak ešte pred zdanením, pričom z tohto príjmu financoval domácnosť svojej novej priateľky, ktorú v tom čase obýval sumami 100,- EUR mesačne na bývanie a cca 200,- EUR mesačne na stravu. Je teda zrejmé, že príjmy ktoré dosahoval odporca v čase trvania manželstva účastníkov konania a ktorými financoval v uvedenom období svoju domácnosť boli podstatne vyššie, než aké boli navrhovateľke vyplácané štátne sociálne dávky. V prípade účastníkov tohto sporového konania išlo za uvedené obdobie o rozhodovanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Podľa platnej právnej úpravy, ak si niektorí z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh druhého z manželov ju určí tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká, pričom prihliada na starostlivosť o domácnosť.
V tomto prípade navrhovateľka vykonávala starostlivosť o maloletú dcéru účastníkov konania a poberala len príslušnú dávku rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Z tejto zabezpečovala jednak starostlivosť o celú domácnosť a jednak výživu pre dosiaľ nezaopatrenú dcéru.
Súd bol teda toho názoru, že v tomto prípade bol daný dôvod určiť odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na jej výživu za vyššie uvedené obdobie od podania návrhu na určenie tohto výživného (t.j. od 14.10.2015) do vyššie uvedeného zániku manželstva týchto účastníkov (t.j. do 09.03.2016), aby sa naplnila litera zákona a životná úroveň oboch manželov v čase, kým ešte trvalo ich manželstvo bola v zásade rovnaká. Toto vyrovnanie životnej úrovne zabezpečoval suma výživného požadovaná navrhovateľkou vo výške 100,-EUR mesačne.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke za obdobie od 14.10.2015 (t.j. od podania návrhu) do 09.03.2016 (t.j. právoplatného zániku manželstva týchto účastníkov), vznikol odporcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na uvedenom výživnom za toto uvedené obdobie a to v sume 485,70 EUR na úhradu ktorého súd odporcu zaviazal v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace december 2015 až február 2016 vrátane v určenej výške 100,- EUR mesačne a pomerných častí určeného výživného za október 2015 zodpovedajúcej 17 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 14.10.2015 do 31.10.2015), čo predstavovalo čiastku 56,67 EUR (t.j. 100,-- EUR / 31 dní x 17 dní) a za marec 2016 zodpovedajúcej 9 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 01.03.2016 do 09.03.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok), čo predstavovalo 29,03 EUR (t.j. 100,-- EUR / 31 dní x 9 dní). Spolu tak uvedené zaostalé výživné predstavovalo vyššie priznanú čiastku 485,70 EUR (t.j. 56,67 EUR + 4 x 100,- EUR + 29,03 EUR).
Vzhľadom na uvedené preto rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd o trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľka bola v konaní len čiastočne úspešná a preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.
Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a keďže navrhovateľka bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona oslobodená od súdneho poplatku a mal čiastočný úspech v spore, súd zaviazal odporcu, ktorý nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, k úhrade súdneho poplatku z návrhu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výške 16,50 EUR. Vychádzal pritom z toho, že základ pre vyrubenie súdneho poplatku predstavovala celková suma zaostalého výživného vo výške 485,70 EUR. Podľa položky č. 8 písm. a./ prílohy zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch výška súdneho poplatku v prípade návrhu na určenie výživného medzi manželmi predstavuje 2% z ceny predmetu, najmenej však 16,50 Eur. Keďže pri základe poplatku 485,70 EUR by 2% poplatok činil sumu len 9,50 EUR, súd určil odporcovi najnižší možný súdny poplatok, ktorý zákon pripúšťal a to už uvedenú sumu 16,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)