Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/68/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 572 586, zastúpeného: JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice proti žalovanému: Jaroslav Krajčovič, s miestom podnikania Trakovice 437, 919 33 Trakovice, IČO: 41 856 201, zastúpeného: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., so sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, IČO: 47 236 884, o zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2009 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.778,13 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.778,13 € od 06.08.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.778,13 € od 06.08.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 04.12.2007 v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka zmluvu o predaji na splátky č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „zmluva“), ktorej predmetom je osobný automobil značky C. Y. výrobné číslo: U. (ďalej len „osobný automobil“) v celkovej hodnote 7.563,16 €. V zmluve sa žalovaný zaviazal pravidelne uhrádzať splátky podľa splátkového kalendára v počte 24 splátok po 197,57 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 05.01.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 05.12.2009. Žalovaný uhradil pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 2.821,48 € a následne uhradil 6 splátok v celkovej výške 1.185,42 €. V dôsledku neuhradenia ďalších splátok sa celý dlh žalovaného stal splatným ako dôsledok porušenia splátkového kalendára. Na základe týchto skutočností vypovedali žalovanému zmluvu, výpoveď mu bola doručená dňa 08.08.2008. Po splatnosti dlhu žalovaný uhradil ďalších 9 splátok v sume 1.778,13 €, teda celkovo ku dňu podaniu žaloby uhradil žalovaný sumu 2.963,55 €. Žalobcovi na základe všeobecných obchodných podmienok vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy ako i na úrok z omeškania. Súd vo veci vydal dňa 12.07.2010 platobný rozkaz pod č.k. - 16, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie a vec prejednal na nariadenom pojednávaní.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 06.09.2010 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol (č.l.18 a 25), že žalobu považuje za nedôvodnú, pričom pokiaľ ide o istinu vo výške 1.778,13 €, žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu istiny splnil, čím jeho dlh zanikol, pričom poukázal na priložené poštové poukážky, v zmysle ktorých žalovaný uhradil celkovo sumu 2.174,85 €. Žalovaný čo sa týka jeho tvrdenia o zaplatení žalovanej istiny poukázal i na tvrdenie samotného žalobcu v

trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre T. pod sp. zn.: -15 v uznesení zo dňa 16.04.2010, t.j. po podaní žaloby na súd, v ktorom zo strany 3 odôvodnenia vyplýva, že predmet leasingu

- osobné motorové vozidlo zn. C. Y. je vyplatený, t.j. obvinený uhradil dlžnú sumu v celom rozsahu. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, má za to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný napriek jeho označeniu v zmluve nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak konal ako spotrebiteľ, a preto považuje v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka Všeobecné zmluvné podmienky, o ktoré opiera žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu, za neprijateľnú podmienku a považuje zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) za neplatnú. Súčasne rozporoval splatnosť žalovaného záväzku, ktorá podľa žalobcu mala nastať dňa 6.8.2008. V prípade posúdenia zmluvnej pokuty ako platnej, žiadal zmluvnú pokutu primerane znížiť. Taktiež namietol jednak splatnosť zmluvnej pokuty, ako i úrokov z omeškania, žiadaných žalobcom od 06.08.2008 do zaplatenia, a to s prihliadnutím na úhrady žalovaného v zmysle poštových poukážok. Žalobu žalobcu preto žiadal zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.

Žalobca sa k odporu proti platobnému rozkazu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 11.10.2010 (č.l. 74), keď vo veci samej zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.778,13 eur späť, dôvodiac pritom úhradou žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby. Zohľadňujúc úhrady žalovaného vzal žalobu späť aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú žiadal priznať vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010, kedy došlo k úplnému uhradeniu istiny. Z rovnakých dôvodov pritom vzal žalobu späť aj čo do príslušenstva pohľadávky, keď úroky z omeškania odo dňa 08.04.2010 už nežiadal; súčasne si však uplatnil voči žalovanému úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne (pozn. súdu - pôvodne žiadal v sadzbe 8,5 % ročne), ktoré žiadal priznať zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010. Túto zmenu žaloby odôvodnil tým, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, a preto si uplatňuje úroky z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka vo výške 14,25 % ročne. Uviedol, že žalovaný zmluvu uzatvoril ako živnostník, v zmluve uvedené jeho IČO, a preto žalovaný nespadá pod definíciu spotrebiteľa a zmluvu nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, ale došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi v zmysle § 409 Obchodného zákonníka (pozn. súdu - v žalobe poukazoval na uzatvorenie zmluvy v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka). Žalobca je toho názoru, že zmluvná pokuta bola dojednaná v rámci zmluvnej voľnosti a je primeraná hodnote zabezpečovanej povinnosti (poukaz na rozhodnutia NS SR sp. z. ). Splatnosť dlhu nastala automaticky v súlade s Osobitnými ustanoveniami bod I písm. d) Všeobecných obchodných podmienok dňa 6.8.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti druhej neuhradenej splátky.

Súd podanie žalobcu zo dňa 11.10.2010 podľa obsahu posúdil jednak ako čiastočné späťvzatie žaloby, a to vo vzťahu k žalovanej istine, zmluvnej pokute a pokiaľ ide o obdobie od 24.02.2010 do 07.04.2010 a od 08.04.2010 do zaplatenia, aj vo vzťahu k úrokom z omeškania (keď žalobca úroky z omeškania žiadal už len do 07.04.2010 a za obdobie od 24.02.2010 do 07.04.2010 pôvodne uplatnený úrok z omeškania predstavuje z kvantitatívneho hľadiska viac ako v ďalšom priebehu konania uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 785,47 eur). Súčasne žalobca svoju žalobu v časti úroku z omeškania rozšíril, a preto súd toto podanie vo vzťahu k žalovanému príslušenstvu posúdil ako zmenu návrhu.

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. - 139 zo dňa 17.3.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.778,13 eur, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 592,71 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010, zo sumy 992,66 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010 a zo sumy 1.778,13 od 08.04.2010 do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie 24.02.2010 do 07.04.2010 v rozsahu prevyšujúcom úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 785,47 eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.778,13 eur od 08.04.2010 do zaplatenia zastavil a súčasne pripustil zmenu návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2015.

Predmetom konania tak po právoplatnosti uznesenia č.k. -139 zo dňa 17.3.2015 je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do

22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010, úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eura od 24.02.2010 do 07.04.2010 a náhrady trov konania.

Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 22.6.2015 (č.l. 144) uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odporu, zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú, predmet kúpy nebol nadobudnutý na podnikateľské účely, pričom poukázal na tvrdenie samotného žalobcu v žalobe, ktorý poukazoval na ust. § 588 Občianskeho zákonníka, žalovaný bol v zmluve označený rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, žalovaný nebol označený v zmluve v zmysle § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. Súčasne namietol platnosť zmluvy zo dňa 04.12.2007, ktorá je neurčitá a svojim obsahom/účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pričom poukázal na Všeobecné podmienky finančného prenájmu/predaja na splátky, pričom už názov nie je jednoznačný, rovnako sa vo viacerých ustanoveniach spomína aj prenájom aj predaj, resp. zmluvné strany sú označené ako predávajúci aj prenajímateľ, resp. kupujúci aj nájomca. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. , kde súd rozhodoval v obdobnej právnej veci totožného žalobcu, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú.

Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia zo dňa 22.06.2015, nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný, predmetnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, nakoľko zmluvné strany sú v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach raz označení ako predávajúci a kupujúci, potom ako prenajímateľ a nájomca. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva v podstate zakrýva spotrebiteľský úver, t.j. kúpna zmluva zakrýva iný právny úkon

- spotrebiteľský úver, čo odvodzuje od toho, že žalobca má podľa obchodného registra predmet činnosti leasing a nie kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a taktiež vychádza z jednotlivých ustanovení zmluvy. Pridržiaval sa aj argumentácie ohľadom skutočnosti, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom poukázal na osvedčenie o evidencii vozidla (č.l. 67-69), z ktorého vyplýva, že ako držiteľ vozidla je uvedený žalovaný s dátumom narodenia, t.j. ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Predmetné vozidlo je i naďalej vo vlastníctve žalobcu, žalovaný je zapísaný ako držiteľ vozidla a vozidlo aj užíva. Zmluvnú pokutu považoval v rozpore s dobrými mravmi, keď táto predstavuje 91,25 % ročne. Zástupca žalovaného po vykonaní výsluchu žalovaného uviedol, že žalobca dal žalovanému splnomocnenie k tomu, aby na dopravnom inšpektoráte v ich mene vykonal zápis prevodu vlastníckeho práva k osobnému automobilu na žalobcu s tým, že po vykonaní tohto zápisu bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená predmetná zmluva o predaji na splátky, ktorej predmetom malo byť podľa obsahu motorové vozidlo, avšak vlastníkom ktorého bol žalovaný už pred podpisom predmetnej zmluvy zo dňa 04.12.2007. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, že úmyslom žalovaného ako i žalobcu bolo od žalobcu čerpať úver, nakoľko žalovaný bol oboznámený s tým, že úver mu bude poskytnutý len v prípade, ak založí svoje motorové vozidlo v prospech žalobcu, teda poskytnutie úveru podmienil žalobca založením vozidla v prospech žalobcu, ako i prepísaním vozidla na žalobcu, preto žalovaný predmetnú zmluvu o predaji na splátky zo dňa 04.12.2007 podpísal, nakoľko bol v domnení, že sa jedná o záložnú zmluvu. Finančné prostriedky žalovaný čerpal vo výške 85.000,- Sk v hotovosti.

Zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o predaji na splátky, všeobecnými obchodnými podmienkami, vypovedaním zmluvy, splátkovým kalendárom, výpisom z obchodného registra žalobcu, poštovými poukážkami, osvedčením o evidencii vozidla, zmluvou o poistení vozidla, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy uzavretej dňa 04.12.2007 medzi žalobcom a žalovaným označeným: Jaroslav Krajčovič, Trakovice 9, 919 33 Trakovice, IČO: 41 856 201, s uvedením jeho rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, označenej ako Zmluva o predaji na splátky č. XXXX-XX-XXXX vyplýva, že predmetom zmluvy mal byť predaj osobného automobilu C. Y., výrobného čísla: U., EVČ: Q.-XXXAT, rok výroby 2001, farba: šedozelená metalíza, a to za týchto podmienok predaja na splátky: cena predaja na splátky: 227.848,- Sk (teraz 7.563,17 €), záloha na splátky - akontácia: 85.000,-Sk (teraz 2.821,48 €), mesačná splátka:

5.952,-Sk (teraz 197,57 €), RPMN = n/a, doba trvania zmluvy: 24, počet splátok: 24, perióda splátok: mesačná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky predaja na splátky a Splátkový kalendár. Zmluva mala podobu tzv. adhéznej, resp. typovej zmluvy, mala počítačom písanú podobu, na spodnej časti podpisy zmluvných strán.

Podľa všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu / predaja na splátky (ďalej len „VOP“), obsah VOP vymedzuje vzťahy medzi nájomcom/kupujúcim a predávajúcim/prenajímateľom- žalobcom k predmetu prenájmu/predaja na splátky, pričom na účely tejto zmluvy sa nájomca alebo kupujúci ďalej označuje ako dlžník a predávajúci alebo prenajímateľ ako veriteľ. Účelom zmluvy o predaji na splátky je umožniť dlžníkovi nadobudnutie predmetu predaja na splátky s tým, že kúpnu cenu v zmysle tejto zmluvy uhradí až do jej vyrovnania. Vlastnícke právo k predmetu predaja na splátky nadobudne dlžník uhradením poslednej splátky a poslednej zo súvisiacich platieb. Podľa bodu II. písm. b) VOP sa dlžník zaviazal zaplatiť zálohu z obstarávacej ceny predmetu zmluvy pred podpisom (akontácia) v dohodnutej výške a súčasne splácať mesačné splátky v zmluvne stanovenej výške v zmluvne dojednaných termínoch. Podľa osobitných podmienok bodu I. písm. c) VOP veriteľ je oprávnený požadovať a účtovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu ako porušenie povinnosti splácať riadne a včas.

Z predmetného splátkového kalendára vyplýva, že uvedené splátky (celkovo 24 splátok) mali byť splatné vždy k 5. dňu toho ktorého mesiaca 5.1.2008 a končiac 5.12.2009. Zo splátkového kalendára (č.l. 76) ďalej vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi nasledovné úhrady a nasledovné dni:

- 4.1.2008 v sume 197,57 €,

- 5.2.2008 v sume 197,57 €,

- 11.3.2008 v sume 197,57 €,

- 8.4.2008 v sume 197,57 €,

- 13.5.2008 v sume 197,57 €,

- 19.6.2008 v sume 197,57 €,

- 6.8.2008 v sume 197,57 €,

- 15.8.2008 v sume 197,57 €,

- 17.9.2008 v sume 197,57 €,

- 21.10.2008 v sume 197,57 €,

- 25.11.2008 v sume 197,57 €,

- 30.12.2008 v sume 197,57 €,

- 2.2.2009 v sume 197,57 €,

- 3.3.2009 v sume 197,57 €,

- 1.4.2009 v sume 197,57 €; t.j. do podania žaloby na súd celkovo uhradil sumu 2.963,55 € (15 splátok po 197,57 €), z toho za obdobie od 5.1.2008 do 15.8.2008 v sume 1.580,56 € (8 splátok po 197,57 €),

- 22.1.2010 v sume 592,71 €

- 23.2.2010 v sume 400,-€,

- 7.4.2010 v sume 785,42 €; t.j. celkovo žalovaný uhradil žalobcovi sumu 4.741,68 €.

Poštové poukážky (č.l. 39) predložené žalovaným, t.j. tie, ktoré boli čitateľné (zo dňa 21.1.2010 po 3 ×, 22.2.2010, 6.4.2010, 28.2.2009 a 30.3.2009), preukazovali úhrady žalovaným v súlade s úhradami evidovanými žalobcom v splátkovom kalendári.

Z písomnosti žalobcu zo dňa 6.8.2008 a označenej ako „vypovedanie zmluvy“ súd zistil, že žalobca ku dňu 6.8.2008 eviduje voči žalovanému dlh v sume 107.136,-Sk (18 splátok), čím hrubo žalovaný porušil Všeobecné obchodné podmienky a preto sa žalobca rozhodol vypovedať zmluvu v 30 dňovej výpovednej dobe. Súčasne bol žalovaný vyzvaný k úhrade sumy 107.136,-Sk (teraz 3.556,26 €) najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 8.8.2008.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného: leasing spojený s financovaním, poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Z fotokópie osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 67-69) vyplýva, že dátum prvej evidencie osobného vozidla C. Y. s výrobným číslom (VIN): U., EVČ: Q., farba: šedozelená, bol 24.5.2006 a že dňa 4.12.2007 bol vlastníkom vozidla žalobca a držiteľom vozidla: žalovaný označený dátumom narodenia (nie IČO).

Z fotokópie osvedčenia o evidencii vozidla č. SB 166180 (č.l. 170) vyplýva, že dátum prvej evidencie osobného vozidla C. Y. s výrobným číslom (VIN): VS., EVČ: Q., farba: šedozelená, bol 24.5.2006 a že dňa 24.5.2006 (t.j. ešte pred uzatvorením zmluvy) bol vlastníkom vozidla žalovaný označený dátumom narodenia. Osvedčenie o evidencii vozidla č. L. XXXXXX bolo vydané na základe Rozhodnutia Obvodného úradu Trnava zo dňa 18.5.2006 č. XXXX/XXXXX/Ka. Na predmetné osobné vozidlo bola žalovaným označeným dátumom narodenia dňa 26.5.2006 uzatvorená aj poistná zmluva.

Z výsluch žalovaného súd zistil, že predmetnú zmluvu zo dňa 4.12.2007 uzatváral v čase, keď začal podnikať, z tohto dôvodu navštívil spoločnosť EX CREDIT v Bratislave, kde sa spýtal na možnosť poskytnutia úveru, na čo mu bolo v tejto spoločnosti oznámené, že takáto možnosť tu je v prípade, ak úver založí autom. V čase keď žiadal o úver už bol vlastníkom predmetného motorového vozidla C. Y.. Žalovaný ďalej uviedol, že po predložení osvedčenia o evidencií, t.j. po zmene zápisu vlastníctva v prospech žalobcu mu boli zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 85 000,-Sk v hotovosti, inú sumu mu žalobca neposkytol. Tieto finančné prostriedky mal splácať v mesačných splátkach v sume 5.952,-Sk a v počte 24 splátok, čo celkovo predstavuje sumu 142.848,-Sk. Peňažné prostriedky podľa zmluvy na podnikanie nevyužíval, tieto potreboval na bežnú spotrebu, motorové vozidlo ani nebolo účtovne zaevidované v súvislosti s jeho podnikaním, čo žalovaný preukázal Knihou záväzkov ku dňu 31.12.2006. Z akého dôvodu je v predmetnej zmluve uvedené IČO žalovaného, žalovaný vysvetliť nevedel, žalobcovi za týmto účelom nič nepredkladal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 4.12.2007 (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 prvá veta OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 4.12.2007 (ďalej len „ZSU“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 ZSU, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZSU, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZSU, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 ZSU, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 4.12.2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba v znení po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny žaloby v zmysle uznesenia tunajšieho súdu č.k. -139 zo dňa 17.3.2015 nebola podaná dôvodne. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010, úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eura od 24.02.2010 do 07.04.2010 a náhrady trov konania. Na to, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť zostávajúceho predmetu konania (žaloby), musel sa v prvom rade zaoberať hlavným záväzkovým vzťahom, ktorým je zmluva uzatvorená účastníkmi konania dňa 4.12.2007, nakoľko predmet konania predstavuje jednak zmluvná pokuta, t.j. vedľajší akcesorický záväzok, ktorý trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý ako i úroky z omeškania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 4.12.2007 zmluvu, predmetom ktorej však nebol predaj tovaru (osobný automobil C. Y., výrobné číslo (VIN): VS., EVČ: Q.-XXXAT, rok výroby 2001, farba: šedozelená metalíza) v celkovej hodnote 227.848,- Sk (7.563,17€), ale poskytnutie pôžičky (§ 657 , resp. spotrebiteľského úveru (§ 2 ods. psím. a/ ZSU) žalobcom žalovanému vo výške 85.000,-Sk (2.821,48 €) tak, ako to vyplýva z dôkazného prostriedku - výsluchu žalovaného, podporeného ostatnými dôkaznými prostriedkami - listinnými dôkazmi. Účastníci konania teda uzavreli simulovaný právny úkon (zmluvu o predaji na splátky), ktorý zastrel ich skutočnú vôľu uzavrieť zmluvu pôžičke, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) ZSU (disimulovaný právny úkon), ktorá však nespĺňala náležitosti uvedené v § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. (neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - § 4 ods. 2 písm. g) ZSU), a preto sa predmetná pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) a ods. 5 ZSU). Ako už bolo uvedené, k tomuto záveru súd dospel pri vyhodnocovaní dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov postupom podľa § 132 O.s.p., pričom primárne súd vychádzal z výsluchu žalovaného ako priameho účastníka zmluvného záväzku (zmluvná strana), keď žalovaný uviedol, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov od žalobcu v sume 85.000,-Sk (zodpovedajúcej výške akontácie) po splnení podmienky, t.j. dočasnom prevedení vlastníckeho práva k osobnému vozidlu na žalobcu, pričom toto vozidlo bola podľa predložených listinných dôkazov (najmä osvedčenie o evidencii vozidla) ešte pred uzatvorením zmluvy zo dňa 4.12.2007 vo vlastníctve žalovaného, a to od 24.5.2006 a ku dňu 4.12.2007 bol vlastníkom vozidla už žalobca a žalovaný držiteľom vozidla. Pravdivosť a vierohodnosť výpovede žalovaného bola daná, táto výpoveď bola v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným. Bolo by nelogickým, aby žalovaný ako vlastník osobného vozidla uzatvoril dňa 4.12.2007 kúpnu zmluvu (zmluvu o predaji na splátky), ktorej predmetom by bola vec, ktorú už má vo svojom vlastníctve od 24.5.2006. Naopak v prospech výkladu o poskytnutí pôžičky (§ 657 , resp. spotrebiteľského úveru svedčí aj obsah zmluvy zo dňa 4.12.2007, ktorá obsahovala (nelogicky pri kúpnej zmluve) údaj o RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZSU), počet splátok a výšku splátok. Navyše žalobca mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

V zmysle § 41a ods. 2 prvá veta <http://epi2.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977734&FragmentId2=3977734>ide v tejto veci preto o prípad spoločnej vedomej nezhody vôle a prejavu (žalobcu i žalovaného), nakoľko obe zmluvné strany po vzájomnej „dohode“ zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Zastretý právny úkon je platný, ak to zodpovedá vôli účastníkov. Ak má byť určitým právnym úkonom, t. j. predstieraným právnym úkonom - urobeným „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) - zastretý iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon) je simulovaný právny úkon (v tomto prípade zmluva o predaji na splátky) neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť.

Zásadne preto platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. V prípade simulovaného úkonu ide o prípad konania „naoko“, pri ktorom účastníci svojimi prejavmi predstierajú uzavretie jedného právneho úkonu (tzv. simulovaný právny úkon), aby dosiahli zastretie (disimulácia) iného právneho úkonu. Simulovaný právny úkon (právny úkon urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti (§ 37 ods. 1 <http://epi2.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977724&FragmentId2=3977724> a z toho dôvodu absolútne neplatný. Disimulovaný právny úkon však môže právne obstáť, ak inak spĺňa podmienky pre platný právny úkon (pozri § 41a ods. 2 <http://epi2.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977734&FragmentId2=3977734>. Podmienkou platnosti disimulovaného právneho úkonu je, že musia byť splnené všetky jeho náležitosti platného právneho úkonu. Najmä sa vyžaduje, aby disimulovaný právny úkon bol právnym poriadkom dovolený. Za predpokladu ak by aj disimulovaný právny úkon nebol platný pre nedostatok náležitostí vôle účastníkov a prejavu ich vôle navonok, povinnosť žalovaného na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov by vyplývala z ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ako už bolo uvedené, po právnom posúdení záväzkového vzťahu ako bezúročnej pôžičky, resp. bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru vo výške 85.000,-Sk (2.821,48 €) tak žalobca mal právo, resp. nárok voči žalovanému na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 2.821,48 €. Ako vyplýva zo splátkového kalendára, žalovaný ešte pred podaním žaloby na súd zaplatil žalobcovi sumu 2.963,55 €, t.j. celú sumu pôžičky, resp. bezúročného úveru, a preto žaloba čo do zaplatenia istiny 1.778,13 € nebola podaná dôvodne. Aj keď predmetom konania po uplatnení dispozičného práva žalobcom v podobe čiastočného späťvzatia žaloby nie je zaplatenie istiny, súd sa zaoberal jej dôvodnosťou pre účely náhrady trov konania.

Čo sa týka dôvodnosti žaloby čo do zmluvnej pokuty, táto podľa názoru súdu nebola podaná dôvodne. Typickými akcesorickými záväzkami sú záväzky zo zmluvnej pokuty, pričom z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku (v tomto prípade zmluva o predaji na splátky), nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.778,13 eur od 06.08.2008 do 22.01.2010, zo sumy 1.185,42 eur od 23.01.2010 do 23.02.2010 a zo sumy 785,47 eur od 24.02.2010 do 07.04.2010 zamietol. Súd sa preto nezaoberal ani primeranosťou zmluvnej pokuty, nakoľko to za danej situácie považoval za nadbytočné, keďže samotné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.

Čo sa týka dôvodnosti žaloby čo do úrokov z omeškania, táto podľa názoru súdu taktiež nebola podaná dôvodne. Súd k tomu záveru dospel po tom, čo pristúpil k aplikácii § 3 ods. 1 OZ, keď výkon práva žalobcu v podobe uplatneného práva na úrok z omeškania považuje súd za danej situácie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19). Uvedené ustanovenie § 3 ods. 1 umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa ochrany práva nemôže domáhať ten, kto vedome konal v rozpore s právom, t.j. žalobca, a preto súd po dôkladnom zvážení a prehodnotení nepriznal žalobcovi právnu ochranu čo do uplatneného priznania práva na úroky z omeškania. Za danej situácie je preto bezpredmetné zaoberať sa dôvodnosťou (výšky a rozsahu) uplatnených úrokov z omeškania. Rozpor s dobrými mravmi súd videl v tom, že práve žalobca vedome „pripravil“ pre žalovaného zmluvu o predaji na splátky, aj keď bolo zrejmé, že skutočnou vôľou žalovaného bolo čerpanie peňažných prostriedkov, pričom za týmto účelom žalobca súčasne „donútil“ žalovaného k tomu, aby vlastnícke právo (na „zabezpečenie“ úveru) k osobnému vozidlu previedol na žalobcu (tento stav pretrváva aj v súčasnosti) a v neposlednom rade súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný žalobcovi celkovo uhradil už sumu 4.741,68 €, čo pri poskytnutej sume 2.821,48 € predstavuje navýšenie o 68 %. Za danej situácie by preto priznanie ochrany v podobe priznania úrokov z omeškania

žalobcovi považoval súd za rozporné s dobrými mravmi a je toho názoru, že spoločnosť nemôže mať v žiadnom prípade záujem na ochrane takéhoto práva. Súd len na doplnenie (ako i v kontexte nepriznania úrokov z omeškania) uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, a to v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Súd nepristúpil k aplikácii ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., aj keď sa toho žalobca domáhal v dôsledku čiastočného zastavenia konania (úhrady žalovaného po začatí konania), a to s ohľadom na právne posúdenie, že žaloba bola čo do uplatnenej istiny podaná nedôvodne, keďže žalovaný ešte pred podaním žaloby na súd zaplatil žalobcovi sumu 2.963,55 €, t.j. celú sumu pôžičky (2.821,48 €), resp. bezúročného úveru.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)