Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_20Cpr-4-2014.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/4/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne F. Č., Y. G. X. S. XX, XXX XX E. K., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému AG Profis, s.r.o., so sídlom Levočská 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 297, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou F. Č., J.. XX.XX.XXXX a žalovaným AG Profis, s.r.o., so sídlom Levočská 20, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 297, výpoveďou zo dňa 19.5.2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že je od 1. februára 2010 zamestnaná u žalovaného. Žiadnu pracovnú zmluvu nikdy nepodpisovala, a rovnako nemá vedomosť o tom, že by jej žalovaný niekedy vyhotovil. Jej náplňou práce bolo získavanie zákaziek a klientov na výkon prác, ktoré má žalovaný v predmete činnosti, o čom svedčí aj štruktúra zákaziek zrealizovaných žalovaným. Už predtým, a to od r. 2004 zabezpečovala pre žalovaného takéto činnosti. Reálny výkon práce realizovala v Bratislave a z tohto dôvodu sa sem aj so svojim synom presťahovala. Jej mzda dosahovala výšku minimálnej mzdy, z tejto jej odporca vykonával odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Mzdu jej však nikdy nevyplácal. Nakoľko od minulého roka má žalobkyňa so žalovaným spory týkajúce sa nielen nezaplatenia jej mzdy od r. 2010, žalovaný sa jej pri poslednej návšteve v máji 2014 v jeho sídle pokúšal doručiť návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že jej zaplatí dvojmesačné odstupné.
Skončenie pracovného pomeru dohodou žalobkyňa odmietla s tým, že akékoľvek písomnosti jej môžu doručovať na miesto jej terajšieho bydliska.
Dňa 20 mája 2014 bola žalobkyni, do sídla jej spoločnosti Glandula Mystery, s.r.o., doručená doporučená zásielku od žalovaného. Nakoľko v tom čase bola pracovne na niekoľko dní odcestovaná, doručovateľ poštového podniku odmietol túto zásielku odovzdať jej zamestnankyni. Keďže od 28. mája 2014 má žalobkyňa trvalé bydlisko na adrese uvedenej v záhlaví tohto návrhu, nemala objektívne možnosť prevziať túto zásielku od žalovaného. Následne však prostredníctvom mailu zo dňa 16. júna 2014 a aj 30. júna 2014, vyzvala žalovaného na opätovné doručenie tejto písomnosti, žalovaný však do dnešného dňa nereagoval.
Keďže žalobkyňa predpokladá, že žalovaný sa jej pokúšal doručiť skončenie pracovného pomeru výpoveďou, podáva z opatrnosti tento návrh. Posledným dňom odbernej lehoty danej písomnosti bol 4. jún 2014, t.j. v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa povinnosť zamestnávateľa splní len, čo zamestnanec písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi za nedoručiteľnú. Žalobkyňa má za to, že žalovaný zrejme aplikuje na jej prípad toto ustanovenie Zákonníka práce. Keďže podľa informácií, ktoré jej poskytla pobočka Sociálnej poisťovne, žalovaný za ňu uhradil za celý mesiac jún 2014 odvody, a je teda dôvody predpoklad, že nebol uplatnený výpovedný dôvod uvedený v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Keďže žalobkyňa odmietla skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60, má za to, že žalovaný postupoval v zmysle ustanovení § 63 Zákonníka práce. žalobkyňa nemá vedomosť o tom, ktorý z výpovedných dôvodov bol v jej prípade uplatnený, ale má za to, že žiadne jej konanie, a ani okolnosti u žalovaného nezakladajú možnosť použitia akéhokoľvek výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 Zákonníka práce (výpoveď zo strany zamestnávateľa). Žalovaný nemohol uplatniť výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Zákonníka práce.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je podaná neskoro, po uplynutí zákonnej dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty na podanie takejto žaloby. Žalobkyňa je ku dňu podania tohto vyjadrenia spoločníčkou spoločnosti žalovaného s majetkovou účasťou žalobkyne vyjadrenou jej obchodným podielom o veľkosti 25% k hodnote základného imania. Do času 11.12.2013 bola aj konateľkou spoločnosti žalovaného. Na stretnutí spoločníkov, ktoré sa konalo dňa 19.05.2014 v sídle spoločnosti na adrese Prešov, ul. Levočská č. 20, ktorého sa žalobkyňa osobne zúčastnila, v čase keď už žalobkyňa nebola konateľkou spoločnosti, sa riešila i otázka ukončenia jej pracovného pomeru, vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov a organizačnej zmene. Stretnutia sa zúčastnila žalobkyňa a zostávajúci spoločníci, ktorí sú v osobách O. Q. a Mgr. Ľ. Č. zároveň konateľmi spoločnosti. Do času 11.12.2013 bola aj žalobkyňa konateľkou spoločnosti žalovaného. Od toho času pre spoločnosť žalovaného žalobkyňa nevykonávala žiadnu činnosť. Pre nedôvodné finančné požiadavky žalobkyne, ktoré voči spoločnosti žalovaného žalobkyňa dlhodobo vznáša, sú vzťahy medzi spoločníkmi narušené. Aj tento fakt viedol žalobkyňu k tomu, že na stretnutí predniesla iba svoje finančné požiadavky a odmietla akceptovať jej známy fakt, že potom čo prestala byť konateľkou spoločnosti, už pre spoločnosť nič nerobí. Stala sa nadbytočnou. Žalobkyňa so žalovanou spoločnosťou nekomunikuje a ak, tak iba v rovine uplatňovania svojich finančných požiadaviek prevažne z jej majetkovej účasti v spoločnosti, teda z
postavenia spoločníka. Z jej postojov je zrejmé, že ďalšia spolupráca nie je možná. Takto vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi fungovať nemôže, rovnako takto nemôže fungovať štatutár oprávnený konať za žalovaného samostatne. Preto došlo k ukončeniu funkcie žalobkyne ako štatutára, následne jej deklaratórnemu výmazu z obchodného registra a k zákonitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Za týchto okolností žalobkyňa neprijala návrh a vysvetlenie dôvodov smerujúcich k potrebe skončiť jej pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, nepotrebnosti zamestnanca, ktoré mali viesť k dohode, pretože žalovaná pre spoločnosť reálne dlhodobo nepracuje a komunikácia je narušená konfliktnou atmosférou. Dohoda nebola možná. Preto žalobkyňa dostala písomnú výpoveď z pracovného pomeru, ktorú však žalobkyňa na rovnopise pre zamestnávateľa odmietla potvrdiť, odmietla ju zo stretnutia vziať so sebou a stretnutie opustila. Jej daná výpoveď z pracovného pomeru, na stretnutí riadne doručená, zostala na mieste stretnutia. Iba pre poriadok, po jej osobnom doručení, bola zaslaná žalobkyni poštou na poslednú známu adresu. Ak k doručeniu výpovede žalobkyni došlo dňa 19.05.2014 osobne do jej rúk za prítomnosti zostávajúcich spoločníkov spoločnosti, výpovedná doba v trvaní dvoch mesiacov začala žalobkyni plynúť od dňa 01.06.2014. Plynula nepretržite dva mesiace do dňa 30.07.2014. Pracovný pomer skončil. Potom začala plynúť dvojmesačná hmotnoprávna lehota na uplatnenie práva zamestnanca podľa ust. § 77 Zákonníka práce. Tá uplynula máme uplynutím dňa 30.09.2014. K podaniu žaloby došlo podľa prezenčnej pečiatky súdu dňa 02.10.2014, teda po márnom uplynutí dvojmesačnej lehoty.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.3.2015, sp.zn. XXCpr/X/XXXX, ktorým žalobu zamietol z dôvodu toho, že nevznikol medzi účastníkmi konania pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 15.10.2015, sp. zn. XCoPr/X/XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonané dokazovanie potvrdzuje existenciu dohody o poskytovaní práce. Úlohou súdu bude sa vyrovnať so včasnosťou podania žaloby a ak dospeje k záveru, že žaloba bola podaná včas, preskúmať, či boli splnené podmienky na danie výpovede.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že u žalovaného od 1. februára 2010 zamestnaná u žalovaného bez pracovnej zmluvy. Jej náplňou práce bolo získavanie zákaziek a klientov na výkon prác, ktoré má žalovaný v predmete činnosti pri svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného. Pri svojom výsluchu uviedla, že dňa 19.5.2014 iniciovala stretnutie so žalovaným, pričom jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý neakceptovala. Na tomto stretnutí jej výpoveď nebola predložená. Do roku 2013 bola konateľkou žalovaného, v súčasnosti je zamestnankyňa a zároveň spoločníčka. Jej bydlisko je na adrese S. XX, X..
Konatelia žalovaného zhodne uviedli, že dňa 19.5.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla podpísať. Konateľ žalovaného Ľ. Č. uviedol, že má vedomosť o trvalom bydlisku žalobkyne.
Svedok V. Q., ktorý je manžel konateľky žalovaného O. Q. pri svojom výsluchu zhodne ako konatelia uviedol, že dňa 19.5.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla podpísať, pričom jej nebola ponúknutá iná vhodná práca, pretože nemá predstavu, čo by tam mohla robiť. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo firme niekoľko rokov už nevyvíja žiadnu činnosť. Bola vyzvaná, aby sa zapojila do pracovného procesu. So žalobkyňou už niekoľko rokov nekomunikujú, ani telefonicky, ani mailom a nemajú ani žiadne pracovné schôdze. Preto dospeli k záveru, že je najrozumnejšie takýto pracovný pomer ukončiť. Medzi nimi je aj naštrbená dôvera, nakoľko niekoľkokrát došlo za zvláštnych okolností k výberu z účtu firmy.
Z rozhodnutia zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov zo dňa 16.5.2014 vyplýva, že zamestnávateľ prijal po prehodnotení výsledku spoločnosti za predchádzajúci rok, prehodnotení plnenia pracovných úloh zamestnancov rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov a zrušil pracovné miesto zamestnanca F. Č.M..
Z výpovedí zo dňa 19.5.2014 vyplýva, že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zak.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platnom ku dňu skončenia pracovného (ďalej len ZP) z dôvodu nadbytočnosti a to vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta žalobkyne - organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov o zamestnanca, ktorý pôsobí mimo miesta sídla spoločnosti s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zamestnávateľa prostredníctvom zamestnancov pracujúcich v sídle spoločnosti a zároveň zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnávať žalobkyňu a to ani na kratší pracovný čas.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná od 1.10.2014 do 31.3.2005 a od 1.2.2010 do 31.7.2014, pričom registračný list fyzickej osoby (odhláška) bol prijatý dňa 30.9.2014.
Zo spoločenskej zmluvy o založení žalovaného vyplýva, že k základným právomociam konateľa patri a/ spracovať program hospodárenia spoločnosti, b/ operatívne riadenie spoločnosti, c/ vedenie zoznamu spoločníkov, d/ uzavieranie pracovných zmlúv a riešenie pracovnoprávnych vzťahov, e/ príprava, realizácia a podpisovanie obchodných zmlúv, f/ zastupovanie spoločností vo všetkých obchodných záležitostiach, g/ zastupovanie spoločnosti pred orgánmi štátnej správy, súdom, prokuratúrou, orgánmi obce a inými organizáciami, h/ rozhodovanie o ďalších veciach spoločnosti, ktoré nepatria do právomoci Valného zhromaždenia, i/ vypracovávanie ročnej účtovnej závierky, návrhu na rozdelenie zisku a návrhu na vyrovnanie hospodárskych strát, j/ vyhotovenie správy o podnikateľskej činnosti a stave majetku spoločnosti, k/ vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, l/ zastupovanie spoločnosti pred daňovými orgánmi a orgánmi obce ako správcami dane, m/ vykonávanie bankových operácií.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 38 ods. 1,2,3 ZP, Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku
zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 42 ods. 1 ZP, Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 61 ods. 1,2 ZP, Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 7 ZP Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby. Konatelia žalovaného zhodne uviedli, že dňa 19.5.2014 bola žalobkyni doručená výpoveď, ktorú odmietla prevziať. Žalovaná túto skutočnosť poprela. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania skutočnosť, že žalobkyňa dňa 19.5.2014 odmietla prevziať, nevyplynula. Táto skutočnosť je v rozpore s ďalším konaním žalovaného, ktorý v ten istý deň žalobkyni výpoveď odoslal poštou. Je nelogické, aby žalovaný ak žalobkyňa výpoveď odmietla prevziať, následne túto výpoveď žalobkyni opätovne doručoval. Ak tak žalovaný spravil podľa jeho tvrdenia pre „poriadok“, tak súdu nie zrejme, prečo na výzvu žalobkyne, aby jej opätovne zaslal zásielku, nereagoval. O tom, že žalobkyni nebola doručovaná výpoveď na stretnutí dňa 19.5.2014 svedči aj skutočnosť, že žalobkyňa bola odhlásená zo Sociálnej poisťovne až dňa 30.9.2014, t.j. 2 mesiace potom, čo by žalobkyni uplynula lehota, ak by jej bola výpoveď doručená dňa 19.5.2014. V neposlednom rade nasvedčuje tomu, že
žalobkyni nebola doručovaná výpoveď dňa 19.5.2014 aj to, že o odmietnutí nebol spísaný žiaden záznam, čo by sa za takejto situácii dalo predpokladať. Pokiaľ ide o výpoveď svedka, ktorý rovnako ako konatelia žalovaného, uviedol, že výpoveď žalobkyňa odmietla prevziať, tak súd jeho výpoveď považoval za účelovú, keďže tento ako manžel konateľky žalovaného, bude vypovedať zhodne ako ona. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovanej nebola doručená dňa 19.5.2014. Táto bola zasielaná žalobkyňa poštou, pričom zásielka sa vrátila dňa 10.6.2014. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.7.2014 a uplynula dňa 31.8.2014. Žaloba bola podaná dňa 2.10.2014, teda v dvojmesačnej lehote.
Súd následne skúmal, či boli splnené podmienky pre danie výpovede. Pri preskúmavaní výpovedného dôvodu súdom podľa §63 ods. 1 písm. b/ ZP je potrebné sústrediť sa na tri základné otázky: či ide o organizačnú zmenu zamestnávateľa, spočívajúcu napr. v zmene úloh organizácie, zmene technického vybavenia a podobne; či sa stal pracovník nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede a to príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Svedok V. Q. pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa vo firme niekoľko rokov už nevyvíja žiadnu činnosť. Bola vyzvaná, aby sa zapojila do pracovného procesu. So žalobkyňou už niekoľko rokov nekomunikujú, ani telefonicky, ani mailom a nemajú ani žiadne pracovné schôdze. Preto dospeli k záveru, že je najrozumnejšie takýto pracovný pomer ukončiť. Medzi nimi je aj naštrbená dôvera, nakoľko niekoľkokrát došlo za zvláštnych okolností k výberu z účtu firmy. Rovnako konateľ žalovaného potvrdil, že došlo k výberu z účtu firmy a dospeli k záveru, že spolu vo firme už nemôžu fungovať. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dôvodom výpovede nebola organizačná zmena a snaha žalovaného zbaviť sa zamestnanca. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že dohodu o skončení pracovného pomeru, výpoveď a organizačnú zmenu jej boli doručené až dňa 19.5.2014, t.j. v deň konania schôdzky so žalobkyňou, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene je datované dňom 16.5.2014. Z týchto skutočnosti teda vyplýva, že organizačná zmena bola robená so zámerom, aby v jej dôsledku mohla byť odôvodnená nadbytočnosť žalobkyne. Pokiaľ si žalobkyňa neplnila svoje pracovné povinnosti, mohlo by sa jednať porušenie pracovnej disciplíny a o iný výpovedný dôvod, avšak tým, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, sa tento dôvod javí ako účelový. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX zo dňa 27.04.2004 "V prípade, že
rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté."
Súd ďalej uvádza, že zo strany zamestnávateľa nebola splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa ustanovenia §63 ods. 2 ZP. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. H. Ľ.Í. Č. pri svojej výpovedi uviedol, že žalobkyni inú vhodnú prácu neponúkli. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaný nemal možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať, pretože nemá pre ňu inú vhodnú prácu. Bolo na žalovanom, aby túto skutočnosť preukázal, čo sa nestalo. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede nesplnil
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel.
O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, keďže táto trovy konania v lehote 3 pracovných dní nevyčíslil a žiadne iné trovy jej zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).