Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-421-2015.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/421/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. K.. XX/XX, XXX XX S., R.bčan SR, o zaplatenie sumy 261,49 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 42,49 € a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28. 03. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde dňa 30. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 42,49 € za neuhradené služby a 219,00 € na náhrade škody spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli 2x Zmluvu o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe zmlúv žalobca zapožičal žalovanej 2x SIM kartu na využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. K SIM kartám boli priradené telefónne čísla XXX XXX XXXX, XXXX XXX XXX. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb, vyúčtované v celkovej výške 42,49 € v období 11/2013. Nereagovala ani na pokus o zmier zo strany žalobcu. Žalobca sa zároveň domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla za predaj mobilného telefónu zn. SONY Xperia M v celkovej výške škody 219,00 €. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t. j. škoda navrhovateľa, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si v zmysle Dodatku bola vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za dojednanú cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu viazanosti. Pri výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, t. j. pri akciovej cene 1,00 €, predajnej cene 220,00 €, poskytnutej zľave 219,00 € si uplatnil škodu vo výške 219,00 €. K uplatneným nárokom žalobca uplatňuje úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v Pokuse o pokonávku, t. j. od 28. 03. 2014.
Žalovanej bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 29. 01. 2016 spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote do 10-tich dní vyjadrila. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne doposiaľ nevyjadrila.
V prejednávanej veci sa jedná o tzv. drobný spor v súlade s ustanovením § 200ea ods.1 O. s. p., kedy nie je potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie. Súd vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku (§ 115a ods.2 O. s. p., § 156 ods.1 prvá veta O. s. p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. 03. 2016. Súd po oboznámení sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15. 11. 2013 bol medzi účastníkmi zmluvy dojednaný účastnícky program Kengura 30 spolu s dojednanými službami. Predmetom zmluvy bol aj telefón Sony Xperia M. Žalovanej bola odovzdaná SIM karta v počte 1 ks. V bode 3 zmluvy bolo dojednané, že ceny služieb a súvisiacich plnení sú účtované podľa platného Cenníka. Podľa bodu 4 zmluvy, zúčtovacie obdobie priraďuje spoločnosť každému účastníkovi a začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a skončí uplynutím prideleného zúčtovacieho obdobia. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Účastníci zmluvy rovnako uzavreli Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť pre žalovanú prístup za účelom užívania služby Lite TV. Podľa čl. 2, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky na poskytovanie služby Lite TV a Cenník služieb Lite TV. Dňa 15. 11. 2013 účastníci uzavreli Dodatok k zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu Kengura 30, ako aj dohoda strán o predaji mobilného telefónu zn. Sony Xperia M za kúpnu cenu so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny 1,00 €. Účastník vzal na vedomie, že bežná maloobchodná cena je 220,00 € a mobilný telefón je mu predávaný za dojednanú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dojednanú v predmetnom Dodatku. V bode 2.3 sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom ako účastník služby a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, pod písm. c) nedopustí sa takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet, a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia, alebo porušenia povinností zo strany účastníka, pod písm. e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku.
Žalobca vyúčtoval žalovanej služby faktúrami: -faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 6,50 €, splatná 07. 12. 2013 (TV extra od 15. 11. do 19. 12. 2013), -faktúra č. XXXXXXXXXX suma 35,99 €, splatná 07. 12. 2013 (Kengura 30 za obdobie 15. 11. až 19. 12. 2013).
Pokusom o pokonávku zo dňa 13. 03. 2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 42,49 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 389,00 €, v prípade mimosúdneho vymáhania poplatok za mimosúdne vymáhanie 43,15 €. Celkovú pohľadávku vo výške 474,64 € mala žalobkyňa uhradiť najneskôr do 27. 03. 2014.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods.1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods.12 písm. b/ Zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti bola 0,25 %.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len v časti dôvodný. Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku vo výške 219,00 € vymedzil tak, že sa jedná o škodu spôsobenú v tejto výške odporcom tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti, t. j. po dobu 24 mesiacov a následne tento svoj záväzok porušil, pretože riadne a včas neplatil cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to 1) porušenie právnej povinnosti, 2) existencia alebo vznik škody, 3) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, 4) zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho charakteru a majú skutkovú povahu, musí preukázať poškodený, t. j. leží na ňom dôkazné bremeno. Vo vzťahu k prvému predpokladu (porušenie právnej povinnosti), navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a to konkrétne z Dodatku k zmluve o pripojení, zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas doby viazanosti. Aj porušenie tzv. kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, t. j. či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by odporca porušil povinnosť zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu napr. tým, že by zmluvu o pripojení sám vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti, či zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa s navrhovateľom pri podpise dodatku dohodli. Súd preto uzatvára, že bolo v konaní preukázané len to, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, na ktorú sa zaviazal v zmluve a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby na základe vyúčtovania navrhovateľom zaslaných faktúr. Súd preto ďalej skúmal splnenie ďalších predpokladov a to vznik škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V právnej teórii pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody je však aj nemajetková ujma na základe výslovného znenia zákona (napr. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), o čo sa však v prejednávanom prípade nejedná. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, sú to tiež rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody a podobne. Pod ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Súd preto skúmal existenciu škody na strane poškodeného, t. j. či došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa ako poškodeného a či toto zmenšenie bolo vyvolané v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu tak, ako bola konštatovaná vyššie. Navrhovateľ výšku škody vyčíslil na 219,00 €, ktorá má predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú ju odporca získal za podmienok v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení. Dodatok k zmluve o pripojení je svojím obsahom kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii, resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporcom pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v Dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia, resp. mobilného telefónu, čo predstavuje kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za akciovú cenu. Z Dodatku a ani z iných listinných dokladov predložených
navrhovateľom však nevyplýva, aká mala byť spotrebiteľská ceny mobilného telefónu a teda akú zľavu vlastne odporcovi poskytol pri predaji mobilného telefónu. To, že k splneniu povinnosti oboch zmluvných strán z kúpnej ceny došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal, to znamená, že navrhovateľ riadne odovzdal odporcovi predmet kúpy, t. j. mobilný telefón a odporca riadne zaplatil dojednanú kúpnu cenu. Rovnako je zrejmé, že zo Zmluvy, Dodatku ani zo Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny z mobilného telefónu v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dojednaného Dodatku vyplývajú, okrem iného i povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v rámci kúpnej zmluvy viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu vyplývajúceho z Dodatku k zmluve o pripojení bola zmluvná pokuta. Súd však dodáva, že práve v tejto časti bola dohoda o zmluvnej pokute v iných súdnych konaniach označená ako neprijateľná zmluvná podmienka a preto si navrhovateľ nemôže uplatňovať svoj nárok z tohto titulu a ani si ho z tohto titulu v tomto konaní už neuplatnil. Súd preto konštatuje, že zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu nemôže predstavovať škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením povinnosti odporcu uhrádzať riadne a včas služby poskytované navrhovateľom na základe zmluvy o pripojení. K zmenšeniu majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytnuté služby, ale následkom vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v časti kúpnej zmluvy. Vyjadrenie navrhovateľa, že odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal platiť mu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, nemá na tento záver žiadny vplyv ani s ním právne nesúvisí. Je možné predpokladať, že navrhovateľ vstúpil do kúpnopredajného vzťahu s odporcom a poskytol mu zľavu z kúpnej ceny zrejme z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti, avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby, je nenadobudnutie práve takto očakávaného zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno, pokiaľ ide o uplatňovanú výšku škody.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovanej, súd jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 219,00 € s prísl. zamietol.
Žalobca si rovnako uplatnil sumu 42,49 €, ktorá podľa žaloby má predstavovať nezaplatenú cenu za poskytnuté služby. Po preskúmaní jednotlivých faktúr súd konštatuje, že žalobca vyúčtoval žalovanej poskytnutie služieb a žalovaná ich v lehote splatnosti neuhradila. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 42,49 € spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s právnymi predpismi. Takto určenú čiastku je žalovaná povinná uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.).
O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.2 O. s. p., kedy patrí náhrada trov konania účastníkom podľa pomeru ich úspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 16 %, to znamená, že úspešnejšia bola žalovaná. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).