Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/145/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. O., nar. XX. Q. XXXX, bytom N. M. XXX, o 1.398,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 7. januára 2015 č. k. -40 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. žalobu žalobcu z 28. apríla 2014 odmietol, s tým, že II. o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1 a 2 a § 79 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne dôvodil, že žalobca podal 30. apríla 2014 súdu žalobu z 28. apríla 2014, ktorou sa okrem iného domáha zaplatenia istiny 1.398,25 eur. Neuviedol v nej však žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zistiť, ako žalobca k takto uplatneným sumám dospel. Za také skutočnosti treba považovať najmä uvedenie dátumu poskytnutia (čerpania) úveru, dátumy jednotlivých splátok, spôsob úročenia úveru, skutočnosti zakladajúce nárok na jednotlivé poplatky či sankcie, a to tak, aby bolo v následnom konaní možné overiť, či výsledné žalobcom uplatnené sumy zodpovedajú zákonu a dohode (zmluve) účastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že zo žaloby nie je jasné, čo má tvoriť uplatnenú sumu istiny a táto vada celkom zrejme bráni prejednaniu žaloby, keďže súdu nie je jasné, o čom má rozhodovať. Žalobca bol podľa § 43 ods. 1 O. s. p. uznesením č. k. -36 vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov pod hrozbou zákonných následkov odmietnutia žaloby, ktoré uznesenie prevzal 24. novembra 2014, no do dňa rozhodovania súdu prvého stupňa ich neodstránil a ust. § 43 ods. 2 O. s. p. ukladá súdu odmietnuť podanie, ktoré má napriek výzve nedostatky brániace jeho prejednaniu.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Dôvodila, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Poukázala na § 18, § 43 ods. 1 až 3, § 79 ods. 1 a 2, § 172 ods. 1 O. s. p. a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že žaloba nemá náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p., nakoľko z podania z 28.4.2014 je zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, je podpísané a datované, obsahuje riadne označenie účastníkov konania, ako aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobkyňa dovoláva a je z neho zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Napriek tomu súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu na základe uznesenia z 3.11.2014 na doplnenie návrhu o to, na akých skutočnostiach sa zakladá nárok na jednotlivé zložky uplatnenej sumy pohľadávky. Žalobkyňa má za to, že obvykle formulovaná žaloba vo forme návrhu na zaplatenie konkrétnej peňažnej sumy prevzatá do rozhodnutia súdu je dostatočne

materiálne vykonateľná, nakoľko sa jedná o štandardné súdne konanie podľa § 80 písm. c/ O. s. p. a je názoru, že práva a povinnosti vymedzené v podanom návrhu sú formulované tak, že je z nich možné určiť, o aké práva a povinnosti ide. Z návrhu je zrejmé, že sa žalobkyňa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy č. 00-0000876024 zo 17.1.2008. Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal splácať poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil, nakoľko poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku na základe zmluvy o postúpení z 19.11.2013, uzavretej s postupcom Tatra banka, a. s., Bratislava. Z návrhu je presne, určito a zrozumiteľne zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a žalobkyňa má za to, že tým, že v žalobe uviedla, že sa domáha zaplatenia konkrétnej peňažnej sumy špecifikovanej v žalobe, bol návrh dostatočne presne, určito a zrozumiteľne určený. Absencia presnej špecifikácie jednotlivých peňažných nárokov, tvoriacich žalovanú sumu nemá za následok, že súd nemá dostatok údajov pre vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke a teda by mu malo byť zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa v rámci podania označila jednotlivé položky, pričom konkretizovala ich výšku, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktoré sú relevantným dokladom o výške peňažného plnenia prislúchajúcemu konkrétnemu dlžníkovi, nakoľko je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa v návrhu označila dôkazy, ktoré navrhla vykonať a z ktorých jasne vyplývajú žalobkyňou uvedené tvrdenia. Nesúhlasila s názorom súdu, že súd by nemal z dôkazov predložených žalobkyňou bez jasného návrhu zisťovať tie skutočnosti, ktoré mali byť obsahom návrhu, práve naopak, súd mal preskúmať a zohľadniť žalobkyňou navrhnuté dôkazy, ktoré tvoria prílohu návrhu a teda sú jeho súčasťou. Všetky údaje, ktoré podľa názoru súdu žalobkyňa nedostatočne špecifikovala v návrhu, vyplývajú z uvedených dôkazov. Nesúhlasil s argumentom súdu, že návrh nespĺňa náležitosti riadneho návrhu na začatie konanie a že všeobecné tvrdenia žalobkyne nemožno považovať za dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, nakoľko sú podľa názoru súdu zameniteľné s neurčitým počtom akýchkoľvek iných prípadov, nakoľko tento argument nie je správny, keď z podania je zrejmé, že sa žalobkyňa domáha zaplatenia konkrétnej sumy od konkrétneho dlžníka na základe konkrétnej uzavretej zmluvy. Predmetom konania je pohľadávka 1.398,25 eur s príslušenstvom a teda súdu muselo byť od začiatku konania zrejmé, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Súd mal o danej veci riadne konať a rozhodnúť. V odôvodnení uznesenia súd nespochybnil dôvodnosť požadovanej istiny a žalobkyňa má za to, že o istine mal súd rozhodnúť podľa § 172 ods. 1 O. s. p. vydaním platobného rozkazu a zostávajúcu časť peňažného nároku vylúčiť na samostatné konanie, resp. vo veci nariadiť pojednávanie. Tiež poukázala na znenie § 43 ods. 2 O. s. p., z ktorého vyplýva podmienka pre odmietnutie podania a tou je, že účastník v lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, ktorá posledná podmienka nebola naplnená a súd mohol pokračovať v konaní, pričom v konaní malo dôjsť k dokazovaniu ohľadne nárokov žalobkyne. Poukázala na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a zastávala názor, že odmietnutím podaného návrhu dochádza k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, nakoľko sa od žalobkyne vyžadovali procesné povinnosti, ktoré jej nie sú uložené priamo procesným právom, súd musí účastníkom konania umožniť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, navrhovať ďalšie dôkazy, vyjadriť sa ku skutkovej a právnej stránke konania, čo žalobkyni v tomto konaní umožnené nebolo a preto má za to, že takéto odmietnutie bolo protiústavné.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. celú vec (odmietnutia podania i na takomto rozhodnutí závislý výrok o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu vo vzťahu k spôsobu naloženia súdu prvého stupňa s podaním žalobkyne nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

Podľa § 43 ods. 1 O. s. p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr

do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 O. s. p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať takéto ustanovenia O. s. p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a ich interpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O. s. p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. z 26. septembra 2002).

Podanie adresované súdu musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti, zrozumiteľnosti a musí mať náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Občiansky súdny poriadok upravuje náležitosti žaloby (návrhu), návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odvolania. Minimálnym štandardom náležitostí každého podania sú náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O. s. p. Na účely poučovania a procesných dôsledkov nerešpektovania poučenia rozlišuje dva základné druhy podaní, a to podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, a podanie, ktoré takým návrhom nie je. Podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, je podaním, ktorým sa začína konanie, najčastejšie je to sporové konanie. Ak sudca alebo vyšší súdny úradník dôjde k záveru, že podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, uznesením rozhodne o ďalšom postupe podľa toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, alebo o podanie, ktoré takým návrhom nie je. Obsahom uznesenia, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je výzva účastníkovi, ktorý posudzované podanie urobil, aby podanie opravil alebo doplnil. Súčasťou výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia a poučenie o následkoch neopravenia alebo nedoplnenia podania. V prípade podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, súd musí účastníka poučiť o možnosti odmietnuť také podanie a pri ostatných podaniach o tom, že bez opravy a doplnenia sa na také podanie neprihliadne. Lehota na opravu a doplnenie nemôže byť kratšia ako desať dní a pretože ide o sudcovskú lehotu, možno ju, spravidla na žiadosť účastníka, predĺžiť bez toho, aby nastali zákonom predpokladané dôsledky.

Najväčším problémom v praxi býva oprava alebo doplnenie žalobnej žiadosti (petitu) v sporovom konaní. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladá nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa návrh neopraví alebo nedoplní. Súd spravidla odmietne návrh bez toho, aby musel opakovať výzvu a poučovať o ďalšej oprave alebo doplnení. Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch a splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti závisia od konkrétnych okolností. Splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti súvisí s náležitosťami podľa § 79 O. s. p. a poučenie o doplnení spočíva v objasnení povahy týchto procesných povinností účastníka.

Podľa § 221 ods. 1 písm. písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p., spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a aj Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia (ktoré sa podľa § 167 ods. 2 O. s. p. pre nedostatok odchýlnej úpravy náležitostí odôvodnení uznesení vzťahuje aj na rozhodnutia súdov vydávané v takejto procesnej forme) potom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

Súd prvého stupňa neuviedol žiadnu konkrétnu vadu napadnutým uznesením odmietnutého podania 1. ktorá by podanie skutočne činila neprejednateľným vecne (rozumej nemožnosť vybavenia ho buď tak, že sa návrhu vyhovie, alebo že tento bude zamietnutý, či prípadne by malo dôjsť ku kombinácii oboch takýchto spôsobov rozhodnutia), 2. ktorou podanie skutočne trpelo a 3. spôsob odstránenia ktorej či už na výzvu súdu alebo z iniciatívy samotného účastníka nezodpovedal riadnej oprave či doplneniu podania, tak ako ho predpokladá procesné právo, v ktorom ostatnom prípade však treba trvať na tom, že uznesenie odmietajúce podanie musí okrem ozrejmenia konkrétnej vady brániacej ďalšiemu postupu konania alebo rozhodnutiu o požiadavke účastníka vecne obsahovať aj konkrétne vysvetlenie, prečo nebolo možné, aby sa v konaní pokračovalo ďalej alebo podanie vybavilo vecne. Takýmto konkrétnym vysvetlením (v zmysle už uvedeného zhora) je potom len poučenie primerané osobe účastníka, ktorej sa nesprávnosť podania kladie za vinu i so zreteľom na charakter uplatňovanej požiadavky (pokiaľ túto možno z obsahu podania čo aj jeho podrobnejším štúdiom vyvodiť), ktorým sa poskytne (ako už bolo uvedené skôr pri rozbore náležitostí odôvodnení rozhodnutí vo všeobecnosti) aj pochopiteľný (zrozumiteľný) návod, čo konkrétne treba urobiť, aby sa vytknutá chyba nielenže nezopakovala, ale aby ju bolo možno odstrániť podľa možnosti ešte v konaní, v ktorom vznikla. Takéto konkrétne poučenie pritom musí obsahovať už aj uznesenie vyzývajúce na odstránenie vád podania (podľa § 43 ods. 1 O. s. p.), pretože inak by vôbec neprichádzala do úvahy aplikácia odseku 2 vety druhej rovnakého ustanovenia O. s. p.. Úprava rozhodovania o podaniach trpiacich vadami brániacimi ďalšiemu postupu konania síce pracuje len s možnosťou zrušenia uznesenia o odmietnutí podania samým súdom takéto rozhodnutie vydávajúcim (povinnosť tak urobiť má len odvolací súd, ak ide o prípad, kde možnosť odstránenia uznesenia o odmietnutí podania napriek odstráneniu vady nevyužil súd prvého stupňa, samozrejme za situácie napadnutia uznesenia o odmietnutí podania aj odvolaním), na druhej strane však vyhovenie požiadavke na doplnenie alebo opravu podania v súlade s uznesením vyzývajúcim na opravu alebo doplnenie podania je vylúčené, ak účastník presne nevie, v čom konkrétne vytýkaná vada spočíva a ako ju má odstrániť. Takýmto požiadavkám však nielen napadnuté uznesenie, ale ani jemu predchádzajúce uznesenie vyzývajúce žalobkyňu na odstránenie vád jeho podania nebolo schopné vyhovieť, nakoľko v prípade viacerých vytýkaných vád podania nešlo o vady na ujmu vecnej prejednateľnosti. Nedostatok opisu rozhodujúcich skutočností, podmienok dôvodnosti nároku a dôkazov na ne súvisí s unesením dôkazného bremena a sám osebe nevylučuje vecné rozhodnutie o návrhu (hoci ten potom môže byť len zamietnutý). Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalobkyňa v podaní z 31.3.2015 (doručenom odvolaciemu súdu 22.4.2015) doplnila a podrobne špecifikovala uplatnený nárok.

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odmietnutia podania i na takomto rozhodnutí závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, pokračovať v konaní o veci, v závislosti na príslušných návrhoch účastníkov vykonať dokazovanie, výsledky konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a následne rozhodnúť o veci i o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.