Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-365-2015.pdf
PDF · 129.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/365/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: CRIF
- Slovak Credit Bureau, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava IČO: 36 856 584 proti žalovanému: C. I., U.. XX.XX.XXXX, R. E. D. XXX o zaplatenie 865,98 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 630,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % z dlžnej sumy 630,68 eur od 28.03.2014 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom apríl 2016 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou so splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,48 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 122,77 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Havel, Holásek & Partners, s.r.o. advokátska kancelária a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 950,55 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,90 % ročne od 28.03.2014 zo sumy 865,98 eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 865,98 eur od 28.03.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 26.09.2006 s právnym predchocom žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, poskytnutie bankových produktov a vydanie platobnej karty. Taktiež toho istého dňa uzatvoril Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty. Dňa 21.02.2008 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov služieb pre FO, predmetom ktorého bolo poskytnutie povolenie prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach účinných od 01.07.2007 a nahradenie zmluvy zo dňa 26.09.2006. Žalovanému poskytla SLSP Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 20.11.2008 povolené prečerpanie do výšky 630,68 eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 16,90% ročne. Žalobca poukázal na ust. § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil s VOP, úverovými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Slovenská sporiteľňa umožnila čerpať žalovanému úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, že neexistovala pohľadávka žalovaného voči SLSP z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. Žalovaný
sa zaviazal úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu žalovaného a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V prípade porušenia podmienok splácania úveru žalovaným, bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania sa riadi rozhodnutím SLSP za nasledovným zverejnením. Žalovaný sa v zmysle VOP zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od SLSP avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 13.02.2013 uplatnila právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť celý zostatok úveru vznikla bezodkladne po doručení výpovede. SLSP považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmi deň. SLSP vznikla pohľadávka na sumu 950,55 eur. Táto pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 865,98 eur, riadneho úroku 0,24 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania 36,44 eur, úroku z omeškania 47,89 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t. j. 27.03.2014. Dňa 27.03.2014 bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému oznámením zo dňa 01.04.2014, ktorým žalovaného vyzval na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalovaný bol žalobcom opakovane upozornený na vzniknutú pohľadávku a to upomienkou zo dňa 10.09.2014, zo dňa 01.12.2014 a výzvou k úhrade zo dňa 14.07.2015 avšak do dňa podania žaloby pohľadávku neuhradil.
Žalovaný so žalobou súhlasil. Požiadal o možnosť uhradiť dlh v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o poskytnutí balíka služieb z 26.09.2006 a zo dňa 21.02.2008, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty z 26.09.2006, oznámením zo dňa 20.11.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre povolenie prečerpania na čl. 22-25, sadzobníkom poplatkov na čl. 26-32,písomnosťami bez označenia na čl. 33,34, odstúpením od zmluvy na čl. 35,oznámením o postúpení pohľadávky z 01.04.2014 vrátane doručenky na čl. 38, upomienkou na čl. 39, 40, pokusom o zmier zo dňa 14.07.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.02.2016 vrátane príloh prehľadom transakcii, výpismi z účtu na čl. 59-63, zmluvou o postúpení pohľadávok na čl. 66-81 vrátane príloh, výsluchom žalovaného a jeho výplatnou pásku na čl. 107 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Postupca ako veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.09.2006 a 21.02.2008 v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní balíka služieb pre Fyzické osoby v zmysle ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovaného ako aj poskytnutie povoleného prečerpania. V zmysle zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty bola žalovanému vydaná platobná karta.
Z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 20.11.2008 vyplýva, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 19.000Sk, t.j. 630,68 eur ako to vyplýva z oznámenia na čl. 13
Z písomnosti zo dňa 13.02.2013 čl. 35 vyplýva, že pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, ktorou bol poskytnutý Balík služieb k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX ako aj od zmluvy na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolenie prečerpanie na jeho osobnom účte. Výška pohľadávky podľa tohto listu mala byť 907,38 eur.
Z listu postupcu zo dňa 01.04.2014 vyplýva, že tento oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu. Ako vyplýva z podpísanej doručenky žalovaný si tento list prevzal. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa čl. 52 okrem iného vyplýva špecifikácia žalovanej sumy. Je tam uvedený nejaký výpočtový vzorec a prehľad vkladov a výberov.
Z predložených výziev vyplýva, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na úhradu dlhu.
Z výpovede žalovaného vyplýva, že zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb s právnym predchodcom žalobcu podpísal. Takisto žiadosť o poskytnutie povoleného prečerpania, ktoré taktiež čerpal. Uviedol, že žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť dlh v splátkach. Ohľadom svojich osobných, majetkových, zárobkových pomerov uviedol, že jeho čistý príjem je 250,- eur - toľko mu chodí na účet. Inkaso je 170,- eur. 70,- eur je plyn. Plus zo mzdy sa mu zrážajú zrážky. Predložil súdu výplatnú pásku z ktorej vyplýva, že čistá mzda je 388,49 eur, zrážky sú celkovo 123,73 eur. Plus platí telefón paušál. Manželka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 180,- eur. Má dve maloleté nezaopatrené deti. Chlapec má 11 a dcéra 17 rokov. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti ani motorových vozidiel. Býva u rodičov. Žiadne úspory nemá.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č.250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretie zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2,3,4 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Uzavreli tiež na základe žiadosti žalovaného a následného oznámenia veriteľa zmluvu o kontokorentnom úvere v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úveru vo forme povoleného prečerpania na jej osobnom účte vo forme kontokorentného úveru vo výške 19.000 Sk, t.j. 630,68 eur.
Z výpisov z účtu žalovaného a jeho výpovede vyplýva, že žalovaný tento kontokorentný úver žalovaný čerpal a následne v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok veriteľovi nevrátil. V dôsledku toho, došlo k v zmysle listu pôvodného veriteľa zo dňa 13.02.2013 k odstúpeniu od zmluvy.
Z listu vyplýva, že bola aj vyhlásená mimoriadna splatnosť povoleného prečerpania ako aj to, že došlo k odstúpeniu od vyššie uvedenej zmluvy, žalovaného vyzval na dodatočnú úhradu do 7 dní.
V danom právnej veci pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovanú v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V súlade s vyššie uvedeným preto posudzoval súd zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný len čo do istiny 630,68 eur, t.j. do výšky povoleného prečerpania na bežnom účte. Do tejto výšky mal byť a bol úver žalovanému poskytnutý. Tento nárok je nesporný.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Ako vyplýva z výpisov a vyjadrenia žalobcu žalobca si účtoval rôzne ďalšie poplatky a úroky ktoré presiahli výšku povoleného prečerpania a to aj po odstúpení do zmluvy s ktorým sú spojené vážne následky účtoval úroky a poplatky, čo je neprípustné, (čl. 56 druhá strana).
Súd nárok žalobcu, ktorý prevyšuje sumu 630,68 eur, teda výšku povoleného prečerpania, považoval za nedôvodný nepreukázaný a preto ho zamietol.
Čo sa týka výpočtu a predloženého výpisu z účtu z bankového systému veriteľa tento vierohodnosť verejnej listiny nemá. Výpis z bankového systému len potvrdzuje to, čo si veriteľ, žalobca aké nároky, ich výšku uplatňoval. Nepreukazuje v žiadnom prípade ich dôvodnosť ani že na nich má nárok. Ani žalobcom predložený výpis nepreukazuje aký bol stav na účte žalovaného ku dňu odstúpenia od zmluvy.
Navyše ako vyplýva z listiny na čl. 35 došlo k odstúpeniu od zmluvy. Súd, ako už uviedol, posudzoval celý pôvodný záväzkový vzťah a vychádzal v zmysle citovaných zákonných ustanovení z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako je to v nej uvedené. Odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo v danom prípad vykonané zo strany pôvodného veriteľa posudzoval súd tiež podľa príslušných ustanovení OZ a nie Obchodného zákonníka.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Nemožno prehliadnuť ani to, že je to dodávateľ, kto naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.výpoveď, strata výhody splátok).
Na základe uvedeného preto nárok žalobcu nad sumu poskytnutého úveru nedôvodná. Bolo preukázané, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku zrušila a zanikajú všetky práva a povinnosti.
Žalobca žiadal v žalobe priznať úroky zmluvné vo výške 16,90 % ročne zo sumy 865,98 eur od 28.03.2014 do zaplatenia. Súd považuje tento nárok žalobcu absolútne nedôvodný, jednak z dôvodu odstúpenia od zmluvy ako aj toho, že ide o dvojnásobne zaťaženie spotrebiteľa.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Žalobca ďalej v žalobe žiadal aj úroky z omeškania zo sumy 865,98 eur od 28.03.2014 do zaplatenia.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný ku dňu 28.03.2014 bol v omeškaní, pretože listom zo dňa 13.02.2013 došlo k odstúpeniu od zmluvy.
Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške, tak ako to žiadal, od 28.03.2014 no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú, t.j. 630,68 eur a zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Súd poukazuje, že na žiadosť žalovaného povolil žalovanému po prehodnotení jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov uhradiť dlh v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal úspech v pomerne 66 % a žalovaný vo výške 34%. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má preto právo na náhradu pomerných trov konania vo výške 32 %.( 66-34 ).
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 51,050 eur a z trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho poplatku 32% je 16,48 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslené podľa ust. § 10, § 13a ods. 1. písm. a), c) , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
- prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 EUR + RP - 8,39 EUR
- písomné podanie na súd - žaloba z 06.10.2015 51,45 EUR + RP 8,39 EUR -písomné podania na súd z 09.02.2016 51,45 EUR + RP 8,58 EUR -účasť na pojednávaní dňa 14.03.2016 51,45 EUR + RP 8,58 EUR
Spolu 239,74 EUR
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu
Náhrada za stratu času 4 polhodiny po 14,30 eur, t.j. 57,20 eur.
Spolu 296,94 eur, Z toho DPH 59,39 eur, spolu 356,33 eur.
K trvám patrí ďalej cestovné za účasť na pojednávaní dňa 14.03.20016 na trase Košice -Vranov n/T a späť
Základná náhrada -106km x 0,183 eur, 19,40 eur. Spotreba PHM 6,6/1000x106km x cena 1,33 eur, t.j. 7,931 eur,
Spolu 27,33 eur
Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 383,66. EUR. Keďže žalobca mal len pomerný úspech vo výške 32 % ,32 % zo sumy 383,66 eur je 122,77 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.