Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Er-664-2014.pdf
PDF · 72.26 KB
Case nature
Area
Subarea
45Er/664/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 71 Trnava, proti povinnému: H. Č., X.. XX.XX.XXXX, M. XX/C, XXX XX V., zast. opatrovníkom: U. Č., X.. XX.XX.XXXX, M. XX/C, XXX XX V., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pre vymoženie 30,00 EUR a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Poverením tunajšieho súdu č. 5207 117906 zo dňa 28.04.2014 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava, č.k. A 0495448 zo dňa 26.01.2014.
Dňa 26.05.2014 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie opatrovníka povinného zo dňa 16.05.2014, ktoré súdny exekútor posúdil ako námietky proti exekúcii.
Tunajšiemu súdu bolo dňa 26.05.2014 postúpené podanie opatrovníčky povinného, ktoré súdny exekútor posúdil ako námietky proti exekúcii. V tomto podaní opatrovníčka povinného žiada o zrušenie exekúcie vedenej voči povinnému, nakoľko je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Súčasťou podania je aj fotokópia rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. 27Ps/1/2013-42 zo dňa 11.04.2013, ktorým súd rozhodol o pozbavení povinného spôsobilosti na právne úkony.
V zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
V zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku posúdil súd podanie opatrovníčky povinného ako návrh na zastavenie exekúcie. V zmysle § 57 ods. 1písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv,
len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43). Exekučným titulom je v tomto exekučnom konaní blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č.k. A 0495448 zo dňa 26.01.2014 vydaný Mestskou políciou Trnava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2014 a vykonateľnosť dňa 10.02.2014. Ak sa exekúcia začala a súd zistí, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, zakladá to dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom je irelevantné, že na rozhodnutí je pečiatka vykonateľnosti. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 189a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
Podľa § 192 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Súd po preskúmaní rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 27Ps/1/2013-42 zo dňa 11.04.2013 zistil, že povinný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom mu bola ustanovená opatrovníčka U. Č., X.. XX.XX.XXXX, M. XX/C, XXX XX V., ktorá je oprávnená a povinná zastupovať povinného pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že povinný trpí duševnou poruchou a to mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa s poruchami správania od narodenia. Ide o ochorenie trvalé, s negatívnou prognózou do budúcnosti. Nie je možné očakávať zlepšenie, či vyliečenie poruchy. Nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony a ani byť nimi viazaný. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2013. Z uvedeného vyplýva, že povinný bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony už v čase, keď mu bola uložená bloková pokuta a s ktorej uložením súhlasil vlastnoručným podpisom. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Po potvrdení súhlasu s uložením pokuty v blokovom konaní vlastnoručným podpisom páchateľa na bloku sa tento stáva právoplatným a nie je ho už možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami a ani niektorými mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V prípade nezaplatenia pokuty v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, rozhodnutie sa stáva vykonateľným. Vzhľadom na to, že povinný nemá spôsobilosť na právne úkony a z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 27Ps/1/2013-42 zo dňa 11.04.2013, ktorým bol povinný zbavený spôsobilosti na právne úkony vyplýva, že je negramotný, nevie čítať, ani sa podpísať, blok na pokutu jeho podpisom nenadobudol právoplatnosť, teda ani vykonateľnosť. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu súd zastaví. Tento dôvod zastavenia sa vzťahuje iba na
prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. (Exekučný poriadok, Komentár, Števček/Ficová a kol., str. 157).
Napriek tomu, že na rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom bola vyznačená vykonateľnosť a exekučné konanie na základe tohto exekučného titulu bolo začaté, vykonateľnosť bola vyznačená nesprávne, nakoľko blok na pokutu podpísala osoba nespôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).