Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/59/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté deti

H.ar. XX.XX.XXXX,

E. Q., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, C. a otca: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloleté deti H. a E. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 75,- eur mesačne, na výživu maloletej E. výživným vo výške 75,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.02.2015.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 31.03.2016 na maloletého H. vo výške 1 015,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú E. vo výške 1 015,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi H. a E..

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 26.02.2015 domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zverí mal. H. a mal. E. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na ich výživu a následne, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť mesačné výživné na mal. H. v sume 100,- eur a na mal. E. v sume 100,- eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nie sú manželia, ani nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti spolu bývali asi rok pred narodením dcéry E.. Od tej doby otec platil výživné nepravidelne v sume 50 - 80,-

eur, avšak odkedy ukončil pracovný pomer v decembri 2014 jej výživné na deti nedáva. V januári 2015 zaplatil mal. H. len škôlku v sume 12,- eur. Otec navštevuje deti asi jedenkrát mesačne, vtedy im zakúpi iba nejaké drobnosti, ako napríklad jogurty, sladkosti. Mal. H. má mesačné výdavky s materskou škôlkou 35,- eur, oblečením 30,- eur a bežnou stravou. Teraz ho čaká operácia očí, s čím budú tiež zvýšené výdavky. Mal. E. platí mesačne za plienky 40,- eur, detskú kozmetiku 10,- eur a stravu. Od marca 2015 jej Y. C. pridelilo byt, kde platí nájom vo výške 190,- eur a elektrinu vo výške 60,- eur. Ďalej uvádza, že si musí stále požičiavať peniaze od mamy alebo starkej. Celkovú starostlivosť o deti zabezpečuje sama, otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na ich výchove a výžive. Otec mal. detí je zdravý, je vyučený automechanik a pokiaľ ho poznala, tak vždy bol zamestnaný. Jej mesačný príjem spolu s rodinnými prídavkami je 250,24 eur.

Okresný súd Žilina uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2015 vyhovel návrhu matky mal. H. a E. dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí.

Otec sa nachádza na neznámom mieste, ani po vykonanom šetrení zo strany súdu sa nepodarilo zistiť jeho pobyt. Z toho dôvodu súd rozhodol, že písomnosti otcovi budú doručované uložením v súdnom spise.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Na pojednávanie sa nedostavil otec, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené uložením v súdnom spise. Z toho dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom mal. detí nežije v spoločnej domácnosti od júna 2013. Spoločne bývali v 1-izbovom byte, ktorý mali v prenájme, potom bývala u matky v C.. V marci 2015 dostala od mesta nájomný byt, kde v súčasnej dobe s deťmi býva. Poberá rodičovský príspevok. V auguste 2015 sa zamestnala, pracovala v spoločnosti KFTS, C. a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe v novembri 2015. Potom na mesiac pracovala cez agentúru X.. Je zamestnaná u zamestnávateľa Z. R. A.. Za bývanie mesačne platí 200,- eur a 20,- eur mesačne platí elektriku. H. navštevuje MŠ druhý rok a E. nastúpila do MŠ teraz. Za jedno dieťa v škôlke platí poplatok 12,- eur, stravu 27,- eur. Deti majú bežné výdavky so stravou, ošatením. H. nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec zaplatil na výživu detí za celé obdobie 50,- eur a potom na Vianoce jej dal 20,- eur. Občas prišiel pozrieť mal. deti, naposledy za nimi bol asi 2-krát počas vianočných sviatkov. Chvíľu sa s deťmi pohral a potom odišiel. Deťom nedoniesol žiadne darčeky. S otcom sa rozprávala o tom, že treba prispievať na výživu mal. detí. Tiež mu povedala, že podávala návrh na súd, na úpravu práv a povinností k mal. deťom, na čo otec nereagoval. Keď bol u nej cez Vianoce tak jej povedal, že pracuje v Y.. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Myslí si, že aj keď deti otca vidia len občas, majú ho radi. Ďalej uviedla, že pracuje na ranné a poobedné zmeny, v tom čase jej pomáha s deťmi jej mama. Za celé obdobie od podania návrhu otec zaplatil na výživu detí spolu 70,- eur.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo vykonané šetrenie, matka sa o deti stará riadne. Otec je vyučený automechanik, preto podľa jeho názoru mu nič nebráni v tom, aby sa zamestnal, prispieval na výživu detí, nakoľko matka na tom po finančnej stránke nie je dobre. Navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky.

Zo správy zamestnávateľa otca Y. T., s.r.o., A. zo dňa 10.03.2015 súd zistil, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ZP. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ak by otec zotrval v pracovnom pomere, jeho pravidelný mesačný príjem v hrubom za rok 2015 by bol 460,- eur. Z priloženého mzdového listu za rok 2014 súd zistil, že čistá mzda otca za obdobie od 01/2014 do 11/2014 bola spolu 4 310,65 eur, za mesiace v priemere mesačne 418 eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 29.12.2015 súd zistil, že otec nepoberá dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti a bol zamestnancom do 07.05.2015.

Zo správy ÚPSVaR N. Y. zo dňa 24.02.2016 súd zistil, že otec nepoberá žiadne sociálne dávky a nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol vedený ako uchádzač o zamestnanie do 31.03.2014. Inými informáciami o ňom úrad nedisponuje.

Z potvrdenia o zamestnaní a príjme spoločnosti V. s.r.o., C. zo dňa 22.02.2016 súd zistil, že matka bola v spoločnosti zamestnaná od 27.08.2015 do 03.11.2015. Jej čistá mzda za toto obdobie predstavovala spolu sumu 744,98 eur.

Zo správy spoločnosti X. SE, F. súd zistil, že matka bola v tejto spoločnosti zamestnaná od 05.11.2015 do 04.12.2015. Pracovný pomer s ňou bol ukončený v skúšobnej dobe a jej čistý príjem predstavoval sumu 502,16 eur.

Zo správy zamestnávateľa matky Z. R. A. zo dňa 16.02.2016 súd zistil, že matka je v spoločnosti zamestnaná od 23.09.2002. V čase od 21.01.2014 do 06.12.2015 poberala rodičovský príspevok a od 07.12.2015 nastúpila do zamestnania a jej čistá mzda za mesiac 12/2015 bola 376,86 eur a za 1/2016 416,74 eur. Okrem toho matka poberá daňový bonu v sume 42,82 eur.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 09.03.2015 a 10.03.2015 súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa od 01.01.2014 v sume 47,04 eur a od 01.01.2014 poberala RP v sume 203,20 eur a v období od 01.01.2014 nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Matka nepoberá peňažný príspevok na opatrovanie, ani peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a ani nemá podanú žiadosť o poskytnutie takýchto príspevkov.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. H. a mal. E. vzhľadom k tomu, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti a otec si dobrovoľne neplní svoje povinnosti.

Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky, súd mal. H. a mal. E. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť o deti zabezpečuje.

Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby mal. detí, na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné. Súd zistil, že matka býva spolu s deťmi v nájomnom byte, ktorý dostala od Y. C.. Za bývanie platí mesačne 200,- eur a za elektriku 20,- eur. Pracuje v spoločnosti Z. R., kde jej čistý mesačný príjem za január 2016 predstavoval sumu 416,74 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky na deti. Mal. H. a E. majú bežné výdavky so stravou, ošatením, matka platí v škôlke mesačne poplatok za jedno dieťa vo výške 12,- eur a poplatok za obedy vo výške približne 27,- eur. Otec je na neznámom mieste, jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani po vykonanom šetrení. Z toho dôvodu súdu nie sú známe jeho príjmy a výdavky. Svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom si riadne neplní, od podania návrhu zaplatil na výživu detí spolu 70,- eur a neprejavuje o ne riadny záujem okrem príležitostných návštev. Súd mal preukázané, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

Súd určil výživné vo výške 75,- eur mesačne na mal. H. 75,- mesačne na mal. E. s účinnosťou od 01.02.2015, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z potencionality príjmov otca, z posledného priemerného čistého zárobku, ktorý otec dosahoval vo výške 418 eur u zamestnávateľa Y. T., s.r.o., A., keďže k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ZP, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Podľa oznámenia tohto zamestnávateľa, ak by otec zotrval v pracovnom pomere, jeho pravidelný mesačný príjem v hrubom za rok 2015 by bol 460,- eur.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických

schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Časť odôvodnených potrieb detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je jej na mal. deti vyplácaný.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 31.03.2016 na mal. H. vo výške 1 015,- eur a na mal. E. vo výške 1 015,- eur (14 mesiacov x 75,- eur = 1 050,- eur na jedno mal. dieťa - 35,- eur, ktoré zaplatil otec od podania návrhu) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur na každé dieťa k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

Súd neupravil styk otca s mal. deťmi, nakoľko ho matka nepožadovala upraviť a z dôvodu, že otec je na neznámom mieste, za deťmi chodí nepravidelne, i keď vedel od matky, že prebieha súdne konanie ohľadne úpravy práv a povinností k mal. deťom nemal záujem sa ho zúčastniť. Pokiaľ príde za deťmi, podľa vyjadrenia matky, matka mu stretnutie s deťmi umožní. V opačnom prípade môže otec podať návrh na úpravu styku s mal. deťmi.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné na mal. H. vo výške 100,- eur mesačne a na mal. E. vo výške 100,- mesačne, zamietol.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.