Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/489/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. na U. č. XXX, o zaplatenie 230,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 230,- € od 25.2.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V zastavujúcej časti žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.4.2014 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 230,- €, zmluvný úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 230,- € od 25.2.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 230,- € od 11.5.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,77 € a náhradu trov konania. V predloženom tlačive navrhovateľ titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 14.4.2010 na zmenkovú sumu 230,- €, pričom odporca sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak vystaviteľ titulom zmenky nič neuhradil. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ v priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 230,- € od 5.2.2011 do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

Tunajší súd napriek skutočnosti, že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.3.2016. Na pojednávanie predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu. Právny zástupca navrhovateľa sa

na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. Nedostavil sa odporca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z príslušného registra navrhovateľa, kópie zmenky, tlačiva na odpoveď, čiastočného späťvzatia návrhu a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavil odporca dňa 14.4.2010 na zmenkovú sumu 230,- €, pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.2.2011. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu a jeho prílohám nevyjadril.

Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže navrhovateľ po podaní návrhu na začatie konania vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 230,- € od 25.2.2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti pre späťvzatie návrhu na začatie konania zastavil. Predmetom konania tak zostal navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 230,- €, zmluvného úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 230,- € od 25.2.2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 230,- € od 11.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 0,77 € a náhrady trov konania.

Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy) toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory) na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania) navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania) európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov) súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky) vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Navrhovateľ sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,- € (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 230,- €), preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil odporca dňa 14.4.2010 v Zlatnej na Ostrove, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Navrhovateľom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu 230,- € slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Zlatnej na U. dňa 14. apríla 2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná odporcom vpravo dole na zmenke, pričom odporca podpísal zmenku ako Z. R., XXX, XXX XX J. na Ostrove, 9XXXXX/XXXX (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 25.2.2011. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.

S účinnosťou od 23.12.2015 je v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje proti odporcovi nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s odporcom. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ v priebehu konania po novele Občianskeho súdneho poriadku do rozhodnutia

súdu návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. nedoplnil. Súd nebol povinný navrhovateľa o jeho procesných povinnostiach poučovať, pretože navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O.s.p.). Keďže navrhovateľ nepreukázal opak, súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti odporkyni vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdu je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že navrhovateľ sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol tiež nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Navrhovateľ si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu pôvodného veriteľa pohľadávky s odporcom, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil, súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Vo zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci bol odporca s ohľadom na výsledok konania v tejto časti konania plne úspešným účastníkom, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.