Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-369-2015.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/369/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. C. O. U. C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matky O. R., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXX a otca M. U., C.. XX.XX.XXXX, S. O. A., O. XXX/X, na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e sa rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. C. O. U., C.. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. C. O. U. C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje p r i s p i e v a ť na výživu maloletej C. O. výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od 01.03.2016, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 08.12.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2015, domáhala, aby súd zveril mal. C. O. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca tomu určil výživné na maloletú v sume 70,--EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej bývali v spoločnej domácnosti. Asi pred troma rokmi otec maloletej opustil spoločnú domácnosť a od uvedenej doby už neobnovili spolužitie. Ona v súčasnej dobe zostala bývať v rodinnom dome, ktorý jej patrí. Otec maloletej odišiel bývať do rodičovského domu. S otcom maloletej dokáže komunikovať, dobrovoľne na výživu dcéry jej uhrádza po 70,-- EUR mesačne. Dcéru navštevuje pravidelne, keď má voľno v práci. Ona je nezamestnaná, vedená na evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vo svojej starostlivosti má ešte syna M. R., ktorý je už plnoletý a pochádza z predchádzajúceho manželstva. Jej príjem predstavuje dávky v nezamestnanosti a prídavok na dcéru. Otec maloletej je zamestnaný, pracuje v spoločnosti Embraco. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. mal. C. O. od mesiaca september 2015 je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Na začiatku školského roka dcére zakúpila školské pomôcky vo výške 50,--EUR a ďalšie potrebné poplatky priebežne uhrádza. Taktiež otec jej zakúpil aktovku a ešte aj iné školské pomôcky. Dcéra je sledovaná u detského kardiológa, absolvuje raz ročne kontrolné vyšetrenia, taktiež navštevuje ľudovú školu umenia, odbor hudobný, zatiaľ jej ešte nezakúpila hudobný nástroj, ale poplatok uhradila 19,--EUR polročne a druhý odbor výtvarný má zdarma. Zakupuje jej len pomôcky , ale aj otec jej zakupuje potrebné veci.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil a tak súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie účastníckymi výpoveďami matky a otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že je s otcom maloletej ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu, na základe ktorej dcéra bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na jej výživu výživným vo výške 70,- EUR mesačne, počnúc od 01.03.2016. Toho času žije s dcérou v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý pozostáva z troch miestností. Je bez príjmu, kedy poberá len prídavky na dcéru. Náklady na domácnosť, jej osobu a dcéru uhrádza z odstupného, ktoré jej bolo vyplatené pri ukončení jej zamestnania v spoločnosti Panasonic. Tieto náklady predstavujú 75,- EUR na inkaso, 160,- EUR mesačne na stravu, cca 12,- EUR mesačne na mobil, 14,- EUR mesačne na satelitnú televíziu. V domácnosti býva s dcérou, občas u nich prebýva starší už zaopatrený syn, ktorý pracuje a ktorý im vypomáha s nákladmi na domácnosť. Dcéra navštevuje 1. ročník základnej školy, stravuje sa doma, do družiny nechodí. Má šelest na srdci, iné zdravotné komplikácie nemá. Ona (matka) okrem spomínaného rodinného domu má ešte nejaký podiel v malom rozsahu na nejakých pozemkoch, iný hodnotnejší majetok nevlastní. Okrem tejto mal. dcéry inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že toho času býva so svojou terajšou partnerkou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Spolu s nimi tam býva aj jej nezaopatrený syn, ktorý má 13 rokov. On (otec) je zamestnaný, kedy jeho príjem sa pohybuje od 610,- EUR do 690,- EUR v závislosti od toho - ktorého mesiaca a odpracovaných hodín. Vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré zakúpil na úver, ktorý spláca sumou 100,- EUR mesačne. Okrem toho je 1/3-tinovým vlastníkom v rodičovskom dome, kde podiel nadobudol v rámci dedičského konania. Inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Niny Sofie nemá. S dcérou sa snaží stretávať aspoň dvakrát do mesiaca. Na jej výživu prispieva sumou 80,- EUR mesačne a aj ďalšími príspevkami nad rámec tejto sumy. Do domácnosti svojej terajšej partnerky prispieva sumou 250,- EUR mesačne. Dcére platí životnú poistku 16,60 EUR a 34,- EUR ročne tiež ďalšiu životnú poistku, a sebe uhrádza poistky a tiež mobil cca 20,- EUR mesačne.
Následne obaja rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. dcéra zverila do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 80,- EUR mesačne počnúc od 01.03.2016, ktoré sa zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Z predloženého rodného listu maloletej mal súd preukázané, že jej rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka maloletej je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2015, pričom táto evidencia u nej k 03.02.2016 naďalej trvala. Nepoberá z tohto úradu okrem prídavku na maloleté dieťa v sume 23,52 EUR mesačne žiadne iné štátne sociálne dávky a ani nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.
Otec maloletej podľa správy jeho zamestnávateľa, spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o. je v uvedenej spoločnosti zamestnaný od 15.03.2003, pričom za obdobie od februára 2015 do januára 2016 vrátane, jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 692,04 EUR.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u mal. dieťaťa vyplynulo, že matka s dcérou býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. Ide o poschodový rodinný dom, v ktorom prízemie domu tvorí kuchyňa spojená s jedálňou, detská izba a kúpeľňa. Poschodie tvoria dve izby, spálňa a ďalšia detská izba.
Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy. Na začiatku školského roka obaja rodičia maloletej zakúpili školské pomôcky. Na začiatku školského roka matka jej uhradila za rodičovské združenie sumu 5,-- EUR. Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, odbor hudobný, matka jej uhrádza po 12,--EUR a cestovné do tejto školy v sume 5,--EUR mesačne. Maloletá je zdravá.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v znení, v akom ju rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní konanom dňa 14.03.2016, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti, na základe ktorej mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času nezamestnaná, kedy jej príjem tvorí len prídavok na dieťa. Žije z odstupného, ktoré jej bolo vyplatené do jej bývalého zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru s ňou, potom, čo tento ukončil činnosť v regióne. Otec maloletej má priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 692,04 EUR. O dcéru sa zaujíma a prispieva jej jednak na bežné výživné, jednak podľa vyjadrenie oboch rodičov aj nad rámec bežného výživného. Obaja nemajú už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy že obaja rodičia v súčasnosti nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ako aj skutočnosť, že otec sa s dcérou stretáva a podľa vyjadrenia matky jej prispievaj nad rámec dohodnutého výživného, súd ustálil, že rodičmi dohodnutá výška výživného v sume 80,--EUR na maloletú je primeraná a preto aj v tejto časti ich rodičovskú dohodu schválil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)